Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317010688
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4317010688.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného
R. M., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmeno c/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného R. M. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z

31.08.2017, sp. zn. 2Pp/46/2017, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného R. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 Trestného
zákona, § 67 odsek 1 Trestného zákona, zamietol žiadosť odsúdeného R. M. (ďalej len „odsúdený“) o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn.
2T/131/2011 zo dňa 10.06.2013, pozmeneným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/70/2013
zo dňa 30.09.2013.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon troch štvrtín uloženého trestu, nesplnil však ani
jednu z materiálnych podmienok. Neboli u neho splnené podmienky k podmienečnému prepusteniu

v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona, a to vzhľadom na nepriaznivú resocializačnú
prognózu odsúdeného a vysoké riziko sociálneho zlyhania. Počas výkonu nepreukázal polepšenie,
celkovo bol päťkrát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený bol len v troch prípadoch. Taktiež
nesplnil ani ďalšiu materiálnu podmienku a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. V neprospech odsúdeného je aj jeho kriminálna minulosť, absencia trvalého zamestnania,
nevyhovujúce ekonomické podmienky, nízke dosiahnuté vzdelanie a užívanie návykových látok pred

výkonom trestu odňatia slobody, čo taktiež zvyšuje riziko recidívy odsúdeného.
Dospel preto k záveru, že odsúdený si nevytvoril dostatočné podmienky pre podmienečné prepustenie,
a preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú však do
dňa konania neverejného zasadnutia odvolacieho súdu neodôvodnil.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno
b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy

súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom
je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych podmienokpodmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že odsúdený počas
výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré

vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto
iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí
zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o zmierňovacie

ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove
a úspešnej resocializácii. Nadriadený súd vyhodnotil, že odsúdený nesplnil zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie, a to najmä pre sklon k páchaniu trestných činov, vysoké riziko recidívy,
čo vyplynulo z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ktoré bolo súčasťou hodnotenia ústavu na
odsúdeného, preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona. Z ustanovení § 66 odsek 1,

odsek 2 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal
zákonom stanovenú dobu z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení

súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení
príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie
je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto

smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu
nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie

riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,
doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj
na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve

tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti
alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Súd v
posudzovanom prípade prihliadol na všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli
splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením
svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho

aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody vyplynulo, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok pre podmienečné
prepustenie, pričom jeho resocializačná prognóza sa javí ako nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania
je vysoké. Očakávanie, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa
vyhýbať protiprávnemu konaniu v civilnom živote doposiaľ nepreukázal, a to najmä s prihliadnutím na

predchádzajúci spôsob života, a poukazujúc spávanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
keď tento bol vo viacerých prípadoch disciplinárne potrestaný a na nepriaznivú resocializačnú prognózu.
Nadriadený súd opätovne pripomína, že odsúdený musí spĺňať podmienky vo všetkých požadovaných
kritériách, aby bolo možné vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia.
Preto nemožno konštatovať, že odsúdený splnil materiálne podmienky požadované na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého
uznesenia a na iné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestuodňatia slobody, podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného, ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.