Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210008
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417210008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČ: 247 851 99, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: J. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX,
XXX XX I., v konaní o zaplatenie 510,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2017 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť

sumu 510,79 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia s
odôvodnením, že dňa 12.08.2013 žalovaná uzavrela so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 569507291, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške
1.380,- Eur. Žalovaná sa ju zaviazala splácať po dobu 60 týždňov po 30,93 Eur, pričom posledná splátka
bola splatná dňa 06.10.2014. Takisto dňa 12.08.2013 žalovaná uzavrela zmluvu o zabezpečení splátok
úveru a na jej základe sa zaviazala za dohodnutú službu zaplatiť sumu 710,70 Eur splatnú po dobu
60 týždňov v sume 11,85 Eur. Z oboch zmlúv tak splátka tvorila sumu 42,78 Eur. Žalovaná splátky

riadne a včas nesplácala, uhradila len sumu 986,06 Eur a tak zvyšok dlhu predstavuje žalovanú sumu,
ktorú neuhradila ani po písomnej výzve, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016
spoločnosť Provident Financial, s.r.o. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 13.12.2017, no k veci sa nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného

sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva
o zabezpečení splátok úveru, prehľad platieb, oznámenie o postúpení a poštový podací hárok,
predžalobná výzva) mal súd preukázané, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela dňa 12.08.2013 so

spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom obidve zmluvy ako to bolo aj tvrdené v žalobe
(čo nijako nebolo sporné).5. Už zo samotného označenia úverovej zmluvy je nepochybné, že išlo o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským

úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa)
podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom
podľa § 2 písm. d) cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

6. Predmetná zmluva má síce písomnú formu podľa § 9 ods. 1 cit, zákona, no neobsahuje všetky
podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

7. Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti

úveru, pretože aj keď zákon výslovne nevyžaduje, aby zmluva obsahovala konkrétny dátum konečnej
splatnosti úveru, musí ísť o také vyjadrenie, ktoré spotrebiteľovi v každom okamihu umožňuje bez
ťažkostí a s istotou dátum konečnej splatnosti úveru jednoznačne identifikovať a za tomu zodpovedajúce
nemožno považovať formuláciu určujúcu konečný deň splatnosti úveru ako „siedmy deň 60. týždňa po
dni uzavretia zmluvy“, ktorá v okamihu uzavretia zmluvy neumožňuje bez ťažkostí a s istotou hneď

jednoznačne určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu (§
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a právny predchodca žalobcu pri
jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka), ktorá bola vopred formulovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, táto

skutočnosť musí ísť na jeho ťarchu ako dodávateľa.

8. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje aj aktuálnu
judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci Biróová), z ktorej možno vyvodiť, že nie je
nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna

úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. O takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie
nemožno bez ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu
k žalovanej ako spotrebiteľke ohľadne rozsahu jej záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).

9. Ako je z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zrejmé, splátky v počte 60, v ktorých bola
žalovaná povinná úver splatiť boli splatnými tak, že prvá splátka bola splatnou 7. deň po uzavretí zmluvy,
ďalšie splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosť poslednej splátky
(vo výške 30,64 Eur) bola 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Teda okamih splatnosti poslednej

splátky nemožno presne určiť bez vykonania prepočtu, pričom právnemu predchodcovi žalobcu nič
nebránilo, aby výsledok tohto prepočtu uviedol priamo do zmluvy.

10. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžadoval
v ust. § 9 ods. 2 písm. i), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala uvedenie úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve je uvedený úrok 22,38 % ročne zo sumy úveru, čo
predstavuje sumu 308,84 Eur a nie v zmluve deklarovanú čiastku 198,72 Eur. Súčasne sa žalovaná
zaviazala zaplatiť poplatok za „garantovanú službu“ vo výške 277,38 Eur, avšak podľa názoru súdu
odmenou, či poplatkom za garantovanú službu dodávateľ v skutočnosti prekrýval reálnu úrokovú sadzbu
úveru, ktorá je vyššia. Garantovaná služba spoplatnená poplatkom na úrovni takmer 20 % z istiny úveru

totiž podľa bodu 4 zmluvy spočíva v tom, čo by mal dodávateľ spotrebiteľovi poskytnúť keď už nie
bezplatne, tak len za symbolický poplatok a nie za tak vysokú odplatu. Išlo totiž o to, čo len prirodzene
súvisí so správou vlastnej pohľadávky - že veriteľ bude písomne či telefonicky upozorňovať žalovanú
na omeškanie so splátkami, že jej bude poskytovať zákaznícku podporu prostredníctvom telefonickejzákazníckej linky a kontaktných centier, vyhotovenie duplikátov zmluvnej dokumentácie atď. - teda úplne
bežné veci poskytované inštitúciami finančného trhu buď bezplatne ako súčasť svojej prozákazníckej
politiky alebo za mierny poplatok (vyhotovovanie kópií).

11. Preto poplatok za garantovanú službu súd považoval za „skrytý“ úrok, ktorý sa žalovaná zaviazala
uhradiť za poskytnutý spotrebiteľský úver v dôsledku čoho jej bol úver poskytnutý nie za úrok 22,38 %
ročne (pričom súdu nie je zrejmé ako potom bolo určené, že je to v zmluve uvedená suma 198,72 Eur),
ale za úrok vyšší.

12. Tieto závery súd vyvodzuje aj vzhľadom na súčasné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
ktorá evidentne súvisí s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože podľa tejto zmluvy sa
žalovaná zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu 710,70 Eur (teda viac než polovicu úveru, a to v 59. splátkach
po 11,84 Eur týždenne a posledná splátka v sume 12,14 Eur splatných spolu so splátkami úveru) za
„službu“ spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru

poskytnutého jej na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v jej bezodkladnom použití
na účely úhrady splátky úveru.

13. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou veriteľ žalovanej k úveru síce „pribalil
niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akejsi

nadštandardnej služby na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. V
prípade tejto služby išlo totiž o to, že žalovaná mala platiť za to, čo zasa veriteľovi vyplýva zo zákona,
resp. je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu,

veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s
princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.
Doslova až absurditou je, že žalovaná mala platiť veriteľovi za to, že tento si prijaté plnenie zaúčtuje
na plnenie dlhu. Podľa názoru súdu už len toto svedčí o tom, že účelom zmluvy o zabezpečení splátok
úveru bolo prekrytie reálnej odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. Súd preto túto zmluvu vyhodnotil ako

absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7
zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu 12.08.2013), ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy
určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,
ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Vyššie uvedené nedostatky v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere sú potom takého
charakteru, že spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy. To
znamená, že žalovaná bola povinná vrátiť len istinu poskytnutého úveru vo výške 1.380,- Eur.

15. Podľa prehľadu predloženého žalobcom (č.l. 14 spisu) žalovaná uhradila na úver celkovo sumu
1.462,08 Eur, teda viac ako obdržanú istinu a preto súd musel žalobu zamietnuť. Zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere si totiž žalovaná svoju povinnosť už splnila a vzhľadom na neplatnosť zmluvy
o zabezpečení splátok úveru jej nevznikla ani povinnosť uhradiť odmenu podľa tejto zmluvy, či už
žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi. Preto sa súd bližšie nezaoberal ani postúpením žalovanej

pohľadávky.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že
žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko jej
žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.