Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113231510
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113231510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: H.. X. Q. E. X. B., P. XXX,
XXX XX P., H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: PAT, s. r. o., Napájadlá 2, 040 12 Košice, IČO: 36 186
546, (predtým PIZZA PAZZA s.r.o., Lazaretská 19, 811 08 Bratislava, IČO: 45 235 210), o zaplatenie
540,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33
Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 a odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.
k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v časti výroku o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33
Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 540,28 eur s 9 %
- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.05.2012 do zaplatenia a s 8,75 % - ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 32 eur p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 -

87zodňa04.02.2016včastipovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovináhradutrovprávnehozastúpenia
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 267,91 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
540,28 eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.05.2012 do zaplatenia a
s 8,75 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,14 eur od 04.11.2012 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania vo výške 32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,57 eur, to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2013 sa
žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 540,28 eur s príslušenstvom za uskutočnenú
dodávku vína fakturovanú faktúrou č. 305/2011 zo dňa 19.04.2011 splatnou 03.05.2012 v sume 270,14
eur a faktúrou č. 1041/2011 zo dňa 20.10.2011 splatnou 03.11.2012 v rovnakej sume.
Napriek opakovanej výzve žalobcu na úhradu uvedených faktúr, žalovaný fakturovanú sumu nezaplatil.

Protiplatobnémurozkazuvydanémusúdomprvejinštanciedňa16.10.2013podalvzákonomstanovenej
lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že predmetné faktúry neeviduje, rovnako nemá dodacie listy,
ktoré by preukazovali prevzatie tovaru.K odporu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prevzatie tovaru vyplýva priamo
z textu na faktúrach, kde je uvedené: „Súhlasím s dodacími podmienkami a zároveň potvrdzujem
prevzatie tovaru“. Pod týmto textom sa nachádza okrem pečiatky a podpisu žalobcu aj pečiatka a podpis

žalovaného. Žalovaný prevzal faktúry aj prostredníctvom e-mailu 02.10.2011.
V priebehu konania žalobca doručil súdu Kúpnu zmluvu 91/2011/350 a 31/2011/192, predmetom ktorých
bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému tovar na základe jeho objednávky. Rovnako doručil do
spisu Zmluvu o výpožičke zo dňa 18.10.2011 a 19.04.2011, na základe ktorých žalobca žalovanému
bezodplatne vypožičal drevený regál. Na základe zmluvy o nájme stroja - chladiaceho zariadenia zo dňa

16.09.2011, žalobca poskytol do prevádzky žalovaného chladiace zariadenie A..
V priebehu konania žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvy a faktúry podpísala tá istá osoba a je
teda nelogické, aby žalobca vedel o výpožičke drevených regálov a chladiaceho zariadenia a nevedel o
dodávke tovaru. Je preto nesporné, že medzi účastníkmi existoval záväzkovo-právny vzťah, z ktorého
zostali neuhradené dve faktúry, ktoré sú predmetom sporu.
Žalovaný zotrvával na tvrdení, že podpis na zmluvách nie je jeho podpisom ani podpisom prevádzkarov

a tiež, že faktúry neeviduje v účtovníctve. Žalovaný aj vypočutá svedkyňa X. U., G. XX, O. (zamestnanec
žalovaného) uviedli, že je výlučne v kompetencii konateľa žalovaného uzatvárať zmluvy s dodávateľmi.
Rovnako bolo striktne dané, že za dodaný tovar sa platilo v hotovosti pri jeho prebratí.
Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľaustanovenia§409ods.1a2Obchodnéhozákonníka,§411
a § 447 Obchodného zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu a povinnosti predávajúceho a kupujúceho,

ako aj podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho omeškanie dlžníka so
splatením peňažného záväzku alebo jeho časti.
Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcaažalovanýnespochybniliexistenciu obchodno-záväzkového
vzťahu medzi nimi, na základe ktorého žalobca žalovanému dodával tovar - víno. Žalovaný však
spochybnil dodávku tovaru, ktorý bol žalobcom fakturovaný faktúrou č. 1041/2011 a 305/2011 z dôvodu,

že v jeho prevádzke nebolo obvyklé preberať tovar „na faktúru“, za tovar sa platilo výlučne v hotovosti.
Zároveň uviedol, že predmetné faktúry neeviduje v účtovníctve. Pôvodne (v e - mailovej komunikácii
medzi ním a žalobcom) uviedol, že tovar prevzal prevádzkar, ktorý u neho už nepracuje, počas súdneho
konania však zmenil svoju výpoveď tak, že tovar prevzala nekompetentná osoba a následne uviedol,
že tovar vôbec nebol do prevádzok dodaný.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 15 a § 16 zákona č. 513/1991 Zb. -
Obchodný zákonník, upravujúce konanie podnikateľa - osoby poverené určitou činnosťou.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu
zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného dodať mu tovar a žalovaný sa zaviazal
za dodaný tovar uhradiť kúpnu cenu. Táto zmluva existovala minimálne v ústnej forme (keby aj súd

pripustil argumentáciu žalovaného, že písomné zmluvy nie sú podpísané konateľom spoločnosti - avšak
s ohľadom na skutočnosť, že zároveň boli podpísané zmluvy o výpožičke a zmluva o nájme regálu, na
základe ktorých sa v prevádzkach žalovaného nachádzali drevené regály a chladiace zariadenie až do
začiatku roku 2016 a o tejto skutočnosti žalovaný vedel, konajúci súd pochyboval o tvrdení žalovaného,
že o ich existencii nevedel).

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, a preto mu vyhovel.
Žalovaný svoju povinnosť nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, žalobcovi preto vzniklo
právo požadovať úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady úspechu účastníka v
konaní,pretoúspešnémužalobcovipriznalnáhradutrovkonaniazazaplatenýsúdnypoplatokzapodaný

odpor vo výške 32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,57 eur, tak ako ich právny zástupca
žalobcu uplatnil na pojednávaní konanom dňa 07.05.2015 (za 3 úkony právnej pomoci + režijný paušál)
(správne malo byť uvedené náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu).

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že

nikdy žiadne zmluvy o dodávke tovaru nepodpísal. Prevzatie tovaru nepodpísal a neprebral žiadny
kompetentný pracovník firmy žalovaného. Zdôraznil tiež, že žalovaný náležite vyberá a kontroluje
dodávateľov vín najmä pri otvorení prevádzok, pričom prevádzku Z. O. B. otváral 11. apríla 2011 a
prevádzku Q. P. otváral 1. novembra 2011. Pri otvorení každej prevádzky boli neustále na zábeh
prevádzok kompetentné len dve osoby H.. O. Q., konateľ a spolumajiteľ firmy a Q.. U. X., riaditeľka firmy.

Z uvedeného je podľa názoru odvolateľa, t. j. žalovaného zrejmé, že dodávateľ nedodal tovar, ktorý
uvádza vo faktúrach, ktoré sú predmetom sporu.
Vzhľadom na uvedené odvolateľ - žalovaný žiadal okamžité zrušenie rozsudku v celom znení.3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podané odvolanie považuje za
účelové. Žalobca má za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, vykonal široké dokazovanie
a podrobne odôvodnil obsah výroku svojho rozhodnutia.

Jednotlivé tvrdenia žalovaného v odvolaní voči rozsudku sú podľa názoru žalobcu iba opakovaním jeho
tvrdení počas jednotlivých pojednávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
Uplatnil tiež trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výroku o priznaní trov právneho zastúpenia, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v
časti priznanej výšky trov právneho zastúpenia žalobcu je nepresné. Právny zástupca žalobcu si po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní konanom dňa 04.02.2016 uplatnil trovy konania spolu vo výške
267,91 eur osobitným písomným podaním, ktoré bolo podané na pošte dňa 05.02.2016 v podobe

doporučeného listu. Z internetovej stránky Slovenskej pošty mal žalobca zistené, že podanie prevzal
súd prvej inštancie dňa 09.02.2016. Osobným nahliadnutím do súdneho spisu dňa 16.03.2016 žalobca
zistil, že na písomnom podaní je prezentačná pečiatka súdu o dodaní zásielky súdu dňa 09.02.2016.
V spise je úradný záznam o tom, že predmetné podanie bolo do spisu zaradené až 14.03.2016, teda
viac ako mesiac po jeho doručení súdu.

Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách právneho zastúpenia
tak, že žalobcovi prizná trovy právneho zastúpenia vo výške 267,91 eur tak, ako sú vyčíslené v
písomnom podaní zo dňa 05.02.2016 za 6 úkonov právnej pomoci, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 28.09.2013, podanie žaloby dňa 06.09.2013, vyjadrenie k odporu zo dňa 20.11.2013, účasť na
pojednávaniach dňa 07.05.2015, 27.09.2015 a 04.02.2016 á 36,52 eur + aktuálny paušál 3 x 7,81 eur,

2 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahomadôvodmiodvolaní,pričomtermínverejnéhovyhláseniarozsudkubolvsúladesustanovením

§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného
ako aj žalobcu a s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je
možné vyhovieť a odvolanie žalobcu v časti náhrady trov právneho zastúpenia je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového
stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,

než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné.

7. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná

povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana

sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dôkazné
bremeno uniesol a oprávnenosť svojho nároku preukázal písomnými dokladmi, okrem iného faktúramič. 305/2011 a č. 1041/2011, súčasťou ktorých je potvrdenie prevzatie tovaru, pričom faktúry sú opatrené
pečiatkou a podpisom odberateľa.
Tvrdenie žalovaného, že predmetné faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve, nevylučuje skutočnosť,

že fakturovaný tovar bol dodaný.

9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.
mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010, podľa ktorého „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a

predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto
právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu.“

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca doloženými
písomnými dokladmi dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Naopak, žalovaný, t. j. odvolateľ
svoju obranu, o neprevzatí dodávky vína a neoprávnenej fakturácii zásielky, relevantným spôsobom
nedokladoval.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č. k. 33 Cb/227/2013 - 87 zo dňa 04.02.2016 v merite veci potvrdil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

11. Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I v časti povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia zmenil tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 267,91 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, v súlade s ustanovením § § 388 Civilného sporového poriadku, nakoľko v časti odvolania
žalobcu proti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia neboli splnené podmienky na potvrdenie
rozsudku ani na jeho zrušenie.

Podľa záveru odvolacieho súdu žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s ustanovením §
151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania zmenil tak, ako je vyššie
uvedené.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu strán v konaní, t. j. v odvolacom konaní úspešný
žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške rozhodne v súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

14. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).