Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207999
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1717207999.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. K.,
U. X.X.XXXX K. T. K., U. XX.X.XXXX, bytom tohto času u otca, dieťa rodičov: matka - M. K., A.. G., U.
XX.XX.XXXX K. O. - N. K., A. K., U. XX.XX.XXXX, O. R. E. Č.. X, E. I., otec zastúpený advokátskou
kanceláriou AK Neuschlová, s.r.o. so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, o

návrhu navrhovateľky - matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/48/2017-28 zo dňa 27. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 42P/48/2017-28 zo dňa 27. decembra
2017 m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 42P/48/2017-28 zo dňa 27. decembra 2017

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi vycestovať s maloletými deťmi K. K., U. X.X.XXXX
K. T. K., U. XX.X.XXXX mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky s tým, že neodkladné
opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia a platí až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva, vydaného v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva,
vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 42P/46/2017. O trovách konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Návrhom zo dňa 28.11.2017 navrhovateľka ako matka maloletých detí žiadala o rozvod manželstva
s odporcom ako otcom maloletých detí a tiež žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie o úprave
práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom tak, aby zakázal otcovi s maloletými deťmi vycestovať
do zahraničia bez jej súhlasu. Uznesením č. k. 42P/46/2017-13 zo dňa 07.12.2017 okresný súd vylúčil

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie zákazu otcovi vycestovať s maloletými deťmi
mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky na samostatné konanie.

3. Matka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že má vážnu obavu, že
otec maloletých detí bez jej vedomia vycestuje s deťmi do Írska a zostane tam. Uviedla, že s otcom
maloletých detí uzavreli manželstvo v Írsku a neskôr na Slovensku, kde sa aj presťahovali a spoločne

si kúpili rodinný dom v E. I.. Po prisťahovaní na Slovensko začali problémy, ktoré vyústili do vážnych
rozporov najmä názorových ohľadne výchovy maloletých detí a otec sa veľmi zmenil. Navrhovateľka
uviedla, že v súčasnej dobe má už inú známosť a partner jej poskytuje ochranu a bezpečnosť pred
manželom, ktorý ju psychicky týra a neustále sa jej vyhráža, že ju zničí, že ju pripraví o deti a deti jej
nechce ukázať a neumožňuje jej styk s deťmi, keď maloleté deti bývajú v rodinnom dome, z ktorého bola
nútená pre otcove správanie odísť. Manžel sa jej vyhráža, že maloleté deti vyvezie bez jej povolenia do

Írska a ona to považuje za reálne, pretože má írske pasy maloletých detí.4. Okresný súd uložil kolíznemu opatrovníkovi prešetriť pomery v rodine a tento v správe zo dňa
13.12.2017 uviedol, že dňa 27.11.2017 sa dostavil na úrad otec maloletých detí, ktorý oznámil situáciu v
rodine a uviedol, že maloleté deti navštevujú materskú školu v E. I., na Slovensko sa s manželkou vrátili

v júli 2016 a spory v rodine začali v októbri 2017, keď si manželka našla nového priateľa a následne
sa odsťahovala od neho aj od detí k tomuto priateľovi a odvtedy otec zabezpečuje starostlivosť o deti.
Pokúšalsasmatkouriešiťsituáciu,aleonatoodmietlaanechcelaotomanihovoriť,pričomichvyrušoval
jej priateľ telefonátmi. Keď príde matka za deťmi vždy príde s priateľom a správajú sa nevhodne pred
deťmi, s ktorými je matka minimum času, len pár hodín týždenne, a vždy len v prítomnosti jej priateľa.

Otec má s maloletými deťmi vybudovaný blízky vzťah a rovnako aj jeho rodičia a sestra. Maloletá K.
má následkom problémov v rodine záchvaty hnevu a maloletý T. si začal cmúľať prst, čo predtým nikdy
nerobil. Zo správy kolízneho opatrovníka tiež vyplýva, že v ten istý deň teda dňa 27.11.2017 sa na úrad
dostavila aj matka, ktorá tvrdila, že jej manžel nechce dať deti a v poslednom období začal byť agresívny,
dokonca po nej hodil jogurt a tiež topánku a vyhrážal sa jej, že jej vezme deti a nikdy ich už neuvidí.
Zo spoločnej domácnosti odišla, keď sa vrátil otec maloletých z Írska. Otec jej neumožňuje stretávať

sa s deťmi, neposkytuje jej o nich žiadne informácie a ani jej neumožňuje vstup do spoločného domu.
Uviedla, že cestovné doklady maloletých detí dala otcovi, keď chcel ísť s deťmi do A. na trhy a tieto jej
odmieta vrátiť. V správe kolízneho opatrovníka je tiež uvedené, že dňa 01.12.2017 sa na úrad dostavili
obaja rodičia, ktorí sa mali dohodnúť o starostlivosti o deti. Rodičia maloletých detí sa tiež dohodli, že
keď jeden z rodičov bude odchádzať s maloletými deťmi do zahraničia má druhého o tom informovať.

Otec opakovane žiadal matku, aby nebola s deťmi v prítomnosti jej nového partnera. Matka uviedla, že
má obavu, že otec vycestuje do zahraničia a nevráti sa. Matka uviedla, že by po rozvode mala záujem
o striedavú starostlivosť, o čom sa rodičia vedia dohodnúť.

5. Otec maloletých detí dňa 19.12.2017 doručil na súd vyjadrenie, že nie je pravda čo tvrdí matka, že

sa vyhrážal, že deti zoberie do Írska, pretože má záujem aby maloletým deťom zostalo zachované ich
súčasné prostredie, v ktorom vyrastajú a to rodinný dom E. I.. Považuje však za prirodzené, keďže
maloletý sa v Írsku narodili a až do presťahovania na Slovensko vyrastali v Írsku, aby tam zostali
zachované intenzívne väzby s krajinou ich otca a tiež s jeho rodinou, ku ktorej majú vrúcny vzťah a tieto
väzby boli rozvíjané pravidelnými návštevami či už počas prázdnin, alebo aj v inom období počas roka.

6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 1, §
330 ods. 1, 2, § 328 ods. 2 prvá veta CSP.

7. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov súd zistil, že návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenie je dôvodný. S prihliadnutím na záujem maloletých detí súd
zistil, že otec maloletých detí skutočne plánuje odcestovať do Írska a tam zotrvať s deťmi. Súd má za
osvedčené, že s poukazom na vyhrotené vzťahy rodičov maloletých a skutočnosť, že otec detí pochádza
z Írska a má tam rodinu prichádza do úvahy aj pravdepodobnosť odcestovania otca s maloletými deťmi
do Írska, a to aj bez súhlasu matky. Z návrhu matky a tiež zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva,

že vzťahy medzi manželmi sú veľmi napäté a vzájomná komunikácia je obťažnejšia, pričom ľahko
môže dochádzať i k nedorozumeniam. Súd mal osvedčenú možnú pravdepodobnosť obavy, že otec
maloletýchdetíbymoholinásledkomvyhroteniavzťahov,čilentúžbyvidieťsasjehorodinouodcestovať
s maloletými do zahraničia do Írska za svojou rodinou bez súhlasu matky. Okresný súd poukázal na
to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúca existencia čo i len obavy, že by prípadný

výkon tohto rodičovského práva mohol viesť k ohrozeniu psychickej integrity maloletých a nevedomosť
matky o takomto vycestovaní by mohla viesť k neželanému vyhroteniu vzájomných vzťahov rodičov.
Pretožesavkonečnejúpraveprávapovinnostíkmaloletýmrozhodnevrozvodovomkonaní,neodkladné
opatrenie súd nariaďuje len dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 42P/46/2017.
Nariadením neodkladného opatrenia sa nezamedzuje otcovi maloletých vycestovať s maloletými do

zahraničia, zakazuje sa mu vycestovať do zahraničia s maloletými bez súhlasu matky, a to len dočasne
do rozhodnutia v uvedenej veci.

8. Proti uzneseniu podal otec odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu
pretože matka okrem deklarovania údajnej obavy, že by otec mohol vycestovať s maloletými deťmi do

Írska nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by zákaz pre otca vycestovať s maloletými deťmi mimo
územia Slovenskej republiky relevantne odôvodňovala, práve naopak, súd mal k dispozícii aj správu
kolízneho opatrovníka zo dňa 01.12.2017, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia spolupracujú
s kolíznym opatrovníkom a na spoločnom stretnutí dňa 01.12.2017 sa dohodli na predbežnom modelystarostlivosti o maloleté deti. Preto pokiaľ by v danom prípade otec čo i len uvažoval o tom, že s
maloletými deťmi v rámci "riešenia" problémov v rodine odíde bez súhlasu matky do Írska, len veľmi
ťažko by sa otec snažil riešiť vzniknutú situáciu na Slovenku, a to či už iniciovaním poradenského

procesu u psychológa, kontaktovaním kolízneho opatrovníka a spoluprácou s ním, alebo vôbec
iniciovaním súdneho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom pred
slovenským súdom vo veci sp. zn. 12P/339/2017, deklarujúc, že chce pre maloleté deti zachovať stabilitu
ich rodinného prostredia v rodinnom dome v E. I.. Okrem toho maloleté deti na Slovenku riadne chodia
do materskej školy, majú svoj okruh priateľov, a on sám tiež na Slovenku pracovne pôsobí a nie on s

maloletými deťmi odcestoval bez vedomia matky mimo Slovenska, ale práve naopak. Jeho matka s Írska
mu prišla vo nepriaznivej rodinnej situácii s maloletými deťmi pomôcť.

9. Otec v odvolaní poukázal na to, že to bola matka, ktorá v októbri 2017 dobrovoľne opustila spoločnú
domácnosť po nadviazaní známosti intímneho charakteru s iným mužom a maloleté deti ponechala v
osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ matka tvrdí, že otec zobral pasy maloletých detí a odmietol jej ich

vrátiť je potrebné uviesť, že matka tieto pasy otcovi odovzdala dobrovoľne potom, ako opustila spoločnú
domácnosť, pričom išlo o írske pasy keď maloleté deti nemajú vydané slovenské pasy, ktoré vždy boli
uschované v spoločnej domácnosti. V odvolaní otec uviedol, že rozsah, v ktorom bolo neodkladné
opatrenie nariadené obmedzuje otca a maloleté deti v realizovaní ich ústavného práva na slobodný
pohyb pretože vzhľadu na to, či matka iniciovaním neodkladného opatrenia sledovala zámer zabrániť

otcovi odísť s maloletými deťmi bez jej súhlasu do Írska, kde objektívne maloleté deti majú tiež svoje
rodinné zázemie, výsledkom je skutočnosť, že v prípade akéhokoľvek vycestovania do zahraničia - či už
len na nákupy do najbližšej dediny za slovenskými hranicami, jednodňový výlet do Viedne, za atrakciami
v Čechách alebo v Maďarsku musí otec, pokiaľ sa ako cudzinec žijúci na Slovensku nechce vystaviť
rizikuporušovaniavykonateľnéhosúdnehorozhodnutia,žiadaťodmatkypreukázateľnýsúhlassosvojím

programom s maloletými deťmi. Na rozdiel od otca, matka nie je žiadnym spôsobom vo svojom vyjadrení
súhlasulimitovanáajevýlučnenajejrozhodnutí,čiakedyotcovitakýtosúhlasudelí.Taktourčenýlimit,a
tolenzdôvodu,žeotecjecudzíštátnypríslušníkarodinavminulostižilavÍrsku,niejemožnéakceptovať
bez relevantného osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie o tom, že bez neodkladného

opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Z ustanovenia § 35 zákona o rodine
vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o
štátnom občianstve maloletého dieťaťa a o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o
príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Z tejto formulácie zákonného

ustanovenia je zrejmé, že o bežných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je oprávnený
rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého rodiča. Len ak ide o podstatnú vec,
je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s úkonom zastupujúceho rodiča súhlasí a pokiaľ by rodič
vyslovil nesúhlas, potom by boli dané podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 35 zákona o rodine.
Súdna prax ustálila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny,

správa jeho majetku, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Prípadne iná otázka. Rodičia
sú si pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a určenie miesta a spôsobu trávenia
času rodiča s dieťaťom nie je viazané na súhlas druhého rodiča. Žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas
druhého rodiča prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, čo však neplatí, ak

by išlo o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny. V danom prípade nie sú
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov formou zákazu vycestovania rodičovi s dieťaťom do cudziny, prípadne vysťahovania dieťaťa
do cudziny bez preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného
závažného dôvodu za situácie, že v prípade neoprávneného premiestnenia, alebo zadržania dieťaťa v

cudzine zabezpečuje Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí okamžitý
návrat detí do krajiny obvyklého pobytu, ako aj právo styku (oznámenie MZ SR č. 119/2001 Z. z.). Z
uvedených dôvodov otec navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Matka sa k odvolaniu otca na výzvu okresného súdu zo dňa 23.01.2018 nevyjadrila.11. K odvolaniu matky sa podaním zo dňa 31.01.2018 vyjadril Úrad PSaR Pezinok tak, že navrhuje
uznesenie potvrdiť vzhľadom k tomu, že dňa 21.02.2018 bude pojednávanie vo veci rozvodu rodičov
maloletých detí a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

12.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací,preskúmalvec,vktorejniejeviazanýrozsahomadôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je

dôvodné.

13. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 42P/48/2017-28 zo dňa 27. decembra 2017 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi vycestovať s maloletými deťmi K. K., U. X.X.XXXX K. T.
K., U. XX.X.XXXX mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky. Otec v podanom odvolaní
tvrdil, že matka okrem deklarovania údajnej obavy, že by otec mohol vycestovať s maloletými deťmi

mimo územia Slovenskej republiky nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by zákaz pre otca vycestovať
s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky relevantne odôvodňovala.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

18. Otec maloletých detí v podanom odvolaní tvrdil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov formou
zákazu vycestovania rodičovi s dieťaťom do cudziny, prípadne vysťahovania dieťaťa do cudziny bez
preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného

dôvodu za situácie, že v prípade neoprávneného premiestnenia, alebo zadržania dieťaťa v cudzine
zabezpečuje Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí okamžitý návrat
detí do krajiny obvyklého pobytu, ako aj právo styku (oznámenie MZ SR č. 119/2001 Z. z.).

19. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu, s prihliadnutím na dôvody podaného

odvolania otca dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Odvolací súd vychádzal z toho, že v
danej veci matka podala návrh na rozvod manželstva s otcom maloletých detí, s ktorým je zároveň
spojená úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Po právoplatnosti rozsudku o zverení
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má výlučne tento rodič právo rozhodnúť o tom, kde
sa s ním bude dieťa (v danom prípade deti) trvale zdržiavať. Určité obmedzenia výberu miesta pobytu

dieťaťa kladú rodičovi, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti štátne hranice Slovenskej
republiky, keďže v zmysle zákona ( § 35 Zákona o rodine) je vysťahovanie s maloletým dieťaťom do
cudziny vždy podstatnou otázkou, týkajúcou sa výkonu rodičovských práv a povinností. Preto sa rodičia
o tejto otázke musia dohodnúť. V prípade, ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov
o tejto otázke súd. Súd v konaní o udelenie súhlasu s vysťahovaním nerieši otázku, ktorý z rodičov

má lepšie schopnosti a možnosti dieťa vychovávať. Hodnotí len, aké dôsledky pre ďalší vývoj dieťaťa
by malo prípadné vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa, z hľadiska výkonu rodičovských práv a
povinností a z hľadiska vzťahu medzi rodičmi a deťmi (R 8/1971). Forma súhlasu nie je zákonom
ustanovená, môže byť daný aj ústne, resp. môže byť urobený konkludentne. S takouto formou počítajúaj súvisiace medzinárodné zmluvy, keď podľa čl. 13 Nariadenia Brusel II a súd nemusí nariadiť návrat
dieťaťa, ak osoba, ktorá nesúhlasí s navrátením preukáže, že osoba, ktorá mala v čase premiestnenia
alebo zadržania opatrovnícke právo, sa následne zmierila s premiestnením alebo zadržaním dieťaťa.

Vrátenie dieťaťa násilne premiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu, resp. zadržiavaného mimo
miesta jeho obvyklého pobytu sa spravuje ustanoveniami Civilného sporového poriadku o výkone
rozhodnutia (exekúcie) o výchove maloletých detí. Okrem týchto ustanovení je povinnosť rešpektovať
súdne rozhodnutia o starostlivosti o maloletých podporená celým radom trestnoprávnych následkov
(napr. trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, trestný čin únosu, alebo trestný čin zavlečenia

do cudziny, ide najmä o prípady, kedy osoba koná voči dieťaťu s použitím násilia alebo ľsti. Pokiaľ
bolo maloleté dieťa neoprávnene premiestnené do cudziny, uplatnia sa pre jeho návrat medzinárodné
dohovory, najmä Dohovor o občianskoprávnych aspektoch z medzinárodných únosov detí (oznámený
pod č. 119/2001 Z.z.). V zmysle tohto dohovoru je jeho cieľom zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré
boli neoprávnene premiestnené a zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho
poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. Opatrovnícke

právo zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
Môže vyplývať priamo zo zákona alebo z rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo z dohody
platnej podľa právneho poriadku štátu obvyklého pobytu dieťaťa bezprostredne pred premiestnením
alebo zadržaním. Podľa slovenského právneho poriadku teda nemôže neoprávnene premiestniť dieťa
do cudziny rodič, ktorému bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti.

20. Otec preto dôvodne v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov formou
zákazu vycestovania rodičovi s dieťaťom do cudziny, prípadne vysťahovania dieťaťa do cudziny bez
preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného

dôvodu za situácie, že v prípade neoprávneného premiestnenia, alebo zadržania dieťaťa v cudzine
zabezpečuje Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí okamžitý návrat
detí do krajiny obvyklého pobytu, ako aj právo styku (oznámenie MZ SR č. 119/2001 Z. z.).

21. V danom prípade je tiež nutné prihliadnuť na Správu kolízneho opatrovníka, v ktorej je tiež uvedené,

žedňa01.12.2017sanaúraddostaviliobajarodičia,ktorísamalidohodnúťostarostlivostiodeti.Rodičia
maloletých detí sa tiež dohodli, že keď jeden z rodičov bude odchádzať s maloletými deťmi do zahraničia
má druhého o tom informovať. Matka odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým,
že má vážnu obavu, že otec maloletých detí bez jej vedomia vycestuje s deťmi do Írska a zostane
tam. Uviedla, že s otcom maloletých detí uzavreli manželstvo v Írsku a neskôr na Slovensku, kde sa aj

presťahovali a spoločne si kúpili rodinný dom v E. I.. Po prisťahovaní na Slovensko začali problémy, ktoré
vyústili do vážnych rozporov najmä názorových ohľadne výchovy maloletých detí a otec sa veľmi zmenil.
Matkavsúčasnejdobemáužinúznámosťapartnerjejposkytujeochranuabezpečnosťpredmanželom,
ktorý ju psychicky týra a neustále sa jej vyhráža, že ju zničí, že ju pripraví o deti a neumožňuje jej styk
s deťmi, keď maloleté deti bývajú v rodinnom dome, z ktorého bola nútená pre otcove správanie odísť.

Manžel sa jej vyhráža, že maloleté deti vyvezie bez jej povolenia do Írska a ona to považuje za reálne,
pretože má írske pasy maloletých detí. Z vyjadrenia otca maloletých detí, ktoré otec dňa 19.12.2017
doručil na okresný súd vyplýva, že nie je pravda čo tvrdí matka, že sa vyhrážal, že deti zoberie do
Írska, pretože má záujem aby maloletým deťom zostalo zachované ich súčasné prostredie, v ktorom
vyrastajú a to rodinný dom E. I.. Považuje však za prirodzené, keďže maloletí sa v Írsku narodili a až

do presťahovania na Slovensko vyrastali v Írsku, aby tam zostali zachované intenzívne väzby s krajinou
ich otca a tiež s jeho rodinou, ku ktorej majú vrúcny vzťah a tieto väzby boli rozvíjané pravidelnými
návštevami, či už počas prázdnin, alebo aj v inom období počas roka.

22. Na základe tvrdenia matky v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrenie

otca v uvedenom podaní, ako aj s prihliadnutím na správu kolízneho opatrovníka, že rodičia maloletých
detí sa tiež dohodli, že keď jeden z rodičov bude odchádzať s maloletými deťmi do zahraničia,
má druhého o tom informovať, nemožno dospieť k totožnému názoru, ktorý vyplýva z rozhodnutia
okresného súdu, že súd mal osvedčenú možnú pravdepodobnosť obavy, že otec maloletých detí by
mohol i následkom vyhrotenia vzťahov, či len túžby vidieť sa s jeho rodinou odcestovať s maloletými

do zahraničia do Írska za svojou rodinou bez súhlasu matky. Okresný súd poukázal na to, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúca existencia čo i len obavy, že by prípadný výkon tohto
rodičovského práva mohol viesť k ohrozeniu psychickej integrity maloletých a nevedomosť matky o
takomto vycestovaní by mohla viesť k neželanému vyhroteniu vzájomných vzťahov rodičov.23. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že vycestovanie maloletých detí do
zahraničia do Írska ako uvádza súd, z dôvodu túžby vidieť sa s rodinou, by mohlo viesť k ohrozeniu

psychickej integrity maloletých, pretože z rozhodnutia súdu nevyplýva a to ani z vyjadrení rodičov, že
vycestovanie za rodinou do Írska by deťom spôsobilo ohrozenie psychickej integrity, keď je nepochybné,
že deti s rodičmi žili v Írsku v spoločnej domácnosti a nič nenasvedčuje tomu, že pri vycestovaní za
rodinou by boli ohrozené práva detí. Pokiaľ by vycestovanie mohlo viesť k neželanému vyhroteniu
vzájomných vzťahov rodičov, táto otázka nie je predmetom tohto rozhodnutia, pretože vzájomné vzťahy

rodičov bude riešiť súd v konaní o rozvod manželstva na základe podaného návrhu matky. V súčasnej
dobe do rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov sú deti v osobnej starostlivosti otca, čo
matka rešpektuje, pretože sa domáha iba styku s maloletými deťmi, nie osobnej starostlivosti o deti do
rozhodnutia súdu.

24. S prihliadnutím na uvedené, keď maloleté deti sú v osobnej starostlivosti otca, matka má záujem iba

o styk s maloletými deťmi, obaja rodičia sa pred kolíznym opatrovníkom dohodli, že keď jeden z rodičov
bude odchádzať s maloletými deťmi do zahraničia má druhého o tom informovať, nemožno vyhovieť
návrhu matky a zakázať otcovi vycestovať s deťmi, pretože rovnaké práva a povinnosti, týkajúce sa
výchovy a starostlivosti o deti majú obaja rodičia, do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom a preto v prípade vyhovenia návrhu matky a uloženia

zákazu otcovi vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez dostatočne preukázaných
dôvodov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, by na druhej strane toto právo matky
bolozachované,čimbysúdneprimerane,nedôvodnezasiaholdovýkonurodičovskýchprávapovinností
v súvislosti so starostlivosťou o deti, ktoré majú mať rodičia v zásade rovnaké. Potrebu obmedziť
rodičovské práva otca navrhovaným neodkladným opatrením v danom prípade matka nepreukázala.

25. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka
výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo
byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného
opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania,

resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť
inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim
spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

26. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú starostlivosť.

27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

28. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená

zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a preto je
predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo
rešpektované a aj realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je
takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi
(ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia

dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené
právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.29. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť nasledovné. Základnú úlohu vo výchove
maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným viacerými
medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu

bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať dieťa u seba nemožno nikomu
obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje Ústava Slovenskej republiky v
čl. 41 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach
dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že
sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa,

pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa,
ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo
osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o
dieťa a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva
rodičovmožnoobmedziťamaloletédetimožnoodrodičovodlúčiťprotivôlirodičovlenrozhodnutímsúdu

na základe zákona. Zásahy do práva rodiča mať dieťa u seba možno vykonať len na základe zákona
a rozhodnutím súdu. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba, napr. zadržanie,
väzba rodiča, ochranná výchova, výchovné opatrenie, náhradná starostlivosť a pod., sa toto oprávnenie
redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Rozhodnutie
súdu o odlúčení rodiča a dieťaťa môže smerovať buď k zmene miesta pobytu dieťaťa, alebo k nútenej

zmene miesta pobytu rodiča. V prípade dieťaťa prichádza do úvahy najmä aplikácia ustanovení Zákona
o rodine, týkajúca sa výchovných opatrení, alebo náhradnej starostlivosti. Dohovor o právach dieťaťa v
čl. 7 a čl. 9 zakotvuje právo každého dieťaťa pokiaľ je to možné poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť a v čl. 9 ukladá zmluvným štátom povinnosť zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené
od svojich rodičov proti ich vôli. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne sa

o dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne bývať u svojich rodičov a možnosť
spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života. Právo mať dieťa
u seba zahŕňa tiež oprávnenie rodičov brániť sa zásahom do tohto práva, t.j. požadovať dieťa späť od
toho, kto ho neoprávnene zadržuje.

30. Odvolací súd na základe dôvodov odvolania otca dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu
rozhodnutia okresného súdu a preto podľa § 388 Civilného sporového poriadku uznesenie zmenil a
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).