Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 15, 2006

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/16/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2604899234
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2006:2604899234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. S., nar.

XX.XX.XXXX,. štátny občan SR, bytom XXX. XX. O. XXX,. zastúpená súdom ustanoveným advokátom
JUDr. D. K., so sídlom A. K. S. XX,. XXX. XX S. proti odporkyni: D. T., nar. X.XX.XXXX,. štátny občan
SR, bytom XXX. XX. O. XXX. o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd priznáva JUDr. D. K. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40.592,- Sk, ktorá mu bude
vyplatená z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Senica do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Trovy konania právneho zastúpenia navrhovateľky advokátom JUDr. D. K. v sume 40.592,- Sk z n á
š a š t á t.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim neúplným podaním zo dňa 11.5.2003 doručeným tunajšiemu súdu dňa
13.5.2003, ktoré postupne doplnila podaniami zo dňa 16.6.2003, 25.11.2003, 24.2.2004 a 18.7.2006,

domáhalaochranyosobnostianáhradynemajetkovejujmyododporkynevsume500.000,-Skanáhrady
trov konania z toho dôvodu, že odporkyňa ju ohovárala a poškodila dobré meno a život jej rodiny.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, článkom "Psy sú v tom nevinne", publikovaným v
týždenníku Z. dňa 3.6.2002, oznámením Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 3.10.2006, obsahom

vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ v Senici č. ČVS: OÚV-180/2002, spisom O. Ú.
S. č. 246/02, 252/02 a zistil tento stav veci:

Súd mal preukázané z obsahu vyšetrovacieho spisu O. Ú. V. PZ v Senici č. ČVS: OÚV-180/2002, že
uznesením zo dňa 16.9.2002 bola podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku vec trestného oznámenia z
podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť odporkyňa D. T., odložená, nakoľko nejde o podozrenie z trestného činu a nie je

namieste vybaviť vec inak. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že trestné oznámenie podala
na Okresnú prokuratúru v Senici dňa 20.6.2002 navrhovateľka Ing. V. S. z podozrenia zo spáchania
trestného činu ohovárania, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa tým, že týždenníku Z. poskytla rozhovor,
pri ktorom uviedla nepravdivý údaj o navrhovateľke a jej manželovi a to, že " S. sú mimoriadneproblémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov". V odôvodnení sa
ďalej uvádza, že skutočnosti zistené vyšetrovaním nepreukazujú, že údaje zverejnené v týždenníku Z.
dňa3.6.2002súspôsobiléznačnoumierouohroziťvážnosťnavrhovateľkyajejmanželauspoluobčanov,

alebo im spôsobiť inú vážnu ujmu. V konaní odporkyne neboli preukázané materiálne znaky, ako aj
subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1, 2 Trestného
zákona. Z podania vysvetlenia odporkyne zo dňa 2.8.2002, nachádzajúcej sa v predmetnom spise, bolo
zistené, že odporkyňa uviedla, že redaktorke týždenníka Z. dala svoje stanovisko k danej problematike
formou telefonického rozhovoru. Pri jednej otázke k zaujatiu stanoviska na rodinu S. odpovedala a iba

konštatovala, že sú problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov.
Citácia je zhodná s odpoveďou odporkyne, ktorú dala redaktorke, teda redakcia jej vyjadrenie žiadnym
spôsobom neupravila. Odporkyňa sa vyjadrila, že týmito slovami iba konštatovala, že problémom S. sa
zaoberajúviaceréinštitúcie.ĎalejsavspisenachádzapísomnévyjadrenieIng.J.R.,bývaléhoprimátora
časti B. - D., kde mala navrhovateľka a jej manžel predchádzajúce bydlisko, adresované odporkyni, v
ktorom tento uvádza, že obdobné problémy s chovaním psov mali s manželmi S. taktiež a S. sú skutočne

problémová rodina, ktorá nevie spolunažívať v dobrých susedských vzťahoch s okolím. V mestskej časti
B. - D. bola pani S. známa ako permanentná sťažovateľka. Súčasťou predmetného spisu je i Všeobecne
záväzné nariadenie obce o verejnom poriadku v obci O. č. 13/2001 zo dňa 30.7.2001, v ktorom sú v §
14 písm. d) upravené povinnosti chovateľov psov. Podľa tohto ustanovenia chovatelia psov starších ako
6 mesiacov sú okrem iného povinní držať psa v čistote, pri vodení psa na verejné priestranstvo musí

mať pes náhubok a byť na vodítku, chovateľ musí dbať, aby pes neznečisťoval okolie a nepoškodzoval
trávniky a záhony a chovateľ musí po psovi odstrániť nečistotu.

Zo spisu O. Ú. S. č. 246/02, 252/02 mal súd preukázané, že rozhodnutím O. Ú. v S., odbor všeobecnej
vnútornej správy č. 252/02/Hor. zo dňa 7.10.2002 bola navrhovateľka uznaná vinná z priestupku proti

verejnémuporiadkupodľa§48Zák.č.372/1990Zb.zato,ževobciO.vodiladňa25.5.2002beznáhubku
a vodítka svojho psa, čím porušila ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia obce o verejnom
poriadku, ktoré je platné od 1.8.2001, a to § 14 a bolo jej uložené pokarhanie. Rozhodnutím zo dňa
7.1.2003 O. Ú. v S. autoremedúrou toto svoje rozhodnutie, na základe odvolania navrhovateľky zo
dňa 16.12.2002, v plnom rozsahu zrušil. K. Ú. v T., odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím

č. VVS 2003/03377/28 zo dňa 20.3.2003, na základe odvolania navrhovateľky zo dňa 4.2.2003, zrušil
toto rozhodnutie O. Ú. v S. zo dňa 7.1.2003, ktorým už bolo pôvodné rozhodnutie o uložení pokarhania
navrhovateľke zrušené. O. Ú. v S., odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č.252/02/Hor. zo
dňa 27.3.2003 opätovne zrušil svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 7.10.2002, čím vyhovel odvolaniu
navrhovateľky. Navrhovateľka podala dňa 10.4.2003 odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu, na čo K.

Ú. v T., odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. VVS 2003/05824/46 zo dňa 12.5.2003 toto
rozhodnutie O. Ú. v S., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.3.2003 potvrdil. V predmetnom
spise sa nachádzajú sťažnosti občanov obce O., a to Mgr. A. O. zo dňa 4.10.2001, Ing. D. C. zo dňa
27.5.2002azodňa7.7.2002,M.B.zodňa28.5.2002,M.K.zodňa29.5.2002, Ing.A.F.zodňa12.6.2002
a A. O. zo dňa 29.7.2002, ktorými sa títo občania sťažujú na správanie sa navrhovateľky a jej manžela v

súvislosti s chovaním psov a poukazujú na to, že manželia S. vodia psy po obci bez vodítka a náhubku.

Navrhovateľka sa spolu s manželom prisťahovala v októbri roku 2000 do obce O.. V tom čase bola
starostkou obce O. odporkyňa. Navrhovateľka, ako chovateľka psa, chodievala s týmto na prechádzky
v obci. Začalo však dochádzať k útokom veľkých psov na navrhovateľku i jej psa. Navrhovateľka sa v

súvislosti s útokmi veľkých psov voči jej osobe a psovi obrátila na odporkyňu, ako na starostku obce s
tým,abyvecriešilavydanímvšeobecnezáväznéhonariadenia,nazákladektoréhobychovateliaveľkých
psov boli povinní svoje psy zabezpečovať. Navrhovateľka nebola spokojná s riešením veci odporkyňou
a preto sa obracala na ďalšie úrady, a to O. Ú. v S., K. Ú. v T., Obvodné oddelenie PZ Jablonica, Okresné
riaditeľstvo PZ Senica, na Okresnú prokuratúru v Senici a na V. S. v S.. Navrhovateľka však nebola

spokojná ani s riešením jej podaní uvedenými orgánmi a preto sa obrátila na redakciu týždenníka Z. s
výzvou o pomoc, výsledkom čoho bolo publikovanie článku "Psy sú v tom nevinne" dňa 3. júna 2002.
V predmetnom článku bolo okrem iného uvedené i vyjadrenie odporkyne, ktorá sa ako starostka obce
mala vyjadriť: "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických
sťažovateľov". Tvrdila, že tento článok odporkyňa vyvesila na úradnú tabuľu obce. Navrhovateľka má za

to, že tomuto tvrdeniu odporkyne uverili občania obce, jej známi i pracovníci úradov, na ktoré sa dovtedy
obracala, čím bola veľmi znížená vážnosť jej osoby. Občania obce ju a manžela prestali zdraviť, spisovali
voči mím petície a vyháňali ich z obce. Svojim známym i synovi musela vysvetľovať čo sa vlastne stalo.
Tieto udalosti boli pre navrhovateľku veľmi stresové, tvrdila, že v dôsledku tohto stretu vážne ochorela,zistili jej rakovinový nádor a museli vyoperovať obličku. Navrhovateľka nepredložila žiadnu lekársku
správu, z ktorej by bolo preukázateľné, že jej ochorenie bolo vyvolané práve na základe uvedených
udalostí. Nevedela zdôvodniť, prečo žiada nemajetkovú ujmu práve v sume 500.000,- Sk, uviedla, že jej

bolo povedané, že nejakú sumu uviesť musí a svoju česť si cení natoľko, že nižšiu sumu uviesť nemohla.
Odporkyňa potvrdila, že k problémom uvádzaným navrhovateľkou skutočne prichádzalo, osobne voči
navrhovateľke nikdy nič nemala a snažila sa jej problém riešiť. Navrhovateľka bola prizvaná na obecný
úrad za účelom riešenia problémov so psami. Odporkyňa taktiež potvrdila, že komunikovala s autorkou
článku "Psy sú v tom nevinne", ktorý bol uverejnený v týždenníku Z. dňa 3.6.2002, odmietla však

tvrdenie autorky článku podľa, ktorej mala doslovne povedať, že "S. sú mimoriadne problémová rodina,
aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov" a tvrdila, že tento článok osobne nikdy
neautorizovala. Autorke článku povedala, že v obci sú skutočne v poslednom období problémy medzi
chovateľmi psov, čo nikdy nebývalo, vec sa snažili riešiť, čo sa však nepodarilo a preto sa riešila taktiež
na Obvodnom oddelení PZ v J. aj na ďalších úradoch. Týždenník Z. nekupuje, nečíta ho a predmetný
článok na vývesnú tabuľu obce ona osobne nikdy nevyvesila, avšak má vedomosť o tom, že tento článok

na úradnej tabuli obce vyvesený bol, kto ho tam vyvesil uviesť nevedela. Podľa odporkyne sa jednalo
o odozvu, pretože asi dva týždne predtým navrhovateľka a jej manžel, vyvesili na úradnej tabuli obce
počítačom písaný oznam, že chcú žiť v obci v pokoji. Odporkyňa uviedla, že vo veci daného problému
so psami bola políciou vypočúvaná.

Výsluchom svedkyne M. K. ma súd preukázané, že je autorkou článku "Psy sú v tom nevinne"
publikovanom v týždenníku Z. dňa 3. júna 2002. Svedkyňa napísala článok na podnet navrhovateľky,
ktorá do reakcie zaslala mailom svoju sťažnosť ohľadom problémov, ktoré má ako chovateľka psov. V
danomprípadesvedkyňapoužilazaužívanýpostup,tzn.žeoslovilavšetkyinštitúcie,ktorýchsasťažnosť
navrhovateľky dotýkala. Okrem iných telefonicky oslovila aj odporkyňu a táto sa telefonicky k sťažnosti

i vyjadrila. Na základe tohto telefonického rozhovoru vyjadrenie odporkyne doslovne v článku citovala.
Celé vyjadrenie odporkyne si zapamätala preto, lebo si ho počas telefonického hovoru zapisovala.
Vo všetkých prípadoch po napísaní článku tento dáva dotknutým osobám odsúhlasiť s urobila to i v
prípade odporkyne, ktorú znova oslovila telefonicky a do telefónu jej i časť článku, ktorá sa týkala jej
vyjadrenia aj prečítala. S takýmto znením odporkyňa telefonicky súhlasila. Svedkyňa trvala na tom, že

odporkyňa použila doslovne vetu "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch ich poznajú
ako chronických sťažovateľov", nedovolila by si napísať niečo, čo nebolo povedané a ak odporkyňa s
takýmto znením nesúhlasila, mohla ihneď po uverejnení článku žiadať od redakcie opravu, čo neurobila.
Svedkyňa si nepamätala, či z tohto telefonického rozhovoru robila i zvukový záznam, ak by ho však
aj robila, tento sa nezachoval, pretože šéfredaktorka týždenníka jej povedala, že zvukové záznamy

nearchivujú.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia

občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej
jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. S použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti,
že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v

prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do
osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej
závažné, verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah
do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť.Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky nebol podaný
dôvodne. Súd považoval za účelové vyjadrenie odporkyne, ktorým poprela, že pri telefonickom

rozhovore s redaktorkou týždenníka Z. použila doslovne vetu "S. sú mimoriadne problémová rodina,
aj na iných úradoch ich poznajú ako chronických sťažovateľov", pretože odporkyňa pri pôvodnom podaní
vysvetlenia zo dňa 2.8.2002 nachádzajúcom sa vo vyšetrovacom spise Okresného úradu vyšetrovania
PZ v Senici č. ČVS: OÚV-180/2002 potvrdila, že pri telefonickom rozhovore s redaktorkou týždenníka
Z. takúto vetu použila a teda redakcia jej vyjadrenie žiadnym spôsobom neupravila. V danej veci súd

teda považoval za preukázané, a to výsluchom svedkyne M. K. a podaním vysvetlenia odporkyne
dňa 2.8.2002 na Okresnom úrade vyšetrovania PZ v Senici, že odporkyňa pri telefonickom rozhovore
s redaktorkou týždenníka Z. uviedla, že "S. sú mimoriadne problémová rodina, aj na iných úradoch
ich poznajú ako chronických sťažovateľov". Žiadnym spôsobom však nebolo preukázané, že týmto
vyjadrením odporkyne by bola závažnejším spôsobom porušená alebo znížená dôstojnosť, vážnosť a
česť navrhovateľky pred občanmi obce O. a bolo ohrozené jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti,

pretože ešte pred publikovaním článku "Psy sú v tom nevinne" v týždenníku Z. dňa 3. júna 2002
dochádzalo medzi navrhovateľkou a niektorými občanmi obce ku konfliktom v súvislosti s chovaním psov
a viacerí občania obce ako napr. M. B., Ing. D. C. a Mgr. A. O. sa aj písomne sťažovali na správanie
sa navrhovateľky v súvislosti s chovom jej psa. V danom prípade vyjadrením odporkyne neprišlo k
závažnejšiemu porušeniu cti navrhovateľky vo sfére občianskoprávnych vzťahov tak ako to má zákon

na mysli a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala v
konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd uznesením č.k. 5C/16/2004-30 zo dňa 9.3.2006 ustanovil navrhovateľke zástupcu z radov
advokátov JUDr. D. K.. Právny zástupca navrhovateľky advokát JUDr. D. K. si uplatnil náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 40.592,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 38.600,- Sk
za 4 úkony právnej služby po 9.650,- Sk, zo sumy 656,- Sk predstavujúcej 4 krát režijný paušál po 164,-
Sk, zo sumy 1.092,- Sk predstavujúcej náhradu straty času za 4 polhodiny po 273,- Sk a zo sumy 244,-
Sk predstavujúcej 2 krát cestovné na pojednávanie v predmetnej veci dňa 11.10.2006 a dňa 15.11.2006
na trase Skalica - Senica a späť, s použitím osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia, pri

spotrebe 5,9 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty v sume 37,20 Sk/liter a pri prejdení celkom 112 km.

Súd preskúmal výšku uplatnených trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že výška trov právneho
zastúpenia uplatnená advokátom je v súlade s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z.z. a vyhlášky č. 649/2005 Z.z., a preto priznal advokátovi JUDr.
D. K. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 40.592,- Sk, ktorá mu bude vyplatená z rozpočtových
prostriedkov Okresného súdu Senica. Túto náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľky advokátom
platí štát a preto predstavuje trovy konania štátu.

O trovách konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že trovy konania znáša
štát z toho dôvodu, že v danom prípade navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná a patrila by jej
povinnosť zaplatiť trovy štátu, bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O.s.p.).