Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212158
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114212158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bydlisko X. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie zmenkovej sumy 255,15 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. júna 2016 č.k.
17C/77/2014-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zastavil. V ostatnej časti zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou
tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej
sumy 255,15 eura s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice 93/13/EHS, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1, čl. I

§ 17, čl. I. § 48 ods. 1, čl. I § 75, čl. I § 77 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
01.01.2008, § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 nariadenia č. 861/2007.
Právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil z článku 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001 a z
čl. 25 bod 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007. Keďže ide o cezhraničný spor určil rozhodné právo,
ktorým sa daný spor má riešiť. Nemal preukázané ani tvrdené, že by si strany sporu zvolili rozhodné

právo, preto aplikoval čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, a dospel k záveru, že daný právny vzťah sa spravuje právnym
poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné
miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až
indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemohlo zmeniť uplatňované
rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky. Poukázal na spoločné stanovisko

občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciuznalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní,
či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť.
Aj v prípade absencie aktivity žalovanej v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti,

ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod
4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať
aj formou nariadeného pojednávania, ak to považuje za potrebné. Dospel k záveru, že je povinný

skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, bez ohľadu na to, že sa uplatňuje právo zo zmenky,
pričom konštatoval, že takéto skúmanie nevylučuje žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007. Preto
považoval za potrebné aplikovať § 120 ods. 1 tretiu vetu Občianskeho súdneho poriadku, teda výnimku z
prejednávacej zásady. Za tým účelom si zabezpečil spis sp.zn. 17Er/1257/2012 a vykonal dokazovanie
zmenkou, zmluvou o úvere z 16.12.2010 č. 400300377 a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.
Zistil, že zmenku č. 400300377 vystavila žalovaná dňa 16.12.2010 v Nitre. Zmenka bola splatná:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená "bez protestu" a "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia". Veriteľ následne indosoval zmenku na žalobcu. Zo zmluvy o úvere
zo dňa 16.12.2010 zistil, že žalovaná je v nej označená menom a priezviskom, bydliskom, dátumom
narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Preto dospel k záveru, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že je v nich obsiahnutá dohoda o

vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z úverovej
zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku (mal vystaviť dve zmenky), v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite,
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo spisu Okresného súdu Nitra
sp.zn. 17Er/1257/2012 zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si v predmetnom exekučnom konaní
uplatnila nárok na vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského
súdu, ktorý bol vydaný na základe úverovej zmluvy č. 400300377 (podpísanej v rovnaký deň ako zmenka

č. 400300377), ktorej číslo bolo totožné s číslom úverovej zmluvy, a ktorá bola vystavená práve na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru z danej zmluvy. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a následne bolo exekučného konania zastavené. Dospel k
záveru, že predložená zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku
veriteľa zo zmluvy o úvere vo výške 350 eur. Zmenka bola vyplnená na sumu 703,15 eura, preto ju

považoval za vyplnenú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho
bola neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky, obsiahnutú vo
všeobecných podmienkach, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko z nej nevyplývajú
žiadne informácie pre žalovanú spotrebiteľku o dôsledkoch vystavenia zmenky. Táto dohoda odporuje
ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Zaoberal sa aj včasnosťou uplatnenia nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uplatnený nárok považoval za premlčaný. O náhrade
trov konania rozhodol § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal hoci
mala v konaní plný úspech, lebo jej žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Dôvodil,
že konane má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
písm. d) CSP), súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§

365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, hoci žalobca ani žalovaná takéto
dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na

úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 61/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak
tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásadykonštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom

žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5
ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazov a prihliadol na dôkazy a skutočnosti, ktoré v

zmyslenariadenianemalibyťvykonanébeznávrhu.Poukázalnasamostatnosť,oddelenosť,nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti a je platná.
Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov. Ďalej namietal, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zákon č.
258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Limitovaná bola

len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. K stanovisku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 93/2015 uviedol, že vychádza z viacerých nepravdivých premís.
Jednou z nich je predstava, že ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej
(t.j., že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal
zlomyseľne na jeho škodu), musel by dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosára. K

tomu citoval niekoľko rozhodnutí najvyššieho rakúskeho súdu. Uznal, že dohoda o vyplňovacom práve
môže byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, jej prípadná neplatnosť však
nemá vplyv na platnosť zmenky s poukazom na § 6 ods. 2 zmenkového zákona. Napriek tomu dohoda
o vyplňovacom práve vo VOP nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal

zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

9. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalobcom.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní predsúdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva
je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznával Občiansky súdny poriadok, ako procesný
predpis účinný v čase rozhodnutia súdu prevej inštancie. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil procesný

postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto pristúpil k
meritórnemu prejednaniu veci.

10. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 15.06.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod

číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom

stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo

rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu

silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované

rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od

názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon
v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti

návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti
spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti
uplatňovania námietok.

12. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento

judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležitevysvetliť,prečosaneriadijudikátom).Napriektomuvšakviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§379,§380CSP),kjednotlivýmodvolacímdôvodomžalobcuspočívajúcimpredovšetkýmvzdôraznení
platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a
vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať

právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné

aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1
umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke
nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto
správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP, správne v súlade s ustanovením §
132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval

správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na jednak na
neplatnosti zmenky a jednak na neplatnosti dohody o vyplňovacom práve vo VOP. Žalobca v tejto časti
v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že súd prvej
inštancienemoholvykonaťžiadnedokazovanie,ktorénenavrhlistranysporuazotrvalnasvojomtvrdení,

že zmenka a dohoda o vyplňovacom práve sú platné. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko
NS SR v judikáte R 93/2015 odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej vo
Všeobecných zmluvných podmienkach nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože z nej

nevyplývajú žiadne informácie pre žalovanú spotrebiteľku o dôsledkoch vystavenia zmenky. Z toho
vyplýva záver, že bez platného vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej
zmenky žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že
zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe
uvedených záverov správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení konania, zamietol.

Žalobca v odvolaní citoval rozhodnutia súdov nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii
týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

Odvolací sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu voči spoločnému stanovisku občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia z 20. októbra 2015 publikovanému pod 93/2015, základom ktorej je
opätovnenázoržalobcu,ženazákladezmenkynadobudolabstraktnúpohľadávku,ktorániejezávisláod
existencie dlhu, ktorý zabezpečuje. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky a dlžníkom, na neho nepôsobia, okrem aktívnej vedomosti nadobúdateľa zmenky o

takejto námietke. Aj s týmito dôvodmi sa odvolací súd už vysporiadal v bode 12.

14. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň súpovinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je

spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Pokiaľ však došlo k použitiu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je
povinný preskúmať, či zmenka bola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase
(v čase vystavenia zmenky).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. O výške
trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).