Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Csp/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209660
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717209660.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu Stredoslovenská

distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému W. Š., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H., o zaplatenie 168,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný W. Š. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 168,14 Eur s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy
168,14 Eur od 13.05.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
na účet žalobcu vedený pod č. SK44 0200 0000 0021 4355 0551, VS: 3500781001.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

III. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou 3.7.2017 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 168,14 Eur s 5% úrokmi
z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 13.5.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú
energiu na odbernom mieste W. XXXX, H. podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. Žalobca
faktúrou č. 9161003136 splatnou 12.5.2016 vyfakturoval žalovanému za neoprávnený odber elektriny

sumu 168,14 Eur. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

2. Podľa ustanovenia § 46 ods.2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pri neoprávnenom odbere je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným podľa § 95 ods.1 písm. i) uvedeného zákona. Spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012
Z.z. Súd v spore rozhodol platobným rozkazom č.k. 11Csp/124/2017-19 zo dňa 30.8.2017, ktorý sa
nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému. Súd preto platobný rozkaz zrušil uznesením č.k.
11Csp/124/2017-29 zo dňa 24.10.2017. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2017.

3. Žaloba bola žalovanému doručená podľa § 116 ods.2 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu. Takisto bolo žalovanému doručené aj predvolanie na pojednávanie.

4. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním zo dňa 14.2.2018. Žiadal v
spore rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov v neprítomnosti svojho zástupcu.5. Žalobca poukázal na vyššie uvedené ustanovenie § 46 ods.1 písm. a) zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a poukázal aj na ustanovenie § 39 ods.13 uvedeného zákona, podľa ktorého je
akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez

predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalobcu) zakázaný.

6. Podľa § 46 ods.2 zákona č. 292/2012 Z.z. o energetike je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu.

7. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený
protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu
Žilina v rozhodnutiach sp.zn. 9Co/363/2013, 10Co/125/2012 a 10Co/29/2011. V týchto rozsudkoch
bolo uvedené, že pri neoprávnenom odbere vzniknutú škodu uhradí ten, kto elektrinu odoberal. Je to
objektívna zodpovednosť a nemožno sa z nej vyviniť.

8. Podľa § 35 ods.2 písm. c) Zákona o energetike, odberateľ je povinný udržiavať odberné elektrické
zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám.

9. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny bola žalovanému vyfakturovaná
faktúrou č. 9161003136 sumou 168,14 Eur. Faktúra zo dňa 26.4.2016 bola splatná 12.5.2016.

10. Žalobca použil pri výpočte jednotkovej ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti
pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a.s. v sadzbe D1, platné a aktualizované
v roku 2016. Celková škoda vo výške 2,14 Eur bola vypočítaná ako súčet jednotlivých položiek
účtovaných podľa uvedeného cenníka a vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z.z. za rok 2016 pri spotrebe

2 kWh. Súčasťou vyčíslenej škody je aj zisťovací poplatok vo výške 166 Eur, pričom oprávnenosť
jeho fakturácie sa opiera o ustanovenie § 1 od.7 vyhl.č. 292/2012 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia
sa vypočítaná škoda zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného
odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť
služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní

neoprávneného odberu. Administrácia zákazky v systéme MOO predstavuje sumu 4 Eurá, riešenie OM
pozostávajúce zo zistenia miesta neoprávneného napojenia, odstránenia neoprávnenej manipulácie,
odpojenia neoprávneného napojenia, odpojenia odberného miesta, vystavenie písomného dokladu -
protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a
vystavenie kalkulácie - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom predstavujú sumu 147 Eur.

Náklady na osobnú autodopravu pri najazdení od 20 km do 40 km predstavujú sumu 15 Eur. Žalovaná
suma tak predstavuje spolu 168,14 Eur.

11. Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny
v zmysle zákona o energetike a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a to vzájomne prepojené

elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého napätia alebo nízkeho napätia na
distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je
pripojený k prenosovej sústave SEPS , a.s. (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.), ktorá je
držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná do prenosovej
sústavy SEPS do distribučnej sústavy SSE-D, a.s. je meraná SEPS-om. Žalobca je pripojený k SEPS,

a.s. a žalobca ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle Technických podmienok a
Obchodných podmienok pripojenia. Poškodeným subjektom je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej
sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy (žalobca)
fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví v Prevádzkovom poriadku spoločnosti SSE-D, a.s. v znení článku 8 bod 8.5, kde je uvedené,

že pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy vzniknutú škodu.

12. Podľa predloženého Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 309560 došlo k tomuto
zisteniu 21.4.2016. Odberné miesto bolo svojvoľne zapnuté na hlavnom ističi, odpojené bolo 24.2.2016

stavom 6202. Odberné miesto bolo vypnuté v elektromere. Žalovanému bola uvedené skutočnosť
oznámená písomne pod označením veci „Neoprávnený odber“ zo dňa 26.4.2016. Žalobca žalovanému
týmto oznamoval, že pri kontrole odberného miesta žalovaného dňa 21.4.2016 bol zistený neoprávnený
odber elektriny, identifikovaný v zmysle § 46 Zákona č. 251/2012 Z.z. ako odber bez uzavretej zmluvyo pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou. Po kontrole bol žalovanému ponechaný vyplnený Protokol o zistení neoprávneného odberu. V
priloženej faktúre č. 9161003136 je škoda vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

Vofinančnomvysporiadaníjezahrnutýajzisťovacípoplatokfakturovanýpodľa§1ods.7vyhl.č.292/2012
Z.z.

13. Žalobca k žalobe pripojil aj faktúru za neoprávnený odber elektriny č. 3500781001 zo dňa
26.4.2016 splatnú 12.5.2016. Za neoprávnený odber bola žalovanému vyfakturovaná suma 168,14

Eur. Z faktúry vyplýva aj z čoho pozostáva vyfakturovaná suma. Z pripojenej fotodokumentácie zo dňa
21.4.2016 vyplýva akým spôsobom bolo zo strany žalovaného uskutočnené zapojenie, ktorým došlo k
neoprávnenému odberu elektriny.

14. Žalovaný nereagoval ani na upomienku - pokus o zmier zo dňa 13.6.2016.

15. Oprávnenosť fakturácie žalobca preukázal aj rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
0013/2016/E zo dňa 27.11.2015.

16. Podľa názoru súdu žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že na odbernom mieste patriacom
žalovanému došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Dôkazom tejto skutočnosti je Protokol

o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO 309560. Faktúrou č. 3500781001 bola žalovanému
vyfakturovaná suma 168,14 Eur, ktorá je zároveň žalovanou sumou. Oprávnenosť fakturácie bola
preukázaná vyššie uvedenými listinnými dôkazmi. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie 168,14 Eur.

17. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 uvedeného Nariadenia vlády SR výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona súd zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie 5% úrokov z omeškania ročne z dlhovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti

faktúry, t.j. od 13.5.2016 až do zaplatenia.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP.

20. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V tomto prípade bol žalobca úspešný v plnom rozsahu predmetu sporu.

22. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).