Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715208155
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715208155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : M. X G..I.., V. Č.
XXX XX XXX, M., N. XXX, XXXXXX, E. H., zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému : S. G., J.. XX. XX. XXXX, G. X. S. XXXX/XX, K., o
zaplatenie 901,34 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku

zo dňa 28. 2. 2017 č.k. 6C/270/2015 --59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 901,34 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 21,67 € a
úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 901,34 € od 30. 9. 2015 do zaplatenia ako aj
náhrady trov konania. V odôvodnení rozsudku poukazoval na to, že vykonaným dokazovaním zistil, že

žalovaný a právny predchodca žalobcu - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. - uzatvorili bezúčelový
revolvingový úver s výškou kreditného limitu 320 €, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 385,11
€. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad je výška úveru stanovená na 830 €. Čiastka predpisu predstavuje
sumu 2.084,05 €. Žalovaný uhradil do podania žaloby 1.161,04 €. Z listinných dôkazov priložených k
žalobe má súd prvej inštancie preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 830 € a že
žalovaný uhradil sumu 1.161,04 €. Žalobný nárok žalobcu z priložených listinných dôkazov nevyplýva;

suma kreditného limitu 320 € nesúhlasí s výškou úveru stanovenou na 830 €, nehovoriac o čiastke
predpisu 2.084,05 €, argumentoval súd prvej inštancie. Dodal tiež, že pri rozhodovaní vychádzal aj zo
skutočnosti, že žalovaný zaplatil žalobcovi o 331,04 € viac, ako mu bolo poskytnuté (1.161,04 € - 830
€). Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej o ust. § 52 ods. 1, § ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4 a § 54
ods. 1, ods. 2 Obč. zák. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP; nakoľko žalovanému trovy

konania nevznikli, súd prvej inštancie mu nárok na ich náhradu nepriznal.
2/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc
sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie, alebo, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať
patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon,
že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v odvolanípoukazoval na to, že z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je zrejmé, že tento dospel k
záveru, že žalovaný zaplatil žalobcovi viac, ako bola výška čerpaných finančných prostriedkov. Uvedený
skutkový záver však nie je v súlade so skutkovým stavom. Nie je sporné, že žalovaný uhradil celkovo

sumu vo výške 1.161,04 €. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.607,51
€ anieúvervovýške 830€,akouvádzasúdprvejinštancie.Uvedenéplyniezpredloženejlistiny-Výpisu
čerpania, splátok a úhrad, pričom na konci tejto listiny sa nachádza tabuľka s označením „Rekapitulácia“,
celková výška poskytnutého úveru je zrejmá z riadku : istina a stĺpca : čiastka predpisu, ale vyplýva
aj po sčítaní jednotlivých čerpaní , ktoré žalovaný vykonal od 24. 1. 2013 do 13. 1. 2015. Suma

vo výške 830 € je výška úverového rámca a nie výška čerpaných finančných prostriedkov. Žalovaný
celkovo uhradil sumu vo výške 1.161,04 € a čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1.607,51
€. Poukazoval na to, že veriteľ a dlžník si v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 1. 2013
dohodli úverový rámec, t.j. kreditný limit vo výške 320 € (bod 40 Zmluvy). K navýšeniu úverového rámca
došlo dňa 25. 2. 2013 z dôvodu, že žalovaný prečerpal pôvodný úverový zmluvný rámec; k navýšeniu
úverového rámca došlo v súlade so zmluvnými úverovými podmienkami. Zvýšenie úverového rámca

je upravené v Hlave 3 § 7 úverových zmluvných podmienok (neoddeliteľnej súčasti úverovej zmluvy).
Pokiaľ ide o „čiastka predpisu 2.084,05 €“ je zrejmé, že ide o celkový nárok žalobcu, ktorý eviduje voči
žalovanému z titulu poskytnutia predmetného úveru, pričom ako vyplýva z predloženej listiny - Výpis
čerpania, splátok a úhrad - časť tohto nároku žalovaný uhradil ešte pred podaním žaloby. V zmysle § 497
Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný okrem skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, t.j. istiny,

vrátiť aj príslušenstvo a to najmä úroky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej
inštancie vôbec neposudzoval obsah samotnej úverovej zmluvy, najmä či obsahuje všetky obligatórne
náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, resp. či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovi nie je zrejmé, akými
úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ani na základe akých dôkazov dospel k záveru, v zmysle ktorého

má mať žalobca nárok len na rozdiel medzi čerpanými a uhradenými finančnými prostriedkami. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Svojím postupom v konaní súd porušil žalobcovo
právo na spravodlivý proces; žalobca považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne. Žalobca napadol aj výrok
o trovách konania, nakoľko je názoru, že mal mať v spore plný úspech. Žalobca navrhoval napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu žalobcu vyhovie alebo napadnutý rozsudok zruší

a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
3/ Žalovaný sa na odvolanie nevyjadril.
4/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6/Podľa§524ods.1Obč.zák.,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému.

7/ Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
8/ Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.

9/ V prejednávanej právnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 901,34 € s
príslušenstvom, dôvodiac, že na základe zmluvy zo dňa 18. 3. 2013 postúpil pohľadávku spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. voči žalovanému ( ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 24.
1. 2013 č. XXXXXXXXXX) na žalobcu. Postúpenie pohľadávky voči žalovanému preukazoval žalobca
Oznámením o postúpení pohľadávky, datovaným dňa 9. 9. 2015 (č.l. 19 spisu), ktorého doručenie

žalovanému preukazoval podacím hárkom č. D. (č.l. 22 spisu). Postúpenie pohľadávky bolo v danom
prípade oznamované žalovanému (dlžníkovi) postupcom (t.j. spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.)
v zastúpení Advokátskej kancelárie GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. (č.l. 19, 20 spisu). Obsahom tohto
oznámenia o postúpení pohľadávky bolo oznámenie žalovanému, že pohľadávku spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. voči nemu postúpil veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. na žalobcu, t.j. spoločnosť AB

2 B.V., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 3. 2013. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie mal za preukázanú okolnosť postúpenia uplatňovanej pohľadávky z postupcu
Home Credit Slovakia, a.s. na postupníka (nového veriteľa pohľadávky) t.j. na žalobcu, keď dôvodom
zamietnutia žaloby žalobcu bol záver o zmätočnosti žalobného nároku, keďže tento zo žalobcompredložených listinných dôkazov nevyplýva - suma kreditného limitu 320 € nesúhlasí s výškou úveru
stanovenou na 830 €, rovnako tak ani suma „čiastka predpisu“ 2.084,05 €. Súd prvej inštancie mal tiež
za to, že žalovaný uhradil v prospech žalobcu o sumu 331,04 € viac, než koľko mu bolo poskytnuté

(1.161,04 € - 830 €). Súd prvej inštancie teda nemal žiadnu pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu v konaní.
10/ Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca si nároky v podstate
totožného druhu uplatňuje vo viacerých konaniach. Za spor rozhodujúcu otázku súdy považovali
otázku, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Oznámenie o postúpení pohľadávky

zaslané postupcom (žalobcom) jednotlivým dlžníkom, bez predloženia samotnej Zmluvy o postúpení
pohľadávok, nepovažovali súdy za listinný dôkaz preukazujúci aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v konaní (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/373/2016, sp. zn.
10Co/54/2016, sp. zn. 3Co/51/2016, sp. zn. 5Co/6/2017). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo
povinnosti strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej

svedčí stav z hmotného práva, t.j. kto je nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu
vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej skúma súd v každom štádiu ex offo, t.j. aj bez návrhu. Ak žalobca
nie je nositeľom subjektívneho práva, napr. preto, že mu neprináleží konkrétne právo vymáhať určitú
sumu od žalovaného, súd jeho žalobu bez ďalšieho, len z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
zamietne; uvedené platí rovnako aj v prípade nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, t.j. ak niekomu z

hmotného práva nevyplýva povinnosť zaplatiť určitú sumu žalobcovi. Na to, aby sa niekto stal stranou
sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, aby podal
žalobu, alebo aby bola voči nemu podaná žaloba. Či bude žalobca v konaní aj úspešný, závisí od toho,
či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený nárok a či označený žalovaný
je nositeľom povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, vychádzajúc opäť z daného hmotnoprávneho vzťahu.

Rozhodujúce tu nie je subjektívne cítenie procesných strán, ale vždy iba to, či účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu sú alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nie je žalobcom v danom konaní;
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nastáva za situácie, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti voči nemu, nie je nositeľom takejto povinnosti, o ktorú v konaní ide.

11/ V súdenej právnej veci nie je sporné, že žalobca súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil.
V súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu, ako je uvedené v texte vyššie (bod 10) odvolací
súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v predmetnom konaní. Z
uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, hoci z iných
právnych dôvodov (§ 387 ods. 1 CSP).

12/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).