Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, May 30, 2007

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/34/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518202347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2007:7518202347.12

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: Q. Ž.,
nar. X.X.XXXX, trv. bytom V. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Hajdukom, ul. J. Murgaša č. 22,
Michalovce, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Períne, Perín, zast. advokátkou
JUDr. Darinou Mattovou, AK Krivá 18, Košice, o 5. 530. 000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu trovy konania vo výške 5. 800,- Sk do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 12. 000,- Sk do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svedkyni S. Ž. svedočné n e p r i z n á v a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa upraveným návrhom domáhala, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť jej nemajetkovú
ujmu ( satisfakciu ) za stratu jej manžela v sume 5.530.000,- Sk.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a namietal celú žalovanú sumu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, dokladmi ktoré
predložili, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutočný stav:

Manžel navrhovateľky X. Ž. pracoval u odporcu ako údržbár a dňa 9.4.2001 utrpel pracovný úraz,
následkom ktorého dňa 18.4.2001 zomrel. Navrhovateľka si listom zo dňa 15.11.2001 uplatnila u

odporcu odškodnenie za stratu manžela, a to z dôvodu, že odporca konal proti dobrým mravom a
uložil jej manželovi splnenie takej pracovnej úlohy, kde nebol dodržaný predpísaný spôsob postupu
opravy, že odporca si bol vedomý, že jej manžel je človek zdravotne postihnutý, a aj napriek tomu ho
vyslal na plnenie pracovných úloh za zvlášť nebezpečných podmienok, pričom nezabezpečil potrebné
bezpečnostné zariadenia a takto navrhovateľka stratila manžela, deti otca a živiteľa rodiny, a z toho
dôvodu požadovala odškodnenie.Odporca potvrdil, že X. Ž. bol jeho zamestnancom a pracoval od 1.1.1984 ako údržbár a v prípade
potreby ako vrátnik - strážnik. Poukázal na vyjadrenie závodného lekára zo dňa 4.7.2000, ktorý uviedol,
že X. Ž. je schopný práce opravára - údržbára, ako aj vrátnika - strážnika. Dňa 9.4.2001 X. Ž. pri

odstraňovaníporuchyutrpelpracovnýúraz,následkomktoréhodňa18.4.2001zomrel.Otomtonásledne
bol urobený záznam o úraze, v ktorom bolo uvedené, že pri spájaní roztrhnutej reťaze na „stoličáku“ sa
menovaný ( X. Ž. ) pravdepodobne pošmykol a spadol na betónovú podlahu. Tento pracovný úraz bol
šetrený aj Inšpektorátom práce Košice dňa 14.5.2001, na základe ktorého sa konštatuje, že odporca
porušil ust. § 8b ods. 1 písm.a/1 Zák. č. 330/1996 Zb. v platnom znení a § 9 ods. 2 písm.a/ Vyhl. č.

374/1990 Zb. a zakázal odporcovi poverovať výkonom práce vo výška zamestnancov, ktorí nie sú pre
tieto práce zdravotne a odborne spôsobilý. Odporca prejednal tento pracovný úraz na predstavenstve
družstva dňa 3.5.2001 a prijal aj opatrenia. uviedol, že v zmysle § 197 ods. 1 Zák. práce boli nároky zo
zodpovednostizaškodupripracovnomúrazevyplatenéSlovenskoupoisťovňouaSociálnoupoisťovňou,
pričom Predstavenstvo PD so sídlom v Períne rozhodlo aj o poskytnutí jednorazového odškodnenia pre
rodinu neb. vo výške 10 000,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 26.11.2003 pod sp. zn. 14C 34/2002 súd návrh
zamietol. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a okrem iného v odvolaní uviedla, že odporca
porušoval predpisy a že v jeho postupe vidí priamo príčinnú súvislosť medzi úmyselným konaním
zamestnávateľa, jej manžela a jeho smrťou. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.8.2004

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol,
že bolo súdom prvého stupňa zistené, že manžel navrhovateľky zomrel na následky pracovného úrazu
a že odporca uznal svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú navrhovateľke a jej nároky vyplývajúce
z ustanovenia zákonníka práce boli uspokojené a že podľa protokolu Inšpektorátu práce Košice o
vyšetrení príčin smrteľného pracovného úrazu v príčinnej súvislosti so smrťou manžela navrhovateľky

bolo porušenie ust. § 8 ods. 1 písm.b/ Zák. č. 330/1996 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
v nadväznosti na ust. § 48 ods. 1 Vyhl. č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení
pri stavebných prácach v tom, že odporca nezabezpečil pracovisko proti pádu kolektívnym ani osobným
zabezpečenímaanineurčilbezpečnýpostup.Zatohtostavupretoprichádzadoúvahyposúdenienároku
navrhovateľky ako nároku na ochranu jej súkromia, a preto uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní

zistiť všetky potrebné skutočnosti a vo veci znovu rozhodnúť.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že si uplatňuje svoj nárok v zmysle § 11
OZ a neuplatňuje si nárok na náhradu škody v zmysle § 420 OZ. Svojou žalobou vyvolala konanie o

ochranu osobnosti a v žalobe namieta, že porušením práva na život jednej fyzickej osoby, jej neb.
manžela došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej fyzickej osoby, a to konkrétne u
nej samotnej. Uviedla, že odporca si sám svoju vinu priznal ako aj inšpektorát práce ho usvedčil z tejto
jeho viny ako aj polícia, a to nimi citovanými zákonmi a zásadami bezpečnosti postupov pri opravách,
ktoré odporca vypracované nemal v čase pádu X. Ž.. Zásah do súkromia navrhovateľky spočíval v úplnej

deštrukcii jej rodinnej väzby spôsobenej usmrtením člena rodiny - jej manžela, životného druha, partnera
a priateľa v jednej osobe, ako aj živiteľa rodiny, otca dospelých, ale aj maloletých detí. Citová a sociálna
väzba medzi neb. a navrhovateľkou riadne fungovala, neexistovali žiadne znaky alebo pochybnosti jej
narušenia, resp. domáhania sa jej zrušenia tejto rodinnej väzby. Strata bola pre navrhovateľku náhla,
nečakaná a po stránke citovej veľmi bolestivá. Tak u navrhovateľky ako aj u všetkých členov jej rodiny

vrátane detí. Strata bola aj materiálna, rodina prišla aj o príjem nebohého. Bolesť nad stratou u nich
naďalej pretrváva. Z pohľadu citovej a sociálnej oblasti táto ujma je rozsiahla, pretože nezasiahla iba
jednu. Je trvalá, ničím nenahraditeľná. Možno nahradiť v živote partnera, ale nikdy nemožno nahradiť
deťom otca. Morálne nejakým ospravedlnením túto ujmu nemožno nahradiť, ani finančne. Peniaze však
môžu zmierniť zhoršenie celkovej situácie rodiny navrhovateľky.

Ustanovená znalkyňa z odboru psychológia vo svojom znaleckom posudku uviedla, že povaha vzťahu
medzi manželmi mala normálny charakter, mala priebeh, ktorý zodpovedá bežným manželským
vzťahom po 24 ročnom manželstve, že manžel znamenal pre navrhovateľku dôležitú a nenahraditeľnú
osobu, že jeho stratou došlo u nej k závažnej životnej zmene, ktorá bola spojená so stresom

najvyššej intenzity. Jej vnímanie danej situácie bolo subjektívne, zodpovedalo okolnostiam, ktoré boli
spojené s nečakanosťou a nepripravenosťou straty životného partnera. Emočné väzby na manžela
boli zodpovedajúce dĺžke ich vzťahu a vyvíjali sa v súlade s normálnym priebehom manželských
vzťahov, nemali spoločne v živote takú krízu, ktorá by zmenila ich vzájomný vzťah. Aj jeho choroba,ktorá priniesla pre neho invaliditu, nebola tým, čo by znamenalo, žeby mala očakávať jeho stratu.
Navrhovateľka nehľadala náhradu životného partnera a podľa jej udania nemá žiadny iný partnerský
vzťah. Následky mali charakter stresovej reakcie spojenej s neurotickými reakciami, depresiou, ich

intenzita mala maximálny charakter bezprostredne po smrti a s odstupom času sa navrhovateľka začala
psychicky vyrovnávať s daným životným statusom, hlavne v čase, keď deti dospeli a mohli jej poskytnúť
oporu, ktorú v živote potrebuje. Rovnako sa aj v rodičovskej roli ocitla sama a musela nahrádzať rolu
otca pre nedospelé deti. Najťažšie to bolo pre ňu i vo výchove voči synovi, ktorý stratil v kritickom veku
otca a súčasne aj vzor mužskej role, s ktorým sa práve v tomto veku chlapci identifikovať. závažnosť

tejto straty je pre osobnosť navrhovateľky veľmi vysoká, stratila osobu, ktorá bola pre ňu oporou, nebola
pripravená na stratu aj napriek jeho predchádzajúcej chorobe, nič nepoukazovalo na to, aby sa mala
pripravovať a očakávať jeho stratu.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že znalecký posudok je objektívny
a nemá voči nemu výhrady a zároveň upravila petit návrhu a žiadala priznať sumu 5. 530 000,- Sk

za zavinenie smrti jej nebohého manžela X. Ž.. Poukázala na to, že súdy v praxi pri autonehodách
odškodňujú ľahké zranenie na 17 600,- Sk,
ťažké zranenie na 983 000,- Sk a smrť až na 5.530.000,- Sk. Konkrétne uviedla prípad, že sudca
OkresnéhosúduvMichalovciachvprípadeťažkéhopoškodeniapriznalpridopravnejnehodeúčastníčke
sumu 29.000.000,- Sk. Poukázala, že život nebohého X. Ž. nebol o nič menej hodnotný ako zdravie

účastníčky, ktorá žije a X. Ž. musel zomrieť pri plnení pracovných úloh v prospech odporcu.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že nepochyboval a nepochybuje o tom, že
úmrtie manžela navrhovateľky bolo pre ňu stresujúcou situáciou a stavom, s ktorým sa vysporiadavala
dlhšie obdobie, vzhľadom k tomu, že bol jej životným partnerom a otcom detí a že jeho stratu natoľko

neočakávala. Na druhej strane však poukázal na to, že aj choroba manžela navrhovateľky prekonanie
infarktu myokardu bolo závažným srdcovocievnym ochorením, ktoré tiež prichádza náhle, veľmi často
sa opakuje s možnosťou náhle neodvrátiteľného následku, teda smrti. To znamená, že navrhovateľka
v podstate určitý stres prežila a aj to očakávanie snáď by prichádzalo do úvahy, keďže išlo o závažné
srdcovocievne ochorenie. Poukázal na vyjadrenia predsedníčky PD, ktorá pri znaleckom vyšetrení sa

vyjadrovala k osobnosti a povahovým vlastnostiam X. Ž., že mal zvláštnu povahu, že bol prchký, nedalo
sa mu hocičo povedať a vedel byť aj agresívny. O týchto vlastnostiach sa navrhovateľka vo svojej
výpovedi nezmieňovala, i keď podľa názoru odporcu sa tieto jeho vlastnosti museli prejavovať negatívne
ajvpartnerskomvzťahuavmanželskomživote.Negativistickýpostojnavrhovateľkykodporcovihodnotil
odporca ako subjektivistický postup navrhovateľky, ktorý nie je ničím podložený, pričom odporca podľa

svojich možností bol ústretový voči navrhovateľke, v prípade, žeby prejavila relevantne splniteľné
požiadavky. Taktiež poznamenal, že čo sa týka materiálneho zabezpečenia rodiny po smrti manžela
navrhovateľky táto bola vo finančnom ohodnotení lepšie, než pokiaľ jej manžel žil, pracoval a aj poberal
čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľke a aj jej rodine bolo poskytnuté finančné zabezpečenie cez
Sociálnu poisťovňu.

Preto podľa názoru odporcu v tomto smere navrhovateľka stresovaná nemohla byť, a nemohla to
pociťovať ako ujmu. Čo sa týka požiadavky navrhovateľky na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
5.530.000,- Sk túto odporca považuje za neprimeranú a neodôvodnenú. Uviedol, že nejde o náhradu
škody ani o žiadny poistný vzťah, ktorý nastane pri poistnej udalosti, kde sa rieši náhrada podľa zmluvne

dohodnutých podmienok a výška poistného plnenia je iste závislá a zabezpečená poistením.

Vypočutá svedkyňa J. Z. - dcéra navrhovateľky uviedla, že smrť otca brala ako veľkú stratu, pretože
aj napriek tomu, že mal zdravotné problémy so srdcom nesnažil sa správať ako invalid, ale snažil sa
pracovať aj naďalej a snažil sa zabezpečiť rodinu. Čo sa týka citovej a psychickej stránky otec bol človek,

ktorý vedel vždy pomôcť a vždy sa naňho mohla obrátiť. Otec mal veľmi pozitívne myslenie a aj napriek
tomu, že od roku 1998 nebývala v spoločnej domácnosti s rodičmi, navštevovala ich pravidelne, mala
svojho otca veľmi rada a že v súčasnej dobe pociťuje stratu otca o to viac, že má už svoju vlastnú rodinu
a berie to ináč.

Svedkyňa S. Ž. uviedla, že otec jej stále chýba a cíti stále určité prázdne miesto vo svojom živote po
jeho smrti. Pociťuje to ako stratu časti svojho tela a že ju mrzí, že nikdy nebude splnený sen jej otca,
starať sa o vnúčatá. Uviedla, že otec bol človek, ktorý sasnažil vždy zabezpečiť rodinu tak, aby netrpela nedostatkom. Po otcovej smrti sa snažila mame pomôcť
podľa svojich možností, pričom brat u nej strávil 3 roky v Taliansku, kde sa oňho starala.

Svedkyňa Q. Ž. - dcéra navrhovateľky uviedla, že v čase smrti otca mala 13 rokov, bola v puberte a
otec bol pre ňu oporou, staral sa o deti, nerobil rozdiely medzi súrodencami. Po smrti otca pocítila akoby
zhon, že odišiel človek, ktorého mala rada a chýba jej dodnes. Uviedla, že kým otec žil, nemali veľa
peňazí, ale stále vyžili a po jeho smrti pociťovali finančnú stratu a vypomáhali im sestry.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR
má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola

v značnej miera znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne.
Občiansky zákonník pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje tri
prostriedky občianskoprávnej ochrany, a to žalobu zadržovaciu, odstraňovaciu a satisfakčnú.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť nemajetková ujma na osobnosti postihnutej
fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušne
morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane
napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie

zadosťučinenia v peniazoch. Podľa názoru súdu ustanovenia občianskeho zákonníka, ktoré citoval
dávajúoporuprepriznanienáhradynemajetkovejujmypozostalýmzazásahdoichosobnostiusmrtením
ich blízkej osoby. Podľa názoru súdu došlo k zásahu do osobnostného práva navrhovateľky tak, že
bola narušená celistvosť rodiny, zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života, pričom následky sú
trvalé a neodstrániteľné. Okrem toho bolo zistené, že skutočne stratou manžela došlo u navrhovateľky

k nenapraviteľnej strate, ktorá mala nepriaznivý dôsledok aj na jej psychiku. V súlade s ust. § 13 ods. 3
OZ má súd zato, že v dôsledku tragickej smrti manžela navrhovateľky ide o závažnú ujmu spočívajúcu
v strate manžela, pričom utrpela citovú ujmu spočívajúcu v pocitoch smútku a šoku zo smrti milovanej
osoby.

Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritéria, z ktorých musí
súd vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a teda samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie
je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Navrhovateľka
žiadala priznať 5.530.000,- Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Občiansky zákonník ani maximálnu

ani minimálnu výšku zadosťučinenia neupravuje, upravené je iba to, že zadosťučinenie musí byť
primerané, rozhodujúca je závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo.
Zmyslom zadosťučinenia nie je byť zábezpekou, zdrojom obživy ani náhrady príjmu, logicky nemôže
viesť k neprimeranému obohateniu. Kritériom, ktorým sa súd riadil neboli len okolnosti na strane
navrhovateľky, ale aj okolnosti na strane odporcu, kde išlo o nedbalosť, ale nie konanie úmyselné.

Vychádzajúc zo všetkých zistených navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov a princípu spravodlivého
usporiadania vzťahov účastníkov ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd určil
čiastku 200. 000,- Sk k zaplateniu ktorej zaviazal odporcu, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.Súd nevykonal výsluch syna navrhovateľky X. Ž., pretože tento výsluch namietala právna zástupkyňa
odporcu, z dôvodu, že syn navrhovateľky sa zúčastňoval pojednávaní a v konečnom dôsledku by uviedol
iba tie isté skutočnosti, ktoré uviedli vypočuté dcéry navrhovateľky, a jeho svedecká výpoveď by nič nové

do veci nepriniesla. Taktiež súd nevykonal výsluch „štatutárov“ odporcu, a návrh právneho zástupcu
na výsluch „štatutárov“ zamietol z dôvodu, že výsluch štatutárneho zástupcu odporcu na otázku, prečo
udalosť o úraze nahlásil až 19.4.2001, keď X. Ž. zomrel považoval súd za právne irelevantný a nič by
nezmenil na rozhodnutí vo veci samej.

Navrhovateľka nebola v konaní úspešná v plnom rozsahu, avšak vzniklo jej právo na náhradu trov
konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., kde rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy
súdu. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p., keďže právny zástupca
navrhovateľky si ju neuplatnil, nevyčíslil.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznal súd v zmysle § 150 O.s.p., keďže v danom prípade sú splnené

podmienky pre výnimočné nepriznanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to vzhľadom na druh
konania, charakter konania, ako aj vzhľadom na sociálne aspekty navrhovateľky.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a súd priznal znalkyni odmenu vo výške 5. 800,- Sk
preddavkovo zo štátnych prostriedkov.

Podľa § 148 O.s.p. má preto štát podľa výsledku konania voči odporcovi právo na náhradu trov konania,
ktoré platil, t.j. 5. 800,- Sk a k zaplateniu tejto náhrady zaviazal odporcu tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov,
odporca jej preto podľa výsledku t.j. pomeru žalobou uplatneného nároku k nároku, ktorý bol priznaný
zaplatiť súdny poplatok z návrhu. Podľa položky 7 písm.d/ sadzobníka súdnych poplatkov v znení

účinnom v čase začatia konania bol súdny poplatok
2. 000,- Sk a 5 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, spolu 12.000,- Sk.

Svedkyňa S. Ž. si uplatnila náhradu svedočného vo výške cestovného Taliansko - Košice a späť vo
výške 573,57 EURO. Súd toto svedočné svedkyni nepriznal z dôvodu, že svedkyňa nebola predvolaná

na výsluch. Jej výsluch bol vykonaný mimo pojednávania, pričom z letenky predloženej svedkyňou bolo
zistené, že táto priletela na územie Slovenska dňa 26. 2. a späť do Talianska odlietala 5. 3. 2007,
to znamená, že na Slovensko nepriletela svedkyňa výlučne kvôli výsluchu, ale pravdepodobne na
návštevu príbuzných, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/ 1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.