Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22C/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204504
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416204504.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní právne
zast. : JUDr. Ján Šoltés - advokát, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: W. B., N..:
XX.XX.XXXX, C. A.: K. XXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 1.374,73 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá

veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Pôvodný žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské
Nivy 1, 829 90 Bratislava sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2016 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.374,73 Eur a úroky z omeškania vo výške
8,00% p.a. zo sumy 1.374,73 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.
2. Pôvodný žalobca v odôvodnení žaloby použil nasledujúce prostriedky procesného útoku:

2.1. Uviedol, že je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 21.11.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len ..Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 42795112. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 600,00 Eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú

splátku vo výške 20,00 Eur.
2.2. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona
rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a
opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania
bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a
obchody v bankovej knihe.

2.3. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví
a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch,
ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených
so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca,výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti
tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým
usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky

potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú
reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta
povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch.
2.4. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov
a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného

bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi
vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou,
prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle
zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise.
2.5. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa
nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil

ku dňu 06.04.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016 obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na
vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.374,73 Eur.
2.6. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške
1.374,73 Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej

vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016, t.j. v lehote splatnosti do dňa
15.04.2016. Žalobca si preto uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške podľa §517 Občianskeho
zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.04.2016 do zaplatenia.

3. Ako dôkaz žalobca predložil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 21.11.2012, z ktorej
vyplýva, že išlo o žiadosť/zmluvu o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, kde sa nachádzajú osobné údaje
o klientovi, údaje o zamestnaní, ako podmienky úveru sú uvedené predschválený úverový rámec 600,-
Eur, štandardná mesačná splátka 15,- Eur a štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,9
% p.m./22,80 % p.a.. ďalej v časti „vyhlásenie klienta“ je uvedený vzorec na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov (ďalej aj ako „RPMN“), celkové náklady spotrebiteľa 725,94 Eur, a celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť 1.325,94 Eur. V tejto časti sa nachádza aj deň splatnosti mesačnej splátky a
priemerná RPMN. Z výpisu z účtu klienta zo dňa 06.04.2016 vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 28.11.2012
sumu 600,00 Eur.
Následne od 30.11.2012 do 31.3.2016 boli žalovanému účtované štandardné úroky poplatky a sankčné

úroky a deväť úhrad od žalovaného, ktoré žalovaný uskutočnil nasledovne:
dňa 14.02.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 30,00 Eur
dňa 13.05.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 15,00 Eur
dňa 13.06.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 15,00 Eur
dňa 15.07.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 15,00 Eur

dňa 13.08.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 15,00 Eur
dňa 13.09.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 15,00 Eur
dňa 14.10.2013 Úhrada 0000000410928768/0900 vo výške 15,00 Eur
dňa 12.09.2014 Úhrada vo výške 15,00 Eur
dňa 13.07.2015 Úhrada vo výške 15,00 Eur.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 13.10.2017 a použil
nasledujúce prostriedky procesnej obrany:
4.1. Žalovaný spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca nepreukázal platné
uzatvorenie Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s

Consumer Finance Holding, a.s. - Pôžičková karta Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 21.11.2012. Žalobca
doručil súdu len žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorú žalovaný podpísal dňa 23.10.2012.
V poslednej vete bodu 22 žiadosti sa uvádza, že prijatím a schválením žiadosti sa táto žiadosť stáva
Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s Consumer
Finance Holding, a.s.. Žalobca ale nedoručil súdu žiadny doklad o prijatí žiadosti (tzv. potvrdzujúci list).

4.2. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že žalovaný
požiadal o vydanie kreditnej karty s úverovým rámcom 600,- Eur a výškou mesačnej splátky 15,- Eur. Zo
žaloby ale vyplýva vyššia mesačná splátka než je tá, ktorá je uvedená v žiadosti o aktiváciu Pôžičkovejkarty Quatro. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal uzatvorenie Zmluvy, na základe ktorej by sa
žalovaný zaviazal uhradiť mesačné splátky vo výške 20,- Eur.
4.3. V prípade ak súd bude mať za preukázané platné uzavretie Zmluvy, žalovaný namietal výšku

žalobcomuplatnenéhonároku.Boltohonázoru,žeZmluvaovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkarty
VÚB, a.s. neobsahuje všetky, zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzatvorenia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., požadované
náležitosti, z ktorého dôvodu nastáva zákonom č. 129/2010 Z.z. predpokladaný následok , a to, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný žiadal súd, aby podrobil Zmluvu o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. ex offo súdnemu prieskumu za účelom posúdenia,
či táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom.
4.4. Žalovaný zastával názor, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. v
takomto súdnom prieskume neobstojí, nakoľko v nej absentujú viaceré povinné náležitosti. V Zmluve o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. absentuje údaj o výške, pošte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;
t. j. obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný
vzhľadom na uvedenú obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. poukazuje na ostatné rozsudky, v ktorých sa súdy vysporiadali o. i. aj s
rozsudkom SD EÚ vo veci C-42/15 napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 zo

dňa 30.03.2017.
4.5. Žalovaný spochybnil aj správnosť v Zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s. uvedených údajov o výške RPMN a celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný v súvislosti s
poskytnutým úverom zaplatiť. Len indikatívny výpočet RPMN, ktorý je súčasťou predtlačeného formulára
nepostačuje na plnenie zákonných požiadaviek v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.

z., čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 10C/355/2015 zo dňa 07.03.2017.
4.6. Navyše žalobca pri indikatívnom výpočte RPMN nevzal do úvahy dojednané poistné v zmysel čl. VI
Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
4.7. Žalovaný zastával názor, že za predpokladu preukázania platného uzatvorenia Zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. má žalobca s poukazom na ust. 11 ods.1 zákona č.

129/2010 Z. z. nárok výlučne na rozdiel medzi čerpaným úverovým rámcom a uhradenými čiastkami.
4.8. Žalovaný spochybnil aj aktívnu legitimáciu žalobcu.
4.9. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný zamietnuť žalobu ako nedôvodnú alebo eventuálne
vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť úveru poskytnutého žalovanému na základe Zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydanej v spolupráci s Consumer Finance Holding

a.s. - Pôžičková karta Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 21.11.2012 žalovaný navrhuje, aby súd priznal
žalobcovi sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi čerpaným úverovým rámcom a uhradenými splátkami,
nakoľko na iné plnenie nemá žalobca nárok. Uviedla, že uhradila žalobcovi ešte ďalšie 4 splátky po
19,32 Eur spolu vo výške 77,25 Eur. Nakoľko sa žalovaný nachádza v zlej finančnej a sociálnej situácii,
žiada o povolenie splatiť súdom určenú sumu v splátkach, maximálne po 20,-Eur mesačne. Zároveň

žalovaný navrhol, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu

prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

5. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu rámcovou zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2017 v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod, súd preto
uznesením č.k. 22C/208/2016-35 zo dňa 10.8.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom (bod 3.
odôvodnenia) a zistil skutkový stav tak ako je uvedené v bodoch 1. - 4. odôvodnenia.

7. Vykonaným dokazovaním oboznámením listín predložených žalobcom mal súd za preukázané, že

medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo dňa 21.11.2012 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorou bol
poskytnutý žalovanému úverový rámec 600,- Eur, s povinnou mesačnou splátkou 15,- Eur. K námietke
žalovaného súd uvádza, že pokiaľ došlo k akceptácii návrhu žalovaného, ako prejavu vôle smerujúceho
k uzatvoreniu zmluvy, súd podľa obsahu tohto listinného dôkazu dospel k záveru, že došlo k uzatvoreniuzmluvy podľa § 44 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. K posúdeniu tejto zmluvy však súd uvádza nižšie
ďalšie dôvody, ktoré nakoniec viedli k záveru o neplatnosti tejto zmluvy. V predmetnom zmluvnom

vzťahu vystupoval žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom, a pôvodný žalobca vystupoval ako dodávateľ
poskytujúci úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že právny vzťah, ktorý
bol založený predmetnou zmluvou medzi bankou a žalovaným má charakter vzťahu spotrebiteľského.
Vzhľadom k tomu, je potrebné na vzťah žalobcu a žalovanej aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy.

8. Súd na zistený skutkový stav aplikoval tieto právne predpisy:

8.1.Podľa§52Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.2. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8.3. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet
a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a

označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

8.4. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, k to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8.5. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

8.6. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

9. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd podrobil zmluvu kontrole, či obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti a konštatuje, že zo zmluvy spotrebiteľ nemôže dostatočným spôsobom
posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť poskytovaného úveru ani rozsah svojho záväzku, nakoľko zmluva
obsahuje v časti „podmienky úveru“ len úverový rámec, výšku mesačnej splátky a úrokovú sadzbu 22,80
% ročne. Ostatné obligatórne náležitosti zmluvy sú v zmluve uvedené menším písmom v časti označenej

„vyhlásenia klienta“.

10. Podľa citovaného § 53c Občianskeho zákonníka však nesmie byť predmet a cena v spotrebiteľskej
zmluve vyhotovenej písomne uvedená menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu
zmluvy a označení jej častí, pretože zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Z

obsahu žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro podpísanej žalovaným, ktorá sa po schválení mala
stať zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty vyplýva, že predmet zmluvy je uvedený oveľa
väčším písmom ako cena, pričom v prípade poskytnutia úveru je potrebné za cenu považovať celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tomto prípade pri úverovom rámci 600,- Eur bola celkováčiastka vypočítaná na sumu 1325,94 Eur a teda náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 725,94
Eur. Tieto údaje sú však v žiadosti uvedené nepomerne menším písmom ako iná časť zmluvy a hlavne
ako predmet zmluvy, ktorým bol schválený úverový rámec vo výške 600,- Eur. Z uvedených dôvodov

je potrebné zmluvu uzatvorenú v rozpore s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka považovať za
neplatnú a v tomto prípade vznikol tomu, na úkor koho sa týmto spôsobom žalovaný obohatil, nárok
iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vyčerpaní finančnej čiastky v celkovej
výške sume 600,- Eur, pričom z výpisu je zrejmé, že žalovaný doposiaľ zaplatil pôvodnému žalobcovi
spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90

Bratislava platbu vo výške 150,- Eur. V tomto prípade teda vznikol nárok pôvodnému žalobcovi z titulu
bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého plnenia, teda 450,- Eur. Žalujúcou stranou je však
právny nástupca pôvodného žalobcu avšak len čo sa týka nároku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy
o kreditnej karte. Vzniknutý nárok teda žalobcovi nemožno priznať z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie.
11. Súd sa však zaoberal aj premlčaním nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktorý hovorí, že Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovoláva.

12. Daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd považuje za vzťah občiansko-právny, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ a súd má za to, že je potrebné naň aplikovať ustanovenie špeciálneho
predpisu (zákona o spotrebiteľských úveroch), a pokiaľ ide o inštitúty súkromného práva, ktoré nie
sú v danom špeciálnom predpise upravené, na tieto je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného
predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo objektívne vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene
vykonať podaním žaloby na súde. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či zo subjektívneho
alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku
veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia. V
trojročných premlčacích dobách sa premlčujú aj jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov

daného právneho vzťahu rozložené celé plnenie. Pre počítanie času premlčacej doby platí všeobecné
ustanovenie počítaní času, t. j. ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa
rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, keď sa číslom, t. j. dátumom,
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122

ods. 3).

13. Žalovaný sa z vyššie uvedených dôvodov bezdôvodne obohatil plnením zo strany pôvodného
žalobcu a to platbou dňa 28.11.2012. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca mohol
svoje právo uplatniť voči žalovanému na súde dňa 29.11.2015. Keďže žalobca podal žalobu na tunajší

súd až dňa 23.5.2016, je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej
doby podľa citovaného § 107 ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
je premlčaný a nemožno ho priznať ani z tohto dôvodu.

14. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru,

že nárok žalobcu či už z titulu zmluvy o úvere alebo z titulu bezdôvodného obohatenia je nedôvodný,
preto žalobu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný z dôvodu zamietnutia žaloby bol v konaní v celom rozsahu
úspešný. Nakoľko však úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o

náhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebnéhoustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol

založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.