Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716212199
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716212199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bratislava, Bajkalská č. 28, IČO: 35 763 469, zast. Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Zámocká 10, proti žalovanej H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 415,61 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24Csp/59/2016-42 zo 6.2.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
233,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 233,12 € od 30.3.2016 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm.
a/ a b/ § 44 ods. 1, § 44 ods. 8 písm. b/ a e/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,

§ 488, § 409, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) mal za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pripojení, v ktorej sa dohodli, že žalobca
bude žalovanej poskytovať dohodnuté služby a žalovaná sa zaviazala dodržiavať dohodnuté zmluvné
podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe žalobcom vystavených
faktúr. Žalobca vyúčtoval žalovanej štyrmi faktúrami poplatky za poskytnuté služby v celkovej sume
233,12 €, ktoré žalovaná neuhradila.

3. Súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby je dôvodná, a
preto žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 233,12 € spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov.

4. V časti zmluvnej pokuty vo výške 182,49 €, ktorú žalobca uplatnil žalobou voči žalovanej, súd
nárok žalobcu zamietol, argumentujúc, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač dodatku k
zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia, že vzhľadom na charakter dojednania a jeho

začlenenia v texte právneho úkonu nemôžu byť pochybnosti o tom, že zmluvná pokuta dojednaná
ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, nebola dojednaná individuálne, že je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky nič nemení ani žalobcom určená podmienka znižovania výšky zmluvnej pokuty (degresívnazmluvná pokuta) so zreteľom na dobu trvania zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, ktorá nereflektuje na charakter, rozsah a závažnosť porušenej
povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky.

5. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadol
včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/
CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že dodatok k zmluve sa uzatvára výlučne iba na
základe slobodnej voľby spotrebiteľa, ak sa spotrebiteľ rozhodne pre zmenu programu služieb, ktorý
aktuálne využíva, a to buď s kúpou mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú kúpnu cenu, alebo bez
kúpy mobilného telefónu. Svojim rozhodnutím uzavrieť dodatok, ako aj svojim rozhodnutím o výbere
programu služieb a mobilného telefónu zákazník priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná
pokuta a v akej výške, čo do jej základu. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od hodnoty programu

služieb a mobilného telefónu, ktoré si zákazník vyberie. Čím drahší program služieb a mobilný telefón
si zákazník vyberie, tým vyšší je základ zmluvnej pokuty. Práve tým, že zmluvná pokuta sa dojednáva
iba pri určitom type obchodných transakcií, zabezpečuje sa individuálnosť jej dojednania. Uzavretie
dodatku k zmluve je vždy výsledkom individuálneho dojednania, resp. individuálneho rozhodnutia
zákazníka, ktorú z ponúk žalobcu si ako spotrebiteľ vyberie. Aj v prejednávanej veci sa žalovaná

aktívne zúčastňovala na určovaní tých zmluvných podmienok, ktoré sa individuálne dojednávajú, preto
zmluva a dodatok sú v časti individuálnych zmluvných podmienok výsledkom spoločného konsenzu
žalobcu a žalovanej, čo potvrdzujú ich podpisy na zmluvných dokumentoch. Dojednaná zmluvná pokuta
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, len
zabezpečuje záväzok žalovanej v prospech žalobcu presne pre také prípady ako je prejednávaná vec.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ OZ jediným kritériom pre označenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej je,
aby zabezpečenie splnenia záväzku nebolo neprimerane vyššie ako je výška záväzku v čase uzavretia
dohodyozabezpečenízáväzku.Vpredmetnejvecihodnotazabezpečovanéhozáväzkuvčaseuzavretia
dodatku bola vo výške 299,88 € oproti základu zmluvnej pokuty vo výške 200 €. Zmluvná pokuta bola
teda v čase dojednania výrazne nižšia ako zabezpečovaný záväzok a bola degresívna s klesajúcou

výškou podľa dĺžky plnenia. Požiadavka primeranosti zábezpeky bola pri uzavretí dodatku splnená.
Poukázal na to, že žalovaná nepoprela jeho skutkové tvrdenia, čo súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy.
Skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, čo súd nerešpektoval.
Súd mal vo veci nariadiť pojednávanie a vyzvať žalobcu na objasnenie tých skutočností, ktoré mu neboli
zrejmé.

6. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a rozsudok
v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
Krajskom súde v Košiciach dňa 7.2.2018 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.2.2018 na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 ods. 1 CSP).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaná

zaviazaná plniť žalobcovi sumu 233,12 € s prísl. Preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti
nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.10. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

16. Súd prvej inštancie správne posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe

zmluvy o pripojení ako vzťah spotrebiteľský. Zmluva, ktorú strany uzavreli bola zmluvou formulárovou,
vopred koncipovanou žalobcom, bez možnosti žalovanej podstatným spôsobom meniť obsah a text
uvedenej zmluvy (dodatku). Toto vytvára priestor pre uplatnenie kontroly zmluvných dojednaní súdom z
hľadiska ich neprijateľnosti. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý tvrdí, že zmluvné podmienky boli dojednané
individuálne a preto sa na ne nevzťahuje režim ochrany spotrebiteľských práv. Zmluvné podmienky boli

predložené žalovanej ako spotrebiteľke na vopred predtlačenom formulári, nemala reálnu možnosť tieto
podmienky v dodatku k zmluve meniť, mať k nim podstatné námietky, ktoré by dodávateľ akceptoval a
viedli by k úprave zmluvných podmienok v zmysle návrhu spotrebiteľa.

17. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu

a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorej v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané

postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Individuálne nedojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (ako to správnekonštatoval súd prvej inštancie), ktorá v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej
podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.

18. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne
pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich
účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská,
bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je
povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a

z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.
Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o
rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
(porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

19. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení a to aj o čiastočne degresívnej
zmluvnej pokute (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 z
29.11.20116, sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,21Co/99/2015, 7Co/36/2015 , rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 469/2016) a odvolací súd nemá dôvod sa v prejednávanej veci
od nich odchýliť.

20. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutia iných okresných súdov, odvolací súd poukazuje na
skutočnosť,žedanérozhodnutiabybolizohľadniteľné,lenakbydošlokrozhodnutiuvdovolacomkonaní

pred súdom vyššej inštancie. Rozhodnutiami okresných súdov alebo iných krajských súdov v tejto veci
odvolací súd nie je viazaný.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej
pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia

povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v
žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné
obohatenie.

22. Odvolací súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ však ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

23. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckychprogramovilacnejších,vdôsledkučohobyizmluvnápokutabolanižšia,rozhodnenemôže
znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej

uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri

kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami
súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku,
na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

26. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia prejednávanej veci či
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu (výroku), ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Námietky žalobcu neumožňujú prijať ani záver o nesprávnom
postupe súdu pri hodnotení zistených skutočností (skutkového stavu), nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku a odvolacím súdom nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v dôsledku odňatia možnosti stranám sporu konať pred súdom alebo namietaného
porušenia práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku obsahuje potrebné zákonné náležitosti
v zmysle § 220 ods. 2 CSP a postupom (rozhodnutím) súdu nebola stranám sporu (žalobcovi) odňatá
možnosťkonaťpredsúdomaneboloporušenéprávonaspravodlivýproces,aniprávonarovnosťzbraní.

27. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ust. § 151 ods. 1 CSP , t.j. že
žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu (o zmluvnej pokute), preto sa považujú za nesporné,
čo súd má rešpektovať, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia žalobcu sa uplatňuje v bežnom
sporovom konaní, v ktorom súd vykoná len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pretože súd nemôže

prevziať dôkaznú iniciatívu. V týchto konaniach je súd viazaný skutkovým stavom tak, ako mu ho
vykreslia strany sporu svojimi dôkazmi. Odráža sa v tom celková koncepcia civilného procesu, ktorý je
vybudovaný na princípoch kontradiktórnosti konania, arbitrárneho poriadku a prejednacom princípe.
28. V spore s ochranou slabšej strany, ako je to aj v prejednávanej veci, však dochádza k príklonu
k tzv. vyšetrovaciemu princípu. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a zároveň takéto dôkazy sám obstará (§ 295 CSP). Súd sa nemusí
spoliehať na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa a môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám, čím
je spotrebiteľovi poskytnutá vyššia miera procesnej ochrany.
29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ napr. vo veci
C-243/08, Pannon GSM Zrt. zo 4.6.2009, z ktorého vyplýva, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje

spotrebiteľa, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len
čomákdispozíciiprávneaskutkovéokolnostipotrebnénatentoúčelaakpovažujetakútopodmienkuza
nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo
EditorialSA,podľaktoréhovnútroštátnysúdmôževkonaníexoffourčiť,čijezmluvnápodmienkanekalá,
pričom táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa

zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením.Súdprvejinštancievnadväznosti
na uvedené správne prihliadol na neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty,
naviac nemohol opomenúť a ignorovať právoplatné rozhodnutia vo viacerých obdobných veciach, (aj
toho istého žalobcu), v ktorých už bola vyslovená neprijateľnosť zmluvnej pokuty aj v prípadoch, keď

bola táto určená degresívne.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania, ako vecne správny.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 225 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto nemá nárok na priznanie
náhrady trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).