Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514203173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2514203173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: C. J., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov: matka S.
J., narodená XX.X.XXXX, bytom C. X, N., právne zastúpená: JUDr. Desana Madžová, advokátka, so
sídlom, Vajanského 58, Piešťany a otec T. J., narodený XX.X.XXXX, bytom X. XX/XX, N., právne
zastúpený: Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, Piešťany, o zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/32/2014-196 zo dňa

27.10.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 9P/32/2014-221 zo dňa 4.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom návrh otca na zníženie výživného pre
maloletú C. zamietol a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. opravil bod 16 odôvodnenia rozsudku

Okresného súdu Piešťany, č. k. 9P/32/2014-196 z 27.10.2016, ktorý má správne znieť: „16. Z potvrdení
o príjme matky za r. 2013, výplatných listov od júna 2014 do januára 2015 matky súd zistil, že
priemerný čistý príjem matky v r. 2013 činil 675,- eur mesačne, v období od júna 2014 do januára
2015 vo výške 352,56 eur mesačne v čistom“., výrokom II. opravil bod 32 odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/32/2014-196 z 27.10.2016, ktorý má správne znieť: „32. Matka v
čase posledného určenia výživného poberala dávky v hmotnej núdzi od vo výške 17,68 eur mesačne
z dôvodu, že poberala náhradné výživné. Jej príjem t.č. činí 352,56 eur mesačne v čistom. Matka tiež

poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo
k podstatnému zvýšeniu príjmu o približne 335 eur. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd
za preukázané výsluchom matky, jej písomným podaním a vyššie citovanými dokladmi predloženými
matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.“

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.
1, 2. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie

vychádzal zo skutkových zistení, že výška výživného povinnému otcovi pre maloletú bola naposledy
upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8C/261/2009, s účinnosťou od 03.06.2010, t.
j. takmer 4 roky pred podaním návrhu na zníženie výživného. Na strane maloletej došlo k podstatnej
zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podanianávrhu bola o 4 roky staršia, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb
ako je strava, oblečenie. Tiež došlo k zmene pomerov týkajúcej sa jej vzdelania. V čase posledného
rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, pričom v čase podania návrhu v máji

2014 bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, t. j. na strane maloletej došlo už v septembri 2010 k
podstatnej zmene odôvodňujúce zvýšenie výživného, nakoľko nastúpila na I. stupeň základnej školy,
pričom v septembri 2014 došlo k ďalšej podstatnej zmene na strane maloletej odôvodňujúce ešte ďalšie
zvýšenie výživného z dôvodu jej nástupu do 5. ročníka základnej školy, t. j. na II. stupeň základnej
školy. Maloletá je zdravá, avšak matke vznikajú jej zvýšené výdavky v súvislosti s chrupom maloletej,

ktorá bola indikovaná na liečbu fixným aparátom s odhadom trvania liečby 1,5 - 2 roky s celkovými
poplatkami 800 - 900 eur. Na strane rodičov od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte
vyživovacích povinností, a teda v tomto smere v podstatnej zmene pomerov. Matka v čase posledného
určenia výživného poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 17,68 eur mesačne z dôvodu, že poberala
náhradné výživné. Jej príjem t. č. činí 352,56 eur mesačne v čistom. Matka tiež poberá prídavok na dieťa
vo výške 23,52 eur. U matky došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o približne 335 eur. Príjem otca v čase

posledného rozhodnutia o výživnom činil 200 - 400 eur mesačne, pričom mal tiež príjem ako konateľ a
spoločník vo výške 2.000 - 3.000 eur, t. j. ďalších 166,66 - 250 eur mesačne, z ktorého uhrádzal rodičom
za bývanie 50 eur mesačne. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu bola otcovi priznaná čiastočná
invalidita v rozsahu 50 % z možných 50 - 70 %, t .j. v najnižšom možnom rozsahu. Príjem otca v čase
podania návrhu na zníženie výživného predstavuje invalidný dôchodok vo výške 140,60 eur a príspevok

na diétne stravovanie vo výške 19 eur mesačne, t. j . 159,60 eur. U otca došlo k podstatnému zníženiu
príjmu o približne 180 eur. Otec má pritom výdavky 10 eur mesačne na inzulín a prakticky 10-20 eur
mesačne za bývanie u rodičov, ktorým niekedy neprispeje vôbec.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že otec ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal

skutočnosť, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene z objektívnych dôvodov zhoršením jeho
zdravotného stavu, ktoré vyústilo do priznania čiastočnej invalidity a priznania čiastočného invalidného
dôchodku. Otec má takto zníženú pracovnú schopnosť, ktorá ovplyvňuje jeho možnosť sa zamestnať a
maťpríjem.Zhoršeniezdravotnéhostavuastýmspojenépriznanieinvalidityspravidlamožnopovažovať
za podstatnú zmenu pomerov, avšak v danom prípade súd prvej inštancie na túto zmenu neprihliadal z

nasledovných dôvodov. U otca síce došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak má možnosť si privyrobiť, čo aj
sám deklaroval a nielen o sumu 240 eur mesačne, ako to vyplýva z ponuky práce predloženej otcom,
ale o sumu 200 eur a viac v závislosti od odpracovaných hodín, ktorých ponúk bolo 6 (k pojednávaniu
29.09.2015), niektoré stále trvali, avšak ich otec neprijal kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Pritom
ku dňu vyhlásenia rozsudku bol zdravotný stav otca stále rovnako zhoršený ako pri podaní návrhu na

zníženie výživného, otec tu však už deklaruje možnosť sa zamestnať, pričom teraz mu v tom bráni
skutočnosť, že nemá vodičské oprávnenie. Z uvedeného takto súdu prvej inštancie vyplynulo, že otec sa
vyhýba riadnemu sa zamestnaniu. Otec nie je evidovaný na úrade práce, je dobrovoľne nezamestnaný,
pričom vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť je jeho povinnosťou sa zamestnať aspoň na čiastočný
úväzok, keďže priznaná miera invalidity je iba 50% a vo zvyšných 50% je spôsobilý byť zamestnaný.

Pokiaľ otec namieta, že jeho opätovné zamestnanie je do veľkej miery ovplyvnené držaním vodičského
oprávnenia,ktorémuboloodňatézdôvoduexekúcieprevymoženiepohľadávkynavýživnomnazáklade
návrhu matky, tu súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že k odňatiu vodičského oprávnenia došlo
až v máji 2015, pričom minimálne od r. 2010 do mája 2015 otec vodičským oprávnením disponoval a
aj tak sa nezamestnal. Preto pri posudzovaní schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť

nevychádzal súd prvej inštancie z aktuálneho príjmu, ktorý otec dosahuje vo výške 159,60 eur, ale z
príjmu ktorý je schopný dosahovať aj s prihliadnutím na svoje dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské s
maturitou), t. j. vo výške 159,60 eur + 200 - 300 eur mesačne (ponúkaný plat deklarovaný otcom počas
pojednávania 20.09.2016). Na základe týchto skutočností potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nie je možné prihliadať na zníženie príjmu otca. Zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného nebude

ani v rozpore s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej možno výživné určiť vo
výške 25 - 30% z príjmu povinného rodiča. Naposledy určené výživné je teda v tomto intervale, pričom
tu súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ešte pred podaním návrhu došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletej odôvodňujúce práve naopak zvýšenie výživného, pričom od septembra
2014 už došlo ešte k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúce ďalšie

zvýšenie výživného.

4. Opravné uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 224 Civilného sporového
poriadku. Vecne argumentoval tým, že v rozsudku v odôvodnení, v časti bodu 16 súd prvej inštancieuviedol o.i., že od júna 2014 do januára 2015 priemerný čistý príjem matky v r. 2013 činil 675,- eur
mesačne, v období od júna 2014 do januára 2015 vo výške 347,52 eur, pričom pri opätovnom sčítaní
čistého príjmu matky dospel súd k záveru, že správne mala byť za obdobie od júna 2014 do januára 2015

uvedená suma vo výške 352,56 eur mesačne v čistom, na základe čoho opravil bod 16 odôvodnenia
rozsudku. Podobne potom súd prvej inštancie posúdil aj správnosť údajov v rozsudku v bode 32
odôvodnenia, ktorým zosúladil zistený skutkový stav uvedený v bode 16 odôvodnenia so záverom,
ku ktorému dospel na základe preukázaných skutočností, pričom z dôvodu zrejmej nesprávnosti,
keďže uvedený záver nezodpovedal vykonanému dokazovaniu, vypustil vetu „Z citovaného spisového

materiáluOkresnéhosúduPiešťanymalsúdzapreukázané,žematkavčaseposlednéhourčeniabývala
s tromi deťmi v rodinnom dome, ktorý obýva naďalej. V súvislosti so zabezpečením vedenia domácnosti
uhrádzala mesačne 137,- eur mesačne, tiež 97,50 eur splátku ŠFRB“. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým odstránil zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo v
písomnom vyhotovení odôvodnenia rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie otec prostredníctvom jeho
právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že vyhovie jeho návrhu na zníženie výživného alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
odôvodnil zamietnutie návrhu otca tým, že nastala zmena (podstatná) pomerov u dieťaťa, nastala zmena

pomerov z pohľadu príjmu otca povinného, ktoré pomenoval ako podstatné zníženie príjmu (bod 33.
odôvodnenia), zmena zdravotného stavu môže viesť k zmene pomerov, ale v tomto prípade na ňu
súd prvej inštancie neprihliadol (bod 34.), podľa jeho názoru sa otec vzdal výhodnejšieho zárobku
(bez dôležitého dôvodu), v bode 32. uviedol skutkové okolnosti, ktoré v tomto konaní nezistil. Časť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konkrétne bod 32., nemá oporu v zistených skutočnostiach

a vykonaných dôkazoch. Zo zistených a v konaní preukázaných skutkových okolností, i keď súd
prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení o nich vôbec nezmienil, vyplýva, že z dôvodu neplnenia
vyživovacej povinnosti bol otec právoplatne odsúdený za trestný čin zanedbania vyživovacej povinnosti,
s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ktorý výkon bol otcovi nariadený
a v roku 2014 nastúpil otec na jeho výkonu. Otec by rád plnil svoju vyživovaciu povinnosť vo väčšej

miere, než je tomu v súčasnosti, žiaľ jeho zhoršený zdravotný stav a tiež dlhý čas posudzovania jeho
nároku na priznanie invalidity a invalidného dôchodku, kedy bol absolútne bez pravidelného príjmu,
mu v tom objektívne bránia. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa prv urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby
dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Napadnuté rozhodnutie tieto hľadiská nezohľadňuje, nakoľko len

uvádza aké náklady matka s maloletou má, bez rozlíšenia základných bežných potrieb dieťaťa od potrieb
ostatných, nakoľko ich všetky spája, a to bez vyjadrenia ich priemernej mesačnej výšky. Je zrejmé, že
životná úroveň oboch rodičov a výraznejšie u otca nedovoľuje zohľadniť prípadné náklady nad rámec
základných bežných potrieb dieťaťa. Právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške
ako sú preukázané náklady na dieťa. Ak súd prvej inštancie nedospel vykonaným dokazovaním k

zisteniu stavu oprávnených potrieb dieťaťa, nie je možné pristúpiť k tomu, aby následne rozhodoval
o rozdelení povinnosti ich hradiť medzi rodičov a zároveň tak rozhodovať o určení, o zvýšení alebo o
znížení vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťaťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Súd prvej
inštancie uviedol, že otec sa podľa jeho názoru vyhýba riadnemu zamestnaniu, ktoré odôvodnil tým, že
otec sa má možnosť zamestnať (i keď tomu bráni zadržanie vodičského preukazu). V tomto smere otec

musí uviesť, že jeho závery nie sú správne, nakoľko možnosť sa zamestnať a dosiahnuť príjem je v jeho
prípade skutočne síce možná (reálna), ale je viazaná na možnosť viesť motorové vozidlo. Jedine matka,
ako oprávnená, má v dispozícii možnosť, aby súdny exekútor neviedol exekučné konanie zadržaním
vodičskéhopreukazu.Nakoniecjepotrebnévziaťdoúvahy,ževykonávanieexekúcietakýmtospôsobom
vedie len k tomu, že zabraňuje reálne otcovi sa zamestnať. Zároveň, ak je podmienkou akéhokoľvek

zamestnávateľa pre uzatvorenie pracovného pomeru oprávnenie viesť motorové vozidlo, a otec túto
podmienku nespĺňa, nemožno to, že ponuku neprijal, vyhodnotiť ako vzdanie sa výhody. A preto závery
súdu prvej inštancie o neprijatí ponuky zamestnania ako vzdanie sa výhody bez dôležitého dôvodu nie
sú rovnako správne. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že jeho potenciálny príjem predstavuje: suma
140,60 eur + 19,00 eur, suma 200 eur až 300 eur, spolu tak 359,60 eur až 459,60 eur, a tak 25% z

jeho (potenciálneho) príjmu predstavuje 89,90 eur až 107,88 eur, 30 % tak predstavuje 114,90 eur až
137,88 eur. V tomto smere otec uvádza, že nie je možné paušalizovať výšky výživného, i keď štatisticky
je možné vravieť o tom, že priemerne je výška výživného určovaná od úrovne 15 % a ž 30 % príjmu
povinnéhorodiča.Vzhliadnucktomu,žesúčasnýmjedinýmpríjmomotcajepriznanýinvalidnýdôchodokvo výške 140,60 eur bez príspevku vo výške 19 eur z dôvodu diabetesu, je ponechanie výšky výživného
na sume 132,77 eur likvidačné.

6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Vo vyjadrení
k odvolaniu uviedla, že pokiaľ bod 32. odôvodnenia rozsudku nemá oporu vo vykonaných dôkazoch
a zistených skutočnostiach, ide o zrejmú nesprávnosť a matka podala v tejto veci návrh na opravu
chyby v súlade s § 224 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie sa však s otázkou príjmu
a výdavkov matky vysporiadal v bodoch 13. až 18. odôvodnenia rozsudku. Otec výživné nikdy riadne

neplatil. Pre zníženie vyživovacej povinnosti nepostačuje tvrdenie otca o tom, že v období od 10.6.2014
do 30.9.2014 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody práve v
dôsledku neplnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy,
pričom takúto vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v období, kedy dosahoval dostatočný príjem. Otec je
povinný si usporiadať svoje osobné a majetkové pomery, tak aby boli v jeho reálnych schopnostiach a
možnostiach prispievať primeraným výživným pre maloleté dieťa, ktoré je na výživu rodičov odkázané.

Nie je možné zbaviť sa zákonnej vyživovacej povinnosti v dôsledku úmyselného konania tak ako sa ho
dopustil otec práve v súvislosti s neplnením si zákonnej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému
nezaopatrenému dieťaťu. Výživné 133 eur mesačne predstavuje výživné 4,49 eur na jeden deň a
zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75
ods.1Zákonaorodine,podľaktoréhoodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťaniesújedinýmzákonným

kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a práve pomery otca, na ktoré
sa odvoláva boli zohľadnené určením výživného len 133 eur mesačne pre maloletú. Zároveň v tejto
súvislosti poukazuje na bod 30. a bod 37. rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval skutočnosť,

že pred podaním návrhu otcom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúce
zvýšenie výživného, pričom od septembra 2014 už došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane
pomerov odôvodňujúce ďalšie zvýšenie výživného. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje fyzické
dospievanie dieťaťa, zo zákona má dieťa právo na výživu. Rodičom zo zákona vzniká povinnosť plniť
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Kritériom na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa stará. Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na dieťa tvorí materiálne
hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodičia, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie
potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča. Námietku otca k zubnému strojčeku ako
nepotrebnej estetickej záležitosti považuje za nonsens, nakoľko každému rodičovi by mal byť prvoradý

záujem dieťaťa. Maloletá je vo veku, kedy sa zubná korekcia odporúča vykonať, nakoľko čeľuste ešte
rastú,zubysúnajlepšietvarovateľné.Krivézubysúťažšieprístupnéčisteniu,takžejevyššierizikovzniku
zubného kazu, zápalu ďasien a úbytku alveolárnej kosti. Dôležité je aj estetické hľadisko, ktoré zvýši
sebavedomie a zaistí ľahšie zaradenie do spoločnosti. K námietkam otca, že jeho príjem vzhľadom na
výdavky, ktoré dokladoval, mu neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške, poukazuje na ust. § 62

ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal aj s
otázkou invalidity otca a jej vplyvu na možnosť zamestnať sa, a to konkrétne v bode 35. rozsudku. U
otca síce došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak má možnosť si privyrobiť, čo aj sám deklaroval, a nielen

o sumu 240 eur mesačne, ako to vyplýva z ponuky práce predloženej otcom, ale o sumu 200 eur a
viac v závislosti od odpracovaných hodín, ktorých ponúk bolo 6 (k pojednávaniu 29.09.2015), niektoré
stále trvali, avšak ich otec neprijal kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Pritom ku dňu vyhlásenia
rozsudku bol zdravotný stav otca stále rovnako zhoršený ako pri podaní návrhu na zníženie výživného,
otec tu už deklaruje možnosť sa zamestnať, pričom teraz mu v tom bráni skutočnosť, že nemá vodičské

oprávnenie. Súd prvej inštancie v ďalšom tiež uviedol, že otec nie je evidovaný na úrade práce, je
dobrovoľne nezamestnaný, pričom vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť je jeho povinnosťou sa
zamestnať aspoň na čiastočný úväzok, keďže priznaná miera invalidity je iba 50% a vo zvyšných 50%
je spôsobilý byť zamestnaný. Otec pritom sám deklaroval, že mal / má pracovné ponuky. Otec sa pritom
sám dostal do situácie (neplatením výživného), v dôsledku ktorej došlo strate vodičského oprávnenia,

pričom počas celého konania na súde prvej inštancie nepreukázal záujem exekučne vymáhané výživné
splácať, a to ani čiastočne, preto upustenie od exekučného vymáhania by mohlo viesť k ohrozeniu
záujmov maloletej na vymoženie výživného. Zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného nebude
ani v rozpore s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej možno výživné určiťvo výške 20 - 30% z príjmu povinného rodiča, keď naposledy určené výživné je teda v tomto intervale.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7.Kodvolaniuotcasapísomnevyjadrilkolíznyopatrovník.Vovyjadreníkodvolaniuuviedol,žeodporúča
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§

359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie

návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej
časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného

na maloletú zo sumy 133 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne počnúc dňom 1.5.2014. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
v celom rozsahu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného
rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre

zníženie výživného otca pre maloletú, odkedy a v akom rozsahu.

11.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).

15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

16. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno

zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
ainé.Zmenapomerovpritommôžebyťodôvodnenábuďsubjektívne-okolnosťaminastranepovinného,

resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom

na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať

náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby

rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

18. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.

V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

19. Výživné pre maloletú bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k.
8C/261/2009-52 zo dňa 11.5.2010 na sumu 133 eur mesačne. Matka v čase ostatnej úpravy výživného
poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 17,68 eur mesačne a otec mal príjem vo výške cca 200 eur -
400 eur mesačne zo živnosti a ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti vo výške od 2.000 eur do

3.000 eur ročne, pričom obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Maloletá v čase ostatnej úpravy
výživného mala sedem rokov a navštevovala materskú škôlku. Z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie vyplynulo, že aktuálny príjem matky predstavuje sumu 352,56 eur mesačne v čistom a príjem
otca v čase podania jeho návrhu na zníženie výživného predstavoval invalidný dôchodok vo výške
140,60 eur mesačne a príspevok na diétne stravovanie vo výške 19 eur mesačne. Otcovi bol priznaný

invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 660 6797 0 zo dňa 6.11.2015 s
účinnosťou od 4.11.2013 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol
vedený v tejto evidencii od 4.5.2015 do 14.6.2015 a vyradený bol pre nespoluprácu. Maloletá má 14
rokov, aktuálne navštevuje siedmy ročník na základnej škole. Počet vyživovacích povinností zostal u

oboch rodičov nezmenený.

20. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správneskonštatoval,ževdanejveciniesúsplnenépodmienkyprezníženievýživnéhootcanamaloletú.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného, kedy maloletá navštevovala

materskú škôlku, uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo
6 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na
strane maloletej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým
v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, teda pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo
všetkých oblastiach života. Maloletá od ostatnej úpravy výživného v školskom roku 2010/2011 nastúpila

do prvého ročníka základnej školy, v školskom roku 2014/2015 nastúpila na druhý stupeň základnej
školy. S nástupom na základnú školu a následným pokračovaním vo vzdelávaní na druhom stupni
základnej školy sú notoricky známe výdavky súvisiace so zápisom do školy, nákupom učebníc, kníh
a ostatných učebných pomôcok a školských potrieb, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné náklady
na cestovné a stravné. Maloletá má tiež nepochybne ďalšie výdavky spojené s jej mimoškolskými

aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletej vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo
k podstatnej zmene pomerov majúcich vplyv na výšku výživného.

21. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného
sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie

atď.) ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby apod.) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky
spojené so zdravotným stavom a záujmami dieťaťa. Odvolacia námietka otca sa týkajúca sa stavu
oprávnených potrieb maloletej len v rámci základných bežných potrieb je nenáležitá. Podľa jeho tvrdenia
preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie nerozlišuje bežné potreby maloletej od potrieb ostatných,

nakoľko ich všetky spája. Podľa názoru odvolacieho súdu výdavky maloletej tak, ako ich ustálil súd prvej
inštancie sú primerané a zodpovedajú reálnym výdavkom maloletého dieťaťa v jej veku. Pri skúmaní
oprávnených potrieb maloletého dieťaťaí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé,
pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe školských
prázdnin, v súvislosti s úhradou školských výletov a iných školských aktivít, nakupovaním školských

potrieb a v súvislosti so záujmami a mimoškolskými aktivitami maloletej. Účelom výživného je uhrádzať
nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám
sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.22. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo,keby žilo v harmonickejspoločnejdomácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté

dieťamápritomprednosťpredinýmivýdavkamirodičov,aototoprávonemôžebyťukracované.Odvolací
súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej
a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k
jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v

ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na
výživumaloletéhodieťaťa.Nákladyvyčíslenématkousúprimerané,korešpondujúspotrebamimaloletej.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Súd prvej inštancie správne prihliadol i na to, že matka sa osobne o maloletú stará,
zabezpečuje jej bývanie, celodennú starostlivosť o maloletú, uspokojuje každodenné potreby maloletej
a stará sa o spoločnú domácnosť.

23. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové
(majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality
príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť

posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a
osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti,
schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov
dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa
niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a

možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, doposiaľ nezaopatreného dieťaťa,
si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, ktoré
nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj
patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a
možnostipovinnéhorodičaniesúvyužívanéadekvátnezdôvoduúmyselnéhovyhýbaniusazárobkovým

možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd
v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená,
ževychádzazfikciepríjmu,ktorýbypovinnýrodičmoholreálnedosiahnuť(jeschopnýreálnedosahovať)
a nie z jeho súčasného faktického príjmu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto pokiaľ otec v odvolaní namietal, že jeho možnosť zamestnať
sa a dosiahnuť príjem je v jeho prípade viazaná na možnosť viesť motorové vozidlo a vykonávanie
exekúcie zadržaním vodičského preukazu vedie len k tomu, že otcovi zabraňuje reálne zamestnať
sa, je táto odvolacia námietka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec ukončil živnostenské
podnikanie k 31.10.2013, v období od 10.6.2014 do 30.9.2014 bol vo výkone trestu odňatia slobody

pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V období od 4.5.2015 do 14.6.2015 bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, z ktorej evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Invalidný dôchodok bol
otcovi priznaný s účinnosťou od 4.11.2013. Jediným aktuálnym príjmom otca je invalidný dôchodok
a príspevok na diétne stravovanie spolu v sume 159,60 eur mesačne. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je u otca 50 %, preto súd prvej

inštancie správne prihliadol na to, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, bol vyradený z evidencie
uchádzačov o zamestnanie, hoci jeho povinnosťou je zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok. Z
výsledkov dokazovania pred súdom prvej inštancie bezpochyby vyplynulo, že otec nejaví o možnosť
zamestnania sa skutočný záujem, keď nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie napriek
tomu, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok s príspevkom na diétne stravovanie a je schopný

vzhľadom na svoj zdravotný stav zaradiť sa do pracovného procesu minimálne v rozsahu 50 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda sám sa tak svojim konaním dostal do situácie, že je
bez príjmu zo zamestnania, nakoľko jeho aktivitu oprávneného rodiča smerujúcu k získaniu príjmov
nemožno považovať za dostatočnú. Ak teda otec okrem dôchodku a príspevku na diétne stravovanie
nemá ďalší čiastočný (v rozsahu 50 %) príjem zo zamestnania a nie je vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, možno dospieť len k jedinému záveru, že otec zjavne nevyužil všetky svoje možnosti a
nezúročil všetky svoje schopnosti na zabezpečovanie tejto zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej.
Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že jeho možnosť zamestnať sa je viazaná len na možnosť viesť
motorové vozidlo, tu odvolací súd poukazuje opäť na správne zistenie súdu prvej inštancie, že otcovibol odňatý vodičský preukaz až v máji 2015, hoci nepracuje od ukončenia živnosti v októbri 2013.
Navyše z výpovede samotného otca v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že by mohol
vykonávať prácu servisného technika, keďže to nie je fyzicky náročná práca, ktorá práca servisného

technika nie je viazaná na vodičské oprávnenie. Napokon aj z Odborného posudku o invalidite zo
dňa 21.9.2015 jednoznačne vyplynulo, že otec môže pracovať, avšak len v prostredí bez nadmernej
fyzickej záťaže s popisom práce: technik. Tieto skutočnosti potom nasvedčujú záveru, že otec je v
súčasnej dobe bez adekvátneho zdroja príjmu zo subjektívneho dôvodu. Navyše otec napriek tomu,
že má zákonnú vyživovacou povinnosť k svojmu maloletému nezaopatrenému dieťaťu, nepreukázal,

že v súčasnosti vyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu nájsť si svojim
možnostiam a schopnostiam a primerane i zdravotnému stavu adekvátne stabilné pracovné uplatnenie
s adekvátnym zárobkom a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Preto správne súd prvej
inštancie pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý
by mohol otec dosiahnuť, ak by sa zamestnal aspoň na polovičný úväzok. Dosiahnuť minimálne taký
príjem je v možnostiach a schopnostiach otca a je jeho povinnosťou aktívne sa pričiniť o zabezpečenie

si stabilného zdroja príjmu. Otec má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce v rozsahu 50 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom zvyšok jeho neschopnosti pracovať s ohľadom na jeho
zdravotný stav je pokrytá invalidným dôchodkom. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie
vychádza z prezumpcie, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom
trhu práce. Sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu

deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k
jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej
povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené
záujmy maloletého dieťaťa.

25. Pokiaľ otec v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, že podľa
zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 - 30
% jeho čistého príjmu, je jeho odvolacia námietka nenáležitá. Rozhodovanie v súlade s ustálenou
judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného
v Čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Účastníci konania legitímne

očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom.
Dôkazom, že súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax o tejto otázke,
je množstvo rozhodnutí tunajšieho súdu s vyslovením rovnakého právneho názoru o určení výšky
výživného v rozsahu 20% - 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča (samozrejme v závislosti
od individuálnych okolností konkrétneho prípadu), napr. rozhodnutia č. k. 24CoP/104/2017-356 zo dňa

6.9.2017, č. k. 24Co/385/2016-167 zo dňa 15.2.2017, č. k. 25CoP/54/2016-241 zo dňa 8.2.2017, č. k.
25CoP/17/2016-52 z 28.9.2016, č. k. 24CoP/30/2017-361 zo dňa 5.4.2017, č. k. 26CoP/17/2016-98 zo
dňa 27.9.2016, č. k. 26CoP/32/2015-143 zo dňa 22.12.2015, č. k. 26CoP/12/2013-80 zo dňa 20.5.2014,
č. k. 11CoP/10/2016-101 zo dňa 16.3.2016, č. k. 10CoP/33/2015-209 zo dňa 27.1.2016.

26. Napokon otec namietal, že v odseku 32. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie
uviedol skutkové okolnosti, ktoré v konaní nezistil. Toto pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v
zrejmej nesprávnosti už bolo súdom prvej inštancie odstránené vydaním opravného uznesenia.

27. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne

predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu
v zmysle návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 78 ods. 1
Zákona o rodine. S prihliadnutím na vek maloletej a mieru jej odôvodnených potrieb je na vlastnej
iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu i zo zamestnania (nielen z invalidného
dôchodku), s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery

adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu
uspokojovania odôvodnených potrieb maloletej. Odvolací súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť,
že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred
inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu
otca.

28. Ani ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako
boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom
odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, akoaj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

29. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) v spojení s opravným
uznesením podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti
vo výroku potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).