Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ján Slebodník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910202543
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7910202543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore navrhovateľky Ľ. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/
X, T. Q., proti odporcovi S. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/X, T. Q., zast. O. P., L.. XX.XX.XXXX, bytom
ako odporca, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 12C/53/2010-432 z 21.10.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva odporcu:

S. P., L.. XX.XX.XXXX O.. Č.. XXXXXX/XXXX, J. C.. Y. XXX/X, T. Q. sa prikazujú nehnuteľnosti:
- byt č. 5 na 2. poschodí, vchod 1 v bytovom dome súpisné číslo 885 na parcele č. 1009/13, zapísaný
na LV č. XXXX, katastrálne územie T. Q. vrátane pivnice č. 12, podiel 1/1,
- podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu 16/100,
- garáž za bytovým domom na parcele č. 1009/20, katastrálne územie T. Q. a hnuteľné veci:
ihličková tlačiareň, hifi veža zn. Philips, automatická práčka zn. Tatramat, televízor zn. Orava, chladnička
zn. EUROTECH, televízor zn. Orava, mraznička zn. SKANDILUX, kombinovaný sporák zn. Mora,

manželská spálňa- súprava skriňa, nočný stolík, postele, záclony, záves, garníž v spálni, luster bielej
farby v spálni, obývacia stena, koberec v obývacej izbe žltohnedej farby, šuba na sedaciu súpravu,
taniere a jedálenská súprava, čajová súprava, kávová súprava, luster bielo-červenej farby v obývacej
izbe, záclony, záves, garníž v obývacej izbe, sedacia súprava a stolík v obývacej izbe, nábytok v detskej
izbe, záclony, záves, garníž v detskej izbe, stôl a 2 kusy stoličky v kuchyni, kuchynská linka, botník na
chodbe, vešiak na kabáty na chodbe, koberec vo WC + šuba na WC, gumená hadica, keramika na kyslú
kapustu a že odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke na vyporiadanie jej podielu sumu 11.681,10

Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania (výrok III.). Navrhovateľka ani odporca nemajú povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za vyporiadanie BSM (výrok IV.) Štát nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2010 a doplneným návrhom doručeným súdu
dňa 08.04.2010 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikáže: počítač Pentium,
laserovú tlačiareň a programy a do výlučného vlastníctva odporcu všetky ostaté vymenované

hnuteľné veci vrátane prikázania do výlučného vlastníctva bytu s výplatnou povinnosťou v prospech
navrhovateľky. V návrhu na začatie konania špecifikovala spoločne nadobudnutý majetok, a to
nasledovne: počítač Computer, Computer tlačiareň, program jednoduché účtovníctvo a podvojné
účtovníctvo, hifi veža, automatická práčka, bicykel, televízor, elektrická gitara, počítač Pentium, programjednoduchéúčtovníctvoapodvojnéúčtovníctvo,stôlpodpočítač,hifiveža,chladnička,vspálni:televízor,
satelit, manželská spálňa súprava, koberec, guma na podlahu, záclony, záves, garníž, šuba na posteľ,
luster,vobývačke:obývaciastena,koberec,šubaobývacia,obrazy,taniere,jedálenskásúprava,poháre,

čajová súprava, kávová súprava, guma na podlahu, luster, záclony, záves, garníž, sedacia súprava,
stolík,stolíkpodtelevízor,vdetskejizbe:garníž,záclony,závesy,gumanapodlahu,bielykoberec,detský
nábytok, koberec, v kuchyni: stôl, stoličky, kuchynská linka, mraznička, guma na podlahu, v chodbe:
botník, koberec, vešiak na kabáty, guma na podlahu, vo WC: koberec, kryt šuba, gumená hadica, v
špajzy: keramika na kyslú kapustu a guma na podlahu.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že obsah návrhu je zmätočný.
Z výpovede odporcu súd zistil, že žiada, aby boli veci prikázané navrhovateľke s výplatnou povinnosťou,
pričom v dohode bola situácia opačná. Dohodu o vyporiadaní BSM síce podpísal, ale namietal jej
platnosť, pretože bol pri jej podpise uvedený do omylu. Čo sa týka jednotlivých vecí uviedol, že ku dňu
zániku manželstva vlastnili byt č. 5 na 2. poschodí v bytovom dome č. 885 na parcele č. 1009/13, ktorý je
zapísanýnaLVč.XXXX,katastrálneúzemieT.Q.apodielpriestorunaspoločnýchčastiachaspoločných

zariadeniach domu. Pozemok pod stavbou nie je evidovaný na LV, čiže nie je ich vlastníctvom. Ďalej
vlastnia garáž, avšak tá je bez súpisného čísla a bez kolaudačného rozhodnutia, vlastnia aj záhradu,
ktorá sa nachádza na geometrickom pláne, ale nadanej parcele je garáž, avšak nie je majetkovo
vysporiadaná. V byte nebýva nikto už asi rok a pol, v byte zostalo všetko tak, ako bolo iba zo spálne
zobral skriňu, čiže manželskú spálňu. Nevedel uviesť, či navrhovateľka z bytu niečo brala. Čo sa týka

jednotlivých položiek uviedol, že počítač, tlačiareň a program zakúpený v roku 1993 manželka darovala
svojej sestre v roku 1995, sestra sa volá M. I.. Hifi veža sa v byte nachádza, ale nefunguje. Nesúhlasil
so zostatkovými cenami, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom písomnom podaní. Automatická práčka
Universal sa nachádza v byte, ale je dlho pokazená. Bicykel Monte Bein nepatrí do BSM, bol kúpený
synovi. Televízor značky: Orava zostal v byte, aleje pokazený, má nulovú hodnotu. Elektrická gitara

patrí synovi, teda nie je predmetom BSM. Počítač Pentium, laserová tlačiareň, program jednoduchého a
podvojného účtovníctva podľa jeho názoru nepatrí do BSM, pretože navrhovateľka využívala tieto veci
na výkon svojho povolania, je účtovníčka.
Zo znaleckého posudku č. 77/2013 W.. M. M. zo dňa 02.05.2013 súd zistil, že cena 3-izbového bytu č.
5 na 2. poschodí v bytovom dome č. 885, vchod č. 1 na Ul. Y. E. C. T. Q. s podielom na spoločných

častiach a zariadeniach domu ako aj garáž za bytovým domom na novovytvorenej parcele č. 1009/20,
katastrálne územie T. Q., hodnota daných nehnuteľností bola ustálená na sumu 22.700 Eur.
Znaleckýmposudkomč.1/2014W..W.J.zodňa15.01.2014bolaustálenávšeobecnáhodnotabytového
zariadenia nasledovne: manželská spálňa suma 57,36 Eur, záclona, záves, garniža v spálni 9,56 Eur, v
spálni: luster 5,74 Eur, obývacia stena 107,55 Eur, koberec v obývacej izbe 28,68 Eur, šuba na sedaciu

súpravu25,09Eur,taniere4,78Eur,čajovásúprava7,17Eur,kávovásúprava7,17Eur,lustervobývačke
11,95 Eur, záclona, záves, garniža v obývačke 10,75 Eur, sedacia súprava 64,53 Eur, nábytok v detskej
izbe 21,51 Eur, záclona, záves, garniža v detskej izbe 8,36 Eur, stôl v kuchyni 10,04 Eur, dva kusy
stoličiek v kuchyni 4,30 Eur, kuchynská linka 21,51 Eur, botník na chodbe 7,17 Eur, vešiak na chodbe
5,74 Eur, koberec a šuba na WC 1,79 Eur, gumená hadica 1,19 Eur, sud na kyslú kapustu 5,74 Eur. Veci

stôl pod počítač, koberec v spálni, šuba na posteľ a stolík pod televízor sa v čase vykonania ohliadky
nenachádzali v objekte ohliadky, preto boli z hodnotenia vylúčené.
Súd citoval § 148 až § 150 O.z. a dôvodil, že pri vyporiadaní BSM vychádzal z citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podiely oboch účastníkov k majetku sú
rovnaké. Súd konštatuje, že pojednávanie konané 06.09.2011 bolo jediné pojednávanie, ktorého

sa navrhovateľka zúčastnila, nakoľko sa nezúčastnila pojednávaní vytýčených na deň 19.04.2012,
05.06.2012, 15.10.2013 ani 21.10.2014 napriek tomu, že bola predvolávaná z adresy, na ktorú výslovne
žiadala doručovať zásielky, a to adresu trvalého pobytu. Súd konštatuje, že pri určení rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal zo špecifikácie uvedenej v písomnom vyjadrení
navrhovateľky, z výpovede odporcu a výpovede svedka a to syna účastníkov konania.

Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol určený nasledovne:
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria nasledovné veci: počítač Pentium -bol darovaný
sestre navrhovateľky, laserová tlačiareň, počítač a programy jednoduchého a podvojného účtovníctva,
nakoľko slúžili na osobnú potrebu a výkon povolania navrhovateľky, bicykel Montain bike, nakoľko to bol
dar synovi účastníkov, elektrická gitara s puzdrom - osobné vlastníctvo odporcu, elektroakustická gitara

- dar synovi účastníkov, hifi veža Philips bola dar synovi účastníkov, satelit - patrí synovi účastníkov,
obrazy - darované navrhovateľke, guma na podlahu tvorí príslušenstvo bytu.
KudňuvyporiadaniaBSMužneexistovalinižšiešpecifikovanéhnuteľnéveciaichhodnotunebolomožné
ustáliť ani na základe znaleckých posudkov, nakoľko ich nebolo možné obhliadnuť a neboli predloženéžiadne prvotné doklady o nadobudnutí týchto hnuteľných vecí: stôl pod počítač, koberec v spálni, šuba
na posteľ, stolík pod TV, koberec bielej farby v detskej izbe, koberec na chodbe.
Cena jednotlivých hnuteľných vecí a nehnuteľností tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

účastníkov konania bola ustálená znaleckým dokazovaním. Hodnota nehnuteľného majetku a
hnuteľného majetku účastníkov tak predstavuje sumu 23.362,21 Eur ako suma 22.700 Eur hodnota
nehnuteľností a suma 662,21 Eur hodnota hnuteľných vecí. Pre vyrovnanie podielu účastníkov z aktív
vznikla jednému účastníkovi voči účastníkovi druhému výplatná povinnosť 11.681,10 Eur.
Navrhovateľka žiadala prikázať predmet BSM do vlastníctva odporcu s výplatnou povinnosťou, naopak

odporca žiadal predmet BSM prikázať navrhovateľke s výplatnou povinnosťou.
Odporcovi boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 22.700 Eur ako aj hnuteľné veci v hodnote 662,21 Eur.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že navrhovateľka dlhodobo v konaní nie je aktívna, nepreberá zásielky súdu,
nezúčastňuje sa súdnych pojednávaní ani sa nevyjadrila k vykonanému znaleckému dokazovaniu; z
uvedeného správania navrhovateľky možno predpokladať, že by nezrealizovala ani výplatnú povinnosť
voči odporcovi, nakoľko v prípade, že neprevezme súdne rozhodnutie, nebude mať ani vedomosť o tom,

že vo veci bolo rozhodnuté a že nehnuteľnosť je v jej vlastníctve (súd zasiela na príslušný úrad odbor
katastrálny súdne rozhodnutie z úradnej moci za účelom vykonania zmeny zápisu).
Súd v zmysle ust. §160 ods. 1 OSP určil odporcovi na vyporiadanie podielu lehotu 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku, teda lehotu dlhšiu z dôvodu, že sám uviedol, že momentálne predmetnou
sumou nedisponuje a suma, ktorú je povinný vyplatiť, je značná. Dlhšia lehota bola poskytnutá z

dôvodu zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov na vyplatenie podielu, tak, aby obe strany
boli vysporiadané úplne a v primeranom čase.
Podľa ust. §2 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb, Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť
zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb, V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
Navrhovateľka aj odporca boli v konaní na základe rozhodnutia súdu oslobodení od súdnych poplatkov,
preto súd o poplatkovej povinnosti za vyporiadanie BSM rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia (výrok IV).

V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, na odmenu znalca W.. M. vo výške 160 Eur, W.. J.
vo výške 182,94 Eur a W.. T. vo výške 265 Eur, spolu 607,94 Eur neboli zo strany účastníkov zložené
preddavky na znalecké dokazovanie, nakoľko navrhovateľka aj odporca boli oslobodení od súdnych
poplatkov.

2. V podanom odvolaní odporca v zákonnej lehote žiadal zrušiť napadnutý rozsudok (dôvody uvedené
podľa § 221 ods.1 písm.f/, h/ O.s.p. že súd neúplne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci).
O.i. namietal, že nie je pravda, aby nebola na pojednávaní 6.9. až 15.10.2013, lebo súd mal zamlčať

skutočnosť,žeďalšiesúdnepojednávaniaboliajdňa19.5.2011,14.1.2011a10.9.2010.Dovyporiadania
BSM sa zahrnula aj záhrada, ktorá sa nachádza na parc. č. 13589/67, kat.úz. T. Q., išlo o záhradu
prenajatú zo ZO SZZ zo sídlom ul. L. T. XX, T. Q.. I.. J. ju nezastupuje ako splnomocnený zástupca,
lebo nechránil jej základné práva.

3. Uznesením č.k. 5Co/210/2015 z 22.6.2015 bola vec vrátená súdu prvej inštancie za účelom doplnenia
dokazovania Krajským súdom v Košiciach.

4. V podaní navrhovateľky Ľ. P. zo dňa 30.1.2017, teda viac ako jeden rok od odvolania rezonuje návrh
na zrušenie rozsudku, aj keď ona nepodala odvolanie, vedela, že odvolanie podal odporca a rozsudok

jej doručený bol.

5. Dňa 14.2.2017 odvolanie ako aj znalecký posudok z 21.1.2014 a dodatok k odvolaniu odporcu z
5.12.2014 bol doručený navrhovateľke a následne podaním č.l. 479-481 navrhla zrušiť rozsudok, lebo
ona uzavrela dohodu s odporcom, avšak túto dohodu zmaril odporcov advokát I.. J..

6. Ona sa s druhým účastníkom konania mala záujem dohodnúť a vzájomnú dohodu aj uzavreli a spísali,
s podpismi navrhovateľky a odporcu, ktoré boli úradne overené na Mestskom úrade Kráľovský Chlmec
dňa 22.9.2011.7. Toto podanie nebolo možné doručiť odporcovi, pretože podľa správy Mesta Kráľovský Chlmec z
5.5.2017 menovaný S. P., nar. XXXX žiadne písomnosti už viac rokov nepreberá, lebo nebýva na

uvedenej adrese a jeho terajší pobyt im nie je známy.

8. Odvolací súd postupom podľa § 475 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutýrozsudokakoajkonanie,ktorémupredchádzaloatentorozsudokakovecnesprávnypotvrdil,
pričom jeho dôvody sú správne a výstižné, odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje,

na čom nič nemení ani odvolanie (§ 387 CSP).

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže

odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného
sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby
bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho

konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu (O.s.p.).

10. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s
ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tak ako citované

ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý

súdny proces.

12. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch, nie na súde.

Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a v tomto spore súd
vykonal aj iné dôkazy bez návrhov strán.

13. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo

vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená

automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou)
sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých
a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení)
ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné
postavenie účastníka. Zmysle uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho

uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť zapreukázanieskutočnostívýznamnýchzhľadiskahmotnéhopráva.Odvolaciedôvodysúneopodstatnené
zo strany odporcu a navrhovateľka odvolanie nepodala.

14. Odvolací súd pripomína, že ak rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné parametre jeho
odôvodnení, a odvolací súd konštatuje, že úplne bol zistený skutkový stav, spor súd prvej inštancie
správne aj právne posúdil, treba potom mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a
odvolacím súdom predstavuje vlastne jeden celok a určujúca je tu spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom, ktorá vytvára ich organickú a kompletizujúcu jednotu; len takýto prístup

reflektuje aj ostatne citovaná judikatúra ESĽP. Preto odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku poukáže na relevantné a skutkové
zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozsudok odvolacieho v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s ktorým ako už bolo spomenuté tvorí jeden celok.

15. Odvolanie odporcu je neopodstatnené a uvedená judikatúru ESĽP predstavuje napr. (rozsudok

Georgiadis proti Grécku z 29.mája 1997, Zbierka rozhodnutí 1997 - III.; rozsudok Higinsová a ďalší proti
Francúzsku z 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I.).

16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP, lebo aj navrhovateľka mala
len čiastočný úspech v tomto konaní a je treba zdôrazniť, že konanie o vyporiadanie BSM sa riadi striktne

zákonom, a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu,
možno to považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno priznať trovy konania ani
čiastočne úspešnej navrhovateľke.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.