Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov

JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: BISTAV, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Námestie Hraničiarov 1613/1-11, IČO: 46 126 911, právne zastúpený JUDr. Jindřichom
Stoszekom, advokátom so sídlom Bratislava, Černyševského 26, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2017/4584, O-446/2017 zo dňa 20. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce, Košice zo dňa 20. júla 2017 č. PO/
BEZ/2017/4584, O-446/2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k.
004/2017/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/385 zo dňa 11. mája 2017, ktorým bola žalobcovi podľa §
19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len ,,zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložená
pokuta vo výške 3.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti

na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej
len,,zákonč.82/2005Z.z.“).Porušeniatejtopovinnostisažalobcadopustiltým,žeakozamestnávateľna
prevádzkeJedáleňuhraničiarov,NámestieHraničiarov1-3-5,85103Bratislava-Petržalkaporušilzákaz
nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 20.08.2015 v čase od 07:00 hod. do 09:58 hod. využíval závislú
prácu fyzickej osoby Mgr. Zuzana T., nar. 20.07.1986, ktorá vykonávala závislú prácu - administratívna
pracovníčka-pokladníčka,malsňouzaloženýpracovnoprávnyvzťahpodľaosobitnéhopredpisu-zákon
č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov - pracovnú zmluvu zo dňa 20.08.2015

a dňa 01.08.2016 v čase od 06:00 hod. do 12:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby T. K., nar.
12.09.1988, ktorý vykonával závislú prácu - pomocný kuchár, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov -
pracovnúzmluvuzodňa01.08.2016,pričomsinesplnilpovinnosťpodľaosobitnéhopredpisu-§231ods.
1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
č. 461/2003 Z.z.“), nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
Sociálnej poisťovne bola Mgr. Z. T. prihlásená dňa 20.08.2015 o 09:58 hod. a T. K. bol prihlásený dňa

01.08.2016 v čase o 12:00 hod.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že
pracovné zmluvy zakladajúce pracovný pomer kontrolovaných pracovníkov boli konateľom žalobcupodpísané až po prihlásení uvedených pracovníkov v poobedňajších hodinách. Uviedol, že pred
podpisom pracovnej zmluvy ide iba o uchádzača o zamestnanie, ktorého nebol povinný prihlasovať
do príslušných registrov. V danom prípade sa kontrolované osoby stali zamestnancami žalobcu až po

ich prihlásení do registrov, a teda neporušil vytýkané povinnosti. Nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s
touto argumentáciou, považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobca ďalej poukázal na rozpor a
nesúlad so zákonom pri ukladaní sankcie. Uviedol, že zákon ukladá povinnosť sankcionovať konanie,
ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v minimálnej sume 2.000,- eur a ak ide o
nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur. Napriek tvrdeniu

správneho orgánu, že zákon nedáva možnosť využiť tzv. materiálny korektív, správny orgán podľa jeho
názoru pri uložení sankcie 3.000,- eur materiálny korektív uplatnil. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že hoci mu bola uložená pokuta 3.000,- eur, žalovaný
pri preskúmaní jej výšky vychádzal zo sumy 2.000,- eur. Žalobca sa ďalej nestotožnil s tvrdením,
že činnosti - oboznámenie uchádzača o zamestnanie s prevádzkou, zoznámenie s personálom a
prevzatie ochranných pomôcok je začatie výkonu činnosti zamestnanca. Zdôraznil, že kontrolovaných

uchádzačov o prácu pred registráciou do príslušných fondov nevyužíval na závislú prácu a závislú
prácu u neho nevykonávali. Správnemu orgánu nič nebránilo v tom, aby zamestnancov vypočul ako
svedkov a z ich výpovedí ustálil dôvodnosť argumentácie zamestnávateľa. Záverom dodal, že činnosť
iného prvostupňového orgánu - Inšpektorátu práce Bratislava bola zakončená stanoviskom, že sa
zamestnávateľ žiadneho porušenia nedopustil a že jeho činnosť je v súlade so zákonom, hoci predmet

kontroly bol identický.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že výkonom inšpekcie bolo jednoznačne preukázané, že Mgr. Z. T. a Matej K. vykonávali pre žalobcu
závislú prácu, pričom však do registra poistencov a sporiteľov neboli zo strany žalobcu prihlásení pred

začatím výkonu závislej práce. Správny orgán prihliadol najmä na pracovné zmluvy zamestnancov a
evidenciu pracovného času, z ktorých jednoznačne vyplýva výkon závislej práce a taktiež na predložené
registračné listy FO - prihlášky do Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že žalobca uvedených
zamestnancov neprihlásil do príslušného registra pred začatím výkonu závislej práce. Na predložených
pracovných zmluvách pritom nebol uvedený čas ich podpisu zmluvnými stranami a z predloženej

evidencie pracovného času vyplýva, že predmetní zamestnanci vykonávali činnosť od raňajších hodín.
Pokiaľ ide o namietaný rozpor a nesúlad so zákonom pri ukladaní sankcie, uviedol, že správny orgán
pri určovaní výšky pokuty prihliadal na relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z § 19 ods. 2 písm.
a) bod 1. a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom svoju diskrečnú právomoc použil v rámci
zákonného rámca, z ktorého nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje

rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Pri uvedení sumy 2.000,- eur v texte rozhodnutia pritom ide o zrejmú
nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Žalovaný poukázal na ustanovenia Zákonníka práce,
podľa ktorých sa za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh považujú aj úkony potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred jej začiatkom alebo po skončení.
Rovnako zaškolenie je súčasťou výkonu jeho pracovnej činnosti. K námietke žalobcu ohľadom vypočutia

zamestnancov žalovaný poukázal na § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi
ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne
na úvahe správneho orgánu a v danom prípade ho nebolo potrebné uskutočniť. Zdôvodnenie výšky
uloženej pokuty je podľa žalovaného jasné, zrozumiteľné a dostatočné, pokuta bola uložená v dolnej
hranici zákonnej sadzby a v rámci procesu rozhodovania sa správne orgány riadili zásadami správneho

trestania a ich postup nevykazuje znaky pochybenia.

4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 17.10.2017, v ktorom zotrval na názore,
že v danej veci nebol objektívne zistený skutkový stav. Zároveň dal do pozornosti legislatívne zmeny,
ktoré eliminujú negatívny dopad vtedajšej právnej úpravy na zamestnávateľov.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd miestne a vecne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie a
postup správnych orgánov podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, vec prejednal na nariadenom pojednávaní
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a pripojeným
administratívnym spisom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce

Košice č. PO/BEZ/2017/4584, O-446/2017 zo dňa 20. júla 2017 je potrebné zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie z týchto dôvodov:6. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

6.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6.3. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

6.4. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

7. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/4584,
O-446/2017 zo dňa 20. júla 2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 004/2017/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/385 zo dňa 11. mája 2017,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust.

§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. spôsobom uvedeným v odseku
1 tohto rozsudku.

8. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že pracovníci Inšpektorátu práce
Trenčín vykonali v dňoch 20.09.2016 a 21.09.2016 inšpekciu práce v prevádzke žalobcu ,,Jedáleň

u hraničiarov, Námestie Hraničiarov 1-3-5, 851 03 Bratislava - Petržalka, zameranú na kontrolu
dodržiavania vybranej časti pracovnoprávnych vzťahov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. Dňa 20.09.2016 bolo kontrolovaných
6 fyzických osôb, medzi ktorými bola i p. Zuzana T., nar. 20.07.1986 a p. Matej K., nar. 12.09.1988.
Inšpektori práce na základe podkladov vyžiadaných od žalobcu - pracovná zmluva, registračný list

fyzickej osoby - prihláška do Sociálnej poisťovne a evidencia dochádzky Z. T. a Mateja K. zistili, že
žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že:
- dňa 20.08.2015 od 7:00 hod. do 09:58 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. T., ktorá pre
zamestnávateľa vykonávala prácu - administratívna pracovníčka - pokladníčka a mal s ňou založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu, a

- dňa 01.08.2016 od 6:00 hod. do 12:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby T. K., ktorý pre
zamestnávateľa vykonával prácu - pomocný kuchár -a mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu - pracovnú zmluvu
a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. -
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnej

poisťovňou, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

9. O výsledku inšpekcie bol spísaný dňa 11.11.2016 Protokol o výsledku inšpekcie práce č.
ITN-336-7-1.2/P-B 24, 28-16 (ďalej len „Protokol"), ktorý bol v ten istý deň prerokovaný s konateľom
žalobcu so záverom, že k zisteným skutočnostiam a nedostatkom sa vyjadrí písomne.

10. Žalobca vo Vyjadrení k predmetnému Protokolu zo dňa 15.11.2016 uviedol, že zamestnanci v deň
prihlásenia prišli na prevádzku, odovzdali do účtovnej kancelárie doklady na prihlásenie na sociálne
a zdravotné poistenie a po zabezpečení prihlásenia sa vrátili na prevádzku, kde podpísali pracovnú
zmluvu.Následnebolipoučeníozásadáchbezpečnostipráce,oboznámeníspracoviskomapracovnými

povinnosťami. Prihlásení tak boli viac ako dve hodiny skôr, ako bola podpísaná pracovná zmluva,
ktorá nadobudla účinnosť až podpisom konateľa o 14:00 hod. daného dňa. Reálny výkon práce podľa
pracovnej zmluvy uvedení zamestnanci začali až od nasledujúceho dňa. Aby nebola zamestnancom
krátená mzda za čas, ktorí potrebovali na prihlásenie, uchádzači o zamestnanie sú evidovaní vknihe dochádzky aj napriek tomu, že ešte zamestnancami neboli. Zároveň uviedol, že zo záznamu
vypracovaného Inšpektorátom práce Bratislava zo dňa 12.10.2016, ktorý vykonal u žalobcu kontrolu v
rovnakom rozsahu, inšpektorát nezistil žiadne nedostatky so záverom, že u menovaných zamestnancov

neporušil nelegálne zamestnávanie.

11. V nadväznosti na Vyjadrenie žalobcu bol dňa 12.12.2016 vyhotovený Dodatok k predmetnému
Protokolu, v ktorom inšpektor práce zotrval na zistených nedostatkoch. Dodal, že ak je pracovná zmluva
podpísaná neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe

ústnej pracovnej zmluvy a písomné vyhotovenie sa považuje len za potvrdenie vzniku pracovného
pomeru. V danom prípade vznik pracovného pomeru pred podpisom pracovnej zmluvy potvrdzuje
skutočnosť, že zamestnanci na pokyn zamestnávateľa museli doručiť do účtovnej kancelárie podklady
pre prihlásenie na sociálne a zdravotné poistenie a potom sa vrátiť na prevádzku.

12. Žalobca podal proti uvedenému Dodatku odvolanie, v ktorom zotrval na závere, že kontrolovaní

zamestnanci v dňoch 01.08.2016 a 20.08.2015 nevykonávali pracovnú činnosť. Na podporenie tohto
tvrdenia predložil Čestné vyhlásenia T. K. a Zuzany T. zo dňa 19.12.2016 vrátane Záznamu Inšpektorátu
práce Bratislava č. IBA-15-51-2.3/Z-E-25-16 zo dňa 12.10.2016.

13. Z obsahu Čestných vyhlásení T. K. a Zuzany T. vyplýva, že prácu podľa príslušnej

pracovnej zmluvy začali vykonávať po oboznámení sa s pracoviskom, pracovnými povinnosťami,
návšteve mzdovej učtárne atď. až od nasledujúceho dňa.

14. Zo Záznamu Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA-15-51-2.3/Z-E-25-16 zo dňa 12.10.2016 vyplýva,
že dňa 06.10.2016 bola inšpektormi práce uvedeného inšpektorátu vykonaná u žalobcu inšpekcia práce

zameraná na dodržiavanie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 82/2005 Z.z.
so záverom, že zamestnávateľ u kontrolovaných zamestnancov nelegálne zamestnávanie neporušil.

15. V Oznámení o ukončení inšpekcie práce zo dňa 04.01.2017 správny orgán I. stupňa oznámil
žalobcovi, že dňom prevzatia vyjadrenia žalobcu k Dodatku k Protokolu sa výkon inšpekcie považuje

za ukončený a protokol za uzavretý.

16. Na základe vyššie uvedených zistených nedostatkov správny orgán I. stupňa vydal dňa 13.03.2017
Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., ktoré bolo riadne doručené žalobcovi

dňa 16.03.2017.

17. Podaním zo dňa 20.03.2017 sa žalobca písomne vyjadril k začatiu správneho konania, v ktorom
zotrval na závere, že kontrolovaní zamestnanci nelegálnu prácu v jeho prevádzke nevykonávali,
pracovnú činnosť začali vykonávať až deň po prihlásení do Sociálnej poisťovne, čo prehlásili aj

v čestných vyhláseniach. Zároveň opätovne poukázal na skutočnosť, že v rámci inšpekcie práce
vykonanej Inšpektorátom práce Bratislava odovzdal totožné dokumenty ako správnemu orgánu I.
stupňa v tomto konaní, pričom podľa Inšpektorátu práce Bratislava nedošlo k porušeniu nelegálneho
zamestnávania.

18. Na vyjadrenie žalobcu reagoval správny orgán I. stupňa stanoviskom zo dňa 23.03.2017, v ktorom
zopakoval, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni prihlásiť zamestnanca
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnej poisťovňou
pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti.

19. Následne správny orgán I. stupňa vydal dňa 11.05.2017 rozhodnutie č.k. 004/2017/2.1/G, IPTN/
KAHIP/ROZ/2017/385, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000,- eur za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005
Z.z. Porušenia tejto povinnosti sa žalobca dopustil tým, že ako zamestnávateľ na prevádzke Jedáleň
u hraničiarov, Námestie Hraničiarov 1-3-5, 851 03 Bratislava - Petržalka porušil zákaz nelegálneho

zamestnávania tým, že dňa 20.08.2015 v čase od 07:00 hod. do 09:58 hod. využíval závislú prácu
fyzickej osoby T.. Z. T., ktorá vykonávala závislú prácu - administratívna pracovníčka - pokladníčka, mal
s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov - pracovnú zmluvu zo dňa 20.08.2015 a dňa 01.08.2016 v čase od 06:00 hod. do 12:00hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby T. K., ktorý vykonával závislú prácu - pomocný kuchár, mal
sním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov - pracovnú zmluvu zo dňa 01.08.2016 pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu

- § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bola Mgr. Z. T. prihlásená dňa 20.08.2015 o 09:58 hod. a
T. K. bol prihlásený dňa 01.08.2016 v čase o 12:00 hod.

20. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán I. stupňa uviedol, že prihliadol najmä na žalobcom

predložené pracovné zmluvy uvedených zamestnancov a evidenciu pracovného času, z ktorých vyplýva
výkon závislej práce pre účastníka konania a taktiež na predložené registračné listy FO - prihlášky do
sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že účastník konania neprihlásil uvedených zamestnancov do
príslušného registra pred začatím výkonu závislej práce.

21. Na námietky žalobcu k odlišným zisteniam Inšpektorátu práce Bratislava v rámci uskutočnenej

kontroly uviedol, že Národný inšpektorát práce Košice vykonal na Inšpektoráte práce Trenčín, ako aj na
Inšpektoráte práce Bratislava, kontrolu so zameraním na spôsob, rozsah a skutkovú a právnu správnosť
postupu a záverov inšpekcie práce vykonanej u žalobcu, pričom vo vzťahu k Inšpektorátu práce Trenčín
bola predmetná kontrola ukončená záznamom, t.j. bez zistených nedostatkov. Z uvedenej skutočnosti
vyplýva, že skutkové ako aj právne závery správneho orgánu boli v súlade s príslušnými zákonmi.

Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia menovaných zamestnancov predlžených žalobcom, s poukazom na §
39 Správneho poriadku konštatoval, že uvedené osoby nie sú v danej veci účastníkom konania, a preto
tieto čestné vyhlásenia ako dôkaz nepripustil. Pokutu vo výške 3.000,- eur označil za minimálnu, s
prihliadnutímnaskutočnosť,ževdanomprípadenešloosúčasnénelegálnezamestnávaniedvochosôb.

22. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým č. PO/
BEZ/2017/4584, O-446/2017 zo dňa 20. júla 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil, nakoľko s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný skutkový stav
dospel k právnemu záveru, že správny orgán I stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka
konania došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukázal na skutkový stav
zistený prvostupňovým správnym orgánom, zaoberal sa námietkami žalobcu v odvolaní a dospel k
záveru, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie
povinnostiaskutkovýstavtak,akohozistilinšpektorátpráce.Žalovanýsastotožnilajsuloženoupokutou
a jej výškou, ktorú správny orgán I. stupňa riadne odôvodnil, pokutu uložil na dolnej hranici sadzby v

rámci zákonného rámca s prihliadnutím na všetky skutočnosti v zmysle ust. 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a
§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je

podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu.

23.1. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie

nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

23.2. Podľa § 6 cit. zákona postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

23.3. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

23.4. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom

pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto
zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.23.5. Podľa § 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia
pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

23.6. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

23.7. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23.8. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

23.9. Podľa § 34 ods. 1 a 3 Správneho poriadku Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník
konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

24. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide zodpovedanie otázky, či na základe vykonaného dokazovania
správnymi orgánmi bolo riadne preukázané, či sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu
porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov tak.

25.Včase,keďbolažalobcoviuloženápokuta,správnymdeliktomnelegálnehozamestnávaniavzmysle
§2ods.2písm.b)zákonač.82/2005Z.z.bolotakékonanie,akbyzamestnávateľ,ktorýjepodnikateľom,
využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného
predpisu a zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (§

231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.). Na posúdenie včasnosti prihlásenia zamestnancov Mateja
Flasku a Mgr. Zuzany Molnárovej tak malo priamy vplyv zodpovedanie otázky, kedy preukázateľne došlo
k výkonu činnosti menovaných zamestnancov u žalobcu.

26. Krajský súd konštatuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za

tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.Podkladomprerozhodnutiesúnajmäpodania,návrhyavyjadreniaúčastníkovkonania,dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočností všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1 a
2 Správneho poriadku).

27. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky
účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho
rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými
riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, a akými úvahami sa

riadil pri hodnotení dôkazov.

28. Z administratívneho spisu má krajský súd za preukázané, že žalobca už vo vyjadrení k Protokolu
o výsledku inšpekcie práce č. ITN-336-7-1.2/P-B 24, 28-16 zo dňa 11.11.2016 namietal, že menovaní
zamestnancovi boli prihlásení na sociálne a zdravotné poistenie pred tým, ako bola podpísaná pracovná

zmluva s konateľom a reálny výkon práce začali až nasledujúci deň po podpise pracovnej zmluvy.
Uvedené potvrdili aj kontrolovaní zamestnanci Matej Flaska a Mgr. Zuzana Molnárová v Čestných
vyhláseniach zo dňa 19.12.2016, ktoré predložil žalobca v priebehu konania pred správnym orgánom I.
stupňa. Správny orgán I. stupňa a následne aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach v reakcii na predmetnéčestné vyhlásenia uviedli, že na tieto neprihliadali s poukazom na § 39 Správneho poriadku, ktorý dáva
správnym orgánom možnosť pripustiť namiesto dôkazu čestné vyhlásenie účastníka konania, avšak
menovaní zamestnanci neboli účastníkmi správneho konania. Je pravdou, že uvedené osoby neboli

účastníkmi konania, avšak podľa názoru súdu ide o podporné dôkazy, ktoré mohli správnym orgánom
za účelom riadneho zistenia skutkového stavu pomôcť objasniť skutočný stav veci. Pritom aj § 34 ods.
1 a 3 Správneho poriadku uvádza, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom účastník konania
je zároveň povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Žalobca v danej

veci na podporu svojich tvrdení predložil správnym orgánom uvedené vyhlásenia zamestnancov, avšak
správne orgány na ne žiadnym spôsobom neprihliadali, a to aj napriek skutočnosti, že kontrolovaný
zamestnanec je povinný podľa § 5 ods. 4 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. odôvodniť kontrolnému orgánu
vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prítomnosť na pracovisku.
Správny orgán I. stupňa po začatí správneho konania nevykonal žiadne dokazovanie zamerané na
preverenie tvrdenia žalobcu podporné vyjadreniami menovaných zamestnancov ohľadne času začatia

výkonu ich činnosti, ktorá skutočnosť by mala následne priamy vplyv na otázku včasnosti prihlásenia
kontrolovanej osoby do registra Sociálnej poisťovne. Pri hodnotení podkladov správny orgán I. stupňa
a následne aj žalovaný vychádzali len z tých údajov evidencie dochádzky predložených v priebehu
kontroly, ktoré preukazovali oneskorené prihlásenie zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou a bez ďalšieho preverenia sa

uspokojili s časom začatia výkonu činnosti zamestnancov pred ich registráciou v uvedenom registri.

29. Žalobca ďalej v podanej žalobe, rovnako ako v priebehu celého správneho konania namietal
správnosť výsledkov predmetnej kontroly v danej veci aj s poukazom na odlišné závery kontroly
vykonanej u žalobcu Inšpektorátom práce Bratislava, zameranej rovnako ako v danom prípade na

kontrolu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce Bratislava na základe rovnakých podkladov
predložených žalobcom dospel k odlišným zisteniam ako správny orgán I. stupňa v prejednávanom
prípade, a to, že k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania nedošlo. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí pri zdôvodnení správnosti záverov inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Trenčín
u žalobcu poukázal na závery kontroly Národného inšpektorátu práce, pričom pokiaľ ide o Inšpektorát

práce Trenčín, predmetná kontrola mala byť ukončená záznamom - t.j. bez zistených nedostatkov.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že záver predmetnej kontroly Národného inšpektorátu práce, na
ktorý sa žalovaný odvoláva vo svojom rozhodnutí a ktorým podopiera správnosť záverov inšpekcie práce
vykonanej u žalobcu, nie je obsahom spisového materiálu a rovnako tak z obsahu spisového materiálu
nevyplýva, že by predmetný záznam Národného inšpektorátu práce bol v priebehu správneho konania

doručený žalobcovi, aby mal možnosť sa s ním oboznámiť. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom
konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Táto povinnosť je naviac rozšírená v ust. § 33 ods. 2 zákona č.
71/1992Zb.,podľaktoréhosprávnyorgánpoukončenídokazovaniaeštenemôževydaťrozhodnutie,ale

je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zo znenia
ust. § 33 ods. 2 vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán musí byť v
tejto veci aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Povinnosť
aplikovať ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. má nielen správny orgán I. stupňa, ale aj odvolací

správnyorgán.Vprípadeodvolaciehokonania,akodvolacísprávnyorgánzistí,žeprvostupňovýsprávny
orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka
konania. K otázke aplikácie ust. § 33 ods. 2 sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozsudku sp. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23. marca 2010, podľa ktorého: „Právo účastníka správneho
konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym

poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na
rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie
práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“

30. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, túto krajský súd rovnako ako žalobca považuje za

nepreskúmateľnú.31. Podľa § 6 písm. c) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a
2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na počet nelegálne
zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu.

31.1. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

31.2. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)

prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

32. V danom prípade bolo správnymi orgánmi zistené nelegálne zamestnávanie dvoch osôb, pričom
správny orgán I. stupňa pokutu uložil vo výške 3.000,- eur z dôvodu, že nešlo o súčasné nelegálne
zamestnávanie dvoch osôb, keďže nevykonávali činnosť súčasne.

33. Žalovaný sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia otázkou posúdenia, či išlo o nelegálne

zamestnávanie dvoch osôb súčasne, alebo nie, žiadnym spôsobom nevysporiadal a bez bližšieho
zdôvodnenia konštatoval, že správny orgán I. stupňa svoju diskrečnú právomoc použil v rámci
zákonného rámca. Uvedená skutočnosť má však priamy vplyv na výšku sankcie, keďže v prípade
zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania možno uložiť pokutu už vo výške 2.000,- eur,
avšak v prípade zistenia súčasného nelegálneho zamestnávania dvoch osôb zákon ukladá sankciu

najmenej vo výške 5.000,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tak nie je možné zistiť,
akou správnou úvahou sa pri určení výšky sankcie riadil. Samotné konštatovanie o výchovnom a
preventívnom pôsobení pokuty vo výške 3.000,- eur, ktorú naviac žalovaný označil za pokutu uloženú v
dolnej hranici zákonnej sadzby, je podľa názoru súdu nedostatočné, čo má za následok, že rozhodnutie
o uložení sankcie v časti jej výšky je nepreskúmateľné.

34. Záverom krajský súd poukazuje na skutočnosť, že zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou od 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b)
zákona č. 82/2005 Z.z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto
novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým

má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak
kontrola začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca).

35. V danom prípade je nesporné, že žalobca prihlásil Mateja Flasku a Mgr. Zuzanu Molnárovú do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote 7 dní od začatia výkonu
činnosti zamestnanca, t.j. v súlade s ustanoveniami zákona č. 294/2017 Z.z., ktorými bol s účinnosťou
od 01.01.2018 novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na túto skutočnosť konanie žalobcu tak,
ako ho mali za preukázané správne orgány, v dôsledku zmeny právnej úpravy už nevykazuje znaky

správneho deliktu, a to ani keby skutkový stav bol skutočne taký, ako bol zistený správnymi orgánmi.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je potrebné z vyššie uvedených dôvodov zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

37. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom
(§ 191 ods. 6 SSP) a konanie žalobcu posudzovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej porušenie zákazunelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z.z., ktorými bol novelizovaný
zákon č. 82/2005 Z.z.

38. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

39. V prejednávanom prípade bol žalobca v celom rozsahu úspešný, a preto mu krajský súd podľa

§ 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením (175 ods. 2 SSP).

40. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.