Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/189/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228891
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7109228891.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: Q.. N. K., bytom v E. E., I. Č..XX, zast. N.. B. J.,
advokátom so sídlom v R., J. Č..XX proti žalovanej : B. V., životná poisťovňa, a.s., so sídlom v R., S.
Č..X, Q.: XX 690 904, zast. K.. K. L., advokátom so sídlom v R., W. Č..XX, v konaní o určenie platnosti
poistnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I., č.k. 18C/457/2009-220
zo dňa 12.4.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods.1 písm.b/ O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.1 písm.b/ O.s.p.
zamietol. Zamietol aj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p.

Rozhodol tak o návrhu žalovanej v písomnom podaní zo dňa 17.9.2010, ktorým sa domáhala prerušenia
konania podľa ust. § 109 ods.1 písm.b/ O.s.p. z dôvodu, že zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve je v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a so zmluvou o Európskych spoločenstvách, z ktorého dôvodu
je potrebné postúpiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.

Rozhodol aj o návrhu žalovanej na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežnej otázky na

rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa ust. § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p. v znení:
1/ môže sa článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1
a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania
dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené?
2/ môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné
centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu na poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods.1 písm.b/ O.s.p. súd prvého
stupňa uzavrel, že predmetom konania je posúdenie platnosti poistnej zmluvy a neplatnosti jej zrušenia
a pre rozhodnutie o týchto otázkach nie je rozhodné, kto vykonáva dohľad nad činnosťou žalovanej.
Pre rozhodnutie vo veci nie je potrebné vyriešiť otázku, či dohľad nad poisťovníctvom, ktorý bol zverený
Národnej banke Slovenska bol v súlade s Ústavou SR alebo nie. Posúdenie otázok v súvislosti s

predmetom sporu nevyvolávajú žiadne také právne posúdenie, ktoré by spôsobovalo Ústavný problém.
V danom prípade preto nie je naplnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú
Ústavným súdom v konaní podľa čl. 125 Ústavy, za ktorý treba považovať iba také konanie o súlade
právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádzalo konanie pred všeobecným
súdom, v ktorom má materiálne dôjsť k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, teda k posúdeniu
skutkového stavu podľa napadanej právnej normy. Právomoci zverené NBS vo veciach dohľadu nad

poisťovníctvom nemajú v danom prípade s rozhodnutím súdu o predmete sporu žiaden súvis. NBS nie
je stranou v spore, ani účastníkom právneho vzťahu, založeného poistnou zmluvou medzi žalobkyňoua žalovanou. Právny vzťah medzi nimi má výlučne súkromnoprávny charakter a je upravený v § 788 a
nasl. OZ. Ustanovenia zákonov č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ako aj zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej
banke Slovenska, upravujú právne vzťahy, ktoré majú verejnoprávny charakter, ktorý sa rieši práve v

konaní na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp.zn. 25Cbo/89/2008. Keďže súd prvého stupňa nedospel
k záveru, že všeobecný záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, konanie na návrh žalovanej neprerušil.

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd

prvého stupňa uzavrel, že predbežná otázka ako je formulovaná a odpoveď na ňu, nie je významná v
posudzovanejprávnejveci,súdnekonaniesavedieoposúdenieplatnostizmluvyopoisteníaneplatnosti
jej zrušenia, pre ktorú platia predpisy súkromného práva, kým kontrolná činnosť Úradu pre finančný trh
alebo Národnej banky Slovenska vo vzťahu k poisťovni ako k podnikateľskému subjektu patrí do oblasti
verejného práva a záväzky účastníkov konania nemôže zmeniť. Prejudiciálnu otázku, ktorú žalovaná
navrhlapredložiťSúdnemudvoruEurópskejúnie,charakterizujúvšetkyznakyneprípustnosti.Vyriešenie

otázky NBS v súvislosti s dohľadom nad poisťovníctvom nevytvára právny základ pre rozhodnutie
daného sporu a naviac citovaný článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predpokladá povinnosť
predloženia Súdnemu dvoru EÚ súdom poslednej inštancie ako to potvrdzuje aj judikatúra Súdneho
dvora EÚ.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.1
písm.b/ O.s.p., v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/
O.s.p. a § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. Navrhla zrušiť uznesenie
v napadnutom výroku (správne zmeniť) a konanie vedené na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn.
18C/457/2009 podľa ust. § 109 ods.1 písm.b/ O.s.p. prerušiť a návrh žalovanej postúpiť Ústavnému

súdu na zaujatie stanoviska alebo uznesenie v napadnutom výroku zrušiť (správne zmeniť) a vyššie
uvedené konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p. z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedla, že svoj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. podala z dôvodu predloženia návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska k otázke
súladu niektorých ustanovení zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s ústavou a odôvodnila ho priamou
súvislosťou medzi rozhodnutím Ústavného súdu SR o predloženej otázke a predmetným konaním. Od
rozhodnutia ústavného súdu môže byť priamo závislá samotná podstata súdneho konania. Práve pre

záver o platnosti alebo neplatnosti trvania poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je nutné
ako predbežnú otázku riešiť, či došlo k platnému ukončeniu poistno-právneho vzťahu. Žalovaná tvrdí,
že k ukončeniu poistenia došlo výplatou odkupnej hodnoty platne zo zákona pod vplyvom zmenených
právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od vôle žalovanej. Práve v príčinnej súvislosti s náhlou
zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická skutková situácia, ktorá umožnila, že bolo možné

poistenie ukončiť. Podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného
produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku.
Súčasným orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska. Zistenie nedostatku a z toho vyplývajúce
opatrenie Národnou bankou Slovenska môže byť buď právne záväzné alebo právne nezáväzné. Právna
nezáväznosť opatrenia uloženého Národnou bankou Slovenska môže byť v skutočnosti spôsobená

buď priamym porušením zákona alebo jeho dodržaním za situácie, ak je samotný zákon, na základe
ktorého Národná banka Slovenska opatrenie uložila a obmedzila tým práva subjektov, v konečnom
dôsledku neúčinným pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ by ústavný súd skonštatoval
rozpor napadnutých ustanovení zákona o poisťovníctve, týkajúcich sa hlavne dohľadu Národnej banky
Slovenska nad poisťovňami, s Ústavou Slovenskej republiky a Zmluvou o založení Európskeho

spoločenstva, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu súdneho konania a tento súdny spor by de
facto mohol byť rozhodnutý ústavným súdom. Mohlo byť dôjsť k zániku súdneho konania, pretože
otázka, ktorá je v súčasnosti predmetom konania medzi stranami, by už nemusela byť spornou a
žalovaná by mohla dobrovoľne plniť to, čoho sa žalobkyne domáha v súdnom konaní. Skutočnou
príčinou sporu je rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu o nesprávne vypočítanom

poistnom v sadzbe UDP-K a o rozpore poistných zmlúv UDP-K so zákonom a žalovaná v dôsledku
tohto rozhodnutia bola nútená prijať opatrenia na úpravu tohto stavu. Nebyť rozhodnutia orgánu dohľadu
(Národnej banky Slovenska), nikdy by k prepočtom poistného v poistných zmluvách UDP-K sama
z vlastnej iniciatívy nepristúpila. Rozhodnutie ústavného súdu by mohlo znamenať, že žalobkyňa ažalovaná naďalej zotrvajú v poistno-právnom vzťahu podľa pôvodnej poistnej zmluvy bez zmeny jej
obsahu. Z toho dôvodu nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie predmetu sporu
sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi a nie

právne predpisy upravujúce jej postavenie ako podnikateľa. Podnikanie v poisťovníctve je špecifickým
druhom podnikania, ktoré na rozdiel od iných druhov podnikania je veľmi prísne podriadené regulácii
zo strany predpisov verejného práva a tak nevyhnutne dochádza, či už priamo alebo nepriamo
k ovplyvňovaniu občianskoprávnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi jej postavenie ako
podnikateľa. Poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov verejného práva, majúce

za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä poistiteľa, a to široko nad rámec
súkromno-právneho obmedzenia zmluvnej voľnosti. Aj v predmetnej veci ústredným problémom je práve
poistná matematika, ktorou sa Občiansky zákonník pri poistných zmluvách nezaoberá, pričom poistná
matematika je úplným základom vznikajúceho poistno-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou
a nevyplýva z občiansko-právnych predpisov, ale z predpisov verejného práva upravujúcich jeho
činnosť a postavenie ako podnikateľa. Štát dodržiavanie týchto princípov vynucuje a ich porušovanie

prísne sankcionuje. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa
o nedôležitosti predpisov verejného práva na prejednávanú vec a o ich neopodstatnenosti na správne
právne posúdenie návrhu žalovanej na prerušenie konania. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď vylúčil z vplyvu na svoje rozhodnutie o návrhu žalovanej predpisy verejného práva,
upravujúce postavenie žalovanej ako podnikateľa. Vyjadrila presvedčenie, že posúdenie otázky súladu

výkonu dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovníctvom ústavným súdom je pre toto súdne
konanie kľúčové a rozhodujúce pre samotný výsledok tohto konania, pre jeho správne právne posúdenie
a spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že postupom súdu prvého stupňa, ktorým
zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a na postúpenie
návrhu ústavnému súdu, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla,
že súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania správne
konštatoval, že predmetom sporu o určenie platnosti poistnej zmluvy (pričom na tomto určení je
naliehavý právny záujem, vzhľadom k tomu, že jednou z dvoch poistných udalostí je okrem dožitia

poisteného až jeho smrť) je občianskoprávny vzťah a pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité
občianskoprávne predpisy upravujúcu zmluvu o poistení uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou, a nie
právne predpisy upravujúce postavenie žalovanej ako podnikateľa a jej vnútorný vzťah ku kontrolným
orgánom. Zo strany súdu nedošlo ani k odňatiu možnosti konať žalovanej pred súdom a uplatniť svoje
procesné práva, pretože procesným právom žalovanej bolo podať návrh na prerušenie konania a

toto právo uplatnila a súd o ňom riadnym spôsobom rozhodol, resp. ešte o ňom bude v odvolacom
konaní rozhodovať. Procesným právom žalovanej však nie je samotné prerušenie konania, pretože
o tomto rozhoduje súd. Pokiaľ žalovaná navrhuje prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.2 písm.c/
O.s.p. a tento svoj návrh odôvodňuje tým, že konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I.
pod sp.zn. 25Cb/89/2008 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.9.2009 prerušené,

poukázala na to, že účastníkmi uvedeného prerušeného konania nie je žalovaná ako poisťovateľ a na
druhej strane nevystupuje fyzická osoba alebo právnická osoba ako poistník alebo ako poistený, ale v
uvedenom konaní vystupuje žalovaná ako žalobca a na druhej strane Národná banka Slovenska ako
žalovaný, pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 42.783,20 € s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia. Predmetom tohto konania teda nie je nárok, ktorý by plynul z výkonu poisťovacej činnosti

žalovanej ako poisťovateľa, ale jedná sa o nárok, ktorý je pravdepodobne dôsledkom výkonu dohľadu
NBS nad žalovanou. Vzťah a povaha týchto konaní a nároky, ktoré sa v nich uplatňujú sú preto úplne
rozdielne. Z tohto dôvodu je návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p.
neopodstatnený. Navyše ide o návrh, ktorý žalovaná neuplatnila v konaní pred súdom prvého stupňa, a
preto jeho uplatnenia v odvolacom konaní bráni tomu, aby o ňom mohol rozhodovať odvolací súd. Ide

totiž o nový návrh, ktorý žalovaná musí uplatniť najprv v konaní pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.), keďže ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo

veci.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa:

Podľa § 109 ods.1 písm.b) O.s.p. súd konanie preruší, ak je rozhodnutie závislé od otázky, ktorú

nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že všeobecné súdy nemajú právomoc konať o súlade právnych

predpisov, ale majú právo iniciovať konanie, ak nastane situácia, ktorú predpokladá citované zákonné
ustanovenie. Ústava Slovenskej republiky v čl. 144 ods.3, na ktorý nadväzuje citované zákonné
ustanovenie, ukladá súdu prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru

na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto potom postupuje
len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu
preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci
súd. Prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods.1 písm. b) O.s.p. druhej vety možno len vtedy, ak k záveru o
vyššieuvedenomrozporedospelsúdanieúčastníkkonania(viď.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996). Pokiaľ teda súd rozpor zákona s Ústavou SR alebo medzinárodnou
zmluvou nezistí a konanie v zmysle ust. § 109 ods.1 písm. b) O.s.p. nepreruší, nejde o vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a neodníma tým ani účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom (nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu na prerušenie konania).

O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu
konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov, a to najmä právo predniesť, doplniť či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa
k rozhodným skutočnostiam, k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom a

právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Za
odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorým nebolo vyhovené
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.b) O.s.p., lebo samotným rozhodnutím o takomto
návrhu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom.

Z vyššie uvedených dôvodov je odvolacia námietka žalovanej, že zamietnutím návrhu na prerušenie
konania jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nedôvodná, nakoľko nárok na prerušenie konania
z dôvodu, z ktorého sa ho domáha, nie je procesným právom účastníka konania. Jeho právom je podať
takýto návrh, avšak nie je povinnosťou súdu takému návrhu v zmysle ust. § 109 ods.1 písm. b) O.s.p.

vyhovieť. Pokiaľ teda žalovaná taký návrh podala, realizovala tým svoje procesné právo, priznané jej
Občianskym súdnym poriadkom a zamietnutím takéhoto návrhu nedošlo k odňatiu jej možnosti pred
súdom konať.

Pokiaľ v posudzovanom prípade k záveru o rozpore zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s Ústavou

Slovenskej republiky dospela žalovaná a nie súd prvého stupňa, nebol daný dôvod na prerušenie
konania podľa § 109 ods.1 písm.b) druhej vety O.s.p., a teda súd prvého stupňa rozhodol vecne správne,
ak návrh na prerušenie konania zamietol. Nedôvodná je takto aj námietka žalovanej spočívajúca v
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.

Pokiaľ sa žalovaná domáha prerušenia konania z dôvodu podľa ust. § 109 ods.2 písm.c) O.s.p., pretože
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet, je tento jej návrh taktiež nedôvodný, keďže podmienky prerušenia konania
v zmysle ust. § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. nie sú splnené.Vzmysleust.§109ods.2písm.c)O.s.p.pokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenia,môžekonanieprerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Žalovaná návrh na prerušenie konania odôvodňuje uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
24.9.2009 v konaní vedenom pod sp.zn. 25Cb/89/2008, ktorým súd rozhodol o prerušení konania podľa
ust. § 109 ods.1 písm.b/ O.s.p. s tým, že postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska pre

možný rozpor v uznesení uvedených zákonných ustanovení s Ústavou SR, Súd prvého stupňa v tomto
konaní dospel k záveru, že je potrebné posúdiť súlad ustanovení zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej
banke Slovenska a ustanovení zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplnení niektorých zákonom s Ústavou SR.

Keďže vyššie uvedené zákony nie sú rozhodujúce pre posúdenie nároku, ktorý je predmetom tohto

konania a keďže v konaní Okresného súdu Bratislava sp. zn. 25Cb/89/2008 sa nerieši ani iná otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, nie sú splnené podmienky pre prerušenie
konania v zmysle ust. § 109 ods.2 písm.c) O.s.p. Ani z tohto dôvodu teda nebolo možné odvolaniu
odporkyne vyhovieť. Zároveň tvrdenie odporkyne o tom, že vo vyššie uvedenom konaní Okresného súdu
Bratislava I ide o posúdenie súladu rovnakých zákonných ustanovení s Ústavou SR, ako navrhovala

v tomto prebiehajúcom súdnom konaní, je nepravdivé, keďže v tomto prebiehajúcom súdnom konaní
namieta nesúlad zák. č. 8/2008 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky a konanie na Okresnom súde
Bratislava I je prerušené z dôvodu posúdenia súladu zákonov č. 566/1992 Zb. a č. 747/2004 Z.z. s
Ústavou SR. Nič to však nemení na závere, že ani tieto dva ďalšie zákony nemajú súvis s prejednávanou
vecou a vplyv na posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.