Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208798
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208798.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
X, A., o vymoženie sumy vo výške 110,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo 26. augusta 2016 pod č.k. 13Er/787/2015-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53
ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.11.2014 sp. zn.
SR 15574/14 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.

Bol vydaný na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 28.08.2012 medzi oprávnenou a povinnou.
Rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy z rovnakého dňa. Podľa
nej, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považovala sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Toto ustanovenie sa nepoužilo, ak pred
podaním na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Súd prvej inštancie považoval takúto

rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v neprospech
povinnej (spotrebiteľa). Znemožňovala jej zvoliť si spôsob riešenie prípadného sporu a ponechávala
ho výlučne na vôli oprávnenej (dodávateľa). Nakoľko povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah
zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nebolo možne považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú
podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Rozhodnutie predložené v exekučnom konaní ako exekučný

titul nespĺňal náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Z dôvodu neexistencie rozsudku spôsobilého byť exekučným titulom z hľadiskaformálneho alebo z hľadiska materiálneho bola exekúcia neprípustná, čo bolo dôvodom na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie v zmysle § 205 ods.
2 písm. c) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci
súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2

Exekučnéhoporiadkua§45ods.1a2ZoRKauviedla,žesúdnasprávnezistenýskutkovýstavaplikoval
nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský
rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v
rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom

súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na to, že oprávnená s povinnou
uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu,
a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci

všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Zdôraznila, že povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných
otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 07.03.2015,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu
v Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu. Tým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 21.11.2014 sp.zn. SR 15574/14, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 05.01.2015. Podkladom na jeho vydanie bola zmluva o úvere
č. 401800042 zo dňa 28.08.2012. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Zmluvné strany uzavreli dňa 28.08.2012 rozhodcovskú zmluvu k tejto zmluve o úvere.
Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 07.05.2015 na
Okresný súd Komárno požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Spolu so

žiadosťou doručil návrh na vykonanie exekúcie, originál exekučného titulu a plnomocenstvo, resp. číslo
Spr. pre Advocate, s.r.o., advokátska kancelária. Dňa 20.07.2015 zaplatila oprávnená vyrubený súdny
poplatok v sume 16,50 eura. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo

postihuje majetok.

11. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

12. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, Súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom

vykonania exekúcie.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

14. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a po tom, ako súd
prvej inštancie doručil napadnuté uznesenie s odvolaním povinnej, dospel k záveru, že súd prvejinštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou otázkou

v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o rozhodcovskú zmluvu,
ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z

alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie

jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardizovanými typmi zmlúv.

16. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,

ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne

neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť

tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené,
aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

17. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinná) nemohol
takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere

neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej zmluvy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo
platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné
prijať.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a
individuálnedojednanározhodcovskázmluva,ktorámalaprávomocrozhodcovskéhosúdupodľatvrdení
oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na
vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky. Vzhľadom k tomu, že sa oprávnená odvolala na
skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, potom odvolací súd musí konštatovať,
že na všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd už prihliadol, čo v závere viedloexekučný súd k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a odvolací
súd k potvrdeniu vecnej správnosti takéhoto uznesenia.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).