Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 8, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206234
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813206234.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu CETELEM

SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, práv. zast. JUDr. Helena
Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Martin, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanej J. Č., W.. XX.
XX. XXXX, F. C., R.. E.. V. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 2.131,39 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.131,39 Eur, spolu so zmluvným
úrokom vo výške 17,99 % ročne zo sumy 1.900,01 Eur od 02. 06. 2011 do zaplatenia a spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.131,39 Eur od 01. 08. 2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 18. 11. 2009 Zmluvu, v zmysle ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť
uvedený úver 72 mesačnými splátkami vo výške 48,79 Eur, ktorý bol splatný 15. deň v mesiaci, počnúc
dňom 15. 12. 2009. Svoju povinnosť riadne a včas žalovaná nesplnila. Dňa 31. 07. 2011 sa stal splatný
dlh žalovanej vo výške 2.131,39 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania finančných prostriedkov. V úverovej

zmluve bola dojednaná úroková sadzba 17,99 % ročne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, s
písomným vyjadrením žalobcu, žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

Žalobca trval na podanej žalobe, doplnil žalobu písomným podaním, v zmysle ktorého poukázal na
to, že žalovaná mala poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť žalobcovi v celkovej výške 4.435,20 Eur,

ktorá pozostávala z poskytnutého úveru 2.000,- Eur, zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške
1.283,20 Eur a z poplatkov za poistenie úveru vo výške 1.152,- Eur. Úver bol odfinancovaný dňa 27.
11. 2009. Jednotlivé splátky vo výške 61,69 Eur zahŕňali úverovú istinu, zmluvne dohodnutý úrok a
poplatok za poistenie úveru. Žalovaná prijala poistenie klienta podľa bodu 3 časti D, a to rozšírený súbor
poistenia vo výške 6,99 % z dohodnutej mesačnej splátky, čo predstavovalo 3,19 Eur mesačne /pôvodne
dohodnutá splátka 48,79 Eur/. Žalovaná uzavrela aj ďalšie poistenie, a to poistenie pravidelných platieb,
kde mesačný poplatok za poistenie predstavoval 12,81 Eur podľa čl. 7 bod 7.1 písm. b.) Rámcovej

zmluvy o poistení. Z toho dôvodu po prihláške k poisteniu bola dohodnutá mesačná splátka vo výške
61,60 Eur. Žalovaná na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradila úver v celkovej výške 752,60 Eur do
odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorá bola použitá na úhradu splatných splátok za obdobie december
2009 až december 2010 v celkovej výške 667,19 Eur, z toho na úverovú istinu 99,99 Eur, zmluvnéúroky 359,20, poplatky za poistenie 208,- Eur, poplatky za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške
59,74 Eur, zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 4,93 Eur, poplatok za odklad dlžnej sumy 4,14 Eur.
Žalovanej bola účtovaná zmluvná pokuta vo výške 8 % z každej dlžnej splátky, pokiaľ sa dostala do

omeškania viac než 30 dní. V tomto prípade zmluvné pokuty boli účtované vo výške 4,93 Eur. Žalovaná
žiadala o odklad dlžných splátok úveru, čím sa celková splatnosť posunula. Podľa čl. V.4. Všeobecných
podmienok, poplatok za odklad predstavoval 4 % z odloženej sumy, tzn. dňa 23. 11. 2010 bol vo výške
4,14 Eur z odloženej sumy 103,84 Eur. Žalobca odstúpil od zmluvy dňa 09. 06. 2011, pretože žalovaná
prestala úver splácať, v dôsledku čoho sa stal celý úver splatným od 31. 07. 2011. Odstúpenie nadobudlo

účinnosťkukoncukalendárnehomesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorombolodoručenéoznámenie
o odstúpení druhej zmluvnej strany. Odo dňa splatnosti dlhu, bol žalobca oprávnený účtovať žalovanej
úroky z omeškania vo výške podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý aj začatý deň
omeškania. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 9,50 % ročne, pričom si
neuplatňuje úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty.
V zmysle uvedeného vyjadrenia, bol opravený aj petit žaloby v časti, kde bol uplatnený úrok z omeškania

vo výške 9,5 % ročne, kde bola uvedená správna suma 2.121,53 Eur od 01. 09. 2011, nie pôvodne
uplatňovaná suma 2.131,39 Eur od 01. 08. 2011.

Žalovaná po doručení žaloby a jej príloh sa vyjadrila k žalobe. Poukázala na skutočnosť, že vo veci
uplatneného nároku už bol vydaný a doručený rozhodcovský rozsudok a z toho dôvodu sa domnievala,

že v danej veci existuje prekážka rozhodnutej veci. Súčasne s poukazom na svoj súčasný pobyt, navrhla,
aby bola vec prikázaná Okresnému súdu Bratislava I. z dôvodov vhodnosti, keďže obaja účastníci
sporového konania majú sídlo v Bratislave.

Vzhľadom k tomu, že po výzve doručenej žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku za prikázanie veci z

dôvodov vhodnosti dňa 19. 12. 2013, žalovaná nezaplatila súdny poplatok, v konaní pokračoval tunajší
súd.

Žalovaná nesúhlasila s uplatneným nárokom žalobcu, namietla predovšetkým uzavretie poistenia,
uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že prijala súbor poistenia, a vôbec nie rozšírené poistenie,

ani ďalšie poistenie pravidelných platieb, kde bolo mesačné poistné vo výške 12,81 Eur a rozšírené
poistenie 3,19 Eur. Nepoznala obsah Rámcovej zmluvy o poistení, túto zmluvu nevidela vôbec, až do
času, kým jej nebola doručená súdom ako dôkazná listina pripojená k žalobe. Na viac žalovaná zásadne
spochybnila uzavretie úverovej zmluvy, predovšetkým s poukazom na to, že podpis na zmluve, ktorá
bola žalobcom predložená do konania, nie je identický s podpisom na zmluve, ktorú mala k dispozícii

v rovnopise. Súčasne žalovaná vzniesla aj námietku premlčania na istinu, spolu zmluvnými úrokmi,
pokutami a poistením od 23. 11. 2010. Pripojila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z totožného
dňa 27. 11. 2009, avšak v časti podpisu klienta, sa nachádzal úplne odlišný podpis, ako je tomu v zmluve
pripojenej do spisu žalobcom. Na porovnanie podpisu, pripojila žalovaná aj OP, kde je zrejmý jej podpis.

Po doručení uvedeného vyjadrenia, spolu úverovými zmluvami, na ktorých sa nachádzajú odlišné
podpisy sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že dôkazom toho, že žalovaná sa prihlásila k poisteniu,
je jej prihláška zo dňa 18. 11. 2009. Žalobca trval na tom, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, s
poukazom na to, že odstúpenie od úverovej zmluvy bolo vydané dňa 09.06.2011, žalobca sa mohol
prvýkrat domáhať zaplatenia žalovanej sumy od 10. 06. 2011. Žaloba bola podaná posledný deň

premlčacej doby - 10.06.2013. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaná nepopiera uzavretie úverovej
zmluvy, namieta len uzavreté poistenie, čo podľa názoru nie je pravdivé tvrdenie s poukazom na
predloženúprihláškukpoisteniu.Žalovanátotižsvojimvyhlásenízodňa18.11.2009potvrdila,žeprijíma
súbor poistenia - rozšírené poistenie a podľa prihlášky k poisteniu aj poistenie pravidelných platieb. K
podpísanej prihláške k poisteniu vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, rovnako aj s Rámcovou zmluvou o

poistení CTM7019, ktorá bola uzavretá s poisťovňou Cardiff Slovakia, a.s. Aj za predpokladu, že by súd
dospel k záveru, že úverová zmluva je neplatná, svedčil by nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného
obohatenia. K namietaným neidentickým podpisom sa žalobca nevedel vyjadriť. Žalobca pripojil aj ďalšie
dve listiny - osobný dotazník a fotokópiu lícnej strany občianskeho preukazu s údajmi žalovanej a tiež
text adresovaný určitej osobe z ktorej nie je zrejmé, či tento text písala žalovaná tej osobe alebo z akých

dôvodov bol pripojený. Osobný dotazník vyplnený dňa 18. 11. 2009 obsahoval osobné údaje žalovanej,
čistý mesačný príjem a v dolnej časti podpis, ktorý je jedným z troch odlišných podpisov, ktorý sa
nachádza na dôkazných listinách.Žalovaná po doručení listín predložených žalobcom sa písomne vyjadrila, rovnako nevedela vysvetliť,
ako je možný rozdiel podpisov na zmluvách rovnakého dátumu, s poukazom na to, že predovšetkým
žalobca by sa mal vyjadriť k existujúcemu rozdielu. V tomto prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu,

kde boli dopísané len údaje týkajúce sa žalovanej. Rovnako poukázala že v časti RPMN je uvedená
percentuálna výška, ale nie je uvedený spôsob jej výpočtu, preto sa domnievala, že za takéhoto stavu
je úver bezúročný a bez poplatkov. Aj skutočnosť, že účastníci konania disponujú dvomi zmluvami
toho istého znenia, s odlišnými podpismi klienta, nasvedčujú tomu, že v tomto prípade sa jedná o niečo
nekalé a z toho dôvodu sa musí jednať o neplatný právny úkon. Žalovaná v tej súvislosti poukázala

na to, že rozhodne nepodpisovala žiadnu prihlášku k poisteniu. Pokiaľ mienil žalobca vykonať nejaké
dojednanie , mal byť uzavretý dodatok, ktorý by obsahoval podpisy oboch účastníkov úverového vzťahu
a pečiatku úverovej spoločnosti. V prípade prihlášky v stačil len jeden podpis. Vôbec nebolo nijakým
spôsobom preukázané, kedy mala pristúpiť k rámcovej zmluve, či jej bola odoslaná, či bola ňou prevzatá.
Žalovaná trvala na tom, že zmluva o úvere vzhľadom k pochybnostiam o tom kým bola podpísaná
( prinajmenšom jeden jej rovnopis ), je neplatná. Totiž žalobca v týchto prípadoch postupuje spravidla

tak,žezašlenávrhzmluvyklientovi,ktorúžiadateľpodpíše,vrátijuspoločnostianásledne takútozmluvu
aj s podpisom spoločnosti poskytovateľ doručí späť žiadateľovi. V danom prípade žalobca nepochybne
takýmto spôsobom nepostupoval a z toho dôvodu pochybil a za uvedené pochybenie nemôže znášať
následky žalovaná. S poukazom na uvedené, žalovaná sa domnieva, že v danom prípade sa žalobca
môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a v takom prípade opäť trvala na vznesenej námietke

premlčania s poukazom na dvojročnú premlčaciu lehotu v prípade bezdôvodného obohatenia.

Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom
a žalovanou. Podľa časti B predmetnej zmluvy, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur
a žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 mesačných splátkach vo výške 48,79 Eur, vždy k 15. dňu

v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. 12. 2009. Ročná úroková sadzba bola vo výške 17,99 %,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 22,85 %, priemerná hodnota RPMN v % pre
zodpovedajúci typ spotr. úveru na trhu SR 17,46 %. Náklady k poskytnutému úveru predstavovali sumu
1.512,88 Eur. V tejto časti sa nachádzal aj text „prijímam súbor poistenia: rozšírené poistenie 6,99 %.
Na prednej strane zmluvy sa vyskytuje text inofarebne odlíšený, s menším písmom ako predchádzajúci

text, kde pod písmenom D je zahrnuté poistenie klienta, ktoré v bode 1 upravuje poistenie klienta -
základný súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. V tejto časti
je zahrnutý aj rozšírený súbor poistenia pod bodom D3 a to pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej
a trvalej invalidity a smrti a straty zamestnania. V rámci uvedeného bodu D, je zahrnutý, aj vyjadrený,
súhlas na prijatie poistného plnenia. Súčasne v tejto takmer nečitateľnej časti textu je aj znenie, v ktorom

sa uvádza, že suma uvedená v prijatí poistenia v percentách z dohodnutej mesačnej splátky, je zahrnutá
do mesačných splátok úveru.

Do konania bola pripojená ďalšia Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27. 11. 2009, kde
sa však nachádza úplne iný podpis v časti podpisu klienta, ako na zmluve, ktorá bola pripojená k žalobe

žalobcom. Ostatný text zmluvy sa javí totožný.

Žalobca pripojil aj Prihlášku k poisteniu - poistenie pravidelných platieb zo dňa 18. 11. 2009, kde v časti
podpis klienta sa opäť nachádza úplne odlišný podpis ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch.

Podľa čl. IV.-3.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru (VOP), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou
pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % aktuálneho úverového rámca. Z bodu
III.-6.-1. vyplynulo, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov a Cetelem je oprávnený od
nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti v prípade, že sa

klient dostal do omeškania so zaplatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej
splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa čl. V.-3., ak klient porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver
riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 %
z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná
ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa

omeškania. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby.

Listom zo dňa 09. 06. 2011 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od úverovej zmluvy č.
42648154759009 na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.131,39 Eur, kde bolo uvedené, aká časť tvoríúverovú istinu 1.900,01 Eur, dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 221,52 Eur a zmluvná pokuta 9,86
Eur. Žalovanej bolo oznámené, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 31. 07. 2011.

Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade klienta -
J. Č., úverovej zmluvy č. 42648154759009, vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá suma 2.000,- Eur
dňa 27. 11. 2009 a z Potvrdenia o prijatí splátok je zrejmé, že žalovaná zaplatila na poskytnutý úver
sumu 752,60 Eur za obdobie od 07. 12. 2009 do 10. 01. 2011, kedy bola vykonaná posledná úhrada
zo strany žalovanej.

Na výzvu súdu bola pripojená žalobcom Rámcová zmluva o poistení CTM7019 uzavretá medzi
spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. a poisťovňou Cardiff Slovakia, a. s., so sídlom v Bratislave.
V zmysle uvedenej zmluvy bolo dojednané poistenie medzi žalobcom a poisťovňou , kde žalobca
vystupoval ako poistník, poisťovňa ako poisťovateľ a poisteným mala byť fyzická osoba, ktorá spĺňa
podmienky v čl. 5 tejto zmluvy. V zmysle čl. 4 zmluvy sa dojednávalo poistenie poistníka čiže žalobcu,

ktorí pristupujú k poisteniu v rozsahu nasledujúcich súborov poistenia, a to základného a rozšíreného
súboru. Výška poistného bola stanovená v závislosti od veku - čl. 7 zmluvy.

Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy, uvedeného zákona,
výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,

nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach
výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

Preplatnosťprávnehoúkonu,zákonvyžadujesplnenieurčitýchpredpokladov.Vtomtoustanovenízákon
kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby vykonávajúcej právny úkon a na jej prejav. Právny
úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny

úkon musí byť tiež objektívne možný. V súlade s ust. § 37 OZ je zrejmé, že v prípade absencií slobodnej
a vážnej vôle sa jedná o chyby prejavu spočívajúce v neurčitosti a nezrozumiteľnosti a spôsobujúce
neplatnosť právneho úkonu. V takom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo
zákona. V prípade že tento úkon je neplatný, stávajú sa neplatnými aj ďalšie úkony, ktoré sú odvodené
od neplatného právneho úkonu.

Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že jednou zo základných náležitostí platne
uzavretého písomného úkonu je podpis. Písomná forma v prípade spotrebiteľskej zmluvy je zákonom

predpísanou formou v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ
nie je dodržaná písomná forma zmluvy, je zmluva neplatná, pričom treba rozlišovať medzi zákonnou a
dohodnutoupísomnouformouprávnehoúkonu.Vprípadenedodržaniazákonnejpísomnejformyzmluvy
ide o neplatnosť absolútnu ( § 37 OZ ).

Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola podpísaná v jednom vyhotovení žalovanou, avšak
zmluva predložená žalobcom obsahovala úplne iný podpis, ktorý mal byť podpisom žalovanej. Žalovaná
mala k dispozícii zmluvu, ktorú podpísala a v zmysle jej vyjadrenia sa riadila zmluvou, ktorú podpisovala.
Až počas konania zistila odlišnosti v podpisoch na zmluve. Počas vykonávaného dokazovania žalobca
nedokázal vysvetliť existenciu dvoch úplne odlišných podpisov na zmluve rovnakého znenia. Zmluva
bola doručovaná žalovanej, a dokonca v časti kde sa mal klient podpísať bol znak ( x ) zrejme vyznačený

žalobcom na označenie miesta podpisu klienta. Rovnaký znak sa nachádzal aj na zmluve žalovanej.
Podpis ktorý sa nachádzal na zmluve predloženej v origináli žalovanou zjavne korešponduje s podpismi,
ktoré sa nachádzajú na jej písomných vyjadreniach vo veci, tiež na občianskom preukaze, fotokópiu
ktorého doručila. Podpis na zmluve predloženej žalobcom, je zásadne iným podpisom, čo je zrejmé
už vizuálne, bez akýchkoľvek pochybností a rovnako je odlišný aj podpis na Prihláške k poisteniu zo

dňa 18. 11. 2009, na základe ktorého sa mala žalovaná poisťovať ešte v rozsahu ďalšieho poistenia.
Tento podpis je dokonca odlišný aj oproti podpisu, ktorý sa nachádza na zmluve predloženej žalobcom
aj žalovanou.

I napriek výrazne odlišným podpisom na zmluve, účastníci nenavrhli znalecké dokazovanie z odboru

grafológie. Súd je toho názoru, že jeho nariadenie by zrejme nebolo hospodárne a účelné s poukazom
na očividnú odlišnosť podpisov Žalobca až do vyhlásenia rozhodnutia nebol schopný náležite vysvetliť
rozdielnosti, ktoré akceptoval v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 01. 2015, pričom na žalobcovi spočíva
dôkazné bremeno.

Z uvedených z toho dôvodov súd vyhodnotil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako neplatnú
pre absenciu písomnej formy právneho úkonu , ktorá činí takýto úkon absolútne neplatným. Aj za
predpokladu, že by bola Zmluva platná v ostatných častiach, súd by nepovažoval poistenie za platne
uzavreté, pretože Občiansky zákonník presne vymedzuje spôsob a obsah poistnej zmluvy v ust. §
788 ods. 1 a § 792a ods. 1. Zmluva musí spĺňať zákonné podmienky, nestačí konštatovanie, že klient

pristupuje k nejakému poisteniu, ktoré bolo uzavreté medzi žalobcom a poisťovňou Cardiff Slovakia,
keďže podmienky poistenia neboli riadne dojednané s osobou, ktorej sa má poistenie týkať a ktorej
svedčí platobná povinnosť v prípade platby poistného.

Ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu mala tvoriť zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou Všeobecných

podmienok žalobcu tie podľa tvrdenia žalobcu tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho

úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody nie je možné hovoriť
o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve),
takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty do Všeobecných zmluvných podmienok, nezakladá
povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, práve z dôvodu chýbajúcej dohody. Zmluvná pokuta
obsiahnutá vo VOP je neplatná, pretože pri jej uzavretí tiež absentovali zákonom predpokladané

náležitosti, nedostatok vôle na uzavretie dohody o zmluvnej pokute zo strany žalovanej (ust. § 37 ods.
1 OZ), písomná forma dojednania o zmluvnej pokute (ust. § 544 ods. 2 OZ).

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žaloba poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2000,- Eur, ktoré žalovaná uhradila len
čiastočne v sume 752,60 Eur. Za predpokladu, že zmluva je neplatná je žalovaná povinná vydať
žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou poskytnutou a zaplatenou, čo by predstavovalo
sumu 1 247,40 Eur s odpočítaním sumy poistenia 208,- Eur . Rozidel by predstavoval sumu 1039,40

Eur.

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že

pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu fakticky došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o

bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a
o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr
( rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 1 Cdo 67/2011 ).

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovanej dňa 27.
11. 2009, kedy bola uzatváraná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu týmto
dňomzačalaplynúťobjektívnaaleajsubjektívnapremlčacia lehota.Žalobcatotižprivynaloženínáležitej
opatrnosti musel a mal predvídať dôsledky riadne nepodpísanej zmluvy. Tvrdenie žalobcu o tom,

že nemá poznatky o príčine rôznych podpisov žalovanej na Zmluve, je podľa názoru súdu bez právnej
relevancie, pretože práve žalobca ako predkladateľ návrhu zmluvy musí dôsledne dbať, aby zmluva
spĺňalavšetkynáležitostiavtomzmyslemalustrážiť predovšetkým,čiskutočnežalovanázmluvuriadne
podpísala. Žalovaná totiž podpísaný návrh zmluvy posielala na potvrdenie žalobcovi. Z toho vyplýva, že
žalobca mal k dispozíciu zmluvu podpísanú oboma účastníkmi a mohol včas zistiť odlišnosť podpisov

a včas vykonať nápravu uzavretím platnej zmluvy.

Je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo. Pri práve na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba,

a to subjektívna- dvojročná a objektívna - trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný
vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie
niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu, za predpokladu vznesenia
námietky premlčania.

V danom prípade teda začala plynúť objektívna premlčacia lehota dňom poskytnutia peňažných
prostriedkov žalovanej, ktorý je súčasne dňom uzavretia neplatnej zmluvy. Týmto dňom bol deň
27. 11. 2009. Objektívna lehota uplynula dňom 27. 11. 2012. Žaloba bola podaná dňa 12.06.2013.
Keďže subjektívna lehota plynie v objektívnej, súd konštatuje, že nárok žalobcu z titulu bezdôvodnéhoobohatenia bol premlčaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol z dôvodu zániku nároku v
dôsledku premlčania nároku žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si neuplatnila náhradu trov konania, z toho dôvodu súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.