Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217074
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217217074.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: ADVENTUS,
n.o., Viničky 37/5, Nitra, IČO: 45 739 790, zastúpený: AK Balara, s.r.o., advokátska kancelária, Košická
56,Bratislava,vmenektorejkonáMgr.MatúšBalara,advokát,protiodporcovi:W.A.N.,nar.XX.X.XXXX,
bytom F.J. X, A., zastúpený opatrovníkom: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, A., o zaplatenie 11

440 eur s prísl. a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.8.2017, č. k. 26C/44/2017-23, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa proti navrhovateľovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu odporcovi nakladať so sumami mesačných platieb
invalidného dôchodku a mesačných platieb zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť prijatých od Sociálnej
poisťovne, so sídlom ul., 29. augusta č.8, 813 63 Bratislava, a to od nariadenia neodkladného opatrenia
až do uplynutia 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej a odporcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods.1,2,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, §
329 ods. 1, 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ), a vecne tým,
že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že
odporca bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, preto nie
je spôsobilý nakladať so svojimi príjmami zo sociálneho zabezpečenia. Mal za to, že vyhovením

návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia by nebol naplnený jeho účel, ktorým
malo byť prípadné zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa. Rovnako by sa navrhované neodkladné
opatrenie žiadnym spôsobom nevzťahovalo na opatrovníka odporcu, nakoľko by žiadnym spôsobom
neobmedzilo jeho spôsobilosť konať v mene odporcu a neukladalo mu žiadne povinnosti. S poukazom
na uvedené skutočnosti a po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
a predložených listinných dôkazov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko podmienky na jeho nariadenie nie sú naplnené, keď
navrhovateľ v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania.

3.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľaust.§255ods.1C.s.p.anakoľko
odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu nepriznal.

4.Protiuvedenémurozhodnutiupodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľzdôvodu,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s právnymnázorom súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení by sa nevzťahovalo na
osobu opatrovníka odporcu a neukladalo mu žiadne povinnosti. Poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), podľa ktorého v mene zastúpeného

koná zástupca, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo zastúpenému. Podľa ust.
§ 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je súdom ustanovený opatrovník zákonným zástupcom osoby
pozbavenej spôsobilosti na právnej úkony. Opatrovník odporcu by tak bol povinný rešpektovať uložené
neodkladné opatrenie, ak by to nerešpektoval a zákaz uložený súdom porušil, právne úkony vykonané
v rozpore s neodkladným opatrením by boli neplatné. Úkony vykonávané opatrovníkom odporcu sú

úkonmi vykonávanými odporcom, v mene a na účet odporcu. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
nezbavuje odporcu spôsobilosti na práva a povinnosti a je subjektom práva, preto sa nemôže domáhať
nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k opatrovníkovi odporcu. Nakoľko nie je s opatrovníkom
odporcu v žiadnom právnom vzťahu, nemá právny dôvod domáhať sa plnenia voči opatrovníkovi
odporcu. Uviedol, že zároveň podal aj podnet na prieskum opatrovníctva vykonávaného opatrovníkom
odporcuapodnetnazačatietrestnéhostíhania.Jevšakprenehoneprijateľnépokračovaniedoterajšieho

stavu, počas ktorého poskytuje odporcovi ako bezvládnemu pacientovi starostlivosť, pričom mesačné
platby sociálneho zabezpečenia užíva neznámym spôsobom súdom ustanovený opatrovník.

5. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

6. Odvolací súd potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§
355 a § 357 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že navrhovateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo
posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo

veci neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať so sumami mesačných platieb
invalidného dôchodku a mesačných platieb zvýšenia dôchodku prijatými od Sociálnej poisťovne, so
sídlom ul. 29 augusta č.8, 813 63 Bratislava, a to až do uplynutia 30 dní odo dňa vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci samej.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Bratislava II listinou o ustanovení opatrovníka
zo dňa 26.11.2014 ustanovil podľa § 192 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“) Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, A. za opatrovníka odporcu (ďalej len „opatrovník
odporcu“), ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. Nc 818/03-12 zo dňa 2.3.2004
pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník odporcu zložil dňa 26.11.2014 sľub podľa ust.

§ 180 O.s.p.. V súlade s listinou o ustanovení opatrovníka, opatrovník ako zákonný zástupca osoby
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a) zastupuje túto osobu v konaní pred štátnymi orgánmi
v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených rozhodnutím súdu - rozsudok Nc 818/03-12
zo dňa 2.3.2004, t.j. pri všetkých právnych úkonoch, b) spravuje majetok osoby, ktorú zastupuje (ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu), c) je povinný počas

zastupovania podávať najmenej raz ročne správy o svojej činnosti a po skončení zastupovania, prípadne
po uvoľnení jeho funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku. Opatrovník odporcu
požiadal navrhovateľa o umiestnenie odporcu do zariadenia navrhovateľa s nástupom od 12.12.2014.
Navrhovateľ je právnickou osobou - neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby
so zameraním na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnych služieb a iné. Z

potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.12.2014 vyplýva, že odporcovi bol od 1.1.2015
invalidný dôchodok zvýšený na sumu 295,90 eur mesačne. Z poštového peňažného poukazu pod č.
XXXXX, dátum 7.9.2015 vyplýva, že opatrovník odporcu ako odosielateľ uhradil na meno adresáta - W.
A., Domov dôchodcov -ADVENTUS dom. Dôchodcov, Močenok, sumu 441 eur, s popisom správa pre
prijímateľa : platba za jún 2015.

9. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov
predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v C.s.p.)
je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba

bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.
Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané
po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie
spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k
ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné

rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení
postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností
preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie, a to spôsobom vlastným
dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

15. Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to všeobecne (§ 127 C.s.p.)
a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade neodkladného opatrenia v ustanovení § 326, §
132 C.s.p.. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu
je však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Navrhovateľ je zo zákona povinný
hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť
najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia je podľa Civilného sporového poriadku kontradiktórnym konaním a súd

rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak
by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho
nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Procesné zabezpečenie
úpravy pomerov neodkladným opatrením má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu
nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim

konanímvovecisamej.Zpovahyvecivyplýva,ženedôvodnémualeboneexistujúcemunárokunemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu. Dokazovanie má v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú
spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti

rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní
dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť
hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému

nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo
veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie).16. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonom stanovené
podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci,
v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav
veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania
o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z

použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie
jepovinnývykonávaťžiadneinédokazovanie.Povinnosťzdržaťsadisponovaniasvecamialeboprávami
uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej
neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom
do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke
právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením

navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade
odvolaniaprotiuzneseniu,ktorýmsarozhodloonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Odvolací
súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.

18. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil už prvý predpoklad na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to existenciu hmotnoprávneho vzťahu s odporcom, na základe ktorého by bolo dôvodným
uložiť odporcovi zákaz nakladať s mesačnými platbami invalidného dôchodku a mesačnými platbami

zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť prijatými od Sociálnej poisťovne. V podanom návrhu navrhovateľ
dôvodil, že odporcovi na základe žiadosti jeho opatrovníka poskytuje celoročnú sociálnu službu od
12.12.2014 pobytovou formou v Domove sociálnych služieb M.Č., avšak opatrovník odporcu od mesiaca
jún 2015 neuhrádza v mene odporcu mesačné úhrady za poskytované sociálnej služby. Z predložených
listín však vyplýva len skutočnosť, že opatrovník odporcu požiadal o umiestnenie odporcu do zariadenia

navrhovateľa, nie je z nich zrejmým, či zo strany navrhovateľa došlo k akceptácii uvedenej žiadosti
a uzavretiu zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal existenciu
právneho vzťahu s odporcom, nemožno posúdiť ani skutočnosť či a v akom rozsahu poskytoval a
poskytuje navrhovateľ odporcovi sociálne služby a či mu vo vzťahu k odporcovi vznikol a vzniká
nárok na ním tvrdenú úhradu sociálnych služieb. Navrhovateľom predložený doklad o poukázaní

sumy 441 eur opatrovníkom odporu na adresu navrhovateľa s uvedeným mena odporcu, nemožno
považovať za relevantný dôkaz preukazujúci dôvodnosť navrhovateľom tvrdenej výšky úhrad sociálnych
služieb. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv
a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu.

19. Navrhovateľ dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odvodzoval od toho, že opatrovník
odporu nepochybne poberá invalidný dôchodok a sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť v meno
odporcu, vyvodil však, že tieto sumy používa opatrovník odporcu pre vlastnú potrebu, príp. na úhradu
platieb súdnym exekútorom. Odvolací súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia

neodkladného opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí
byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť
ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia

navrhovateľa, ktorými odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčujú naliehavosť
potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala
obava, že exekúcia bude ohrozená. Zo skutočnosti, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve opatrovníka
odporcu sú zapísané štyri exekučné konania, nemožno bez ďalšieho vyvodil, že platby invalidného
dôchodku odporcu opatrovník odporcu používa na úhradu platieb súdnym exekútorom. Vychádzajúc

z uvedeného možno konštatovať, že navrhovateľ neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by
jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na spôsob výkon funkcie opatrovníka dohliada súd,
opatrovník odporcu je povinný podávať súdu najmenej raz ročne správy o svojej činnosti a v prípade, akporušuje povinnosti alebo zneužíva svoje práva, súd opatrovníka odvolá (ust. § 277 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok).

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie ani
jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, preto odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2

C.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na neodkladné
opatrenie proti neúspešnému navrhovateľovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštanciepodľa§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatným
uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).