Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200884
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715200884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľky: V. S., W.. XX.XX.XXXX,
F. T. G.. Č.. X, Y., zast. C. S., W.. XX.XX.XXXX, F. T. G.. Č.. X, Y. a povinného: X. M., W.. XX.XX.XXXX,
F. Y. T. F., právne zastúpený advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie Nivy č. 23, Bratislava, o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 10.02.2016, č. k. 8C/45/2015-171, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany povinného na navrhovateľku
z doterajšej sumy 66,38 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 06.02.2015 so
splatnosťou do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol. Zročné
výživné za obdobie od 06.02.2015 do 10.02.2016 vo výške 1.621,87 eur súd prvej inštancie povolil
povinnému splácať v pravidelných splátkach vo výške po 50,- eur mesačne splatných spolu s bežným
výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že o výživnom povinného na navrhovateľku
naposledy rozhodol Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. P 143/96-55, zo dňa 18.01.2005.
Povinnému bolo určené výživné na v tom čase mal. navrhovateľku vo výške 66,38 eur (2.000,- Sk)
mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane navrhovateľky, ako aj
na strane povinného. Navrhovateľka bola pri poslednom zvýšení výživného žiačkou 2. triedy základnej
školy, ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného (01.02.2015) bola študentkou L. I. Š. U. V.

od 01.09.2015 je študentkou denného štúdia L. I. Š. Q.Ý. L. E. I. U. F., kde bola prijatá do druhého
ročníka. Došlo tak k zvýšeniu jej výdavkov na štúdium, cestovné, stravné, má výdavky spojené so
zubným strojčekom, drogériou, oblečením. Má náklady na stravu, školské pomôcky a školské výlety
spolu vo výške 260,- eur mesačne, výdavky na drogériu vo výške 50,- eur mesačne, na telefón 10,-
eur mesačne, vynaložila jednorazový výdavok na zubára vo výške 700,- eur, mesačný výdavky na
električenku vo výške 13,40 eur. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a
ich dvomi mal. deťmi v trojizbovom byte. Matka navrhovateľky je nezamestnaná, od poslednej úpravy

výživného jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosti k synovi U., W.. XX.XX.XXXX. Povinný od poslednej
úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s družkou, s
ktorou má dve maloleté deti. Súd prvej inštancie konštatoval zmenu životnej úrovne povinného, keď
aktuálne obýva svojpomocne postavený rodinný dom, pričom v čase poslednej úpravy výživného žilv spoločnej domácnosti s rodičmi. Povinný nemá oficiálny príjem, pracuje brigádnicky na stavbách,
privyrába si odvozom štrku. Pri úprave výšky výživného súd prvej inštancie vzal do úvahy, že povinný
je dlhodobo nezamestnaný, pričom nepreukázal, že by si hľadal trvalé zamestnanie, napriek tomu, že je

v produktívnom veku a žije v Bratislavskom kraji, kde je množstvo pracovných ponúk. Povinný predložil
lekársku správu zo dňa 31.10.2015 tvrdiac, že nemôže pracovať pre problémy s chrbticou. V lekárskej
správe je uvedené, že pracuje ako vodič nákladného vozidla. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že
navrhovateľka sa stredoškolským štúdiom pripravuje na budúce povolanie a tak vyživovacia povinnosť
rodičov voči nej stále trvá. Odôvodnené potreby navrhovateľky od roku 2005 podstatne vzrástli, stúpli

výdavky na jej stravu, oblečenie, spoločenské vyžitie. Súd prvej inštancie prihliadol tiež na časový úsek
viac ako 11 rokov od poslednej úpravy výživného, keď výška naposledy upraveného výživného (2.000,-
Sk) je v súčasnosti absolútne nedostatočná.

3. Za takto zisteného skutkového stavu veci právne odkazujúc na § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, §
77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 154 ods. 1 O.s.p. súd prvej inštancie zvýšil výživné zo

strany povinného na navrhovateľku od 06.02.2015 na sumu 200,- eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh
zamietol (navrhovateľka žiadala výživného vo výške 270,- eur mesačne). Vychádzal pritom z možností a
schopností povinného a z odôvodnených potrieb navrhovateľky. Zohľadnil, že príjem povinného musí byť
v skutočnosti vyšší ako ním udávaný, čo vyvodil z výrazného nepomeru medzi deklarovaným príjmom
300,- eur - 350,- eur mesačne počas letných mesiacov, 100,- eur - 150,- eur v zimných mesiacoch a

deklarovanými mesačnými výdavkami spolu vo výške 1.103,69 eur. Zročné výživné súd prvej inštancie
povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 50,- eur v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech
oboch účastníkov konania vyslovil, že žiadny z nich nemá na náhradu trov právo.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný. Namietal, že súd prvej inštancie pri určení
novej výšky výživného prihliadol len na časový úsek od poslednej úpravy výživného (11 rokov) a na
zmenu pomerov na strane navrhovateľky. Má za to, že konajúci súd sa uspokojil len s nepreukázanými
tvrdeniami navrhovateľky o výške jej výdavkov, pričom zvýšenie výdavkov od poslednej úpravy
len automaticky predpokladal. Odvolateľ spochybnil navrhovateľkou deklarované mesačné náklady

na stravu vo výške 260,- eur, ukazujúc na mesačné náklady na stravu jeho štvorčlennej rodiny.
Namietal tiež jej mesačné výdavky na drogériu (50,- eur) a výlety (30,- eur). Súd prvej inštancie
podľa povinného objektívne nezohľadnil jeho skutočné možnosti a schopnosti. Nesúhlasí so záverom o
zvýšení jeho životnej úrovne, pretože rodinný dom, v ktorom žije, je nedokončený a neskolaudovaný.
Rozdiel medzi deklarovaným príjmom a výdavkami objasnil prehlásením matky svojej družky o jej

finančnej podpore. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa pochybil aj v tom, že nezohľadnil nárast jeho
vyživovacích povinností. Od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku sa mu narodili deti (mal.
E. W.. XX.XX.XXXX, Y.. W. W.. XX.XX.XXXX). Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s lekárskou
správou zo dňa 25.03.2016, podľa ktorej mu jeho zdravotný stav neumožňuje pracovať. Vzhľadom na
uvedené povinný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že výživné na navrhovateľku sa počnúc dňom

06.02.2015 zvýši na sumu 100,- eur mesačne, pričom zročné výživné vo výške 403,44 eur mu bude
povolené splácať v pravidelných splátkach po 20,- eur mesačne.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Uviedla, že je osobou, ktorá sa denným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Deklarované

mesačné výdavky považuje za primerané jej odôvodneným potrebám. Skutočnosť, že povinný je
dlhodobo nezamestnaný a nemá oficiálny príjem ho nezbavuje vyživovacej povinnosti. Zo samotných
vyjadrení povinného vyplýva, že sa v období rokov 2005 - 2006 zúčastnil sezónnych prác v zahraničí,
kde našetril cca. 400.000,- Sk. Poukázala tiež na rozpor v tvrdeniach povinného, ktorý v odvolaní
uvádza, že je vlastníkom nákladného vozidla a vozením materiálu si privyrába, naopak v záverečnej

reči na pojednávaní dňa 10.02.2016 uviedol, že auto je pokazené a nemôže s ním pracovať, lebo za
opravu žiadajú 3.000,- eur, ktoré nemá. Ako ďalšie dôvody nezamestnanosti uviedol svoj nepriaznivý
zdravotnýstav.Povinnývšakdodnešnéhodňanebol čiastočneaniplneuznanýzainvalidnéhozdôvodu
bolestí chrbta, preto lekárske potvrdenie, ktoré predložil, nie je relevantným dôkazom preukazujúcim
skutočné a trvalé poškodenie zdravia. Navrhovateľka sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o

zvýšení životnej úrovne povinného. Svoj prvý rodinný dom totiž predal, lebo ako sám uviedol, pre svoju
rodinu potreboval väčší. Povinný ako mesačný výdavok uvádza aj splátku pôžičky matke svojej družky
vo výške 100,- eur. Podľa navrhovateľky skutočnosť, že rodina povinného má finančné prostriedky
na vrátenie pôžičky, vylučuje možnosť, že si spätne požičiava ďalšie peniaze od tej istej osoby. Zuvedeného dôvodu tvrdenie odvolateľa o finančnej výpomoci matkou jeho družky považuje za účelové
s cieľom vyvolať dojem finančnej núdze. Obdobne za dôveryhodné nepovažuje ani vyčíslenie príjmov
povinnéhodospoločnejdomácnosti.Jehopríjemjepodľanavrhovateľkyúčelovopodhodnotenýscieľom

vyvolať dojem sociálnej núdze. Povinný totiž vyčíslil mesačné výdavky jeho rodiny na sumu 1.206,-
eur mesačne, pričom ako spoločné príjmy uvádza sumu 850,- eur. Skutočnosť, že povinnému pribudli
dve nové vyživovacie povinnosti ho zaväzuje riadne a s maximálnym úsilím vykonávať všetko tak, aby
si zabezpečil trvalé zamestnanie a tým vytvoril sebe, svojej rodine a osobám závislým na jeho výživu
sociálnu istotu a stabilitu. Je vylúčené a nezodpovedné, aby sa odborne s maturitou vyučený 40 ročný

muž s manuálnymi zručnosťami, ktorý je schopný svojpomocne postaviť chatu a rodinný dom a ktorý
má tri vyživovacie povinnosti, spoliehal na finančnú výpomoc od matky svojej družky, resp. od iných
členov rodiny.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom, nie však dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p., § 66 C.m.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu

nie je možné priznať úspech.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle cit. zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, tak na strane navrhovateľky a povinného rodiča. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene

výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové
pomery rodičov. Odvolací súd je vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie

zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane
navrhovateľky k zmene pomerov v rozsahu, ktorý je potrebné premietnuť do výšky výživného. Zmena
pomerov na strane navrhovateľky je nesporná, keďže v januári 2005, kedy sa naposledy rozhodovalo
o výživnom, navštevovala prvý stupeň základnej školy, pričom v súčasnosti študuje na L. Š. Q. L.
E. I., prešla obdobím dospievania, prudkého fyzického rastu, s čím sú spojené zvýšené výdavky

na stravu, oblečenie, hygienu. Značná časť výdavkov je spojená s jej štúdiom, či už ide o priame
poplatky spojené s odbornou výučbou, nákupom školských pomôcok, školskými výletmi a pod. Tým, že
sa navrhovateľka pripravuje na svoje budúce povolanie, označené náklady treba považovať za plne
odôvodnené. Navrhovateľka v konaní preukázala zvýšené náklady na dentálnu starostlivosť, pričom
treba konštatovať, že táto nie je hradená zdravotnou poisťovňou.

8. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že povinný mal ku dňu vydania prvoinštančného rozhodnutia 40
rokov, dosiahol stredné odborné vzdelanie s maturitou v obore mechanik strojov (č. l. 202). Dlhodobo
je bez riadneho pracovného pomeru, bez živnostenského alebo obdobného oprávnenia na výkon
podnikateľskej činnosti, nepodáva si daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb. V období rokov

2003 až 2006 pracoval v zahraničí, zarobené peniaze (tvrdí, že išlo o sumu cca. 400.000,- Sk)
investoval na výstavbu prvého rodinného domu v F., ktorý následne dňa 31.10.2011 predal za sumu
110.398,74 eur (č. l. 128). Od poslednej úpravy výživného k navrhovateľke si svojpomocne postavil
aj ďalší rodinný dom v F. V., ktorý aktuálne ešte neskolaudovaný užíva spolu s rodinou. Okrem
osobného motorového vozidla je vlastníkom nákladného vozidla, ktorým používa na rozvoz stavebného

materiálu. Živý sa tiež stavebnými prácami. Má príjem, ktorý na území SR nezdaňuje. Pribudli mu dve
vyživovacie povinnosti k maloletým deťom (syn E. W.. XX.XX.XXXX, dcéra W. W.. XX.XX.XXXX). Keďže
povinný nemá oficiálne dokladovaný príjem (posledný pracovný pomer vo firme Q., kde pracoval ako
C. M., ukončil z vlastnej iniciatívy dobrovoľne v roku 2000, viď. č.l. 11), pri určení výšky vyživovacej
povinnosti je potrebné vychádzať zo zásady potencionality príjmu v danom mieste a čase, teda z

pracovných príležitostí v bratislavskom regióne primeraných k subjektívnym i objektívnym možnostiam
a schopnostiam povinného. Vzhľadom na charakter stredoškolského vzdelania odvolateľa (mechanik
strojov), jeho manuálne zručnosti, sa povinný zrejme môže uplatniť v automobilovom priemysle,
stavebníctve alebo doprave. V súlade so zásadou potencionality príjmu povinného je pre účely
spravodlivej výšky výživného potrebné vychádzať z priemerného zárobku dosahovaného v roku 2015 v

bratislavskom regióne (cca. 1.200,- eur brutto, viď údaje SŠÚ). Keďže uvedená suma v brutto vyjadrení
je nižšia ako deklarované výdavky povinného, možno vyvodiť, že odvolateľ dosahuje príjem minimálne
vo výške 1.200,- eur netto. Za daného skutkového stavu výživné určené súdom prvej inštancie 200,-
eur mesačne (čo činí 6,67 eur denne) plne odpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného vzmysle § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine a ustálenej rozhodovacej praxi, podľa
ktorej výška vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu sa pohybuje v rozpätí 20 - 30 % z čistého
príjmu povinného. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387

ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. vrátane výroku o zročnosti nedoplatku a výške splátok na
výživnom, ktoré odvolací súd považuje za primerané.

9. K odvolacej argumentácii povinného odvolací súd uvádza, že lekárska správa deklarujúca nepriaznivý
zdravotný stav povinného pre bolesti v krížoch (č. l. 141, 188) je bez akejkoľvek vypovedacej hodnoty

a nepreukazuje jeho zníženú pracovnú schopnosť. Tú môže konštatovať len posudková komisia
Sociálnej poisťovne, nie však všeobecný lekár povinného. Bez vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti
k navrhovateľke je aj Čestné prehlásenie A. T. (č.l. 132). Výživné má totiž prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). Obdobne na ujmu navrhovateľke nemôže byť vznik
nových vyživovacích povinností odvolateľa. Povinný má rovnakú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
všetkým svojim deťom, svoje pracovné úsilie teda musí prispôsobiť ich rozsahu a počtu a za účelom

ich riadneho plnenia zvážiť plnohodnotné zapojenie do trvalého pracovného pomeru.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).