Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616217421
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616217421.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: B. C., G.. XX.X.XXXX, K. O. XXX,
E..Č.. K. A. G. Z., K. XX, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Fabianovou, so sídlom Spišská Nová Ves,
Štefánikovo nám. 5, proti žalovanej: M. W., G.. XX.X.XXXX, K. L., B.. Y. XX, o 9.670,- eur s prísl., o
odvolaní žalovanej proti výroku o trovách platobného rozkazu č.k. 8C/280/2016 - 47 zo 17.01.2017 a

proti uzneseniu č.k. 8C/280/2016 - 58 zo 07.03.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 8C/280/2016-58 zo 07.03.2017.

P o t v r d z u j e platobný rozkaz č.k. 8C/280/2016-47 zo 17.01.20177 vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) platobným rozkazom č.k.
8C/280/2016 - 47 zo 17.01.2017 uložil žalovanej povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi 9.670,- eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením na tomto
súde. Žalovanú zaviazal do 15 dní od doručenia platobného rozkazu naradiť trovy konania vo výške
580,- eur a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 525,04 eur.

2. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala odpor, ktorý odôvodnila nasledovne: „Dňa 31.01.2017
sa moja finančná situácia zmenila, nakoľko som prišla o zamestnanie, nemám žiadny príjem. Splácam
pôžičky vo výške 65 eur a 42,63 eur. Momentálne nie som finančne schopná zaplatiť voči žalobcovi
požadovanú sumu. Som bez príjmu, navyše mám vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, o ktorú sa
starám sama, nikto mi na jej výživu neprispieva. Je školopovinná, mám náklady na školu, na jej dopravu

do školy, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, záujmový krúžok. Tak isto musím uhrádzať TV,
internet, stravu v domácnosti. Nemám finančné prostriedky ani na základné potreby pre rodinu, nakoľko
nemám momentálne žiadny príjem. Nevlastním žiadnu nehnuteľnosť, ani žiadny majetok. Moja finančná
situácia sa skomplikovala, nedokážem momentálne zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu. Ako náhle
sa zamestnám budem sa snažiť situáciu vyriešiť. V prílohe dokladám dohodu o ukončení pracovného
pomeru, výplatnú pásku, kde je preukázané splácanie pôžičiek.“

3. Žalovaná podala včas aj odvolanie proti výroku o trovách konania platobného rozkazu, ktoré
odôvodnila tým, že dňa 31.01.2017 sa jej finančná situácia zmenila, keďže prišla o zamestnanie, nemá
žiadnypríjem,niejefinančneschopnázaplatiťtrovykonaniaatrovyprávnehozastúpeniažalobcu.Nemá
financie ani na základné životné potreby, a má jedno školopovinné dieťa. K odvolaniu pripojila dohodu
o skončení pracovného pomeru.4.Súdprvejinštancieuznesenímč.k.8C/280/2016-58zo07.03.2017odmietolodporpodanýžalovanou
proti platobnému rozkazu č.k. 8C/280/2016 - 47 zo 17.01.2017. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 267
ods. 1, 2 písm. c) C.s.p. z dôvodu, že podanie žalovanej neobsahuje žiadne odôvodnenie smerujúce k

spochybeniu nároku žalobcu vo veci samej, a to po skutkovej ani právnej stránke. Žalovaná v odpore
poukazuje na svoju finančnú a majetkovú situáciu napriek tomu, že v platobnom rozkaze bola správne
poučená o tom, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať a že tento odpor musí byť vecne
odôvodnený, inak ho súd uznesením odmietne.

5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodnila tým, že momentálne
sa jej finančná situácia nezmenila, je nezamestnaná od 01.02.2017, nemá finančné prostriedky na
vlastné základné potreby. Má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, nevlastní žiadny majetok ani
nehnuteľnosť, ak sa jej finančná situácia zmení, je ochotná túto situáciu vyriešiť, momentálne jej to jej
finančný stav neumožňuje, keďže nemá prostriedky, čo sa snaží vyriešiť.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako
vecne správne, uviedol, že žalovaná v odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí platobného rozkazu
poukázala rovnako ako v podanom odpore proti platobnému rozkazu, opätovne na jej finančnú a
majetkovú situáciu bez toho, aby svoje odvolanie akokoľvek vecne zdôvodnila, resp. podala odvolanie
bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia a spochybňujúceho jeho nárok. Bol toho názoru, že odvolanie

žalovanej neobsahuje žiaden odvolací dôvod, t.j. z akého, resp. z akých dôvodov rozhodnutie súdu
považuje za nesprávne.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne uvádzala skutočnosti, ktorými
odôvodňovala odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí odporu, t.j. poukazovala na svoju nepriaznivú

finančnú situáciu. Opätovne uviedla, že pokiaľ sa jej finančná situácia zmení, je ochotná danú situáciu
vyriešiť, no momentálne jej to finančný stav neumožňuje. Ďalej uviedla, že nerozumie, aké vecné dôvody
a odvolacie dôvody neboli splnené a čo má preukázať.

8. Žalobca v replike na repliku žalovanej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, opätovne poukazujúc

na to, že odvolanie žalovanej neobsahovalo žiaden odvolací dôvod, resp. nebolo vecne zdôvodnené.

9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej podané proti trovám platobného rozkazu a
proti uzneseniu o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu, ako podané včas oprávnenou osobou,

proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených v
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť, preto podľa § 387 ods. 1
C.s.p. uznesenie o odmietnutí odporu a platobný rozkaz vo výroku o trovách konania ako vecne správne
potvrdil.

10.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímrozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorým
bol odmietnutý odpor žalovanej proti platobnému rozkazu č.k. 8C/280/2016 - 47 zo 17.01.2017 a na tieto
poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie udáva:
Po doručení platobného rozkazu má žalovaný na výber dve možnosti, buď v lehote 15 dní od doručenia

platobného rozkazu dobrovoľne splniť uloženú peňažnú povinnosť, alebo ak s uloženou povinnosťou
nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podal odpor v rovnakej lehote. Podmienkou však je, aby
odpor vecne odôvodnil (§ 267 ods. 1 veta prvá C.s.p.), vecné odôvodnenie je nevyhnutnou náležitosťou
odporu, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor
podanýsodôvodnenímvovecisamejsosplnenímsipovinnostitvrdeniaadôkaznejpovinnosti.Žalovaný

musívosvojomodporenevyhnutneuviesťskutočnostiodôvodňujúcespochybneniežalobcomtvrdeného
nároku,atobuďvrovineskutkovýchtvrdeníalebovrovineprávnehoposúdenia,nepostačujeibafaktická
námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné
považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie,
ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha lehoty

dlhšej.11. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu odporu žalovanej, táto v odôvodnení uvádza iba dôvody
nemožnosti splnenia dlhu, teda toto odôvodnenie nemožno považovať za vecné, preto správne súd prvej
inštancie odmietol odpor žalovanej proti platobnému rozkazu v súlade s § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie č.k. 8C/280/2016 - 58 zo 07.03.2017, ktorým súd
odmietol odpor žalovanej ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

13. Podľa § 265 ods. 1 veta posledná C.s.p. výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom

rozkaze považuje za uznesenie.

14. Podľa § 357 písm. m) C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania.

15. Vychádzajúc z cit. zák. ustanovení odvolací súd prejednal aj odvolanie žalovanej proti výroku

platobného rozkazu o trovách konania.

16. V súlade s novou koncepciou uplatňovania nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.),
pričom rozhodnutie o konkrétnej výške náhrady trov konania ponechá súdnemu úradníkovi (§ 262 ods.

2 C.s.p.). V platobnom rozkaze treba považovať výrok o trovách konania síce za výrok o výške náhrady
trov konania, ten však v sebe zákonite konzumuje rozhodnutie súdu o nároku (žalobcu) na ich náhradu.
Preto ak platobný rozkaz vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov
konania, ako aj o výške tohto nároku, potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze
je prípustné dovolanie.

17. V danom prípade platobný rozkaz bol vydaný sudcom, preto proti výroku o trovách konania v
platobnom rozkaze je prípustné odvolanie.

18. Žalovaná v odvolaní proti výroku o trovách konania nenamieta správnosť výšky trov konania

priznanej žalobcovi, poukazovala iba na svoju nepriaznivú finančnú situáciu dôvodiac, že prišla
o zamestnanie, nemá žiaden príjem, nemá financie ani za základné životné potreby a má jedno
školopovinné dieťa. Z pripojeného dôkazu o skončení pracovného pomeru je zrejmé, že ku skončeniu
pracovného pomeru došlo na základe dohody medzi žalovanou a jej zamestnávateľom, pričom v
dohode o skončení pracovného pomeru nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Z ďalších

listinných dokladov predložených žalovanou vyplýva, že žalovaná bola Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.02.2017, t.j. dňom
nasledujúcim po ukončení pracovného pomeru, ktorý bol skončený k 31.01.2017. Uvedené skutočnosti
vzhľadom na ich obsah možno považovať za skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre použitie ust.
§ 257 C.s.p.

19. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a

od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Znamená to, že súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Pre rozhodnutie pre nepriznanie náhrady trov konania
sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Toto ustanovenie však nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť
aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolností, ktoré
viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Citované zákonné ustanovenie však
neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu (pozri Nález

Ústavného súdu ČR I.ÚS 2862/07). Použitie tohto ustanovenia neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je
solventná.21. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah spisu, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. K tomuto
záveru súd dospel napriek tomu, že žalovaná preukázala, že nie je zamestnaná, je evidovaná v evidencii

uchádzačovozamestnanieod01.02.2017amávyživovaciupovinnosťkmaloletémudieťaťu,zohľadniac
predovšetkým skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru, ktorá skutočnosť mala za následok
podstatnézhoršeniezárobkovýchpomerovžalovanej,došlobezuvedeniadôvodu.Zatakýchtookolností
je potrebné mať za to, že žalovaná pracovný pomer ukončila dobrovoľne bez vážnych dôvodov, preto
nemožno prihliadať na jej nepriaznivé zárobkové pomery. Prihliadajúc aj na predmet konania, ktorým

je nárok na náhradu škody spôsobenej žalovanou prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného
zákona, za čo bola trestným rozkazom odsúdená, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nie sú
splnené podmienky cit. § 257 C.s.p. pre nepiznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní
plne úspešný.

22. Súdom priznaná náhrada trov konania predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok a trovy

právneho zastúpenia žalobcu za dva úkony právnej pomoci, ktoré odvolací súd hodnotí ako účelne
vynaložené, vykonané v príčinnej súvislosti s účelným procesným útokom žalobcu, keďže išlo o úkony
vykonané nevyhnutne pre procesný úspech žalobcu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil platobný rozkaz vo výroku o trovách konania

podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto nemá nárok na
náhradu trov konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto by mu prináležala náhrada

trov odvolacieho konania. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu úkony právnej
služby vykonané advokátkou žalobcu v odvolacom konaní nemožno hodnotiť ako účelne vynaložené,
prihliadajúc predovšetkým na obsah týchto podaní, ako aj odvolacie dôvody žalovanej. Išlo o úkony,
ktoré nemali vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyslovil,
že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).