Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010248
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5811010248.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

S. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.02.2014
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b/Trestného poriadku

o s l o b o d z u je

obžalovaného S. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. C. XXX, vrátnik, ženatý, na slobode, stíhaného pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné spod obžaloby podanej na neho
Okresnou prokuratúrou v Námestove, podanou dňa 29.06.2011 pod spisovou značkou Pv XXX/XX-XX
na tom skutkovom základe, že dňa 02.11.2010 okolo 09.00 hodiny na schodišti v bytovke č. XXX na C.
ul. v R., fyzicky napadol G. B., nar. XX.XX.XXXX počas toho ako umývala spoločné priestory a to tak,
že ju dva krát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti tváre, následne ju chytil za vlasy a vyhrážal sa jej,
že ju zabije, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a keď začala kričať

o pomoc odsotil ju do zábradlia na schodišti, ktorým konaním jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti
záhlavia, pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti po ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný
výron hornej pery úst vľavo, odreninu a tržnú ranu na sliznici hornej pery úst vľavo, pomliaždenie a
podkožný krvný výron na vonkajšej strane ľavého predkolenia a pomliaždenie a podkožný krvný výron
na vnútornej strane pravého predkolenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní od 02.11.2010
do 23.11.2010, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 30.06.2011 na S. Z. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 02. novembra 2010, chcel ísť do záhrady. Ako sa obliekal v
chodbičke, počul, ako niekto zametá schody. Kukátkom videl, že je tam B. ktorá zametala veľkým

bortvišom. Smeti zmietla na prvý schod, potom odišla a následne sa vrátila so smetárom a malým
bortvišom. Tieto smeti nabrala a on videl, ako sa zdvihla a šla k jeho dverám, kde povedala: ,,Tu máš
to je tvoja špina“. Vtom otvoril dvere, ona zrevala, keďže sa zrejme zľakla, chcela ujsť a ja on ju chytil
ľavou rukou za pravé rameno a vodou ktorá bola v modrom lavóre, ju oblial. To bol celý incident a nieje pravdou. že by ju bol bil na schodoch, nakoľko hneď na to odišiel domov. To, že chytil B. za ruku
vysvetlil tým, že on ju vlastne prichytil pri čine, nakoľko im 5 rokov sypala smeti pred dvere a vodou ju
oblial preto, aby si zapamätala, že také veci sa nerobia. Čo robila potom, to nevedel, pretože sa otočil

a šiel domov. Poprel, že by sa jej bol vyhrážal. Nevedel sa vyjadriť, či sa poškodená potom, ako ju chytil
za rameno nejakým spôsobom bránila.

Svedkyňa poškodená Mgr. G. B. nežiadala, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť jej
spôsobenú škodu a ku skutku sa vyjadrila, že v ten deň v ranných hodinách umývala poschodie s tým,

že keď to ukončila, tak chcela odísť domov. Vtom sa otvorili dvere, pán Z. vybehol von, napadol ju a
vyhrážal sa jej zabitím. Potom odišiel a ja zranená ostala stáť na schodoch. Ako vybehol, tak ju udrel
do tváre, chytil za vlasy a hodil ju do zábradlia. Tých úderov do tváre bolo viac. Povedal jej: ,,Ty sviňa
zabijem ťa“. Brániť sa nestihla, pretože mala v rukách vedro. To pustila a chytila sa rukami za vlasy,
nakoľko ju za ne ťahal dole schodmi. Udieral ju len do tváre a potom ju chytil za vlasy, za ktoré ju ťahal
dole schodmi. Keď začala kričať, tak sa otvorili dvere na byte C. a on keď to zbadal , tak ju pustil. Predtým

ako ju pustil, ju sotil do zábradlia. Bolo to tak, že ako ju ťahal tak ju potom prudko pustil v dôsledku čoho
narazila do zábradlia. Dole schodišťom ju ťahal za vlasy. Na zábradlie dopadla ľavou časťou tela: hlava,
ruka, noha. Z jeho slov, že ju zabije mala strach, pretože toto nebolo prvý krát čo mali takýto incident.
Už z listov, ktoré založila do spisu vyplýva, že už predtým sa jej vyhrážal fyzickým násilím. Aspoň to tak
pochopila. V jednom odvolaní dokonca hovorí, že ľutuje, že jej nenaložil po papuli. Podľa nej konflikt

sa ukončil tým, keď C. otvoril na svojom byte dvere. Obžalovaný na jej krik nereagoval. Obžalovaný po
útoku odišiel domov. Ďalej uviedla, že bola práceneschopná od 02.11.2010 do 23.11.2010. Mala peru
podbehnutú krvou, modriny na hlave, na líci, nohe a ruke. Bola nekľudná, mala problém so spánkom
a bolela ju hlava. Taktiež pol roka chodila k psychológovi a nakoniec sa z bytového domu odsťahovali.
Z domu odišli ešte v ten deň. Asi po 2 týždňoch sa museli vrátiť, pretože deti navštevovali v Zuberci

školu ale ona nemohla nikde chodiť sama, buď s ňou bol manžel alebo keď nebol doma, chodila so ňou
suseda. K lekárovi šla ihneď po incidente. Ďalej uviedla, že vie o tom, že krátko po incidente obžalovaný
napadol pána C..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. Z., ktorý sa vyjadril, že na miesto boli vyslaní

operačným dôstojníkom a keď prišli, videli na medziposchodí ležať na zemi pána Z., na ňom ležal pán
C. a nad nimi stála pani B.. Bola tam rozliata voda, vysypaný kvetináč a nejaká handra. Pýtali sa či je
niekto z nich zranený s tým ,že pán Z. povedal, že mu je zle a preto ho odviedli na vyšetrenie. Ostatní
boli poučení a pani B. povedala, že pôjde na ošetrenie s pánom C.. Nakoniec ešte robili ohliadku miesta
činu. Pani B. povedala, že ju napadol pán Z. a to tak, že ju oblial vodou. Bola celá roztrasená a v rukách

držala nejaké vlasy.

Svedkyňa V. Z. ku skutku vypovedala, že priamym svedkom incidentu nebola, nakoľko bola v práci. Z
rozprávania manžela vie, že chcel ísť do záhrady keď počul nejaký šramot spoza dverí a cez kukátko
videl pani B. zametať a taktiež videl ako im pozametané smeti vysypala pred dvere s tým, že povedala

že to sú tvoje smeti. Manžel povedal, že otvoril dvere, chytil ju za rameno a oblial ju vodou ktorá tam
bola. Potom odišiel dnu kde si prezliekol ponožky a chcel ísť do záhrady. Keď vyšiel von, stretol tam
C. ktorý sa ho pýtal, preto na neho podáva trestné oznámenia. Následne ho začal biť. Potom vie, že
volali políciu. Taktiež vie, že počas konfliktu s C. tam prišla B. ktorá jej manžela držala, vysmievala sa
mu a ponižovala ho.

Svedok M. C. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v ten deň dcéru poslal do obchodu a syna poslal
von so psom s tým, že obaja sa vrátili domov súčasne. Ako odnášal nákup do kuchyne, tak zaregistroval
nejaký hluk na chodbe. Ešte pred tým ako vyprevádzal deti, tak videl G. B., ako umýva schody. Potom
akoho zaujalhluknachodbe,otvorildvereavidelpánaZ., akodržíG.B.zavlasy.Keďhozbadal,odsotil

ju a pustil. Následne odišiel preč. Nestaral sa do toho, nakoľko majú dlhoročné konflikty. Z jeho pohľadu
ju obžalovaný odsotil do pravej strany do zábradlia. Stáli na schodoch smerom na druhé poschodie.
Podľa neho jej obžalovaný nič nehovoril, aspoň to nezaregistroval. Všimol si, že G. bola mokrá taktiež
bola rozliata voda aj na chodoch. Kým prišli policajti, tak si to pofotil. Policajtov volal on a oznámil im,
že sused napadol susedku. Nejaké viditeľné zranenia na nej si nevšimol. Bola v šoku, triasla sa s tým,

že ja on ju zavolal dnu do bytu, keďže jej manžel bol v práci. Hovorila mu že ju napadol vraj preto že
ju pozoroval cez kukátko a videl, že mu vysypala smeti pod koberec. Podľa neho, ale ona schody iba
umývala, nakoľko tam nevidel žiaden smetár. Uviedol, že zaregistroval nejaký hluk na chodbe a potom
ju počul, ako kričí o pomoc.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril, že trvá na záveroch
odborného vyjadrenia č. 100/2010 kde sú podrobne opísané zranenia ktoré utrpela poškodená. On

osobne poškodenú nevidel. Odborné vyjadrenie vypracoval na základe lekárskych podkladov svojich
kolegov. Poškodená bola ošetrená lekárom toho dňa o 12.10hod. s tým, že na strane č. 3 odpovede na
otázku č. 4 je uvedený objektívny nález lekára, ktorý konštatuje počínajúci podkožný krvný výron pod
ľavým okom. Čiže keď to tam lekár uviedol tak to muselo byť vidno. Bežný laik to však vidieť nemusel.
Mechanizmu vzniku zranení môže zodpovedať tvrdeniu poškodenej.

Z výpovede svedka A. A. vyplynulo, že boli s kolegom Z. zavolaní k občianskemu spolunažívaniu.
Jednalo sa o nezhody medzi susedmi, kde pán Z. mal vedrom obliať pani B. a vytrhnúť jej vlasy. Po
príchode videli, že boli mokré schody, bol tam lavór a hlina z kvetináčov. Niekto im ukázal aj tie vytrhnuté
vlasy. Nevedel to presne, ale asi to bola pani B.. Bol tam aj pán C.. Nepamätal sa, či niekto z prítomných
mal viditeľné zranenia. Potom sa miesto zaistilo, urobila sa fotodokumentácia, či aj ohliadka miesta činu

to už nevedel, ale asi áno. Následne boli poučení prítomní, že ak majú nejaké zranenia aby šli na
lekárske ošetrenie. Prijalo sa oznámenie a oni odišli.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov a to správy ÚPSVaR
Námestovo, správy OR PZ Dolný Kubín oddelenie dokladov, správy Obvodného úradu Námestovo

odbor živnostenského podnikania, správy obce Zuberec, správy HNsP Trstená, správy Sociálnej
poisťovne pobočka Dolný Kubín, správy OR PZ Dolný Kubín, údajov o osobe zo systému registra
obyvateľov, odpisu z registra trestov, trestného oznámenie a doplnenie listinných dokladov Kataríny
Galove, dovolania , fotodokumentácie, lekárskeho odborného vyjadrenia, správy psychologickej
ambulancie, správy OO PZ Tvrdošín, záznamu OR PZ Dolný Kubín, zápisnice o ohliadke miesta činu,

správa chirurgickej ambulancie Trstená, potvrdenia o práceneschopnosti, lekárskeho priebežného
vyjadrenia, úradného záznamu, upovedomenia OR PZ Dolný Kubín, listinných dokladov predložených
obžalovaným, rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.04.2009, rozhodnutia Ministerstva vnútra
SR zo dňa 25.03.2009, správy Obecného úradu Podbiel, vyjadrenia obžalovaného, rozhodnutia
Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.10.2011, správy o povesti a oznámenia obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 22.08.2013 bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle intencií krajského súdu, bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa MUDr. V. B., ktorá sa vyjadrila, že so svedkyňou poškodenou G. B., aj napriek identite ich
priezvisk nie je v príbuzenskom pomere a do kontaktu s ňou prišla iba v rámci vyšetrenie na ambulancii.
Vyjadrila sa, že sa nekontaktovala so žiadnym z jej príbuzných. Bola v kontakte iba s ňou. Ďalej uviedla,
že nerobí na oddelení a upratovačka, ktorá u nich pracuje nemôže byť matkou poškodenej a to z dôvodu,

že je mladšia ako svedkyňa. Uviedla, že potom, ako si zistila, že poškodená za slobodna mala priezvisko
G. zisťovala na oddelení, či tam pracuje osoba s takýmto priezviskom. Zistila však, že takáto osoba tam
nepracuje a ani nikdy nepracovala.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. M. M., ktorý sa vyjadril, že z hľadiska závažnosti

boli všetky zranenia poškodenej rovnocenné, s tým, že menej závažné sú pomliaždenie a podkožný
krvný výron na vnútornej strane pravého predkolenia a závažnejšie sú zranenia v oblasti záhlavia,
pomliaždenie a podkožný krvný výron výron v oblasti pod ľavou očnicou, pomliaždenie a podkožný
krvný výron hornej pery úst vľavo, odrenina a tržná rana na sliznici hornej pery úst vľavo. K obmedzeniu
v obvyklom spôsobe života sa vyjadril, že obmedzená bola najmä nutnosťou ošetrenia v ambulancii a

následných lekárskych kontrol. Bolestivosť krvných výronov na dolných končatinách bola minimálna,
pretrvávajúca niekoľko hodí, možno jeden deň. Najbolestivejšie poranenie bolo poranenie úst s tým,
že bola obmedzená bolestivosťou pri rozprávaní, jedení, hygiene, ale toto obmedzenie mohlo trvať
maximálne 4-5 dní. V prípade, keby vykonávala fyzicky náročnú prácu, by bola obmedzená, ale pribežných ženských činnostiach, akými ú starostlivosť o domácnosť, resp. jazda autom obmedzená
nebola.

Z opätovného výsluchu svedkyne poškodenej G. B. vyplynulo, už pred konfliktom boli ich vzťahy s
obžalovaným narušené. Všetky ich konflikty boli prejednávané obvodným úradom. Po každom konflikte
sa ich vzťahy vyhrocovali. Po každej jej výpovedi podá na ňu obžalovaný trestné oznámenie. Svedkyňa
sa vyjadrila, že nevie, z akého dôvodu vo svojej výpovedi z októbra 2010 uviedla, že nebola obmedzená
v obvyklom spôsobe života a na hlavnom pojednávaní uviedla iné skutočnosti. Vyjadrila sa, že vyše

mesiaca brala lieky na upokojenie, nakoľko bola vo veľmi zlom psychickom stave. Pri výsluchu na polícii
zrejme nepochopila význam položenej otázky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to správy Obecného
úradu Zuberec, správy Okresného úradu Námestovo, listinných dôkazov predložených obžalovaným a
odpisu z registra trestov.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému

vyhráža smrťou takým spôsobom, že to vzbudí dôvodnú obavu.

Vykonaným dokazovaním nemal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je tento popísaný a právne kvalifikovaný v obžalobe prokurátorky okresnej prokuratúry.

Doplneným dokazovaním spočívajúcom vo výsluchu svedkyne poškodenej a znalca jednoznačne
vyplynulo, že aj napriek tomu, že poškodená sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že mesiac po
napadnutí musela jesť upokojujúce lieky, jej tvrdenie bolo vyvrátené najmä výpoveďou znalca, ktorý sa
vyjadril, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života po dobu maximálne 4-5 dní. Súd
poukazuje aj na to, že hoci sa poškodená v prípravnom konaní na otázku príslušníka polície vyjadrila,

že nebola nijakým spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života, na hlavnom pojednávanie toto
tvrdenie zmenila, keď sa vyjadrila, že bola obmedzená v obvyklom spôsobe života, nakoľko mala
psychické problémy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd priklonil k verzii prezentovanej znalcom, ktorý nemá žiaden bližší

vzťah k zúčastneným stranám a preto jeho tvrdenie ohľadom obmedzenia poškodenej súd považuje za
relevantné.

Z uvedeného dôvodu preto, keďže súd nemal jednoznačné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť
uznanie viny z prečinu ublíženia na zdraví, súd preto postupoval v zmysle § 285 písm. b/Trestného

poriadku.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku aj ako prečinu nebezpečného vyhrážania, tu súd taktiež nemal
jasnepreukázaniejehonaplnenie,nakoľkočiideovyhrážaniespôsobilévzbudiťuinéhodôvodnúobavu,
je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Vykonaným dokazovaním bolo

jednoznačne preukázané, že už v čase konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným bolo vzťahy vážne
narušené a každý vzájomný konflikt riešili obaja podaním podnetu na orgány činné v trestnom konaní.
S poukazom na tieto skutočnosti preto aj tvrdenie poškodenej o slovách obžalovaného ktorými sa jej
mal vyhrážať smrťou, boli pola názoru súdu ovplyvnené aj ich vzájomnými vzťahmi a preto súd dospel
k záveru, že ich intenzita nebola taká, aby súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného poriadku a preto obžalovaného podľa § 285
písm. b/Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Aj napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie skutku s odôvodnením, že on poškodenú iba chytil
za ruku, nakoľko ju prichytil pri čine, keďže im 5 rokov sypala smeti pred dvere a vodou ju oblial preto,

aby si zapamätala, že také veci sa nerobia, jeho protiprávne konanie bolo preukázané najmä výpoveďou
svedkyne poškodenej Mgr. G. B., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní detailne popísala
konanie obžalovaného. S jej výpoveďou plne korešponduje aj odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX, na
záveroch ktorého znalec na hlavnom pojednávaní zotrval a z ktorého vyplynulo, že zranenia poškodenejvznikli opakovaným pôsobením priameho tupého násilia na oblasť hlavy, tváre a dolných končatín.
Pomliaždenie hlavy v oblasti záhlavia vľavo mohlo vzniknúť jedným, alebo opakovaným úderom päsťou,
chytením za vlasy poškodenej rukou, alebo rukami útočníka a ich následným ťahaním, kopnutím nohou,

úderom tupým, tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov, ale taktiež aj pádom a narazením
záhlavia do tvrdého tupého predmetu. , alebo na tvrdý rovný povrch. Zranenie vzniklo pôsobením
násilia miernej až strednej intenzity. Pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti pod ľavou očnicou,
pomliaždenie a podkožný krvný výron hornej pery úst vľavo a odreniny s tržnou ranou na sliznici hornej
pery úst vľavo mohli vzniknúť jedným, alebo opakovaným úderom päsťou, kopnutím nohou, úderom

tupým tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov, ale taktiež pádom a narazením tváre do tvrdého
tupého predmetu. . Tieto zranenia, ale určite nevznikli pri páde narazením tváre na tvrdý rovný povrch.
Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Pomliaždenie a podkožný krvný výron na stehne
vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron na vonkajšej strane ľavého predkolenia a pomliaždenie a
podkožný krvný výron na vnútornej strane pravého predkolenia mohli vzniknúť opakovaným kopnutím
nohou, úderom tupým tvrdým predmetom bez ostrých hrán a výbežkov a taktiež aj pádom a narazením

dolných končatín. Tieto zranenia ale určite nevznikli pri páde narazením dolných končatín na tvrdý rovný
povrch. Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Mechanizmus zranenia poškodenej môžu
zodpovedať tvrdeniam poškodenej. Konanie obžalovaného potvrdzuje aj výpoveď svedka M. C., ktorý
sa vyjadril, že potom, ako ho zaujal hluk na chodbe, otvoril dvere a videl pána Z., ako drží G. B. za
vlasy. Keď ho zbadal, odsotil ju a pustil. Z výpovede svedkov príslušníkov polície vyplynuli skutočnosti

ohľadom pokračovania konfliktu, ktorý je však predmetom iného konania. Vzhľadom na to, že svedkyňa
V. Z. nebola priamym svedkom incidentu a o jeho priebehu vedela iba sprostredkovane, súd vyhodnotil
jej výpoveď z dôkazného hľadiska za nepodstatnú.

Keďže súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, súd ho v celom rozsahu uznal za vinného z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný. Súd túto skutočnosť
vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti v
zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanej úhrnný (vzhľadom na to, že v zmysle § 41

ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu

najvyššia z nich) trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na 16 mesiacov.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného.

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákonaPoučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.