Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 27, 2009

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/174/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2603897083
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2009:2603897083.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľov: 1. V. K., nar.

X.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom S. XXXX/XX,. S. a 2. M. K., nar. X.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom
S. XXXX/XX,. S. proti odporcovi: S., spol. s r.o., so sídlom H. XXX,. S., IČO: XX. XXX. XXX. o zaplatenie
sumy 1.966,81 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.936,30 € do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade vo zvyšku z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 116,- € Okresnému súdu
Senica do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa neúplným podaním zo dňa 18.7.2003, doručeným tunajšiemu súdu dňa
18.7.2003, ktoré doplnili a upresnili podaniami zo dňa 24.10.2003 a 20.11.2006 domáhali, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť im sumu 59.252,- Sk s príslušným úrokom z omeškania v sume 35.197,-

Sk od 14.11.2002 do 15.12.2006 a náhradu trov konania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.
Odporca žiadal návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozhodnutím M. S. sp. zn. 351/2002 zo dňa 12.11.2002
oprideleníbytu,Zmluvouonájmebytuzodňa14.11.2002,Zápisnicouoprevzatíbytuzodňa14.11.2002,
Uznaním dlhu - dohodou o splátkach zo dňa 14.11.2002, pokladničným dokladom zo dňa 14.11.2002,
výpismi z účtov navrhovateľa v 2. rade vedených v D. B. S. a.s. a Ľ. B., a.s., rozúčtovaním platieb za

byt číslo 18 zo dňa 25.5.2009, výpisom z obchodného registra odporcu a zistil tento stav veci:

M. S. rozhodnutím sp. zn. 351/2002 zo dňa 12.11.2002 pridelilo navrhovateľke v 1. rade bezbariérový
dvojizbový byt č. 18, v dome č. 1345/25, na S. ulici v S. (ďalej len „predmetný byt“), a to ako vlastník
predmetnéhobytu.Odporca,akosprávcabytovM.S.anavrhovateľkav1.radeuzatvorilidňa14.11.2002
Zmluvu o nájme predmetného bytu a toho istého dňa, teda 14.11.2002 podpísali i zápisnicu o prevzatí
predmetného bytu navrhovateľkou v 1. rade. Navrhovatelia v 1. a 2. rade ako dlžníci písomne uznali dňa

14.11.2002 odporcovi „Uznaním dlhu - dohodou o splátkach“, že majú voči odporcovi dlh na nájomnom a
na službách spojených s užívaním predmetného bytu v celkovej výške 59.262,- Sk s tým, že dlh vznikol
po pôvodnom dlžníkovi K. S.. Dlh voči odporcovi uznali ako svoj čo do dôvodu i výšky s tým, že tento dlh
môže byť ešte zvýšený o úroky a trovy súdneho a exekučného konania. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sasúčasne zaviazali dlh v celkovej sume 59.252,- Sk splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
700,- Sk, na účet odporcu, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom november 2002.

Súd mal preukázané pokladničným dokladom zo dňa 14.11.2002 a výpismi z účtov navrhovateľa v 2.
radevedenýchvD.B.S.a.s.aĽ.B.,a.s.,ženavrhovateliav1.a2.rade,akomanželia,zaplatiliodporcovi
v zmysle „Uznania dlhu - dohody o splátkach“ zo dňa 14.11.2002 za K. S. dlh v celkovej výške 58.333,-
Sk a túto skutočnosť potvrdil i odporca. Odporca poprel zaplatenie sumy 919,- Sk navrhovateľmi v 1. a
2. rade dňa 15.12.2006, ako poslednej splátky dlhu. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v tejto časti neuniesli

dôkazné bremeno, pretože doklad o zaplatení poslednej splátky dlhu v sume 919,- Sk dňa 15.12.2006,
súdu ako dôkaz nepredložili.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že „Uznanie dlhu - dohodou o splátkach“ podpísali pod nátlakom
odporcuavčasovejtiesnizdonútenia.Tvrdili,žeodporcombolioklamaníazaplatilimusumu59.252,-Sk
ako nedoplatok na nájomnom a na službách spojených s užívaním predmetného bytu. Tento nedoplatok

však nikdy nespôsobili a majú za to, že odporca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a preto žiadali,
aby súd zaviazal odporcu vydať im bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom z omeškania. Odporcovi
nikdy nemohli spôsobiť dlh na nájomnom a na službách spojených s užívaním predmetného bytu za
obdobie rokov 2000, 2001 a 2002 pretože predmetný byt im bol M. S. pridelený rozhodnutím zo dňa
12.11.2002, Zmluva o nájme predmetného bytu bola podpísaná dňa 14.11.2002 a predmetný byt prevzali

do užívania dňa 14.11.2002 na základe zápisnice o prevzatí bytu. „Uznanie dlhu - dohoda o splátkach“,
ktorú podpísali taktiež dňa 14.11.2002 je neplatný právny úkon, pretože dlh za predchádzajúce obdobie
nespôsobili navrhovatelia v 1. a 2. rade, ale predchádzajúci nájomca K. S., tak ako je to v uznaní
dlhu i uvedené. V prípade, ak by dlh za K. S. neuznali a nezaplatili, predmetný byt by im nebol
pridelený. Navrhovatelia v 1. a 2. rade tvrdili, že zaplatením dlhu za cudziu osobu sa odporca na ich úkor

bezdôvodne obohatil a preto žiadajú bezdôvodné obohatenie vydať. Odporca tvrdil, že navrhovatelia
v 1. a 2. rade k dlhu K. S. riadne pristúpili, tento v zmysle ustanovenia § 531 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prevzali na seba a zaviazali sa za K. S. plniť. Uznanie dlhu zo dňa 14.11.2002 podpísali
slobodne a vážne a za vzájomne výhodných podmienok. Predmetný byt chceli a preto boli ochotní dlh
za predchádzajúcu nájomníčku uhradiť. Odo dňa podpísania uznania dlhu až doteraz od tohto uznania

dlhu žiadnym spôsobom neodstúpili, hoci mali dostatok času na to, aby tak urobili, ak boli presvedčení,
že uznanie dlhu nie je v ich prospech. Odporca má za to, že zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade ide
len o špekuláciu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,

alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s
veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 Občianskeho zákonníka, sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky,
je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Domnienka
existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal,môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať
úspech iba vtedy, ak bude preukázaná.

Prevzatie dlhu (intercesia) spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka,
alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba, preberateľ. Podľa toho môže byť prevzatie dlhu dvojaké,
tzv. privatívna intercesia, pri ktorej pôvodný dlžník sa nahradzuje novým, alebo tzv. kumulatívna
intercesia, pri ktorej k pôvodnému dlžníkovi pristupuje nový dlžník. Predpokladom inštitútu prevzatia dlhu
je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Na platné prevzatie

dlhu sa vyžaduje písomná zmluva medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba
preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Zmluva o
prevzatí dlhu musí byť písomná, inak je neplatná. Na základe iných právnych skutočností nemôže dôjsť
k prevzatiu dlhu.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade bol v

časti uplatnenej istiny podaný dôvodne. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v konaní vzniesli námietku, že v
čase uznania dlhu nemali osobne voči odporcovi žiaden dlh, čo i preukázali. Súd teda v prvom rade ako
predbežnú otázku musel vyriešiť platnosť, resp. neplatnosť „Uznania dlhu - dohody o splátkach“ zo dňa
14.11.2002 a dospel k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v obave,
že ak tak neurobia predmetný byt im pridelený nebude, podpísali dňa 14.11.2002 uznanie dlhu, ktorý

preukázateľne spôsobila na nájomnom a na službách spojených s užívaním predmetného bytu za roky
2000, 2001 a 2002 v celkovej výške 59.262,- Sk predchádzajúca nájomníčka predmetného bytu K. S..
Teda uznali dlh, ktorý síce v čase uznania trval, avšak nebol ich dlhom, pretože predmetný byt prevzali
do užívania až dňa 14.11.2002, teda práve toho istého dňa, kedy uznanie dlhu podpísali, z čoho vyplýva,
že ku dňu 14.11.2002 nemohli mať nedoplatok na nájomnom a na službách spojených s užívaním bytu

za roky 2000, 2001 a 2002. Ak by takéto uznanie dlhu malo byť platným právnym úkonom muselo by
mu predchádzať v zmysle ustanovenia § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomné prevzatie dlhu
navrhovateľmi v 1. a 2. rade, bez dohody s predchádzajúcou nájomníčkou K. S., na základe zmluvy o
prevzatí dlhu uzavretej s odporcom ako veriteľom, kedy by sa stali dlžníkmi popri pôvodnej dlžníčke,
pretože na základe iných právnych skutočností nemôže dôjsť k prevzatiu dlhu. V danej veci však k

prevzatiu dlhu K. S. navrhovateľmi v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom neprišlo, prišlo len k uznaniu dlhu
a preto je „Uznanie dlhu - dohoda o splátkach“ zo dňa 14.11.2002 uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a
2. rade a odporcom neplatné. Navrhovatelia v 1. a 2. rade teda plnili voči odporcovi dlh bez právneho
dôvodu, na základe neplatného právneho úkonu, čím sa odporca na ich úkor bezdôvodne obohatil a
preto ho súd zaviazal bezdôvodne prevzaté finančné prostriedky v sume 58.333,- Sk navrhovateľom v

1. a 2. rade vydať. Vo zvyšku uplatnenej istiny v sume 919,- Sk súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade
zamietol, pretože neuniesli dôkazné bremeno a v konaní nepreukázali zaplatenie aj tejto časti dlhu za
K. S. odporcovi.

Súddospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľovv1.a2.radevčastiuplatnenýchúrokovzomeškanianebol

podaný dôvodne, pretože odporca sa až vyhlásením tohto rozsudku dozvedel, že má navrhovateľom v
1. a 2. rade zaplatiť sumu 1.936,30 €, z čoho teda vyplýva, že s plnením nie je v žiadnom omeškaní a
preto návrh navrhovateľov v časti uplatnených úrokov z omeškania v sume 35.197,- Sk za obdobie od
14.11.2002 do 15.12.2006 zamietol.

Podľa § 2 ods. 2, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
testovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonosúdnychpoplatkoch“),akjepoplatníkodpoplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 116,- € podľa §
2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, pretože navrhovateľom v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní
úspech v časti uplatnenej istiny, súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a preto určil povinnosť
odporcovi zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania, ktorého výšku súd určil podľa Položky 1 písm.
a) Sadzobníka súdnych poplatkov, teda 6 % z prisúdenej sumy 1.936,30 €. Výška súdneho poplatku

z návrhu tak predstavuje sumu 116,- € (1.936,30 € zaokrúhlene podľa § 7 ods. 11 Zákona o súdnych
poplatkov na celé eurá nadol 1.936,- € x 6 % = 116,16 €, táto suma zaokrúhlene podľa § 7 ods. 11, písm
a) Zákona o súdnych poplatkov na celé eurá nadol je 116,- €).Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo, pretože účastníci mali vo veci úspech len čiastočný a žiadny z
účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, pretože im žiadne nevznikli.

Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa bol podaný pred 1.1.2009 a všetky nároky vznikli a boli
uplatnené v súdnom konaní v mene slovenská koruna, ponechal súd v časti odôvodnenia tohto rozsudku
menu slovenská koruna podľa pôvodného uplatnenia nárokov. Súd však vyhlásil rozsudok po 1.1.2009,
teda v čase, keď menou Slovenskej republiky je euro, preto prepočítal prísudok zo slovenských korún
na eurá, a to vo všetkých prípadoch konverzným kurzom 30,126 za jedno euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej

viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).