Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205245
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814205245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

DPS financial consulting, s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného:
advoconsulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti odporcovi: X. O.,
K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XXX, zastúpený: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, Q.. O. XXXX/X, B. K. I., o zaplatenie
sumy 398,33 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal odporcu

zaplatiť mu sumu 398,33 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 70,57 eur,
spolu s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a trovy
konania. Vo svojom návrhu uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou W. W., U..W.. ako
postupcom a navrhovateľom, ako postupníkom. W. W. ako právny predchodca navrhovateľa uzatvorila
s odporcom Zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného
účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech odporcu. Touto zmluvou sa odporca, okrem

iného, zaviazal aj dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky W. W. účinné od 01.08.2002 a Obchodné
podmienky W. W.K. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom účinné od 01.07.2007. Odporca prekročením rámca povoleného prečerpania porušil
Obchodné podmienky W. W., čím v zmysle Obchodných podmienok vznikla W. W. voči odporcovi
pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Nakoľko odporca pohľadávku z nepovoleného prečerpania
v súlade s obchodnými podmienkami neuhradil, W. W. odporcovi poskytnuté povolené prečerpanie v
súlade s ustanoveniami Obchodných podmienok zastavila. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola W.

W. navrhovateľovi postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte odporcu, ktorá ku dňu
postúpenia pozostávala z istiny vo výške 398,33 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo
výške 70,57 eur. Navrhovateľ, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013
vyzval odporcu na jej zaplatenie. Odporca ani po výzve navrhovateľa do dňa podania návrhu neuhradil.

Podaním zo dňa 27.07.2015 navrhovateľ zobral svoj návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne z istiny, za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia späť. Na základe uvedeného preto súd

uznesením č. k. 8C/89/2014-41 zo dňa 14.10.2015 konania v tejto časti zastavil.

Odporca potvrdil, že mal vedený účet v W. a je aj pravdou, že prekročil limit na tomto účte.Zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca je invalidný dôchodca umiestnený v zariadení sociálnych
služieb s príjmom 350,20 eur. Súčasné dlhy odporcu momentálne prekračujú jeho príjmy a preto nie je
schopný predmetný záväzok uhradiť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty, Zmluvou o bežnom účte, Zmluvou o kontokorentnom účte, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0935/2013/CE, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie zo dňa 21.11.2013,

písomnýmvyjadrenímnavrhovateľa,Výpisomzúčtuodporcu,odstúpenímodzmluvyzodňa23.07.2011,
všeobecnými obchodnými podmienkami, výsluchom odporcu, a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2004 vyplýva, že predmetom tejto
zmluvy uzavretej medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom bolo zriadenie účtu Bankou pre majiteľa
účtu. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami.

Predmetom zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 31.03.2005 bolo poskytnutie kontokorentného úveru
odporcovi s výškou úverového rámca 12.000 Sk s úrokovou sadzbou 10,65 % ročne (premenlivá).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE a prílohy č. 1 k nej vyplýva, že právny predchodca

navrhovateľa postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi. Na základe uvedeného mal súd za to,
že navrhovateľ má v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

Oznámením o postúpení pohľadávky W. W. oznámila odporcovi postúpenie pohľadávky voči nemu na
navrhovateľa, konkrétne vo výške 468,90 eur s prísl.

Listom zo dňa 23.07.2011 W. W. U..W.., oznámila odporcovi, že s účinnosťou od doručenia tohto podania
odstupuje od zmluvy o kontokorentnom úvere. Odstúpenie bolo odporcovi doručené dňa 26.07.2011.

V zmysle bodu 7.6. VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo

strany klienta (uvedených v bodu 7.6.1), banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej
odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva 15 deň odo dňa jej doručenia klientovi.

Vzmyslebodu10.3.VOP,pridoručovanípísomnostívpoštovomstykusazásielkapovažujezadoručenú
v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát

o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca

ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecnými podmienkami bol daný
navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom
prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju

uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predchodca navrhovateľa a odporca ako dlžník

uzavreli dňa 01.12.2004 zmluvu o bežnom účte a dňa 31.03.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere. V
zmysle zmluvy o kontokorentnom úvere W. W. U..W.., ako veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec vo
výške 12.000 Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v minimálnych mesačných splátkach, ktorých výška
a splatnosť nie je v zmluve uvedená, nie je v nej uvedená ani konečná splatnosť úveru.

Keďže nastali podmienky predpokladané v obchodných podmienkach tým, že dlžník podstatne porušil
zmluvu, navrhovateľ dňa 23.07.2011 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého
zostatku úveru. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 26.07.2011 (podľa bodu 7.6.1. VOP v
spojitosti s bodom 10.3. VOP).

Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú

nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.

Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia
spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú
zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.

Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 OZ).

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Navrhovateľovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z

predmetného záväzkového vzťahu s odporcami.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie
nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je
súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu navrhovateľovi vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, súd určil, že navrhovateľovi ku dňu odstúpenia od zmluvy vznikol tento nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi od
26.07.2011 bolo známe že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Teda
odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda dňom 27.07.2011 mu začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku súdnou cestou a táto uplynula dňa 27.07.2013.

Navrhovateľ podal žalobný návrh na súde až dňa 12.06.2014, teda po uplynutí zákonnej subjektívnej

premlčacej doby, pričom súd z úradnej moci na premlčanie prihliadal. Keďže premlčacia doba uplynula
a nárok navrhovateľa je premlčaný, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci bol odporca v plnom rozsahu úspešný. Keďže si nárok na náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.