Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Poštová banka,

a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zast. Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471
proti žalovanému: N. L., Y.. X.X.XXXX, L. E. Č. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 657,80 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 343,73 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny vo výške 657,80 eur, úroku v sume 411,40 eur, zmluvného úroku vo výške 25,50% zo sumy 657,80
eur od 1.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 04. 02. 2014 uzatvorili
žalobca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. 1456750421 (ďalej aj
„Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky Žalobcu pre spotrebiteľské
úvery (ďalej aj „OP SU“), Všeobecné obchodné podmienky Žalobcu (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník

poplatkov Žalobcu (ďalej aj „Sadzobník“). Poručiteľ svojím podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito
dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi
peňažné prostriedky v sume 1 000,00 eur. Na základe Zmluvných dokumentov sa poručiteľ zaviazal
a) v stanovenej lehote vrátiť žalobcovi Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia
podľa Zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia žalovaného ďalej spolu aj „ Uver“) b) plniť
ostatné povinnosti v zmysle Zmluvných dokumentov. Poručiteľ dňa XX. XX. XXXX zomrel. V dôsledku
smrti poručiteľa Žalobca v zmysle OP SÚ vyhlásil Úver za predčasne splatný 26. 03. 2015. Žalobca

si prihlásil do dedičského konania nasledovnú pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvných dokumentov:
nezaplatenú Istinu vo výške 679,17 eur; úrok z Istiny vo výške 6,03 eur (od momentu poskytnutia
Úveru do 26. 03. 2015); zmluvný úrok vo výške 25,50 % p. a. z dlžnej Istiny od 27. 03. 2015 do
zaplatenia. Dedič po poručiteľovi pohľadávku v dedičskom konaní rozporoval z dôvodu údajnej úhrady
pohľadávky v plnom rozsahu, skutočnosť ktorú ale žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a žalobca
má predmetné tvrdenie za neopodstatnené. Pohľadávka nebola zahrnutá do súpisu pasív dedičstva v
rozhodnutí o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. 10. 2015. Žalovaný je

pozostalým manželom. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“)
prešla na žalovaného v zmysle § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) polovica sumy
Úveru. Žalovaný je zároveň zákonným dedičom po poručiteľovi. V zmysle rozhodnutia o dedičstve
nadobudol žalovaný po poručiteľovi dedičstvo, čo predstavuje 100 % z celkovej hodnoty dedičstva. Vrámci nadobudnutého dedičstva žalovaný nadobudol po poručiteľovi dlh rovnajúci sa druhej polovici
celkovej výšky Úveru. V zmysle § 470 OZ žalovaný zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva (t. j. do sumy rovnajúcej sa druhej polovici sumy Úveru). Žalovaný časť dlžnej

sumy z Úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru
vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu Úveru Žalovaný vykonal
dňa 20. 05. 2015. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu Úveru nevykonal.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to, zmluvou o úvere zo
4.2.2014 spolu s Obchodnými podmienkami pre úver- dostupná pôžička účinnými od 10.6.2013 a
Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 23.6.2012, Sadzobníkom poplatkov účinným od
1.2.2014,Prihláškoupohľadávkydodedičskéhokonaniaz8.4.2015,Osvedčenímodedičstvetunajšieho
súdu z 28.9.2015 sp.zn. 8D/85/2015, Aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.10.2017. Ďalej vykonal

dokazovanie oboznámením písomným podaním žalobcu z 25.1.2018, spisom tunajšieho súdu sp.zn.
8D/85/2015 a z neho prvopisom Osvedčenia o dedičstve z 28.9.2015 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Podľa Osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu sp.zn. 8D/85/2015 zo dňa 28.9.2015, bolo prejednané
dedičstvo po J. L., Y.. X.X.XXXX (ďalej len „poručiteľka“), jeho všeobecná cena majetku bola stanovená

hodnotou 6.588,- eur, pasíva predstavovali sumu 0,- eur, čistá hodnota dedičstva bola 6588,- eur.
Žalovaný ako dedič nadobudol dedičstvo v celosti.

5. Žalobca ako veriteľ a poručiteľka ako dlžník uzavreli dňa 4.2.2014 Zmluvu o úvere č. 1456750421.
Podľačl.3.Zmluvybolavýškaúveru1000,-eur,úrokovásadzbaboladohodnutávovýške25,50%ročne,

splatnosť úveru bola dohodnutá formou 36 mesačných splátok vo výške 41,- eur, pričom splatnosť prvej
splátky bola dňa 10.3.2014 a konečná splatnosť úveru dňa 10.2.2017. RPMN predstavovala 33,54%.
Celková výška nákladov bola uvedená v sume 487,58 eur.

6. Ako vyplýva z čl. 3 bod 5. Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia, Obchodnými

podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Všeobecnými
obchodnými podmienkami Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Podľa článku 5., bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, platby klienta

sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.

8. Podľa článku 6., bod 6.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, ak Klient je
v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol Poštovke

nepravdivé údaje o svojej osobe, resp. o Spoludlžníkovi [napr. v predložených dokladoch, formulári
ZoÚ], alebo v majetkových pomeroch Klienta alebo Spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá
môže negatívne ohroziť schopnosť splatiť pohľadávku banky vyplývajúcu zo ZoÚ, alebo na majetok
Klienta/Spoludlžníka bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je Poštovka oprávnená
požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva

9. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov, výška poplatku za 1. upomienku je 9,96 eur, za 2.
upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého úveru je 3,32 eur. Poplatok za
spracovanie úveru pri čerpaní v hotovosti resp. na účet v nej banke ako Poštová banka predstavuje
29,87 eur.

10. Prihláškou pohľadávky do dedičského konania zo dňa 8.4.2015, žalobca si do dedičského konania
po poručiteľke prihlásil pohľadávku v sume 679,17 eur s príslušenstvom.

11. V písomnom podaní zo dňa 25.1.2018 žalobca uviedol, že v období od poskytnutia úveru boli na

splatenie úveru vykonané úhrady vo výške 626,40 eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 9,88
eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 274,32 eur a na istinu 342,20 eur. Z uvedeného vyplýva
výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000,00 eur a započítanými
úhradami na istinu 342,20 eur, t. j. 657,80 eur. Žalobca poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienokpre úver dostupná pôžička účinných ku dňu 04.02.2014. Posledná platba, ktorú žalobca eviduje, bola
vykonanádňa20.05.2015,takakojeuvedenévyššie,vPrehľadeúhradaichzapočítanie.Oduvedeného
dátumu žalobca neeviduje žiadnu úhradu na splatenie dlžnej sumy. Žalobca má za to, že v Zmluve

dostatočným spôsobom uvádza všetky povinné náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva obsahovala správny údaj o celkových nákladoch úveru ako aj údaj o
celkovej čiastke úveru. Dlžník si ako žiadateľ o úver zvolil dobu splácania 3 roky, čo je 36 mesiacov.
V čase uzatvorenia Zmluvy informačný systém Žalobcu umožňoval vyčísliť výšku mesačnej splátky len
na celé eurá nahor. Ak žalovaný požadoval dobu splácania úveru v trvaní 36 mesiacov, informačný

systém žalobcu zaokrúhlil výšku mesačnej splátky na sumu 41,00 eur. Výsledkom tohto procesu bolo
rozpočítame celkovej požadovanej čiastky úveru, na požadovaný počet splátok, pričom splátka, ktorá
nedosiahla výšku pevnej mesačnej splátky bola určená ako posledná. Výška 1. až 35. mesačnej
splátky bola 41,- eur. Výška splátky 36 bola vo výške 22,71 eur. Po splatení poslednej splátky v poradí
36. v hodnote 22,71 eur by žalobca vystavil dlžníkovi oznámenie o splatení pohľadávky a v prípade
preplatku, by bol tento preplatok dlžníkovi vrátený. V zmysle Sadzobníka poplatkov časť „3.1 Úvery

pre obyvateľstvo“ účinného ku dňu podpisu Zmluvy, ktorý bol prílohou žalobného návrhu, si žalobca za
spracovanie úveru pri čerpaní v hotovosti účtoval poplatok 29,87 eur. Žalobca zároveň uvádza, že výška
RPMN je určená správne a nepožadoval by od Dlžníka pri riadnom a včasnom splácaní vyššie plnenie
ako je uvedené na Zmluve.

12.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.20. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

25. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. V zmysle § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej
obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

27. Podľa 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

28. V zmysle 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady

poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

31. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný (poručiteľka) ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k
znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

32. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

33. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. .Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako banka a poručiteľka ako dlžník

dňa 4.2.2014 uzatvorili zmluvu o úvere č. 1456750421. Podľa čl. 3. Zmluvy bola výška úveru 1000,-
eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,50% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou
36 mesačných splátok vo výške 41,- eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.3.2014 a konečná
splatnosť úveru dňa 10.2.2017. RPMN predstavovala 33,54%. Celková výška nákladov bola uvedená
v sume 487,58 eur.

35.Vdanomprípadezmluvechýbaúdajpožadovanýpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských
úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a
koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej úpravy musia byť
špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov v jednotlivých

splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného

účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015
zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016

zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo
dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súduLevice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo
dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

37. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto možnosť
nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj aj
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

38. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

39. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

40. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej
zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

41. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí

okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

42. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako

také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

43. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

44. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.45. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,

jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

46. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd
preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.
júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

47. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

48. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje

napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne

určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

49. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016

zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,

Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len
vnútroštátnym súdom.“

50. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

51. Pre absenciu (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver
bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

52. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.

53. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
bolaajcelkováčiastka,ktorúmáspotrebiteľzaplatiť.Takýtoúdajvpredmetnejzmluveuzatvorenejmedzistranami sporu absentuje, v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mal žalovaný v súvislosti s
poskytnutým úverom zaplatiť. Celkové náklady však číselne vyjadrené v samotnej zmluve nie sú.

54. Naviac ak zo zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru ani zo skutočností žalobcom v
zmluve deklarovaných. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky vrátane poistného je 41,-
eur, počet splátok 36 a celková výška nákladov je 487,58 eur. Avšak 36 splátok po 41 eur predstavuje
spolu sumu 1476,- eur, kde náklady predstavujú 476,- eur, zároveň 36 splátok po 41,76 eur (splátka
uvedená v aktuálnom stave úveru) predstavuje spolu sumu 1503,36 eur, kde náklady predstavujú 503,36

eur. V zmluve je však uvedená celková výška nákladov 487,58 eur. Aj napriek tomu, že žalobca vo
svojom písomnom podaní vysvetlil rozdiel spôsobený počtom splátok a z toho vyplývajúcu odlišnú
výšku poslednej splátky, v samotnej zmluve akékoľvek vysvetlenie chýba, pričom údaje v nej uvedené
nekorešpondujú so skutočnosť, čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre
absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť.

55. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto
súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré

bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakej
zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)

56. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver
za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

57. Zároveň je potrebné uviesť, ako je zrejmé z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 že žalovaný

(jeho právna predchodkyňa) v deň čerpania istiny úveru dňa 7.2.2014, vyčerpal sumu 970,13 eur a
zároveň sumu 29,87 eur, pričom suma 29,87 eur predstavovala poplatok za spracovanie úveru (bod
3.1 Sadzobníka poplatkov účinného od 1.2.2014). Žalovaný úver čerpal v hotovosti, čo vyplýva aj z
čl. 2 zmluvy o úvere. Žalovanému tak nebol poskytnutý úver vo výške 1000,- eur, ale došlo zo strany
žalobcukposkytnutiuúveruibavovýške970,13eur.VzmluvejetaknesprávneuvedenáRPMN,nakoľko

pri úvere 970,13 eur s dodatočným nákladom 29,87 eur v deň poskytnutia úveru predstavuje RPMN
37,26%, nie však 33,54 %, ako je to uvedené vo formulárovej zmluve zo dňa 4.2.2014 (výpočet súd
realizoval prostredníctvom kalkulačky ).

58. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.

59. Naviac je potrebné dodať, že v danom prípade zároveň v čl. 3 bode 5. Zmluvy je drobným

písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide
aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné
zložky zmluvy.

60. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,

ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález

I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.61. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v čl. 3 bode 5. zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Obchodných podmienok, Všeobecných obchodných podmienok,

Sadzobníka poplatkov ako ani ďalších dokumentov, ktoré sa prostredníctvom nej mali stať súčasťami
zmluvy.

62. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade

neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

63. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

64. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zodpovedá v zmysle § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka za

dlhy poručiteľky, ktorá uzavrela so žalobcom dňa 4.2.2014 zmluvu o úvere, nakoľko žalovaný nadobudol
dedičstvo po poručiteľke v celosti, pričom cena nadobudnutého dedičstva predstavovala 6.588,- eur.

65. Žalobca v zmysle zmluvy poskytol poručiteľke úver vo výške 970,13 eur. Podľa predloženej
špecifikácie žalovaný k predmetnej zmluve uhradil 626,40 eur, ktorú sumu súd zarátal na úhradu istiny

úveru.

66. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených
vyššie (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka),
úhrady žalovaného v sume 626,40 eur boli zarátané na istinu a žalovaného tak súd zaviazal na úhradu

nesplatenej istiny v sume 343,73 eur. V tejto časti bol nárok žalobcu dôvodný, preto v uvedenom rozsahu
súd žalobe vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol.

67. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

70. Pre účely určenia pomery úspechu medzi stranami sporu súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku
žalobcu ku dňu podania žaloby dňa 13.11.2017. Žalobca požadoval sumu 657,80 eur, úrok 411,40 eur,
úrok z úveru vo výške 25,50% zo sumy 657,80 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku
dňu 13.11.2017 predstavuje sumu 5,51 eur. Z uplatnenej sumy 1074,71 eur s príslušenstvom žalobcovi
bolo priznaných 343,73 eur s príslušenstvom.

71. Žalobcov úspech tak predstavoval 31,98% (343,73 x100: 1074,71 = 31,98%) a neúspech 68,02% a
po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania
v pomere 36,04 %, po zaokrúhlení 36%.

72. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za
potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti
konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Úspešnejšiemu
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko sa však žalovanému žiadne trovy konania

nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.