Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 3, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Er/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203335
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gréta Gibalová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814203335.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci, na návrh oprávnených: 1.) mal. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, V. XX,
2.) mal. E. T., nar. XX.X.XXXX, V. XX, zast. matkou: N. T., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, proti povinnému:
Y. T., nar. XX.XX.XXXX, L. X/XX, L. W. U., vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.
Petra Hodermarského, Akademika Hronca 3, Rožňava, o vymoženie pohľadávky oprávnených na dlžné
a bežné výživné, t a k t o

r o z h o d o l :

námietky povinného proti exekúcii s a z a m i e t a j ú,
n e p o v o ľ u j eodklad exekúcie voči povinnému,
návrh povinného na zastavenie exekúcie s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 01.10.2014 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii.

Zo súdneho spisu súd zistil:

Okresný súd Rožňava poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5808
054836 zo dňa 12.06.2014. Exekúcia sa vedie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.03.2014 a na základe exekučného titulu - rozsudok
Okresného súdu Rožňava, č. k. 12C/21/2010-39 zo dňa 24.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňom 25.06.2010. Dňa 23.07.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí
exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 05.09.2014. Námietky proti exekúcii boli doručené
súdnemu exekútorovi dňa 25.09.2014, súd konštatuje, že tieto boli podané v zákonnej lehote, nakoľko
nie je zrejmé, kedy odsúdený odovzdal zásielku na doručenie, súd v prospech povinného posúdil jeho
podanie, ktoré okrem iného označil aj ako námietky proti exekúcii, ako podané v lehote.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie,
ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol

odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý
je fyzickou osobou.Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

Vo svojom podaní povinný uviedol, že podáva námietku voči exekúcii. Nakoľko sa nachádza v ústave
na výkon väzby, jeho finančná situácia je momentálne nulová, a preto nie je schopný exekúciu splácať.
Preto požiadal súd o odklad splatenia exekúcie.

Súd následne vyzval aj oprávneného, aby sa vyjadril v podaniu povinného. Dňa 12.05.2015 bolo na

tunajší súd doručené podanie zákonnej zástupkyne oprávnených, ktorá uviedla, že s pozastavením
exekúcie voči povinnému zásadne nesúhlasí.

Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je
zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, a to z dôvodov taxatívne ustanovených

v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom,
ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok
incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a
nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne
povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetnom námietok proti exekúcii môžu byť iba

procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž
ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým
odôvodnené, keďže nimi možno dosiahnuť zastavenie exekúcie, prípadne upustenie od nej. Na

dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Zo samotnej podstaty inštitútu námietok proti exekúcii
vyplýva, že v nich povinný musí uviesť dôvody, pre ktoré exekúciu namieta, aby súd vedel posúdiť, či
skutočnosti v nich uvedené predstavujú niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku.

Súd k podaniu povinného, ktoré označil okrem iného aj ako námietky voči exekúcii uvádza, že dôvody,
ktoré uvádza povinný nie sú dôvodmi, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu a vo svojom podaní
neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné námietkam vyhovieť,
nakoľko nemajetnosť nie je dôvodom pre vyhovenie námietkam proti exekúcii. Zlá finančná situácia
nemá vplyv na ďalšie vykonávanie exekúcie. Hoci v súčasnosti má povinný finančné ťažkosti, v

budúcnosti môže nastať situácia, vzhľadom na jeho vek, že sa jeho finančná situácia podstatným
spôsobom zlepší, čím predmetná pohľadávka bude môcť byť vymožená súdnym exekútorom. Zlá
finančná situácia spôsobená tým, že povinný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody sama o
sebe nemôže spôsobiť vyhovenie námietkam, nakoľko túto nepriaznivú nie len finančnú, ale aj životnú
situáciu si zapríčinil povinný sám.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie, keďže povinný nepreukázal dôvod zastavenia exekúcie. Povinný
poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Uvedená skutočnosť však nie je kvalifikovanýmdôvodom na zastavenie exekúcie. Nemajetnosť povinného, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie,
musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho
exekútora.Tvrdeniapovinnéhoonemajetnostinemôžubyťpostačujúce,keďžesúdnyexekútorještátom

poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní
bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného
súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod
na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo
k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Keďže tvrdenia

povinného nebolo možné subsumovať pod žiaden iný dôvod zastavenia exekúcie, nebolo možné
exekúciuzastaviťanávrhupovinnéhovyhovieť.Oprávnenýtiežuviedol,žetrvánapokračovaníexekúcie
voči povinnému.

K návrhu povinného ohľadne návrhu na odklad exekúcie súd uvádza, že citované znenie § 56 ods.
1 Exekučného poriadku v platnom znení formuluje podmienky pre odklad exekúcie veľmi precízne a

prísne. V zlom postavení sa povinný musí ocitnúť bez svojej viny. Na svojom zlom postavení teda
nemôže mať ani najmenšiu vinu a teda muselo nastať z objektívnych príčin (príkladom by mohla byť
živelná pohroma, ktorá zasiahla jeho majetok). Povinný avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že
v tomto prípade ide o nezavinené postavenie povinného, keďže nezavinené postavenie povinného
predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie. Povinný teda v tomto prípade nepreukázal, že sa v zlej finančnej situácii ocitol
bez svojej viny, t. j. nezavinene, lebo svojim konaním spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne
odsúdený, na základe čoho sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, súd rozhodol

tak, ako je tu uvedené vo výroku tohto uznesenia a námietkam povinného nevyhovel, nakoľko návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Súd má za to, že v predmetnom prípade
nie sú splnené tiež žiadne podmienky uvedené v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe
ktorých by bolo možné vyhovieť žiadosti povinného a povoliť odklad predmetnej exekúcie, nakoľko
v zlom finančnom postavení sa ocitol svojou vlastnou vinou a posudzovanie majetnosti povinného

súd prenecháva súdnemu exekútorovi na zváženie v ďalšom priebehu exekučného konania, nakoľko
oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti v tomto štádiu konania nesúhlasí a rovnako
ani zo spisu nebolo zistené, že by bol povinný v súčasnosti nemajetný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Rožňava.

Podľa § 205 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.