Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416201511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného: Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: L. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom T. P. XXXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 257,96 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 200 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
200 eur od 28.12.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 55,06 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.2.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 257,96 eura spolu s príslušenstvom titulom nevráteného spotrebiteľského úveru. Podaním,
doručeným súdu dňa 5.9.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 200 eur s
príslušenstvom.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, že má za to, že žalobcovi uhradil spomínanú pôžičku začiatkom roka

2015. Nakoľko doklad o úhrade nepovažoval za dôležitý, v úschove ho nemá. Upomienky, ktoré žalobca
predložil, mu neboli doručené.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením obsahu Rámcovej zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.12.2014, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 6.12.2014, výpisom z bankového účtu žalobcu za obdobie 1.12.2014 až 31.12. 2014, upomienkou,
upozornením na hrozbu exekúcie, poslednou výzvou, čiastočným spaťvzatím žaloby, ako aj s ostatnými

listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav a to:

4. Dňa 6.12.2014 uzavreli žalobca a žalovaný Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a
zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
krátkodobý úver vo výške 20 eur za poplatok 2,96 eura so splatnosťou do 27.12.2014. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmluve bola uvedená údajom 29,1 %. Zmluva ani rámcová
zmluva neboli opatrené podpisom žalovaného, pričom podpis žalobcu je faksimile. Zmluva bola uzavretá

na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že žalobca zaslal žalovanému
predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol
zaslaný žalobcom prostredníctvom elektronickej pošty. Peňažné prostriedky (bezúročný úver vo výške200 eur) mali byť podľa výpisu z účtu žalobcu poskytnuté na účet uvedený žalovaným v zmluve zo dňa
6.12.2014.

5. Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 6.12.2014 bola na bankový účet
č. P pripísaná suma 200 eur.

6. Upomienkou zo dňa 3.1.2015, adresovanou žalovanému bol žalovaný upozornený na neuhradenie
pôžičky v termíne splatnosti, pričom v súlade s rámcovou zmluvou mu boli z tohto dôvodu účtované

administratívne náklady vymáhania vo výške 35 eur. Celková dlžná čiastka tak už predstavovala sumu
237,96 eura.

7. Z upozornenia na hrozbu exekúcie zo dňa 17.1.2015, adresovaného žalovanému vyplýva, že žalobca
si od žalovaného uplatňuje už celkovo sumu 267,96 eura, z dôvodu účtovania ďalších administratívnych
nákladov spojenými s inkasným konaním.

8. Poslednou výzvou zo dňa 24.1.2015 adresoval žalobca žalovanému upozornenie, že mu žalovaný dlží
sumu 292,96 eura s upozornením na hrozbu súdneho a exekučného konania. Súd nemal preukázané
doručenie žiadnej z vyššie uvedených upomienok či výziev žalovanému.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pohľadávku žalobcu riadne zaplatil. Nemá však k dispozícii
žiaden dôkaz o tom, že tak urobil. Platbu vo výške 237 eur zaplatil priamo na účet žalobcu niekedy vo
februári/ marci roku 2015. Je toho názoru, že žalobca môže platbu spárovať vo svojom systéme. Aj
u inej nebankovej spoločnosti mal ďalší uver, ktorý rovnako zaplatil v ten istý deň. Ani o tejto úhrade
však nemá žiadne doklady.

10.Podľa§657Občianskehozákonníka(ďalejlen"OZ"),zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

15. Súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalobca dňa 6.12.2014
poskytol žalovanému finančné prostriedky (vo výške 200 eur) a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi
istinu (200 eur) spolu s poplatkom za poskytnutie peňažných prostriedkov (2,96 eura). Spolu bol teda
žalovaný, v zmysle zmluvy, povinný vrátiť žalobcovi sumu 202,96 eura. Nakoľko podľa tvrdenia žalobcu
žalovaný nevrátil vyššie uvedenú sumu v lehote splatnosti (do 27.12.2014), viacerými upomienkami

žiadal od žalovaného zaplatiť celkovo sumu 292,96 eura. Žalobou zo dňa 23.2.2016 žalobca žiadal
priznať istinu vo výške 257,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 202,96
eura od 28.12.2014 do zaplatenie. Podaním doručeným súdu, po doručení žaloby žalovanému, zobral
žalobca žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu poskytnutých peňažných prostriedkov a žiadal priznať
iba to, čo si od neho žalovaný požičal, teda istinu vo výške 200 eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný

nespochybnil, že zmluvu so žalobcom uzavrel a rovnako nespochybnil, že si uvedenú sumu - 200 eur aj
požičal. Tvrdil však, že žalobcovi vrátil sumu 237 eur, nepredložil však o takejto transakcii žiaden doklad.
Pri dokazovaní je žalobca v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
právo. Žalovaný zase naopak by mal tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu oslabujú,alebo ho vylučujú. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti, keďže preukazovanie takejto skutočnosti je objektívne nemožné. Teda nemožno
od žalobcu požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze (tzv. negatívna

dôkazná teória). V takomto prípade je na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenie, že pôžičku vrátil.
Žalovaný svoje tvrdenia o zaplatení pôžičky nepreukázal žiadnymi dôkazmi, teda súd nemal osvedčenú
jeho argumentáciu o zániku pôžičky. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhovel žalobe a žalobcovi
priznal nárok na zaplatenie pôžičky vo výške, ako ju poskytol žalovanému. Súd na základe uvedených
skutočností považuje nárok žalobcu za dôvodný, pretože žalovaný si neplnil riadne a včas svoje záväzky,

vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, čím sa dostal do omeškania s plnením vo vzťahu k
žalobcovi. Nakoľko je teda žalovaný v omeškaní s plnením (nezaplatil do 27.12.2014), priznal súd
žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % očne zo sumy 200 eur od 28.12.2014
do zaplatenia. Pôvodne žalobca žiadal priznať sumu 257,96 eura s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti
(nad sumu 200 eur s príslušenstvom) súd konanie zastavil, nakoľko žalobca, v časti prevyšujúcej sumu
200 eur s príslušenstvom, zobral žalobu späť.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca žiadal priznať istinu vo
výške 257,96 eura, pričom súdom mu bola priznaná istina vo výške 200 eur. Žalobca mal teda v konaní
úspech na 77,53 % a žalovaný na 22,47 %. Čistý úspech žalobcu tak činí 55,06 % (77,53 % - 22,47

%). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnej protistrane v rozsahu 55,06 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.