Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204406
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816204406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžová 11, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému B. U., nar. XX.X.XXXX, T. U. XXX, o zaplatenie
2.298,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/98/2016-50 z 10.11.2016 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.126,23 eur

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.026,23 eur od 25.2.2016 do zaplatenia a úrok z
omeškania vo výške 1,91 eur , v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ,žalobcovi priznal náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 74,04 % a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol.

2. V prejednávanej veci urobil záver, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust.
Obč. zák., ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3, 4 , § 53
ods. 1 prvej vety, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., § 1 ods. 2 prvej vety, § 9 zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom do 30.6.2015, t.j. ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) , poukázal na to, že Úverová zmluva z 5.6.2015 uzavretá medzi stranami
sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe uvedených zák. ust. a neriadi sa režimom Obchodného
zákonníka. Uviedol, že veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere, poskytnúť spotrebiteľovi
údaje v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa,
ktoré sú uvedené v ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., že medzi uvedenými informáciami je povinný
poskytnúť informácie podľa písm. h.) o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
príp. o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere z 5.6.2015 je v rozpore s ust. §9 ods. 2 písm. j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, že z

uzavretej zmluvy nie je zrejmé prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným splátkam (písm. k.)), že suma splátok je vyjadrená jednou sumou, bez informácie, akú časť
z toho tvoria úroky , prípadne poplatky a akým spôsobom sa v prípade úhrady splátky pričleňujú na
úhradu istiny, úroku, prípadne ďalších poplatkov a úhrad. Uvedená zmluva síce obsahovala údaj o ročnejpercentuálnejmierynákladov-RPMNvovýške21,85 %(písm.j)),avšakprepočítalsprávnosťuvedenej
výšky RPMN, pretože ide o údaj, ktorý je podstatný pre bežného spotrebiteľa, aby vedel zhodnotiť, či je
daný úver pre neho vhodný, a to aj z hľadiska nákladov, v porovnaní s inými úvermi poskytovanými inými

subjektmi. Poukázal na to, že jedná sa o údaj nie dostatočne zrozumiteľný pre bežného spotrebiteľa, a
teda často uniká jeho pozornosti, že spotrebiteľ si ho môže vysvetliť úplne iným spôsobom, zvlášť pokiaľ
je uvedený v zmluve výlučne vo forme skratky a percentuálne vyjadrený. Podľa názoru súdu, nebola
dostatočne splnená informačná povinnosť žalobcu ako poskytovateľa úveru. V prípade zmluvy zistil,
pri prepočte za použitia kalkulačky RPMN pre spotrebiteľský úver, uverejnenej na internetovej stránke

"ekonomika.sme.sk", že správna výška RPMN je 19,29 % a nie 21,85 % a v súvislosti s uvedeným,
potom celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť ( celkový súčet výšky Úveru a celkových nákladov
klienta spojených s úverom), by mala byť vo výške 3.510,72 Eur a nie vo výške 3.585,72 Eur, ako
vyplýva z úverovej zmluvy. Dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v súlade s § 11 ods.
1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v
Zmluve o spotrebiteľskom úvere z 5.6.2015 chýba, resp. obsahuje chybné náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,00 Eur a žalovaný uhradil žalobcovi splátkami sumu 377,35
Eur, priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, vrátane poistného zahrnutého v
splátkach predpísaných žalobcom do času zosplatnenia, celkom vo výške 3,58 Eur, čo v danom prípade
je 2.126,23 Eur, a v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s § 9 ods. 2 písm. j), k) a § 11 ods. 1 písm.

b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. zamietol. Pri úrokoch z
omeškania dospel k záveru, že uplatnené úroky vo výške 5,00 % ročne nepresahujú zákonom dovolený
úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, že žalovaný
sa dostal do omeškania so splatením celého úveru 25.2.2016, po dni , kedy došlo k zosplatneniu úveru,

a preto mu uplatnené úroky z omeškania priznal ako dôvodné , ako aj úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo súm neuhradených splátok úveru , odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti do dňa
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorý priznal žalobcovi v kapitalizovanej podobe v sume 1,91
Eur. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 255 ods. 1,2 § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 C. s.
p. Žalobca bol v konaní úspešný na 87,02 % a žalovaný bol úspešný na 12,98 %, pomerná náhrada

podľa úspechu vo veci patrí žalobcovi vo výške 74,04 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

4. Nestotožnil sa so záverom súdu, že úverová zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust. Citoval bod 1.1 Zmluvy o
pôžičke a zdôraznil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky

(VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať, sú v samostatnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP, výška, počet
a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Poukázal na Bod 1.1. Zmluvy
o pôžičke a VOP Prima banky Slovensko, a.s. Z uvedeného mu vyplynulo, že počet a termíny splátok
istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, že uvedené platí aj pre

údaj o výške splátky. Uviedol, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že

rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje
už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom
formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že anuita a anuitné splácanie je
definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej
doby, že anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a

splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z
toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak
na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný
úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Zdôraznil, že pokiaľ' by mal samotný text zmluvy obsahovaťpodrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné
rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej
dokumentácie. Výška počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady

zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich
výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy
jednotlivých poplatkov mu vyplynulo, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a

ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami. Ďalej poukázal na článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady
č. 87/102/EHS (ďalej len Smernice) v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sama vykladá v

tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom
nosiči. Z uvedeného mu vyplynulo, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej
zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo Sadzobníku, ktoré

tvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy.Ďalejpoukázalajnačlánok10ods.2písm.h)apísm.i)Smernice,že
smernicesamajúvykladaťvtomzmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Poukázal na to, že tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave. Uvedeným výrokom Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že banka na spôsob
uvádzania týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v akom jednotlivé
náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku. Uviedol, že
povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť

povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice
2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia,akopovinnénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere)samávykladaťvtomzmysle,ženieje
nevyhnutné. aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. K názoru že v úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN, uviedol , že súd svoje
tvrdenie o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve podložil výpočtom na internetovej stránke ekonomika.
sme.sk, podľa ktorého bola RPMN 19,29% a nie 21,85%, ako bolo uvedené v zmluve, že podľa § 19 ods.
1 zákona č. 129/2010 z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy sa RPMN vypočíta podľa

vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Tvrdil, že z odôvodnenia , len vzhľadom na uvedenie
názvu internetovej stránky , nie je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom, a teda, či
RPMN uvedená v zmluve, je skutočne nesprávna. Navrhol rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť,
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu , zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu , do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň priznať mu náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške

zaplatených súdnych poplatkov.

5. Rozsudok, okrem výroku o zmietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.- na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2
C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho

odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení
ani podané odvolanie.

7. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci nie je daný.8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany podľa

príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

9. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

10. Žalobcom uvádzané skutočnosti a výhrady v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
predmetného napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov z toho

vyplývajúcich.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca má
nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru, po odpočítaní žalovaným uhradenej sumy tak, že od
poskytnutého úveru vo výške 2.500,- eur, boli odpočítané ním uhradené splátky 377,35 € , t. j. 2.126,23

eur. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že úverová zmluva uzavretá
medzi stranami sporu 5.6.2015 je spotrebiteľskou zmluvou a že bola uzavretá v rozpore s § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahovala všetky náležitosti vyžadované cit.
ust., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny úroku a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým splátkam. Stotožňuje so záverom súdu, že suma splátok je vyjadrená

jednou sumou bez informácie, akú časť z toho tvoria úroky, prípadne poplatky, akým spôsobom sa
prípadne úhrady splátky pričleňujú na úhradu istiny, úroku, prípadne ďalších poplatkov a úhrad, že
uvedenáúverovázmluvasíceobsahovalaúdajeoročnejpercentuálnejmierenákladov-RPMNvovýške
21,85% (písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) a že po prepočítaní správnosti uvedenej výšky
RPMN ako údaju, ktorý je podstatný pre bežného spotrebiteľa, aby vedel zhodnotiť, či je daný úver pre

neho vhodný a to z hľadiska nákladov v porovnaní s inými úvermi poskytovanými inými subjektmi , sa
jedná o údaj nedostatočne zrozumiteľný pre bežného spotrebiteľa a že často aj uniká jeho pozornosti,
že RPMN nebola dostatočne splnená informačná povinnosť žalobcu ako poskytovateľa úveru.

12. Je potrebné vziať na zreteľ, že pri údaji o RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. sa musia uviesť

všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

13. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy a náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy , je potrebné
uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí

obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to rozčlenením jednotlivých
súm, nielen výšku splátok a ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za
bezúročný.

14. Pokiaľ žalobca poukazuje na čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice, je potrebné dodať , že Súdny dvor

v rozsudku z 9.11.2016 v spotrebiteľskej veci - prejudiciálnej otázky položenej slovenským súdom,
ktorý sa zaoberal písomnou formou a náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dôsledkami ich
nedodržania rozhodol ohľadom čl. 23 smernice 2008/48 tak, že sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade , ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude

považovať za zmluvu o úvere bez úrokov s poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..

16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.17. Výsledok hlasovania - pomerom hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).