Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314204535
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314204535.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Krajský súd v Nitre, v právnej
veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, so sídlom Levice, Ku Bratke 3, IČO: 00 171
590, zast. JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Levice, Hollého 11, proti žalovanému:
H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., E. XX, zast. Mgr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom
Nitra, Štefánikova 7, o zaplatenie 134,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. novembra 2016 č. k. 9C/170/2014-361 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 128,25 eura
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 128,25 eura od 19. 06. 2011 do zaplatenia v
lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,32 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalovaný je vlastníkom 4-izbového bytu č. X na X poschodí bytového domu č. XXXX na ul. E.
XX v B., ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Dňa 28. 09. 1997 bola

medzi stranami sporu uzavretá zmluva o výkone správy podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z. z. v platnom
znení. Táto zmluva stratila platnosť uzavretím zmluvy o výkone správy č. 3490004/2005 s dodatkom
2007 zo dňa 31. 01. 2008, ktorá je záväzná pre vlastníkov domu, t. j. schválení nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov a po následnom podpísaní nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a správcom.
Podľa uznesenia zo schôdze vlastníkov bytov dňa 27. 11. 2007, na ktorej bolo prítomných 24 vlastníkov
z celkového počtu 33 vyplýva, že schôdza schválila okrem iného zmluvu o výkone správy v zmysle
novely č. 268/2007 Z. z., zmluvu o výkone správy s dodatkom 2007 podpísalo a prevzalo 25 vlastníkov.

Podľa vyúčtovania (rozúčtovania) nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2010 zo
dňa 19. 05. 2011 boli žalovanému vyúčtované náklady: poistenie domu 4,24 eura, náklady na činnosť
zástupcov vlastníkov 11,85 eura, náklady na správu 63,26 eura, energie a spoločné priestory 22,06 eura,
ústredné kúrenie 43,36 eura, vodné a stočné 139,71 eura, dažďová voda 12,28 eura, náklady spojené
s vyúčtovaním 9,52 eura, FPUO 357,89 eura. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
134,77 eura, predstavujúcej rozdiel medzi skutočnými nákladmi vyúčtovanými na byt žalovaného za
rok 2010 a platbami vykonanými žalovaným v roku 2010, keď z výpisu bytového domu ako aj z tvrdení

žalovaného je zrejmé, že žalovaný dňa 08. 01. 2010 uhradil 200 eur a sumu 329,40 eura, teda celkovo
sumu 529,40 eura. Žiadne iné platby v roku 2010 neuhradil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 6,
§ 8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZVB), ako aj jednotlivými článkami
zmluvy. Po vyúčtovaní nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2010 do31. 12. 2010 žalobca vyúčtoval celkovú sumu za skutočne vynaložené náklady vo výške 664,17 eura,
ktorú tvoria nasledovné položky: poistenie domu 4,24 eura, náklady na správu 63,26 eura, refundácia
výdavkov pre zástupcov vlastníkov 11,85 eura, elektrická energia na spoločné priestory 22,06 eura,

ústredné kúrenie 43,36 eura, vodné a stočné 139,71 eura, dažďová voda 12,28 eura, náklady spojené
s rozpočítavaním 9,52 eura, fond prevádzky, údržby a opráv 357,89 eura, z čoho suma 28,49 eura
činí finančnú výpomoc, resp. mimoriadny fond. Žalovaný odmietal zaplatiť náklady na činnosť zástupcov
vlastníkov v sume 11,85 eura, náklady na správu 63,26 eura, náklady spojené s vyúčtovaním 6,52 eura
(vo výške 3 eurá ich uznal), ústredné kúrenie 43,36 eura a mimoriadnu tvorbu fondu opráv 28,49 eura.

Keďže ostatné položky žalovaný nenamietal, súd sa ďalej zaoberal len položkami spochybňovanými
a dospel k záveru, že v zmysle zmluvy o výkone správy s dodatkom roku 2007 (ďalej len zmluva) bol
poplatok za správu stanovený vo výške 4,78 eura, na rok 2008 uznesením predstavenstva družstva
s účinnosťou od 01. 01. 2009 zvýšený na sumu 4,98 eura, predstavenstva s účinnosťou od 01. 03.
2010 na sumu 5,33 eura. Za január a február 2010 teda poplatok činil 2 x 49,08 eura a za marec
až december 2010 10 x 5,33 eura, t. j. spolu 63,26 eura, čo je v súlade s vyúčtovaním. Náklady pre

zástupcov vlastníkov boli na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 13. 04. 2008 schválené vo výške
0,83 eura na byt na mesiac, čo za 12 mesiacov roku 2010 činí 9,96 eura + DPH 19 %, t. j. 11,85 eura,
čo je v súlade s vyúčtovaním. Mimoriadna tvorba rezerv do fondu opráv bola schválená na schôdzi
vlastníkov bytov konanej dňa 12. 04. 2010 vo výške 0,05 eura na 1 m2, to znamená, že suma ma mesiac
pri ploche bytu žalovaného 81,30 m2 činí 4,07 eura a za 7 mesiacov predstavuje čiastku 28,49 eura,

čo spolu s bežnými príspevkami do fondu vo výške 329,40 eura spolu činí 357,89 eura v súlade s
vyúčtovaním. Na schôdzi vlastníkov bytov dňa 12. 04. 2010 bolo schválené aj rozpočítanie nákladov
na ústredné kúrenie v pomere základná zložka 30 % a spotrebná zložka 70 %. Keďže žalovaný má v
byte zabezpečené individuálne vykurovanie, pri výpočte nákladov na ústredné kúrenie žalobca priradil
žalovanému len základnú zložku. Pri výpočte postupoval podľa § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky URSO

č. 630/2005 Z. z., pričom náklady na vykurovanie vypočítané podľa vzorca uvedeného v § 7 ods. 2
vyhl. činia 43,36 eura, čo je v súlade s vyúčtovaní. Námietka žalovaného, že by sa podlahová plocha
jeho bytu s individuálnym vykurovaním má násobiť koeficientom 0,0 podľa § 7 ods. 3 písm. a/ vyhl.
uviedol, že žalovaného byt sa nachádza na 2. posch. a logicky nemusia prechádzať zvislé rozvody
centrálnej vykurovacej sústavy, a ak sú aj zaizolované, musí ísť o také zaizolovanie, ktoré nebráni

prechodu tepla z bytu na 1. posch. do bytu na 3. posch., ale len zabraňuje odber tepla z centrálnej
vykurovacej sústavy žalovaným. Má preto za to, že žalobca postupoval správne, ak pri výpočte nákladov
na kúrenie koeficient použil vo výške 0,25 % v súlade s § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky. Čo sa týka
nákladov spojených s vyúčtovaním vo výške 9,52 eura, tieto žalovaný uznal vo výške 3 eurá, preto sa
súd zaoberal len sumou 6,52 eura. Žalobca sa pri výpočte odvolával na faktúry firmy KORNEL s.r.o. a

firmy BEAT s.r.o., avšak takýto dôkaz nepredložil a teda žalovaným neuznaný nárok vo výške 6,52 eura
nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že skutočné náklady na byt žalovaného
na rok 2010 v celkovej výške 664,17 eura sú vyúčtované správne. Tiež bolo preukázané, že žalovaný
uhradil sumu 529,40 eura a teda rozdiel predstavuje žalovanú sumu 134,77 eura. Tvrdenie žalovaného,
že v roku 2010 uhradil aj sumu 307,61 eura nebolo preukázané, skutočnosť, že si žalobca preúčtoval

túto sumu z roku 2008 ešte neznamená, že žalovaný nie je povinný uhradiť nedoplatok, ktorý mu vznikol
v roku 2010. Taktiež tvrdenie žalovaného, že od zmluvy o výkone správy v roku 2002 odstúpil je právne
irelevantné, nakoľko takéto odstúpenie by muselo byť schválené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v
bytovom dome. Taktiež tvrdenie, že nová zmluva o výkone správy je neplatná je tiež irelevantné, nakoľko
žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že zmluva bola schválená na schôdzi vlastníkov dňa 27. 11. 2007

nadpolovičnou väčšinou v počte 22 vlastníkov a následne bola aj nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
v počte 25 z celkových 33 podpísaná a prevzatá. Námietky žalovaného ohľadne neplatnosti zápisníc
uznesení zo schôdzi, ich falšovanie a pozmeňovanie súd považuje za účelové a ničím nepodložené.
Ak mal akékoľvek pochybnosti ohľadne prijatia uznesení, hlasovania mal možnosť obrátiť sa na súd,
aby rozhodol v lehote 15 dní (resp. 30 dní) podľa predchádzajúcej úpravy od oznámenia výsledku

hlasovania,najneskôrvlehote3mesiacovoduskutočneniahlasovaniaobrátiťsanasúd.Inakjehoprávo
zaniká. Toto právo žalovaný nevyužil. Nevypočul žalovaným navrhovaného svedka E., ktorý taktiež
popiera schválenie finančnej výpomoci, ako aj schválenie zmluvy o výkone správy, pretože taktiež tieto
námietky si mal aj svedok E. R. uplatňovať v inom konaní. So žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj
úrok z omeškania a tento mu súd priznal najneskôr od 03. 06. 2011, kedy žalovaný vyhotovil reklamácie

vyúčtovania a vykazovanej dlžoby. Najneskôr bol tak žalovaný povinný zaplatiť nedoplatok do 18. 06.
2011, preto mu súd priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie
nedoplatku, t. j. od 19. 06. 2011 v zákonnej výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP ako aj 262 CSP a priznal žalobcovi nárokna náhradu trov konania v rozsahu 90,32 %, čo tvorí rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom
žalovaného, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a v časti trov konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej
inštancie v bode 15 odôvodnenia v tom, že ním predložený znalecký posudok neobsahuje doložku o tom,

že znalkyňa si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP,
a preto ho súd nepovažoval za znalecký posudok podľa § 207 - § 209 CSP, ale len za listinný dôkaz. K
tomuto bodu odôvodnenia predložil doplnok k znaleckému posudku č. 2/IX/2016 vyhotovený znalkyňou
dňa 16. 11. 2016, v ktorom znaleckom posudku znalkyňa prehlásila, že si je vedomá následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, a preto má za to, že znalecký posudok spĺňa všetky zákonom
stanovené ustanovenia § 209 CSP. Zároveň predložil listinné dôkazy a to Zmluvu o dielo č. 1/2001

uzatvorenú medzi zhotoviteľom KORNEL s.r.o. Košice a objednávateľom OSBD Levice zo dňa 20. 01.
2011, Zmluvu o dielo č. 1/06 uzatvorenú medzi zhotoviteľom BEAT s.r.o. Nitra a objednávateľom OSBD
Levice zo dňa 12. 09. 2006, výpisy z účtov preukazujúce skutočné úhrady zo strany žalobcu titulom
nákladov spojených s vyúčtovaním za bytový dom žalovaného, výpisy zo zasadnutia Predstavenstva
družstva zo dňa 28. 02. 2011- uznesenie č. 1241/02/2011 a náklady so spracovaním rozpočítavania

2010. Preto nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 35 odôvodnenia a
taktiež ani rozhodnutia v časti trov konania. Domáhal sa jeho zmeny tak, že v napadnutej zamietajúcej
časti bude žalobe vyhovené a žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6,52 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6,52 eura od 19. 06. 2011 do zaplatenia a to v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň bude priznaný žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním aj žalovaný a domáhal sa
jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec
vrátená na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že svoje odvolanie opiera o odvolacie

dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/ a h/ CSP. V prvom rade nesúhlasil s popísaným
skutkovým stavom v bode 12 odôvodnenia rozsudku, keď uviedol, že zo zápisnice zo schôdze vlastníkov
zo dňa 12. 04. 2010 je zrejmé, že prítomní schválili iba plán prevádzky údržby a opráv za rok 2010 a
mimoriadnu tvorbu rezerv do FPU a O. Preto výpočty súdu ohľadom tejto položky, ako aj zdôvodnenie
jeho nároku je absolútne nesprávne. Súd porušil ust. článku 1 a nasledujúce Civilného sporového

poriadku, článku 8 a 9 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný predložil fotokópiu znaleckého
posudku znalkyne Ing. Trubačovej, z ktorého záverov je preukázané, že žalobca od žalovaného za
zložku ústredné kúrenie nemá zákonný nárok. Súd sa mal s ním v konaní zaoberať a dať naň relevantnú
odpoveď, ako sa s ním vysporiadal. Súd sa nesprávne vyporiadol so sumou 1.327,76 eura, ktorá bola
uhradená 28. 02. 2008, účel sumy žalovaný žalobcovi špecifikoval a súdu ako prostriedok procesnej

obrany uviedol vo svojom odpore a súd sa uvedenou skutočnosťou mal zaoberať a vo svojom rozhodnutí
mal dať na to jasnú odpoveď, ako sa s tým vysporiadal. Súd sa taktiež nijak nevyporiadal s osobným
účtom žalovaného za rok 2010, ktorý do konania predložil samotný žalobca. Uvedené preukazuje, že
žalovaný okrem skutočne uhradených platieb v sume 529,40 eura dňa 08. 01. 2010 a ktorých platbu
zhodne potvrdili účastníci konania, uhradil aj sumu 307,61 eura dňa 28. 02. 2010, ktorú si žalobca

z osobného účtu žalovaného odpočítal. Preto je toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam ohľadne skutočnej úhrady zo strany žalovaného
za rok 2010. Taktiež nesúhlasí s názorom súdu, že námietky žalovaného ohľadne neplatnosti zápisníc
v uznesení zo schôdze, ich falšovania a pozmeňovania považuje za účelové a ničím nepodložené.
Súd sa mal zaoberať uznesením zo dňa 27. 11. 2007, na ktorom malo dôjsť k schvaľovaniu zmlúv o

výkone správy a námietkou žalovaného, že sa netýka ich domu, nakoľko v danom prípade namietal
absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu podľa § 39 OZ, ktorú musí skúmať súd ex offo a na daný prípad sa
preto nevzťahuje zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie žaloby prehlasovaným vlastníkom
(§ 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z.), pretože nenamietal výsledok samotného hlasovania ale to, že k
žiadnemu hlasovaniu vôbec neprišlo. Prijaté uznesenie zo dňa 27. 11. 2007 je v rozpore s ust. § 14

zák. č. 182/1993 Z. z. a je nezákonné z dôvodu, že spoločným hlasovaním dvoch bytových domov
došlo k tomu, že vlastník bytu jedného bytového domu rozhoduje o druhom bytovom dome, ktorého
spoluvlastníkom nie je a taktiež sa tým zúčastňuje na správe domu, ktorý mu spoluvlastnícky nepatrí.
V danom prípade o bytovom dome žalovaného rozhodovali vlastníci iného bytového domu (JA. X-X), čospôsobuje,žetentoúkonjepodľa§39OZabsolútneneplatný.Predloženieprezenčnejlistinyzoschôdze
alebo zoznam vlastníkov, ktorí neskôr podpísali zmluvu nie je dôkaz o tom, že sa o zmluve hlasovalo, a
že bola schválená. Ďalší odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) odôvodňuje tým, že neboli splnené

procesné podmienky, pretože napadnuté rozhodnutie je vydané v konaní, ktoré je postihnuté procesnou
vadou takej povahy, že zakladá zmätočnosť rozhodnutia dôsledkom vecnej nesprávnosti rozhodnutia.
Návrh na začatie konania nepodal sám žalobca, ale bol podaný advokátom bez udeleného platného
plnomocenstva, pretože plnomocenstvo obsahovalo podpis iba predsedu družstva, hoci zo zákona sa
vyžadoval podpis dvoch členov.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené a boli
priznané trovy odvolacieho konania vo výške 100 %. K otázke zmluvy o výkone správny uviedol
toľko, že tá už bola vyriešená právoplatnými rozhodnutiami súdov (viď sp. zn. 7C/42/2003 a sp.
zn. 5Co/151/2008). Základnou povinnosťou vlastníka vyplývajúcou zo zák. č. 182/1993 Z. z., ako aj
zmluvy o výkone správy je vyplatiť správcom stanovené mesačné zálohové platby mesiac vopred.

Túto zákonnú aj zmluvnú povinnosť žalovaný nie je schopný pochopiť už viac ako 10 rokov a snaží
sa priživovať na úkor ostatných vlastníkov. Správnosť vyúčtovania skutočných nákladov za rok 2010
bola potvrdená súkromným znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Máriou Rybárovou a tvrdenie
žalovaného o ukradnutí finančných prostriedkov z fondu opráv, ako aj iné absurdnosti považuje za
scestné a nezmyselné.

5.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýnavrholrozhodnutiesúduprvejinštancievzamietajúcej
časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že má za to, že z obsahu písomného odvolania vyplýva
absencia akýchkoľvek dôvodov, ktoré by mali preukazovať, že rozhodnutie je nutné považovať za
nesprávne. Namiesto riadneho odvolania a uvedenia troch odvolacích dôvodov predložil návrh na

doplnenie dokazovania napriek tomu, že dokazovanie súdom prvej inštancie bolo ukončené. Žalobca
predložil listiny, ktoré by mali preukazovať nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie, predložené
listiny napr. doplnok k znaleckému posudku zo dňa 16. 11. 2016 a listina - náklady zo spracovaním
rozpočítavania žalovaného od BEAT s.r.o. zo dňa 21. 11. 2016 sú vyhotovené až po vyhlásení rozsudku
súdu prvej inštancie, ku ktorému došlo už dňa 14. 11. 2016. Z uvedených dôvodov preto žalovaný

považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní zo dňa
23. 11. 2016. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolacie dôvody sú jasné a nezameniteľne uvedené v
odvolanítak,akotovyžadujeust.§363CSP.Zastávanázor,žepredloženýmdodatkom,ktorýmznalkyňa

doplnila svoj znalecký posudok ho právne povýšila z listinného dôkazu na znalecký posudok v súlade
s ust. § 206 - 209 CSP bez toho, že by sa jednalo o doplnené dokazovanie tak ako sa účelne snaží
potvrdiť žalovaný.

7. Dňa 28. 11. 2017 zaslal žalovaný podanie na Krajský súd v Nitre označené ako vyjadrenie k

absencii aktívnej legitimácie žalobcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že mimo odvolacích dôvodov zasiela
podanie, v ktorom namieta absenciu aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú má súd skúmať aj bez návrhu.
Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a súd sa s
touto otázkou žiadnym spôsobom nevysporiadal napriek tomu, že súd vecnú legitimáciu účastníkov
konania vyriešiť ako základnú otázku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/192/2004, ako aj sp. zn. 2Cdo/205/2009. Poukázal na ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993
Z. z., kedy je správca oprávnený konať len v mene vlastníkov bytov a na ich účet. Toto zákonné
zastúpenie sa nepremieta do procesného zastúpenia v súdnom konaní. Okresné stavebné bytové
družstvo Levice nemôže samo vystupovať ako žalobca vo vlastnom mene v súdnom konaní bez
plnomocenstva vlastníkov bytov. Je preukázané, že žalobca nemôže vo vlastnom mene a na vlastný

účet požadovať nároky v mene vlastníkov bytov proti inému vlastníkovi bytov, a preto je preukázaná
absencia aktívnej legitimácie Okresného stavebného bytového družstva Levice ako žalobcu na podanie
takejto žaloby.

8. Kvyjadreniužalovanéhosavyjadrilžalobcapísomnýmpodanímzodňa 11.12.2017,ktorýuviedol,že

nie je možné súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalovaného o absencii aktívnej legitimácie na strane
žalobcu. Poukázal pritom na zmluvu o výkone správy, z ktorej je evidentné, že Okresné stavebné bytové
družstvo Levice je splnomocnené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak,
že je vo veci aktívne legitimované.9. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379 a §
380 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si

povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu, vysporiadal sa s námietkami

žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a namietajúcimi procesnými
vadami spočívajúcimi vo vadách plnomocenstva. Podľa zák. č. 182/1993 Z. z. v pôvodnom znení,
aktívnu vecnú legitimáciu pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z užívania bytov a nebytových
priestorov na súde mali všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Novelou tohto zákona
vykonanou zák. č. 367/2004 Z. z. účinným od 01. 07. 2004 bol do zák. č. 182/1993 Z. z. vložený § 8b.

Podľa ods. 1 tohto ustanovenia správca je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne vo
svojommeneanaúčetvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome.Toznamená,žeod01.07.2004
bol správca aktívne vecne legitimovaný podať vo svojom mene žalobu na súd na vymáhanie pohľadávok
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Inými slovami, postavenie žalobcu v týchto sporoch mal
samotný správca, ktorý tak bol účastníkom konania. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

nemali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby. Novelou zák. č. 182/1993 Z. z. vykonanou
zák. č. 268/2007 Z. z. účinnou od 01. 07. 2007 bol novelizovaný § 8b ods. 1, 2 tohto zákona. Podľa
ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení zák. č. 268/2007 Z. z., správca je povinný vykonávať
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že aj od 01. 07. 2007 aktívne vecne legitimovaným
subjektom sporov o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca,
ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom (zrejme ide o zákonné zastúpenie
(sui generis). V dôvodovej správe k tomuto zákonu pod bodom 17 - 23 sa doslova uvádza, že sa
správcovi zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach, ktoré sa týkajú správy

domu. Z porovnania ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení platnom do 30. 06. 2007 a tohto
ustanovenia v súčasnom znení tohto zákona vyplýva, že novelou účinnou od 01. 07. 2007 zákonodarca
vložil do tohto ustanovenia výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca aj po 01. 07. 2007 koná

samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná
legitimácia. K tomuto odvolací súd dodáva, že vzhľadom na veľkosť obytných domov a s tým súvisiaci
značný počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nemohlo byť úmyslom zákonodarcu
požadovať, aby v konaní pred súdom vystupovali ako žalobcovia všetci uvedení vlastníci. Možno teda
uzavrieť, že nie je dôvod na argumentáciu žalovaného, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v

konaní.

12. Odvolací súd nezistil ani žiadnu procesnú vadu spočívajúcu v nedostatku plnomocenstva na
zastupovanie žalobcu v konaní, nakoľko plnomocenstvo podpísal sám predseda družstva, ktorý je
oprávnený v zmysle § 243 Obchodného zákonníka vykonávať úkony za družstvo navonok a pri podpise

plnomocenstva sa vyžaduje, aby bolo podpísané ďalšími dvoma členmi predstavenstva.

13. Podľa obsahu odvolania je odvolacím dôvodom žalovaného skutočnosť, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, konania jemu
predchádzajúceho ako aj z celého obsahu spisového materiálu v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový

stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej
stránke. Z obsahu odôvodnenia vyplývajú logické úvahy súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu
o veci, pričom vyčerpávajúcim spôsobom svoje rozhodnutie odôvodnil a aplikoval správne zákonné
ustanovenia. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje v plnom rozsahu a v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.

14. Za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poukazuje na
nasledovné.
Vo svojom odvolaní žalovaný uvádza tie isté skutočnosti, ktoré namietal v konaní pred súdom
prvej inštancie, pričom vo svojom rozhodnutí sa s týmito námietkami súd prvej inštancie správnym
a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tvrdením

žalovaného, ktorý tvrdil, že od zmluvy o výkone správy v roku 2002 odstúpil, keď považoval toto tvrdenie
za právne irelevantné, nakoľko takéto odstúpenie by muselo byť schválené nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov v bytovom dome. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na rozsudok Okresného súdu
Levice sp. zn. 7C/42/2003 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 5Co/151/2008, ktorý taktiež
konštatoval vo svojom rozhodnutí, že takéto odstúpenie od zmluvy a s ním aj spojená zmena správcu by

bolo právne relevantné (účinné) iba za predpokladu, že by ho schválila nadpolovičná väčšina vlastníkov
bytov v predmetnom bytovom dome. Taktiež jeho tvrdenie, že nová zmluva o výkone správy je neplatná,
považoval súd prvej inštancie za irelevantné a odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením plne
stotožňuje. Z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 14, 15 spisu bolo jednoznačne
preukázané, že zmluva bola schválená na schôdzi vlastníkov dňa 27. 11. 2007 nadpolovičnou väčšinou

v počte 22 vlastníkov a následne bola aj v počte 25 z celkových 33 podpísaná a prevzatá. Odvolací
súd nemal akékoľvek pochybnosti o platnosti týchto listinných dokladov, napokon sám žalovaný sa tejto
schôdze zúčastnil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Nemožno preto konštatovať, že by táto zmluva
bola absolútne neplatná tak ako namieta žalovaný. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď napokon v odvolaní samotný žalovaný nenamietal rozhodnutie

súdu prvej inštancie v súvislosti s vysporiadaním sa s jednotlivými položkami, ktoré tvorili vzniknutý
nedoplatok. Žalovaný v priebehu konania namietal zaplatiť náklady na činnosť zástupcu vlastníkov,
náklady na správu, náklady spojené s vyúčtovaním (vo výške 3 eur ich uznal), ústredné kúrenie a
mimoriadnu tvorbu fondu opráv. Súd prvej inštancie sa správne s jednotlivými položkami vysporiadal a
odvolací súd v tejto súvislosti si plne osvojil právny záver súdu prvej inštancie bez toho, aby potreboval

opakovať výsledky vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že skutočné
náklady na byt žalovaného na rok 2010 predstavovali 664,17 eura, ktoré boli vyúčtované správne,
žalovaný uhradil sumu 529,40 eura a teda v rozdiele tejto sumy ho súd prvej inštancie zaviazal žalobcovi
zaplatiť.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle podaného odvolania žalobcu i v jeho
zamietajúcej časti, a dospel k záveru, že i v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny,
a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca namieta, že sa nestotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že posúdil znalecký posudok, ktorý predložil do konania ako listinný dôkaz a je ho
potrebné posudzovať v zmysle ust. § 206 - § 209 CSP. K tomuto názoru odvolací súd len podotýka, že

strany sporu boli na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2016 poučení o možnosti doplnenia návrhov na
vykonanie dokazovania, právny zástupca žalobcu uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá,
a preto odvolací súd na listiny, ktoré predložil v odvolacom konaní neprihliadal a plne sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne i v časti náhrady trov konania, a preto i v tejto
časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

90 % podľa pomeru úspechu v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).