Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898779
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1202898779.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Letisko
M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., (BTS), Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO : 35 884
916, žalobcu 2/ Slovenská republika zast. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Nám.
slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, proti žalovanej: M. U., Z.. XX.XX. XXXX R.. X. F. XXXX/XX,

E. F., zastúpená splnomocnencom Bohumilom Čiderom, Mallého 16, Skalica, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č.k. 14C/14/2002-220 zo dňa 16. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že u r č u j
e , že výlučným vlastníkom pozemkov parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy,
o výmere 228 m2, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2,
ktoré sú vyznačené na geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom

dňa 05.08.2005 D.. P. F., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 11.11.2005
Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku
je žalobca 2./.

Odvolací súd žalobu žalobcu 1./ z a m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k.14 C 14/2002-251 zo dňa 16.1.2012 p o t v r d z u j e.

Žalobca 2./ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaná má voči žalobcovi 1./ nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov
parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2, parcelné číslo XXXXX/

XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2, ktoré sú vyznačené na geometrickom
pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 05.08.2005 D.. P. F., autorizovaným
kartografom a geodetom a úradne overeným dňa 11.11.2004 Správou katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume
1.032,16 € na účet jeho právneho zástupcu vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu 2/ zamietol. Žalovanej právo na

náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ nepriznal. Osobitne súd prvej inštancie v zdôvodnení rozhodnutia
vzhľadom na žalobcami uplatnený petit podal právny výklad k eventuálnemu petitu, ktorý obsahuje
návrh na prisúdenie jedného nároku, a ak by toto nebolo možné, návrh na peňažnú náhradu, pričomdiferencoval alternatívny petit, ktorý obsahuje právo voľby pre žalovaného ako sa zbaví svojho záväzku
a petit s alternatívnym splnomocnením, ktorý obsahuje vyhlásenie žalobcu, že namiesto požadovaného
plnenia je ochotný na zánik záväzku prijať aj iné plnenie. Návrh žalobcu 2/ ktorý sa domáha určenia

svojho vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam ako žalobca 1/ tak v žiadnom prípade nie je
možné považovať za petit eventuálny a nie je možné ho takto v súdnom konaní ani posudzovať.
1.1. Vychádzal zo zistenia, že Československý štát zastúpený Československou správou dopravných
letísk v Bratislave ako kupujúci a K. I. J.. I. uzatvorili zmluvu zo dňa 24.02.1976, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - časti pozemku parc. č. XXXXX/X role Zweibrunnenfeld o

výmere 750 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/X a časť o výmere 232 m2 ako súčasť
novovytvorenej parc. č. XXXXX/X. Vykupované časti nehnuteľností boli vymedzené geometrickým
plánom a výkazom plôch, ktorý bol vyhotovený Ústavom geodézie a kartografie pre kraj Juhomoravský
v Brne. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 392,80 Kčs. Z výkazu podstatných údajov kúpnych
zmlúv vyplýva, že bola K. I. vyplatená kúpna cena v sume 392,80 Kčs dňa 19.03.1976. Na základe
hospodárskej zmluvy uzavretej medzi Československými aerolíniami letisko Ruzyně a Obvodným

národným výborom Bratislava 2 bolo zistené, že právo hospodárenia k nehnuteľnostiam - pozemkom
v kat. území Trnávka vymedzené výkazom výmer sa prevádza na obvodný národný výbor Bratislava
2. Podľa výkazu výmer, ktorý tvoril súčasť uvedenej zmluvy medzi tieto pozemky patrila aj časť
nehnuteľnostiodkúpenánazákladekúpnejzmluvyzodňa24.02.1976.ZvýpisuzLVč.XXXXvyplýva,že
v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXXX/X, o výmere 2309 m2,

nachádzajúceho sa v kat. úz. K.Á. evidovaná žalovaná. Zo zriaďovacej listiny vyplýva, že Ministerstvo
dopravy, spojov a verejných prác ako zriaďovateľ zriadil ku dňu 16.03.1994 príspevkovú organizáciu
Slovenskúsprávuletísk.VsúladestoutozriaďovacoulistinousaSlovenskásprávaletískstalasprávcom
majetku, ktorý mala v čase zriadenia v správe. Z rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií
č. 57 zo dňa 20.04.2004 vyplýva, že na základe tohto rozhodnutia došlo k vyňatiu účtovne oddelenej

organizačnej jednotky Slovenskej správy letísk - letiska M.R. Štefánika Bratislava z majetku štátu a
vloženiu majetku tohto štátu do akciovej spoločnosti - Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.
(BTS).
1.2. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 8 ods. 2 a §11 Hospodárskeho zákonníka; § 868 Občianskeho
zákonníka; § 14 ods. 1 a 2; § 15 ods. 1 zák. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve

a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľnosti za pozemky alebo ich časti v dôsledku čoho konštatoval,
že v čase uzavretia zmluvy mali pozemkovoknižné zápisy iba evidenčný a registračný význam, nemali
však konštitutívny charakter. Prevodu vlastníckeho práva nedochádzalo tak, ako je tomu v súčasnosti
až na základe vkladu tohto práva do katastra nehnuteľností, ale priamo na základe zmluvy. V prípade,
ak nadobúdal nehnuteľnosť do svojho vlastníctva štát, právny poriadok nevyžadoval pre nadobudnutia

účinnosti ani jej registráciu štátnym notárstvom, ale takáto zmluva nadobudla účinnosť priamo jej
uzavretím. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované
právnym poriadkom platným a účinným v čase jej uzavretia pre prevod vlastníctva nehnuteľností
z osobného vlastníctva občanov do socialistického spoločenského vlastníctva štátu. Táto zmluva
bola spôsobilá a zároveň i spôsobila prevod vlastníckeho práva z pôvodnej vlastníčky na štát, ktorý

sa stal vlastníkom predmetných pozemkov. Tento majetok štátu sa následne nachádzal v správe
Československej správy dopravných letísk a neskôr Slovenskej správy letísk. K zmene vlastníka
predmetných pozemkov došlo až pri vzniku žalobcu 1/, keďže tieto pozemky boli súčasťou nepeňažného
vkladu štátu ako akcionára do akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.,
(BTS).

1.3. Žalovaná namietala neplatnosť zmluvy z dôvodu, že K. I. ako predávajúca uzatvorila túto zmluvu
pod nátlakom a za nevýhodných podmienok, tvrdenie ktoré nebolo v konaní preukázané. Žalovaná vo
svojom čestnom prehlásení, ktoré spísala dňa 01.10.1999 uviedla, že jej matka Terézia Zárecká jej
opakovane spomínala so slzami v očiach, že bola tlačená do nevýhodného odpredaja pozemkov, o
ktorých teraz prebieha správne konanie na Okresnom úrade Bratislava III. Žalovanej sa mala je matka

sťažovať, že jej bolo hrozené, že ak nepristúpi k odpredaju pozemkov, tak jej ich štát vyvlastní bez
náhrady. Táto skutočnosť je však v rozpore s výpoveďou vykonanou pre Okresným súdom v Liptovskom
Mikuláši dňa 10.09.2008 kde uviedla, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej
zmluvy, ako aj ku skutočnosti či jej matke bola kúpna cena vyplatená a nevedela uviesť ani ako jej matka
s predmetnými nehnuteľnosťami nakladala. Počas celého konania žalovaná neprodukovala žiadne

dôkazy, ktoré by jej tvrdenia o nátlaku vyvíjanom na jej matku pri uzavieraní zmluvy preukazovali.
1.4. Ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976 mala byť skutočnosť, že
predávajúcej Terézii Záreckej nebola za predmet kúpy nikdy vyplatená kúpna cena. Nezaplatenie kúpnej
ceny však nemá tak, v súčasnosti, ako aj v dobe uzavretia zmluvy za následok zánik kúpnej zmluvy.Prípadné nezaplatenie kúpnej ceny teda nemalo žiaden vplyv na existenciu vlastníckeho práva štátu k
predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež námietka, podľa ktorej kúpna cena určená zmluvou bola stanovená v
rozpore s právnymi predpismi je nedôvodná. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy sa v prípade

ak bola akákoľvek nehnuteľnosť vykupovaná z osobného vlastníctva občanov do vlastníctva štátu, cena
stanovovala sumami,ktoré boli pevne určené vyhláškou Slovenského cenového úradu a Ministra financií
Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. Podľa vyhlášky cena pozemkov nachádzajúcich sa
mimo zastavanej časti obce predstavovala sumu 0,40 Kčs za 1m2. Predmetné pozemky sa v čase, kedy
došlo k ich výkupu, nachádzali mimo intravilánu obce, nikdy neboli určené na stavbu rekreačných chát

alebo zriadenie záhradiek a ani na nich záhradkárska osada nikdy nebola zriadená. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy možné určiť inú kúpnu cenu, ako bola cena, ktorá bola v tejto zmluve aj skutočne určená.
1.5. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca 1/ preukázal existenciu svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a žalobu žalobcu 2/ ako nedôvodnú zamietol.
1.6. O náhrade trov konania žalobcu 1/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k.14 C 14/2002-251 zo dňa 16.1.2012 opravil číslo

konania rozsudku Okresného súdu Bratislava II, uvedené vo výrokovej časti v bode a) Uznesenia
Okresného súdu Bratislava II č. k. : 14C/14/2002 - 247 zo dňa 04.10.2011, ktoré číslo konania
má správne znieť : "č. k. 14C/14/2002 - 220" s odkazom na ust. § 164 O.s.p. keďže v písomnom
vyhotovení hore uvedeného uznesenia došlo k zrejmej nesprávnosti vo výrokovej časti v bode a), kde
bolo nesprávne uvedené číslo konania, ako číslo konania 45C/62/2007 - 220, namiesto správneho č.

k. 14C/14/2002 - 220.
3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalobcovia a to z dôvodu chýbajúceho
geometrického plánu č. 20/2005 vypracovaného dňa 5.8.2005 D.. P. F., ktorý s poukazom na ust.
§ 58 ods. 4 Spravovacieho a Kancelárskeho poriadku má byť neoddeliteľnou prílohou predmetného
rozhodnutia, keďže v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá

doteraz nie je evidenčne v mapových podkladoch zachytená, treba vyhodnotiť znalecký plán, majúci
náležitosti geometrického plánu, ktorý bude súčasťou vyneseného rozsudku. Osobitne namietol
zamietajúcu časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu 2/ zamietol. V uvedenom
prípade sa jedná o náhradný petit, ktorého predmetnom bolo určenie vlastníckeho práva k vymedzenej
nehnuteľnosti. Poukázal na R 52/1999 v zmysle ktorého, ak súd zistí, že dôvodným je primárny návrh

na nepeňažné plnenie, tomuto návrhu vyhovuje, ale o druhom náhradnom petite nerozhoduje. V danej
veci súd prvej inštancie vyhovel primárnemu petitu t.j., že žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti a
nemal rozhodovať o zamietnutí náhradného petitu. Z meritórneho hľadiska je právne posúdenie súdu
prvej inštancie vecne správne. Namietol zmätočnosť napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade
trov konania, keď nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v súvislosti s

rozhodnutím o zamietnutí žaloby navrhovateľa 2/. Žalovanému ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu
trov konania. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalovaná dôvodiac, že žalobca nebol
nikdy vlastníkom nehnuteľnosti, parc. č. XXXXX/XXXX o výmere 228 m2 ani parc. č. XXXXX/XXX

o výmere 753 m2, pretože žalobca nikdy neuhradil údajnú kúpnu sumu 392,80 Kčs, K. I. právnej
predchodkyni žalovanej. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy zák. č. 125/1996 zo dňa 27.3.1996
o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu. Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď od roku 1993 až do roku 2008 každoročne prenajímal
žalované pozemky od Evy Gajdošovej, všetky listinné dôkazy nájomných zmlúv na rok 1993 až 2008

predloží žalobkyňa odvolacieho súdu na pojednávaní. Na základe Hospodárskej zmluvy č. ČSA 121-
POZ-S-32/89 medzi Československé aerolínie Letisko Ruzine Praha 6 alebo Národným obvodným
výborom Bratislava 2, Tomášikova 20, Bratislava, ktorou ku dňu 1.5.1989 bolo od K. I. vykúpené
naviac o 750 m2 podľa kúpnej zmluvy č. XXXX/XXX/XX v rozpore s geometrickým plánom č. XXX/XX
vyhotoveným v roku 1967 Geodéziou Národný podnik Brno.

5. Žalovaná odvolaním napadla aj opravné uznesenie z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie, keďže ani opravné uznesenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda poučenie
v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. o možnosti podania odvolania vždy proti rozhodnutiu súdneho úradníka
justičného čakateľa. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec

vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalobcovia k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná podala odvolanie voči celému rozsudku, avšak
v časti ktorou bola žaloba voči žalobcovi 2/ zamietnutá ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou,
v dôsledku čoho je potrebné toto odvolanie odmietnuť. Pokiaľ žalovaná namieta právne posúdenie, žesúd prvej inštancie neaplikoval zák. č. 125/1996, nebol žiaden dôvod na to, aby súd prvej inštancie
aplikoval na zistený skutkový stav tento právny predpis. Čo sa týka Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/124/2003 závery tohto rozsudku nie sú použiteľné na prejednávanú právnu vec, keďže kúpnou

zmluvou žalobcovia nadobudli pozemok do socialistického vlastníctva, a k nadobudnutiu vlastníctva sa
nevyžadovala registrácia vtedajším štátnym notárstvom. Pokiaľ vytýka žalovaná súdu prvej inštancie
nesprávne skutkové zistenie, ohľadom úhrady kúpnej ceny, poukázali na výpoveď samotnej žalovanej,
ktoráuviedla,žesanevievyjadriťkokolnostiamuzatváranejkúpnejzmluvy,aniktomu,čijejmatkakúpnu
cenudostala.Naviacskutkovézistenianemávplyvnaprevodvlastníckehopráva,keďževzmluvenebola

dojednaná výhrada vlastníckeho práva v zmysle ktorého by platila, že až po zaplatení úplnej kúpnej
ceny dochádza k prevodu vlastníctva na nadobúdateľa. Nad rámec uvedených úvah v tomto vyjadrení
žalobca sa vyjadril k otázke aktívnej legitimácie žalobcu 1/. V čase vykonania nepeňažného vkladu
do letiskovej spoločnosti nebola sporná parcela zapísaná ako vlastníctvo štátu v evidencií katastra
nehnuteľností, hoci Slovenská správa letísk evidovala túto parcelu vo svojej evidencií. V dôsledku týchto
skutočností i v dôsledku toho, že sa viedol súdny spor o určenie vlastníckeho práva, nemohla byť

táto parcela uvedená v súpise nehnuteľností, avšak aj bez toho svedčí aktívna legitimácia žalobcovi
1/. Predmetom nepeňažného vkladu do majetku letiskovej spoločnosti neboli samostatné hnuteľné,
nehnuteľné veci, pohľadávky, ale časť podniku, pričom pre časť podniku platia inak ustanovenia týkajúce
sa podniku samotného. V zmysle § 5 Obchodného zákonníka podniku patria také aktíva, ktoré nemá
zaevidované v účtovných knihách a teda súčasťou podniku sú aj pozemky, ktoré mu síce v zmysle

verejných listín patria, avšak nie sú zapísané v účtovnej evidencií, resp. v katastri nehnuteľností,
postačuje, aby boli splnené dve zákonné podmienky a to, že pozemok patrí podnikateľovi a slúži na
prevádzkovanie podniku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/105/2010 z
21.6.2011, v ktorom odvolací súd zaujal názor, že pozemky nemuseli byť uvedené v znaleckom posudku
pri vzniku letiskovej spoločnosti ani v súpise nehnuteľnosti, keďže predmetom nepeňažného vkladu bola

časť podniku Slovenskej správy letísk tvoriaca Letisko Košice. Z pojmu podniku ako hromadnej veci je
potom možné vyvodiť, že predmetom prevodu sú nielen aktíva, ktoré sú popísané v súpise majetku,
ale aj také veci a práva, ktoré sú vo vlastníctve štátu, avšak toto vlastnícke právo nie je deklarované v
katastri nehnuteľností, pretože sa vedie spor o vlastnícke právo.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379,

380 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu na základe odvolania žalobcu 2/ a žalovanej proti rozsudku, ako aj
na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, keďže súd prvej inštancie zo zisteného
skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdiť.
8. V súdenej veci sa žalobca 1/ domáha určenia, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností,
eventuálne, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je Slovenská republika, ktorých správcom je
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR ( v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu 1/, určil, že výlučným vlastníkom

sporných nehnuteľností je žalobca 1/ a žalobu voči žalobcovi 2/ zamietol, so záverom ktorým sa žalobca
1/ a 2/ nestotožnili a prostredníctvom právneho zástupcu napadli odvolaním rozsudok v celom rozsahu,
t.j. aj vo vyhovujúcej časti, z dôvodu chýbajúceho geometrického plánu č. 20/2005 vypracovaného dňa
5.8.2005 D.. P. F., ktorý s poukazom na ust. § 58 ods. 4 Spravovacieho a Kancelárskeho poriadku má byť
neoddeliteľnou prílohou predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prípisom

zo dňa 30.01. 2015 (č.l. 283) vrátil súdu prvej inštancie spis bez meritórneho rozhodnutia za účelom
dodržania postupu v zmysle § 58 ods. 4 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. O Spravovacom a kancelárskom
poriadku. Súd prvej inštancie inštruovaný odvolacím súdom predvolal strany sporu, resp. ich zástupcov
a odovzdal im písomné vyhotovenie rozsudku pevne spojené s geometrickým plánom vypracovaným
D.. P. F. zo dňa 02.08. 2005, keďže sa nejedná o opravné uznesenie a stranám sporu neplynie ďalšia

lehotanapodanieodvolania,vdôsledkučohoodpadolžalobcom1/prezentovanýodvolacídôvod.Keďže
neplynie ďalšia lehota na podanie odvolania nebolo potrebné sa ani zaoberať odvolaním žalovanej zo
dňa 31.08. 2015 proti rozsudku ku ktorému bol pripojený Geometrický plán.
8.1. Z procesného hľadiska za správny považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý
osobitným výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/. Žalobca 2/ napadol rozhodnutie v zamietajúcej časti,

keď považoval tento výrok za nadbytočný, keďže predmetom konania je eventuálny petit. Odvolací súd v
zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobou uplatnený petit nie je možné považovať za
petit eventuálny, pretože eventuálny petit síce prichádza do úvahy v žalobách znejúcich na nepeňažné
plnenie, napr. aj v žalobách vlastníckych, avšak iba za situácie, ak by nebolo možné pre neexistenciuvec vydať, vtedy možno žiadať od žalovaného plnenie v peniazoch, o aký prípad sa v súdenej veci
nejedná. Uplatnené žalobné petity z procesného hľadiska predstavujú dve samostatné žaloby, keďže sa
každý zo žalobcov osobitne domáha určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech, vychádzajúc z iných

skutkových okolností, preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď potom, čo považoval žaloba
žalobcu 1/ za dôvodnú, ďalším výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/.
9. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal za
preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976 (č.l. 5) Československý štát zastúpený
Československou správou dopravných letísk v Bratislave nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

časti pozemku parc. č. XXXXX/X role Zweibrunnenfeld o výmere 750 m2 ako súčasť novovytvorenej
parc. č. XXXXX/2 a časť o výmere 232 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/X H. K.
I. J.. I.. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie namietala platnosť uvedenej zmluvy a to
najmä z dôvodu, že Terézia Zárecká ako predávajúca uzatvorila túto zmluvu pod nátlakom a za
nevýhodných podmienok, a že zo strany kupujúceho nikdy nedošlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej
ceny, na námietkach ktorých zotrvala aj v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim a

správnym spôsobom vypriadal s uvedenými námietkami, so záverom ktorým sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje, keď skonštatoval, že má za jednoznačne preukázané, že kúpna cena bola dňa
19.03.1976 Terézii Záreckej vyplatená, okolnosť ktorá vyplýva z Výkazu podstatných údajov kúpnych
zmlúv (č.l.98) a naviac, ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny zo strany kupujúceho by nespôsobilo
neplatnosť kúpnej zmluvy. Rovnako bezdôvodná je námietka žalovanej o neplatnosti kúpnej zmluvy,

keď žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia o nátlaku vyvíjanom na jej matku
pri uzavieraní zmluvy preukazovali. Na platnosť kúpnej zmluvy nebola potrebná ani registrácie štátnym
notárstvom, pretože ak nadobúdal nehnuteľnosť do vlastníctva štát, právny poriadok nevyžadoval pre
nadobudnutie účinnosti ani jej registráciu štátnym notárstvom, ale takáto zmluva nadobudla účinnosť
priamo jej uzavretím. Za nenáležitú je nutné považovať obranu žalovanej prezentovanú v odvolaní,

že súd prvej inštancie nevzal do úvahy zák. č. 125/1996 Zb. zo dňa 27.3.1996 o nemorálnosti a
protiprávnosti komunistického režimu, keď tento právny režim je pre daný prípad neaplikovateľný.
Identicky bezpredmetná je aj odvolacia námietka žalovanej, o absencii dobrej viery žalobcu, keďže
žalobca 2/ neodvodzoval vlastníctvo od vydržania sporných nehnuteľností, ale titulom nadobudnutia
vlastníctva je riadna kúpna zmluva.

9. 1. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 24.02. 1976 na základe
ktorej nadobudol Československý štát nehnuteľnosti do vlastníctva je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka platná, považuje odvolací súd tento záver za vecne správny. Podľa čl. 2 ústavného zákona
č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku
a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku Majetkom Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky ku dňu 1.1.1993, teda ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej
republiky, bol vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát (neskôr na Českú a Slovenskú
Federatívnu Republiku), a to bez ohľadu na to, ktorý subjekt mal tento majetok v správe. V konaní
nebolopreukázané,žebyodroku1976bolovlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamprevedené
zo štátu na iný subjekt. Ku dňu 1.1.1993 sa teda v zmysle vyššie citovaného ústavného zákona č.

541/1992 Zb., stala vlastníkom sporných nehnuteľností Slovenská republika, keďže išlo o nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na území SR v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
podľa § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v platnom znení a preto je podľa názoru odvolacieho súdu žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu
2/ s odkazom na ust. § 126 Obč. zák. dôvodná a nedôvodná je žaloba žalobcu 1/ z dôvodu neunesenia

jeho dôkazného bremena.
10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. ( § 79 ods. 1 O.s.p.) v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. V zmysle cit. ust. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia na
ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdeniaažeztohodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o

tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú
stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.11. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach na založenie letiskovej
spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej
spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa

osobitného zákona sa nevyžaduje.
12. Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne
oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená rozhodnutím ministra,
ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona (ďalej len „časť
podniku Slovenskej správy letísk“); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté. Ustanovenia osobitného

zákona o predaji podniku sa nepoužijú.
13. Podľa § 7 ods. 2 cit.zák. vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú spoločnosť
dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu k zakladateľskej listine. Ku dňu vzniku
spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté
do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú.
14. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

15. Podľa § 42 ods. ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú
označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné
priezvisko,dátumnarodenia,rodnéčísloamiestotrvaléhopobytu,akideoprávnickúosobu,názov,sídlo
a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje; b) právneho úkonu a jeho
predmet, miesto a čas právneho úkonu; c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa

parcelnéhočíslaevidovanéhovsúborepopisnýchinformácií,pozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra
„C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného
čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia,
čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na

ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.
16. Žalobca 1/ dôvodnosť žaloby o určenie, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností založil
na tvrdení, že zo zriaďovacej listiny vyplýva, že Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác ako
zriaďovateľ zriadil ku dňu 16.03.1994 príspevkovú organizáciu Slovenskú správu letísk. V súlade s touto

zriaďovacou listinou sa Slovenská správa letísk stala správcom majetku, ktorý mala v čase zriadenia
v správe. Z Rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 57 zo dňa 20.04.2004 o vyňatí
časti majetku zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk ( ďalej len „ Rozhodnutia
ministra“) vyplýva, že na základe tohto rozhodnutia došlo k vyňatiu účtovne oddelenej organizačnej
jednotky Slovenskej správy letísk - letiska M.R. Štefánika Bratislava z majetku štátu a vloženiu majetku

tohto štátu do akciovej spoločnosti - Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) argumentáciu
ktorú si súd prvej inštancie osvojil v celom rozsahu a na podklade týchto tvrdení určil, že žalobca 1/
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, avšak bez toho, aby mal tieto tvrdenia za dôkazne podložené.
Zo žiadnych listinných dôkazov ktoré tvoria obsah spisu totiž nevyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli
ku dňu vzniku žalobcu 1/ v správe Slovenskej správy letísk, a že by boli tieto sporné nehnuteľnosti

aj súčasťou nepeňažného vkladu štátu do majetku žalobcu1/. Súd prvej inštancie sa uspokojil iba s
odkazom na Rozhodnutie ministra, avšak tento jediný dôkaz, ktorý považoval súd prvej inštancie za
kľúčový podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nepotvrdil pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu
1/ a preto žalobca 1/ musí niesť nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

16.1. Z vyššie cit. zák. ust. nesporne vyplýva, že na základe Rozhodnutia ministra bez ďalšieho
nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcom 1/, pretože
podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí predmet nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti.Uvedenému záveru nasvedčuje aj bod II. citovaného Rozhodnutia ministra, ktorým bolo uložené
generálnemuriaditeľovipríspevkovejorganizácieSlovenskásprávaletísksosídlomvBratislavevykonať
ku dňu predchádzajúcemu vzniku akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava

a.s. mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá bude overená audítorom a doložená súpisom hnuteľného
a nehnuteľného majetku, majetkových práva, záväzkov, pohľadávok a zásob, tvoriacim predmet
nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti. O odovzdaní a prevzatí veci zahrnutých do nepeňažného
vkladu sa v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 136/2004 spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.
16.2. Žalobca 1/ iba tvrdil, že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností v súlade so zákonom č.

136/2004 Z. z. ku dňu jeho vzniku, teda k 5.5.2004, a podľa Rozhodnutia ministra, mala byť do
majetku žalobcu 1/ vložená časť majetku štátu, ktorá bola v správe Slovenskej správy letísk, avšak
zo žiadneho z dokladov založených do spisu nevyplýva, nielen to, že by sporné pozemky boli ku dňu
vzniku žalobcu 1/ v správe Slovenskej správy letísk, ale rovnako tak absentuje akýkoľvek dôkaz, že
tieto sporné nehnuteľnosti boli súčasťou nepeňažného vkladu štátu do majetku žalobcu 1/ v dôsledku
čoho považuje odvolací súd vlastníctvo žalobcu 1/ k sporným nehnuteľnostiam za nepreukázané na

rozdielodnespornepreukázanéhovlastníctvaštátut.j.žalobcu2./kspornýmnehnuteľnostiam.Výpoveď
žalobcu 1/ o nadobudnutí vlastníctva ku sporným nehnuteľnostiam spočíva v nepodloženom tvrdení, a
nepodložené tvrdenia sú pre súd neakceptovateľné , pretože by súd pri rozhodovaní nevychádzal z
hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom
svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000).

16.3. Pre úplnosť potreby vysporiadania sa s námietkami žalobcov odvolací súd uvádza, že právny
zástupca žalobcov v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3
Cdo/105/2010 zo dňa 21. júna. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov

súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov
je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b/, § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b/). V záujme zachovania princípov
právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je žiaduce, aby všeobecné súdy rešpektovali
príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v

ZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky.Povinnosťouvšeobecných
súdov však rozhodne nie je reagovať na akékoľvek rozhodnutie iného súdu, či iného senátu toho istého
súdu, existencia odlišnej rozhodovacej činnosti je totiž síce nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej
praxe súdov v určitých prípadoch nie je vylúčené, že súbežne budú popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré
k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky.

17.Keďžerozhodnutiesúduprvejinštancie vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p., zmenil tak, že určil že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti ktoré sú identifikované vo výrokovej časti rozhodnutia je žalobca 2./ a žalobu
žalobcu 1/ ako nedôvodnú zamietol.
18. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k.14 C 14/2002-251 zo dňa 16.1.2012 opravil výrokovú

časť Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. : 14C/14/2002 - 247 zo dňa 04.10.2011 v bode
a) ktoré obsahovalo číslo rozsudku, s tým, že číslo konania v bode a) má správne znieť : "č. k.
14C/14/2002 - 220" s odkazom na ust. § 164 O.s.p.. Týmto opravným uznesením súd prvej inštancie
vzniknuté pochybenie vo svojom rozhodnutí správne odstránil, keďže išlo o zrejmú chybu v písaní.
Žalovaná namietala, že opravné uznesenie neobsahuje správne poučenie o možnosti podať opravný

prostriedok. Opravné uznesenie bolo vydané za účinnosti O.s.p. podľa ktorého svojou povahou patrilo
medzi uznesenie proti ktorému zákon pripúšťal podať opravný prostriedok, keďže v zmysle § 201 O.s.p.
to zákon nevylučoval. Takého správne poučenie aj odvolaním napadnuté opravné uznesenie obsahuje,
v dôsledku čoho je odvolacia námietka bezpredmetná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté
uznesie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O náhrade trov celého konania ( prvoinštančného, odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd na základe odvolania
žalobcu 2/ a žalovanej napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil priznal vzhľadom na plný
úspech žalobcovi 2/ voči žalovanej a rovnako vzhľadom plný úspech žalovanej ako úspešnej strane
sporu voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).