Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Dagmar Podhorcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216203612.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.-Z. Q.,
X. XA/X, zastúpenej A. A., bytom A. O. X/XX, o zaplatenie 3.591,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 7. marca 2017, č. k. 6C/108/2016-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia
v splátkach a v časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.133,53 eura, s 5% ročným úrokom z omeškania od 30. 10. 2015 do zaplatenia, všetko v mesačných

splátkach po 30 eur do 28.-toho ktorého dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom
od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 12. 03. 2013 strany
sporu uzatvorili úverovú zmluvu, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.400 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach po 80,94 eura. Pre nesplnenie povinností

žalovanou, žalobca listom zo dňa 19. 10. 2015, vyzval žalovanú, aby do 29. 10. 2015 celý dlh vyplývajúci
z tejto úverovej zmluvy v sume 3.822,91 eura zaplatila. Predmetom konania je nárok žalobcu vo výške
3.591,01 eura spolu s úrokom v sume 199,75 eura, s úrokom z omeškania v sume 2,15 eura, s 15,90 %
ročnýmúrokomzosumy3.591,01euraod20.10.2015dozaplatenia,s5%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 3.591,01 eura a z nezaplatených úrokov v sume 199,75 eura od 20. 10. 2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Právne vec odôvodnil aplikáciou čl. 38 Charty základných práv Európskej únie;

hlavy I. čl. 4, bod 2 písm. f), čl. 12, hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS; § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 /ďalej len „OZ“/; § 1
ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, ako aj zisteným skutkovým stavom. Na uplatnený nárok z úverovej zmluvy aplikoval
spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský. S poukazom
na uvedené zisťoval, či predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

a ak nie, aký právny následok má prípadne takáto absencia náležitosti zmluvy. Mal za to, že v zmluve
absentuje zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy podľa §-u 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Dôležitosť tejto náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa vzhliadol v tom, že spotrebiteľ musí vedieť, aká
suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky, prípadne poplatky, aby mohol priebežne pri
splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach

obsahovala určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma
sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Pretopovažoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov, navyše bol toho názoru, že sa jedná o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľky vzhliadol v skutočnostiach: nečlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a

iných poplatkov, čo v podstate znamená, že spotrebiteľ musí plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od
samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a
poplatky. Veriteľ to od samého začiatku vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi
neposkytuje. To potom znamená, že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa
a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov),

pričomspotrebiteľnemážiadnumocskontrolovať,podľaakéhokľúčatotoveriteľrobí.Akbysispotrebiteľ
vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k
istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by takisto určoval veriteľ, a
spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si
amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v prípade vyžiadanej amortizačnej tabuľky,
opäť by len veriteľ určil jednostranne a svojvoľne ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude

splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena - úroky, a to bez dohody so spotrebiteľom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, absencia určenia mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou
bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky
úrokov a aká na splátky poplatkov, má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s
prihliadnutím na ust. §-u 11 ods.1 písm. b) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k

uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaná je povinná veriteľovi zaplatiť iba tú sumu,
ktorú od neho dostala, v danom prípade žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.400 eur a podľa
súhlasného tvrdenia strán sporu žalovaná doteraz zaplatila 2.266,47 eura, teda žalobcovi musí zaplatiť
ešte 2.133,53 eura. Úroky z omeškania priznal v súlade s ust. §-u 517 ods. 2 OZ vo výške stanovenej
v Nariadení Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu teda odo

dňa 30. 10. 2015 (vzhľadom na obsah výzvy o predčasné splatenie úveru, v ktorej bola veriteľom
poskytnutá lehota na dobrovoľné zaplatenie celého dlhu do 29. 10. 2015). To potom znamená, že lehota
na dobrovoľné splnenie dlhu uplynula dňa 29. 10. 2015 a do omeškania sa žalovaná dostala dňom 30.
10. 2015. Vychádzajúc z ust. § 232 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) povolil žalovanej túto
sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur majúc za to, že bez povolenia týchto splátok,

by uložená povinnosť mohla žalovanú existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. V
ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov, a vo zvyšku ju zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 2 CSP a pri čiastočnom úspechu
oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v jeho zamietajúcej časti
a vo výroku o možnosti žalovanej splácať úver v mesačných splátkach tvrdiac, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a vyhovieť
jeho žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

Uviedol, že podľa bodu 1.1. zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné
podmienky. Pokiaľ ide o počet, termíny splátok istiny aj úrokov, tieto boli určené termínom splatnosti
anuitnej splátky, pričom boli stále rovnaké. V zmluve bolo dojednané, že výška anuitnej splátky je
80,94 eura, termín splatnosti prvej anuitnej splátky je dňa 15. 03. 2013, počet anuitných splátok je 96,
periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky je mesačná, v 15. deň kalendárneho mesiaca. Dôvodil,

že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru. Vysvetlil, že anuita a splácanie anuitným spôsobom
znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita)
jerovnakáaskladásazčastisplátkyistinyúveruazčastipripadajúcejnaplatburiadnychúrokovzúveru.

Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Pokiaľ by mal samotný text
zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti (napríklad lehota
splatnosti 9 rokov, 108 mesačných splátok), znamenalo by to neúmerné rozšírenia rozsahu zmluvy, čo
by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvy. Výška, počet a termíny splátok
a poplatkov bola zrejmá v čase uzatvorenia zmluvy, tieto sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky,

výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok,
a teda aj samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, toto zmluva neuvádza,
pretože na základe predmetnej zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami.Poukázal aj na bod 2.5.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom, ktorý určuje poradie uspokojenia
pohľadávok banky. Ďalej na podporu svojich tvrdení citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroóvej zo dňa 09.11.2016 C-42/15. V ďalšej časti odvolania

týkajúcej sa rozhodnutia o splatení žalovanej istiny v splátkach uviedol, že v tejto časti je rozhodnutie
nespravodlivé a výrazne zvýhodňuje žalovanú, pretože súdom určené splátky sú viac než dvojnásobne
nižšie ako výška splátky zo zmluvy, čo v podstate motivuje k neplneniu zmluvných povinností. V tomto
smere prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, neposúdil finančné možnosti žalovanej a
teda nebola splnené podmienka, podľa ktorej môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu

na plnenie a zároveň tak rozhodol nad zákonom povolený rozsah. Mal za to, že aj v tejto časti súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súdu zdokladovala dôvody jej
neschopnosti splácať úver z vážnych zdravotných dôvodov. Prejavila záujem uhradiť vzniknutý dlh, ale
nakoľko bola dlho bez príjmu, jej finančná situácia jej neumožňuje splácať tento dlh splátkou vyššou než
je suma 30 eur mesačne.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady
trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne
vyhovené, pre absenciu odvolania, nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z
omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 12. 03. 2013 zmluvu o úvere
č. 0000000000037128, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4.400 eur a žalovaná sa
zaviazala úver splatiť do 15. 02. 2021 v 96-tich mesačných splátkach po 80,94 eura. Keďže žalovaná

dohodnuté splátky pravidelne a včas neplatila, z úveru zaplatila iba sumu 2.266,47 eura, vyzval ju listom
zo dňa 19. 10. 2015, aby do 29. 10. 2015 zaplatila celý dlh v sume 3.822,91 eura. Predmetom konania
je nárok žalobcu vo výške 3.591,01 eura spolu s úrokom v sume 199,75 eura, s úrokom z omeškania v
sume 2,15 eura, s 15,90 % ročným úrokom zo sumy 3.591,01 eura od 20. 10. 2015 do zaplatenia, s 5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.591,01 eura a z nezaplatených úrokov v sume 199,75 eura

od 20. 10. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, abyodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a
ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a

štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva
súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia.

11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v

rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými

skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

12. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

13. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľný a
nebol dostatočne zistený skutkový stav. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu
v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 12. 03. 2013 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy č. 37128, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške
4.400 eur s ročnou úrokovou sadzbou 15,90 %, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 96 pravidelných
mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, po 80,94 eura. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP“), pričom podľa čl. V bod
3 VOP anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku
mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Prvá anuitná splátka úveru bude vykonaná v
termíne uvedenom v úverovej zmluve. Ďalej si zmluvné strany dojednali poplatok za správu úverového
účtu 1,99 eur (čl. 1 bod 1.2 zmluvy). Podľa čl. 2, bod 2.3 bola žalovaná oprávnená kedykoľvek počas

trvania zmluvy bezplatne žiadať od banky (žalobcu) výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky.
Žalovaná dlh neplnila včas a riadne, pričom listom zo dňa 19. 10.2015 žalobca vyzval žalovanú na
predčasné splatenie úveru do 29. 10. 2015 v sume 3.852,91 eura.

15. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zuvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako správne učinil aj súd prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
zmluvaneobsahujeúdajotom,zčohopozostávaúverovásplátkastým,žeosobitneprikaždejjednotlivej
splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma zo splátky

sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohla priebežne pri splácaní svojho
dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval zároveň
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože spotrebiteľ od samotného počiatku nevie,
koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky. Odvolací súd sa s
týmto právnym záverom prvoinštančného súdu nestotožnil z nasledujúcich dôvodov.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 09. 06. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

19. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia
a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať

si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

20. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „ smernica 2008/48/ES“).

21. Odvolací súd k uvedenej veci poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa
09. 11. 2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v

tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný
článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
úverová zmluva zo dňa 12. 03. 2013 obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods.

2, vrátane písm. k/ citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v čl. 1, bod 1.2 v spojení s čl. 2 bod 2.3 a v spojení
s čl. V bod 3 VOP, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany si dojednali fixné
anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne
údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu

takýto údaj. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že úver
sa považuje výlučne v dôsledku absencie toho jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch za nesprávny a nedôvodný.23. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol odvolaním aj v časti, v ktorej bolo žalovanej povolené
žalovanú istinu splácať v splátkach z dôvodu jej existenčného ohrozenia.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

26. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami
od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

27. Pri preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmí z akého dôvodu súd pristúpil k splneniu dlhu
žalovanej v tak nízkych splátkach, pričom len vágne skonštatoval existenčné ohrozenie žalovanej. Súd
prvej inštancie pravdepodobne vychádzal z doložených dokladov žalovanou, pričom si ich ale náležite
nepreverovalaneposúdilkomplexnemajetkové,osobnépomeryamožnostižalovanej.Súdnajudikatúra

zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver
(vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným pomerov účastníkov) určiť
splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je
potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za
tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovanej, ktorú deklarovala v konaní pred

súdom prvej inštancie a následne rozhodnúť o výške splátky v takej výške, ktorá zodpovedá celkovým
osobným a majetkovým pomerov žalovanej, ako i výške celkovej sumy, na ktorej úhradu bola rozsudkom
zaviazaná. Nemožno predsa prisvedčiť žalovanej, ktorá si neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy,
aby po zosplatnení pohľadávky jej súd povolil úhradu žalovanej istiny v nepomerne nízkej výške splátky
k dlžnej istine.

28. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti, v časti týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach a naň nadväzujúcom výroku o náhrade
trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie
rešpektujúc vyššie popísané právne závery, za súčasného zohľadnenia úhrad žalovanej, opätovne

vec preskúma, pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov,
vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov žalovanej. V prípade,
ak dospeje k záveru, že ide o odôvodnený prípad, môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, ako
ustanovuje § 232 ods. 3 CSP. Následne svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby
v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.