Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203117
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7814203117.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu D. Q., A..

XX.XX.XXXX, W. A., Č. X, proti žalovanému Ing. Július Lapdavský - DEŠTRUKPROJEKT, so sídlom
Rožňava, Zakarpatská 6, IČO: 32 996 187, práv. zast. JUDr. Mária Ďurajová, advokátka, so sídlom
Rožňava, Námestie 1. mája 11, v konaní o zaplatenie 2.150,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie do výšky sumy 132,20 Eur s príslušenstvom.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% z uvedenej sumy, za čas od 26.11.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

III. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 84 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.150,- Eur s 9 % úrokom z
omeškania z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 19.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 26.03.2012 nastúpil do práce
u žalovaného, s dňom nástupu od 27.03.2012. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú, do
30.06.2012. Miestom výkonu práce bola H., resp. miesta výkonu prác v spoločnosti. Dohodnutý bol plný
pracovný úväzok, s tým, že týždenný pracovný čas nepresiahne 40 hodín. Dĺžka jednej pracovnej zmeny
bola 8 hodín. Mzda bola dojednaná jednak ako úkolová mzda vo výške 4,- Eur/1 hod. a jednak ako
časová (v prípade údržby a opravy stroja ) vo výške 2,26 Eur/1 hod. Mala byť vyplácaná najneskôr
k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca v hotovosti alebo na účet. Dňa 30.06.2012

bol pracovný pomer ukončený v zmysle ust. § 71 Zákonníka práce, dôkazom čoho bol list adresovaný
žalobcovi zo dňa 28.06.2012. Žalovaný za druhý a tretí odpracovaný mesiac nezaplatil žalobcovi mzdu
v sume 1.972,- Eur (986,- Eur/1 mesiac x 2 mesiace), preto si žalobca uplatnil nárok na súde. Keďže
bol žalovaný v omeškaní, pripočítal si k uvedenej sume úrok z omeškania vo výške 9 % a vyčíslil ho
v sume 177,48 Eur. Spolu si žalobca uplatnil nárok vo výške 2.150,- Eur. Pred podaním žaloby, výzvou
zo dňa 04.03.2014 a Pokusom o pokonávku vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.
Žalovaný nereagoval ústne ani písomne, zásielku neprevzal v odbernej lehote.

3. Písomným podaním zo dňa 21.08.2014 žalobca upravil - rozšíril žalobný petit tak, že sa domáhal
zaplateniasumy2.310,68Eurs9%úrokomzomeškaniaročneod04.03.2014dozaplatenia.Kuvedenej
sume dospel tak, že prepočítaval úroky z pôvodne uplatneného nároku za obdobie od 27.03.2012 do27.04.2012 s tým, že použil základnú sadzbu ECB vo výške 0,75 % zo mzdy, ktorú mu mal vyplatiť
žalovaný za uvedené obdobie. Úrok vyčíslil vo výške 95,39 Eur, po pripočítaní k mzde, suma mala
predstavovala 1.155,34 Eur. Rovnakým spôsobom prepočítal žalobca aj úrok z omeškania za obdobie

od 29.05.2012 do 30.06.2014. Za dané obdobie istina a kapitalizovaný úrok z omeškania predstavovali
výšku 1.155,34 Eur. Súčet týchto súm predstavovala výšku 2.310,68 Eur.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je
neurčitá a zmätočná, pretože zo žaloby nie je zrejmé, za ktoré konkrétne mesiace žalobca požaduje

mzdu. Uvádzanie mesiacov „za druhý a tretí odpracovaný mesiac“, nepovažuje žalovaný za určité
vymedzenie. Žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným ku dňu 30.06.2012, ale v skutočnosti
pracovalreálnedo14.06.2012.Od15.06.2012vykazovalabsencie,nezúčastňovalsanavykonanípráce
pre zamestnávateľa, čo sa žalovaný dozvedel až dodatočne. Keďže mzda patrí len za vykonanú prácu
a žalobca mal vykázanú absenciu, bez odsúhlaseného pracovného voľna, podľa názoru žalovaného,
nárok na mzdu za tento posudzovaný prípade nepatrí v zmysle ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Na

viac žalovaný poukázal aj na to, že nenastúpením žalobcu do práce, spôsobil zamestnávateľovi aj určitú
škodu za 11 dní absencie. Zamestnávateľ ustálil škodu v sume 3.018,40 Eur ( 11 dní x 110 hod. x 27,44
Eur ). V dôsledku nezodpovedného prístupu žalobcu, nemal žalovaný podklady k zúčtovaniu mzdy.
Žalovaný poukázal na predložené výkazy o mzde za mesiac máj a jún 2012. Podľa názoru žalovaného
mzda za mesiac máj vo výške 385,95 Eur bola riadne zaplatená. Prezentoval aj stanovisko, že aj za

mesiac jún bola mzda (pôvodne vypočítaná vo výške 278,86 Eur) zaplatená. Navrhol sumu 664,81 Eur
zohľadniť a započítať do nároku žalobcu.

5. Žalobca považoval predložené listiny žalovaným a jeho vyjadrenie o výplate mzdy za nepravdivé
a účelové. Trval na tom, že žalovaný z titulu výplaty mzdy, zaplatil žalobcovi dňa 17.05.2012 sumu

490,06 Eur a dňa 24.06.2012 sumu 369,95 Eur, spolu 860,01 Eur, čo preukazoval žalobca výpisom
z účtu zo X. X. Y..X.., ku dňu 31.03.2012 a 31.05.2012. Z výpisov vyplynulo, že bol zaznamenaný
bezhotovostný vklad od žalovaného na účet žalobcu, tak ako uvádzal žalobca. Žalobca namietal aj
nezaplatenie cestovného (diét) za mesiac máj 2012 vo výške 190,50 Eur, pričom pracovný a cestovný
príkaz bol predložený. So škodou, ktorú žalovaný vyčíslil vo výške 3.018,40 Eur nesúhlasil, a to aj s

poukazom na to, že pokiaľ nejaká škoda vznikla v súvislosti s absenciami, mala byť prerokovaná so
žalobcom do jedného mesiaca ku dňu vzniku škody v súlade s ust. § 191 ods. 2, 3 Zákonníka práce. Na
preukázanie svojich tvrdení o neexistencii absencií, žalobca predložil Potvrdenie o dĺžke zamestnania
a zápočte dôb zamestnania, z ktorého vyplynulo, že pracovný pomer skončil dňa 30.06.2012, nebola
vykázaná neospravedlnená absencia, ani spôsobená škoda. V súvislosti s konaním žalovaného podal

žalobca na žalovaného trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy a sťažnosť na úrad bezpečnosti práce.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov, oboznámením sa s písomnými
stanoviskami žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, so súkromno-znaleckým posudkom a zistil
nasledovný skutkový stav.

7. Žalobca trval na žalobe aj na písomných vyjadreniach doručených súdu, komunikoval so súdom len
písomne. S pojednávaním a rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti súhlasil.

8. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Konštatoval, že žalobca nepredložil žiaden

dôkaz o tom, aké práce vykonával osobne u žalovaného v období od 15.06.2012 do 30.06.2012.
Na pokus o pokonávku žalobcu reagoval žalovaný listom zo dňa 08.12.2014. Predložil súdu Protokol
Inšpektorátu práce Košice zo dňa 07.07.2015 o výsledku inšpekcie u žalovaného. Je predovšetkým
povinnosťou žalobcu preukázať vykonanie práce, pokiaľ si uplatňuje za dané obdobie mzdu. Okrem
toho bolopovinnosťoužalobcukudňuskončeniapracovnéhopomerupredložiťpracovnývýkaz,doklady

súvisiace s uplatňovaním nároku na základe cestovného príkazu. Napriek tomu tak žalobca neurobil,
niekoľko rokov nenamietal mzdové nároky a učinil tak až krátko pred uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty. Žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru so žalobcom nemal k dispozícii od žalobcu
žiadenpracovnývýkaz,cestovnýpríkaz.Vychádzalvtomčaselen zpredpokladu,že žalobcavykonával
práce podľa pracovnej zmluvy. Mzdu za mesiac jún 2012 zúčtoval tak, že zahrnul do mzdy namiesto

absencie neplatené voľno a 6 dní dovolenky. Až v priebehu konania vysvetlil prečo zúčtoval mzdu
takým spôsobom. Zúčtovanie musel urobiť ku dňu skončenia pracovného pomeru so žalobcom, pretože
musel splniť oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Súčasťou bol výpočet vymeriavacieho
základu (súčet vyplatenej mzdy za obdobie pracovného pomeru), pre účely odvodovej povinnosti. Včase skončenia pracovného pomeru nebola možná žiadna komunikácia so žalobcom. Žalovaný trval
na tom, že cestovné náhrady za mesiac máj 2012 boli žalobcovi vyplatené v sume 190,50 Eur, o čom
svedčí jeho podpis ako príjemcu na cestovnom príkaze. Keďže žalobca nepredložil pracovný výkaz,

z ktorého by vyplynulo, že záznam o absenciách je nesprávny a nepredložil ani cestovný príkaz za
mesiac jún 2012, neboli mu mzdové nároky za dané obdobie priznané. Ani počas konania žalobca
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil vykázané absencie. V záujme zabezpečenia riadnych
podkladov pre zúčtovanie mzdy, požiadal žalovaný spoločnosť Skanska o pracovný výkaz, pretože
uvedená spoločnosť sledovala pracovné výkony, za účelom ďalšieho zúčtovania výkonov žalovanému.

Žalovaný vykonával pre uvedenú spoločnosť stavebné práce na základe Zmluvy o dielo, na výstavbe
diaľnice R4 v oblasti P. Y. O.. Z doručených dokladov žalovaný zistil, že žalobca časť mesiaca jún 2012
nepracoval. Žalobca odpracoval v mesiaci jún 2012 40 hodín, pričom priemerný fond odpracovaného
času sa pohyboval okolo 168 hodín. Spočiatku bol žalovaný v dennom kontakte so žalobcom na stavbe,
a to až do júna 2012, nakoľko žalovaný v tomto období vykonával pyrotechnický výskum, súvisiaci s
archeologickým prieskumom. Žalobca v tom období riadne pracoval a žalovaný predpokladal, že bude

riadne pracovať aj mesiaci jún. Naviac žalobca sa podľa názoru žalovaného správal neprofesionálne aj
pri odovzdaní pracovného stroj UDS114, stroj neodovzdal žalovanému, ani žiadne pracovné pomôcky.
Pracovný stroj bez predchádzajúceho oznámenia, nechal v betonárke pri O.. Stroj mal poškodené
čelné sklo. Rovnako motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, ktoré mal k dispozícii žalobca, neodovzdal
ho a nechal ho pri ubytovni Hviezda, kde bol ubytovaný. Týchto postupom nesporne spôsobil škody

žalovanému. Žalovanému dokonca za nevykonané práce - prestoj UDS, hrozila zmluvná pokuta od
spoločnosti Skanska vo výške od 10.000 - 15.000,- Eur, čo sa napokon podarilo korektne doriešiť. V
prípade nevyplatených diét za mesiac jún 2012, bola dôvodom skutočnosť, že žalobca nepredložil
žiadny cestovný príkaz. V súvislosti so začatím trestného stíhania konateľ žalovaného uviedol, že bol v
danej veci vypočutý, pričom bolo konštatované v konaní, že žalobca uvádzal len svoju verziu s výškou

dlhu okolo 2.000,- Eur, ale neuviedol, že mu bola zaplatená mzda za určité mesiace a aký bol dôvod
nevyplatenia mzdy za mesiac jún 2012.
9. Konateľ žalovaného na preukázanie záväzkového vzťahu vo vzťahu k spoločnosti Skanska predložil
pripojený Súpis prevedených prác a dodávok pracovného stroja UDS 114 za mesiac jún 2012 a faktúru,
ktorou žalovaný vyfakturoval spoločnosti Skanska za vykonané práce s použitím jednotkovej ceny

27,44 Eur. Jednalo sa o cenu za práce dohodnuté medzi žalovaným a uvedenou spoločnosťou. Táto
jednotková cena nesúvisela s dohodnutou časovou alebo úkolovo cenou vyplývajúcou z Pracovnej
zmluvy zo dňa 26.03.2012.

10. Písomným podaním zo dňa 01.12.2015 oznámil žalobca, že berie žalobu do výšky sumy 492,40 Eur

späť spolu s príslušenstvom. Naďalej trval na zaplatení sumy 1.657,60 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne za čas od 19.03.2014. K čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 492,40 Eur sa
žalovaný nevedel vyjadriť, pretože nebolo zrejmé, z akých dôvodov žalobca berie uvedenú sumu späť.
11. Písomným podaním zo dňa 02.03.2016 oznámil žalobca súdu, že po späťvzatí žaloby v časti sumy
492,40 Eur, ktoré odpočítal od pôvodne uplatneného nároku, si uplatňuje naďalej sumu 1.657,60 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy za čas od 19.03.2014 do zaplatenia.
12. Písomným podaním zo dňa 27.04.2016 oznámil žalobca súdu, že netrvá na späťvzatí žaloby o
zaplatenie sumy 492,40 Eur, ale berie späť žalobu o zaplatenie sumy 132,20 Eur s príslušenstvom.
K uvedenej sume sa dopracoval na základe vlastného výpočtu mzdy za jednotlivé mesiace. Podľa
doručených mzdových listov a dokladov vypočítal nárok na mzdu a diéty za obdobie od nástupu do

práce, od 27.03.2012 do 31.03.2012, pričom na prepočet použil počet odpracovaných dní, úkolovú
mzdu 4,- Eur/1 hod. x 60 hodín, diéty za 5 dní, s tým, že konečná suma tvoriaca súčet mzdy a diéty a
mínus odvody, predstavovali 123,76 Eur, ktoré žalovaný žalobcovi nezaplatil. Za mesiac apríl 2012, kedy
odpracoval podľa výpočtu žalobca 30 dní, denne 12 hodín, za použitia úkolovej mzdy a tiež na základe
prepočtu diét, mal zaplatiť žalovaný celkovo sumu 1.053,70 Eur. Celkovo mal podľa výpočtu žalobca

nárok na zaplatenie sumy 1.543,76 Eur, po odpočte odvodov. Keďže žalovaný zaplatil za mesiac apríl
len sumu 490,06 Eur, k úhrade ostala suma 1.053,70 Eur. Za mesiac máj vypočítal žalobca nárok na
mzdu a diéty ako súčin 209 hodín a úkolovej mzdy s pripočítaním diét vo výške 190,50 Eur. Celková
suma takto vypočítaná predstavovala 1.026,50 Eur (836,- Eur mzda + 190,50 Eur diéty). Od tejto sumy
odpočítal opäť žalobca odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne 160,24 Eur. Pri výpočte

zohľadnil za mesiac máj 2012 sumu 368,20 Eur zaplatenú žalovaným a zostatok sumy, ktorú žalovaný
žalobcovi nezaplatil, predstavovala výšku 498,24 Eur. Za mesiac jún 2012 nebola zaplatená žiadna
mzda ani diéty s tým, že za uvedený mesiac si žalobca nárokoval na zaplatenie odpracovaných 40
hodín x 4,- Eur = 160,- Eur + náklady na diéty 5 x 8,80 Eur vo výške 44,- Eur, celková suma, ktorúmal žalovaný žalobcovi zaplatiť, predstavovala za daný mesiac aj so započítaním žalobcom určených
prestojov 298,32 Eur, sumu 502,32 Eur. Od tejto sumy opäť odpočítal žalobca odvody a konečná
suma, ktorú si voči žalovanému uplatnil, bola 342,08 Eur. V konečnom dôsledku si uplatnil žalobca

voči žalovanému zaplatenie sumy 2.017,80 Eur. Z uvedeného dôvodu zobral žalobca späť žalobu v
časti o zaplatenie sumy 132,20 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou
2.150,- Eur a sumou prepočítanou žalobcom. Žalobca zdôraznil, že nebolo možné vykázať absenciu v
mesiaci jún, pretože stroj Tatra UDS mal prestoj okolo 10 až 15 dní. S poukazom na uvedený prestoj
zdôraznil žalobca, že za prestoj patrila žalobcovi suma 2,26 Eur za hodinu z titulu časovej mzdy. Za

11 dní prestoja vyčíslil sumu 298,32 Eur, pričom vychádzal z 12 hodinového denného pracovného
času a z 11 dní prestoja. Opakovane namietal tvrdenú škodu s poukazom na to, že neexistuje žiadny
preberajúci protokol o odovzdaní pracovného stroja UDS114, z ktorého by bol zrejmý stav stroja
pred pridelením žalobcovi. Podobne sa nespisoval preberajúci protokol o technickom stave osobného
motorového vozidla zn. Citroen Berlingo. Žalobca spochybňoval tvrdenie žalovaného, že mu vyplatil
mzdu za mesiac apríl, máj a že za mesiac jún nemal žiadne doklady od žalobcu na riadne zúčtovanie.

Žalovaný nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že by vyzval žalobcu na predloženie požadovaných
listinných dokladov k vyúčtovaniu mzdy a diét. Žalobca mal eminentný záujem odovzdať všetky doklady
žalovanému, čo aj urobil, aby mu bola riadne zúčtovaná mzda a diéty. Doklady za mesiac jún 2012
- pracovný výkaz, cestovný príkaz, výkaz pracovného stroja žalobca posielal poštou žalovanému,
čoho dôkazom bol podací lístok Pošty A. zo dňa 12.07.2012. Uvedená zásielka sa žalobcovi nevrátila

ako neprevzatá adresátom. Z pripojeného podacieho lístka Pošty A. na doporučenú zásielku, podacie
číslo RR417843386SK, bolo zistené, že zásielka bola prijatá dňa 12.07.2012 na odoslanie, pričom ako
odosielateľ bol uvedený žalobca a ako adresát žalovaný.

13. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu zdôraznil, že žalobca podáva zmätočné a nezrozumiteľné

podanie aj v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby. Novou skutočnosťou produkovanou žalobcom
v konaní sa stali prestoje u zamestnávateľa. Týmto súčasne žalobca potvrdil, že prácu pre žalovaného
nevykonával od 15.06.2012 do 30.06.2012, pričom ale nepreukázal čo v danom období robil. Žiadna
prekážka v práci - prestoj vozidla v uvedenom čase neexistovala a nebola ani signalizovaná a z toho
dôvodu bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal, prečo sa nezúčastňoval na práci. V prípade neúčasti

zamestnanca na výkone práce z dôvodu prestoja, zaťažuje dôkazným bremenom žalobcu. V súvislosti
s prekážkou v práci platí osobitná úprava v rámci Zákonníka práce, čo však nie je posudzovaný prípad.
Na rozdiel od žalobcu, žalovaný predložil do konania mzdové doklady, ako zúčtoval mzdu. Žalobca
nepredložil žiadne doklady na zúčtovanie, nepreukázal z akých dôvodov nepracoval v období v časti
mesiaca jún, stroj neodovzdal zamestnávateľovi. Práve tá skutočnosť, že žalobca nepredložil pracovné

výkazynazúčtovanie,sivynútilapotrebuzisťovaťpodkladypremožnosťzúčtovaniamzdyodspoločnosti
Skanska. Pokiaľ by žalobca predložil uvedené doklady, nebolo by potrebné komplikovane zabezpečovať
tieto podklady od inej spoločnosti. Žalovaný mesačne vydával tlačivá pracovných výkazov, cestovné
príkazyavýkazypracovnéhostrojažalobcovi ainýmzamestnancom,abybolivedené dennézáznamyo
výkone práce. Tieto výkazy potvrdzovala spoločnosť Skanska, ktorá mala v prenájme stroj žalovaného,

s ktorým pracoval žalobca. Žalovaný ako zamestnávateľ raz mesačne pozbieral pracovné výkazy a
tlačivá, stalo sa tak v apríli a v máji a zúčtoval mzdu aj diéty, ktoré boli riadne vyplatené. Povinnosťou
žalobcu bolo vyplniť aj záznamy o prevádzke vozidla, ktoré musel odovzdať firme Skanska. Uvedená
spoločnosť kontrolovala výkon pracovných strojov na stavbe a na základe toho uhrádzala faktúry
vystavené žalovaným. Z toho dôvodu mala spoločnosť k dispozícii pracovné výkazy. Žalovaný uviedol,

že pokiaľ sa skutočne preukáže výška nevyplatenej mzdy za mesiac jún prípadným znaleckým
dokazovaním, žalovaný bude súhlasiť so zaplatením sumy 160,- Eur za 40 hodín vykonanej práce
žalobcu pre žalovaného za mesiac jún 2012.

14. V súvislosti s trestným konaním žalovaný oznámil súdu, že v trestnej veci č.k.1T/30/2017 zo

dňa 20.03.2017 rozhodol Okresný súd Rožňava tak, že zastavil trestné stíhanie voči žalovanému pre
prečin nevyplatenia mzdy, nakoľko neboli naplnené znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného
činu. Na základe sťažnosti prokuratúry a sťažnosti poškodeného - žalobcu, rozhodoval vo veci Krajský
súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 8To/51/2017 - 231 zo dňa 26.07.2017 sťažnosti prokuratúra a
poškodeného zamietol. Súčasne bolo pripojené uznesenie Krajského súdu v Košiciach, z odôvodnenia

ktorého vyplynulo, že poškodený - žalobca podal podnet na trestné konanie z dôvodov nevyplatenia
mzdy zo strany žalovaného, s ktorým mal uzavretý pracovný pomer na dobu určitú. Z dokazovania a z
kompletnéhospisovéhomateriálunapadnutéhouzneseniaodvolacísúdzistilavyhodnotil,žepoškodený
v mesiaci jún odpracoval 5 dní v rozsahu 40 hodín v zmysle pracovnej zmluvy a za tieto dni mu vznikolnárok na zaplatenie sumy 160,- Eur. Nebolo preukázané, že po 14.06.2012 vznikla prekážka v práci na
strane obvineného - žalovaného ako zamestnávateľa, že by mal poškodený - žalobca nárok na náhradu
za 11 dní vo výške 2,26 Eur za hodinu, tzn. na vyplatenie sumy 198,88 Eur. Nebol zabezpečený žiadny

dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že vznikla tak prekážka v práci zo strany zamestnávateľa a teda že by
došlo k prestojom.

15.SvedkyňaG..Q.D.,ekonómkaaúčtovníčkažalovaného,potvrdila,žežalobcoviboliriadnevyplatené
cestovné náhrady (diéty) za mesiac máj 2012, na základe cestovného príkazu vo výške 190,50 Eur, o

čom svedčí podpis účtovateľa - prijímateľa na prvej strane cestovného príkazu. Cestovné náklady sa
neplatili súbežne so mzdou, pretože to bola osobitná platba. Platili sa na účet alebo v hotovosti, podľa
rozhodnutia zamestnanca. V súvislosti so zúčtovaním mzdy svedkyňa uviedla, že za mesiac máj 2012
bolo zúčtovanie vykonané podľa pracovného výkazu, za 21 dní, 168 hodín. Pracovný výkaz vystavuje
zamestnanec. Pokiaľ si vystavil zamestnanec počet odpracovaných hodín vo väčšom rozsahu ako 8
hodín denne, žalovaný ako zamestnávateľ, takýto odpracovaný pracovný čas vyplatil za predpokladu,

že spoločnosť, pre ktorú žalovaný pracoval, by akceptovala uvedený počet hodín. V opačnom prípade
si mohol zamestnanec za nadpracované hodiny čerpať náhradné voľno. Zrejme tak aj učinil, pretože
niektoré dni v mesiaci máj nie sú odpracované. Odpracovanému času zodpovedala tarifná mzda a po
vykonaní odvodov bola vyplatená žalobcovi na výplatu mzda 368,95 Eur. Rovnaké zásady zúčtovania
mzdy boli rešpektované aj v mesiaci jún 2012. Žalovaný na základe podkladov od spoločnosti Skanska,

zúčtoval mzdu za 40 hodín. V čase skončenia pracovného pomeru totiž žalovaný nemal poznatky o
tom, že bola odpracovaná len časť mesiaca, ale do získania podkladov bolo potrebné spracovať mesiac
jún 2012. Len z uvedeného dôvodu bola vykázaná pri zúčtovaní mzdy náhrada za riadnu dovolenku
za 6 dní a časť doby bola vykrytá neplateným voľnom. Pokiaľ by bol žalobca doručil riadne podklady,
nebol by žiadny dôvod na taký postup. Vzhľadom na ukončenia pracovného pomeru musel žalovaný

nahlásiť Zdravotnej a Sociálnej poisťovni skončenie pracovného pomeru, aby sa vyhli postihom vo forme
zmluvných pokút. Ak by mal žalobca pochybnosti o správnosti výšky mzdy, nič mu nebránilo, aby
mzdu riadne reklamoval. Žalovaný má k dispozícii mzdové listy, ktoré boli pripojené k evidenčnému
listu dôchodkového poistenia a tento bol odoslaný do poisťovne. Suma za obdobie dôchodkového
poistenia, od 27.03.2012 do 30.06.2012, predstavovala 1.510,- Eur. K evidenčnému listu má založený

žalovaný komplexný mzdový list, z ktorého je zrejmé, za ktorý mesiac akú mzdu dostal žalobca, koľko
mal odpracovaného času, aká bola náhrada za štátne sviatky, za riadnu dovolenku a odvody poistenia.
Z predloženého mzdového výkazu vyplynulo, že čistá mzda za dané obdobie bola vyplácaná za mesiac
marec vo výške 110,85 Eur, za mesiac apríl 490,06 Eur, za mesiac máj 368,95 Eur, za mesiac jún
bola zúčtovaná v sume 278,86 Eur. Spolu bola vyplatená a zúčtovaná čistá mzda vo výške 1.248,72

Eur. Svedkyňa zdôraznila, že výpočet sa musel vystaviť k 30.06.2012. Komunikácia so žalobcom bola
komplikovaná, svedkyňa sa osobne so žalobcom nestretla nikdy, pretože keď sa pripravovali podklady
pre pracovnú zmluvu, tieto pripravoval zamestnávateľ. Pracovné výkazy jej boli predkladané len ako
podklad pre mzdu, nebol jej priamo odovzdaný zamestnancom. Od poskytnutia poslednej výplaty,
nemala žiadne informácie o komunikácii, s výnimkou roku 2015, kedy dostala od žalobcu výhražnú

SMS-ku.

16. Pracovná zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a žalobcom dňa 26.03.2012. V zmysle uvedenej
pracovnej zmluvy mal žalobca vykonávať funkciu strojníka UDS, s dňom nástupu 27.03.2012. Pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 30.06.2012. Miestom výkonu bola H., resp. miesta výkonu prác

v spoločnosti. Mzda bola dohodnutá jednak ako úkolová mzda vo výške 4,- Eur/1 hod. alebo ako časová
mzda vo výške 2,26 Eur/1 hod.. Dňom výplaty bol najneskôr posledný deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. Z čl. VII. vyplynuli určité povinnosti zamestnanca - žalobcu, z ktorých okrem iného vyplynulo
vykonávanie práce dohodnuté v pracovnej zmluve podľa pokynov zamestnávateľa osobne, svedomite
a riadne.

17. K rozviazaniu pracovného pomeru došlo uplynutím dohodnutého obdobia, čo bolo oznámené listom
zo dňa 28. 06. 2012. Pracovný pomer bol dojednaný pracovnou zmluvou od 27.03.2012 a skončil dňom
30.06.2012.

18. Výzvou zo dňa 04.03.2014 písomne vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie mzdy za obdobie
dvoch mesiacov vo výške 2.150,- Eur vrátane úroku z omeškania. Lehota na vyplatenie bola do 7 dní.
K výzve bola pripojená fotokópia podacieho lístka zo dňa 10.03.2014. Uvedená zásielka bola vrátená,
pretože nebola prevzatá v odbernej lehote.19. Z predloženej Evidencie dochádzky za mesiac jún 2012 vyplynulo, že v období od 15.06.2012 bola
vykazovaná žalobcovi absencia, s výnimkou dňa pracovného voľna a pokoja, celkovo 11 absencií.

20. Žalovaný predložil pre účely konania výplatné listiny za mesiac máj a jún 2012. Z výplatnej listiny za
máj 2012 vyplynulo, že na osobný účet žalobcu bola poukázaná mzda vo výške 368,95 Eur. Za mesiac
jún 2012 bola mala byť na osobný účet žalobcu prevedená suma 278,86 Eur, avšak z výplatnej listiny
vyplynulo, že mzda bola zúčtovaná za 5 odpracovaných dní, čomu zodpovedal počet 40 hodín a úkolová

mzda. Vo výplatnej listine bolo uvádzané neplatené voľno v rozsahu 10 dní a riadna dovolenka 6 dní.

21. Z predloženého evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného pre Sociálnu poisťovňu,
za obdobie trvania pracovného pomeru žalobcu, predstavoval vymeriavací základ sumu 1.510,- Eur.
Registračný list - odhláška zamestnanca bol vystavený pre Sociálnu poisťovňu dňa 29.06.2012.
Oznámenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni bolo realizované elektronicky dňa 30.06.2012.

22. Z uvedeného mzdového listu žalobcu za rok 2012 vyplynulo, že v mesiaci marec 2012 odpracoval
žalobca4dni/32hodín.Nebolazaznamenanážiadnanáhradazariadnudovolenku,anizaštátnysviatok.
Vykázaná čistá mzda predstavovala sumu 110,85 Eur. V mesiaci apríl bol odpracovaný čas 19 dní x
8 hodín, spolu 152 hodín, pričom bola započítaná náhrada za štátny sviatok predstavujúca 64,- Eur

(2 dni). Vykázaná čistá mzda predstavovala sumu 490,06 Eur. V mesiaci máj bolo odpracovaných 21
dní/168 hodín, opäť bola započítaná náhrada za štátny sviatok 64,- Eur (2 dni). Vykázaná čistá mzda
predstavovala sumu 368,95 Eur. Za mesiac jún bol odpracovaný čas 5 dní/48 hodín, náhrada za riadnu
dovolenku za 6 dní 162,- Eur. Vykázaná čistá mzda predstavovala sumu 278,86 Eur. Súčasne boli
predložené akceptované registračné listy FO zo dňa 29.06.2012 a 26.03.2012 určené pre Sociálnu

poisťovňu, zodpovedajúce vyššie uvedeným údajom.

23. Predložený bol cestovný príkaz na vyúčtovanie cestovných náhrad za mesiac máj 2012. Za
dané obdobie žalovaný vyplatil zamestnancom na cestovných náhradách sumu 1.179,18 Eur o čom
svedčí pripojený výdavkový pokladničný doklad č. 431 zo dňa 24.06.2012. Uvedená skutočnosť bola

zaznamenaná aj v peňažnom denníku pod položkou č. 1393. Súčasťou týchto náhrad bola aj výplata
cestovných náhrad žalobcovi vo výške 190,50 Eur, čo potvrdil svojim podpisom v časti príjemcu.

24. Žalobca požiadal Inšpektorát práce o prešetrenie postupu žalovaného pri nevyplatení mzdy a
cestovných náhrad. Z predloženého Protokolu Inšpektorátu práce Košice číslo: IKO-36-36-2.4/P-

E24,25-15; E345/2015/6215,6220 zo dňa 07.07.2015 bolo zistené, že predmetom výkonu inšpekcie bolo
dodržiavanie právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov u zamestnávateľa - žalovaného.
Výkon inšpekcie sa týkal dvoch osôb, U. W. a D. Q.. Zo zistených skutočností vyplynulo, že zamestnanci
žalovaného vykonávajú práce mimo sídla - stavebné práce, zamestnancom je poskytované stravné v
zmyslepríslušnýchustanoveníZákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchamzdajeposkytovaná

jednakvhotovosti(podpísanévýplatnélistiny)aleboprevodomnaosobnýúčet.Vprípadežalobcuneboli
konštatované žiadne zistené nedostatky.

25. Z fotokópie Zápisnice o trestnom konaní Okresného riaditeľstva PZ, Obvodné oddelenie PZ v Nitre,
zo dňa 31.05.2015, číslo: ČVS: DU-2189/KÚ-15, bolo zistené, že trestné oznámenie bude odstúpené

na Diaľničné oddelenie Krajského riaditeľstva PZ Košice.
26. Zo žalobcom doručeného Uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Rožňave, číslo: ČVS: ORP-410/
RV-RV-2015 zo dňa 11.07.2015, súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie za prečin nevyplatenia mzdy
a odstupného zo strany zamestnávateľa - žalovaného žalobcovi. Uznesením Obvodného oddelenia
PZ v Rožňave, číslo: ČVS: ORP-410/RV-RV-2015 zo dňa 19.10.2015 bolo pôvodne trestné stíhanie

zastavené, nakoľko bolo konštatované, že skutok nie je trestný činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Uznesením zo dňa 27.11.2015, totožného ČVS, bolo zrušené uznesenie o zastavení trestného stíhania
na základe písomne podanej sťažnosti.
27. V trestnej veci č.k.1T/30/2017 zo dňa 20.03.2017 rozhodol Okresný súd Rožňava tak, že
zastavil trestné stíhanie voči žalovanému pre prečin nevyplatenia mzdy, nakoľko neboli naplnené

znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Na základe sťažnosti prokuratúry a sťažnosti
poškodeného - žalobcu, rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 8To/51/2017
- 231 zo dňa 26.07.2017, sťažnosti prokurátora a poškodeného zamietol. Z odôvodnenia uznesenia
vyplynulo, že poškodený - žalobca podal podnet na trestné konanie z dôvodov nevyplatenia mzdyzo strany žalovaného, s ktorým mal uzavretý pracovný pomer na dobu určitú. Z dokazovania a z
kompletnéhospisovéhomateriálunapadnutéhouzneseniaodvolacísúdzistilavyhodnotil,žepoškodený
v mesiaci jún odpracoval 5 dní v rozsahu 40 hodín v zmysle pracovnej zmluvy a za tieto dni mu vznikol

nárok na zaplatenie sumy 160,- Eur. Nebolo preukázané, že po 14.06.2012 vznikla prekážka v práci na
strane obvineného - žalovaného ako zamestnávateľa, že by mal poškodený - žalobca nárok na náhradu
za 11 dní vo výške 2,26 Eur za hodinu, tzn. na vyplatenie 198,88 Eur. Nebol zabezpečený žiadny dôkaz,
z ktorého by vyplynulo, že vznikla tak prekážka v práci zo strany zamestnávateľa a teda že by došlo
k prestojom.

28.Faktúrouč.1120067zodňa30.06.2012vyfakturovalžalovanýspoločnostiSkanskapráceprevedené
na stavbe „rýchlostná cesta R4 O. - P.“ vo výške 1.317,12 Eur. Spolu s faktúrou bola predložený Súpis
vykonaných prác pracovným strojom UDS114a, pričom množstvo vykonanej práce bolo vyjadrené 40
hodinami pri jednotkovej cene 27,44 Eur. Hodnota týchto prác a dodávok predstavovala sumu 1.097,60
Eur, po pripočítaní DPH 1.317,12 Eur. Presný rozpis vykonaných prác uvedeným pracovným strojom

sa vzťahoval ku dňom 01.06.2012 a 08.06.2012, 11.06.2012, 13.06.2012 a 14.06.2012. Celkove bolo
odpracovaných40hodínpoodpočítaníobedňajšejprestávky.Týmtozáznamomzodpovedaliajzáznamy
o prevádzke vozidla vykázaného na druh zariadenia UDS, továrenská značka: Tatra, B. XXX Y., kde
vodičom bol žalobca.

29. Vzhľadom na spochybňované tvrdenia strán sporu vo veci správnosti výpočtu mzdy, jej vyplatenia,
vyplatenia cestovných náhrad za mesiace máj a jún 2012, žalovaný uviedol, že požiada o vyhotovenie
súkromno-znaleckého posudku.

30. Súkromno-znalecký posudok č. 1/2017 zo dňa 29.04.2017 bol vypracovaný znalcom Ing. D. W.Ý.,

znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika.
Účelom znaleckého posudku bolo vyčíslenie mzdových nárokov žalobcu za obdobie od 27.03.2012
do 30.06.2012 a tiež cestovných náhrad za rovnaké obdobie na základe predložených podkladov.
Znalec konštatoval v prípade náhrady mzdy za mesiace marec až jún 2012, že mzda bola vyčíslená
na mzdovom liste žalobcu, ku ktorému nemal ku dňu 30.06.2012 ani zamestnanec, ani zamestnávateľ

žiadne pripomienky. Pri ukončení pracovného pomeru žalobcu dňa 30.06.2012 sa nenachádzal žiadny
iný dokument o nesprávnej evidencii mzdového listu za odpracované kalendárne mesiace. Výpočet
mzdy bol správny.Výpočet hrubej, čistej mzdy, odvodov do poisťovacích fondov na základe mzdového
listu žalobcu bol totožný s výkazmi, ktoré boli súčasťou listinných dôkazov a predstavovali za mesiac
marec 2012 čistú mzdu vo výške 110,85 Eur, za apríl 2012 výšku 490,06 Eur, za máj 2012 výšku

368,95 Eur a za jún 2012 výšku 278,86 Eur (s dovolenkou) alebo 138,56 Eur, hrubej mzdy 160
Eur (bez dovolenky, na ktorú nemal žalobca nárok). Čistá mzda za kalendárny mesiac jún 2012
nebola uhradená žalobcovi. Výpočet čistej a hrubej mzdy na základe mzdového listu za rok 2012 bol
správny,priakceptovanízmluvnedojednaného8hodinovéhopracovnéhočasuanazákladepracovného
výkazu špeciálneho pracovného stroja UDS114a patriaceho žalovanému. Za dané obdobie bolo

odpracovaných: za mesiac marec 2012 - 32 hodín, za apríl 2012 - 152 hodín, za máj 2012 - 168 hodín
a za mesiac jún 2012 - 40 hodín. Spolu za dané obdobie 392 hodín. Zdôraznil, že z predložených
podkladov vyplývalo len účtovanie úkolovej mzdy, nie časovej, z čoho ja zrejmé, že sa nejednalo o
účtovanie prestojov.
31. Cestovné náhrady znalec posudzoval v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z., na základe cestovných

príkazov, pracovných výkazov, Záznamov o prevádzke motorového vozidla, za mesiace marec až
máj 2012. Za mesiac marec 2012 boli vyplatené žalobcovi cestovné náhrady v sume 32,10
Eur, za apríl 2012 v sume 164,10 Eur. Za mesiac máj 2012 boli vyplatené cestovné náhrady
zamestnancom žalovaného, ktoré boli zdokladované hromadným Záznamom o výške cestovných
náhrad zamestnancov žalovaného, Výdavkovým pokladničným dokladom č. 431 zo dňa 24. 06. 2012

a záznamom v peňažnom denníku. Spoločne bola vyplatená suma 1.179,80,- Eur, z toho žalobcovi
190,50 Eur. Za mesiac jún 2012 prepočítal znalec možnú cestovnú náhradu podľa odpracovaných dní/
hodín. Suma cestovných náhrad by predstavovala 37,80 Eur. Znalec nezistil z účtovných dokladov, že
by žalobca predkladal cestovný príkaz na zúčtovanie. Z toho dôvodu nebolo možné zúčtovanie náhrady
za uvedený mesiac. Výplata a príjem cestovných náhrad za mesiace marec až máj 2012 (vrátane)

preukázaný podpisom prijímateľa-žalobcu.

32. Žalobca namietal formálne nedostatky znaleckého posudku, nestotožnil sa s posudzovaním škody,
ktorú mal spôsobiť žalovanému, spochybňoval správnosť výpočtu hrubej a čistej mzdy za mesiacmáj 2012. V súvislosti s tým neakceptoval započítanie vzájomných nárokov žalovaného. Podľa
názoru žalobcu, zo znaleckého posudku vyplynulo, že neboli vyplatené žalobcovi náhrady za sporné
mesiace. Žalobca navrhol nariadenie kontrolného znaleckého posudku. Súd uložil žalobcovi uznesením

č.k.12Cpr/3/2014-560zodňa09.10.2017zložiť primeranýpreddavoknaznaleckédokazovanievsume
800,- Eur. Žalobca bol poučený v zmysle ust. § 253 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) o následkoch nezaplatenia preddavku. Preddavok nebol zaplatený, z toho
dôvodu súd na uvedený návrh na doplnenie dokazovania neprihliadol.

33. Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), v účinnom znení
ku dňu vzniku a skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu.
34. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných

náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované
zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej

zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

35. Podľa ust. § 129 ods. 1 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak.
36. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

37. Podľa ust. § 130 ods. 2 ZP, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej
zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť
výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

38. Podľa ust. § 85 ods. 1 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

39. Podľa ust. § 100 ZP, zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,

b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.

40. Podľa ust. § 101 ZP, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu
istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na

dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas
celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

41. Podľa ust. § 102 ZP, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého

trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

42. Podľa ust. § 105 , zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na
jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň
60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za

každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.43. Podľa ust. § 109 ods. 3 ZP, za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže
zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania
kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

44. Podľa ust. § 142 ods. 1 ZP, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok
spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými
pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode
preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

45. Podľa ust. § 144a ods. 2 písm. f/ ZP, ako výkon práce sa neposudzuje doba, neospravedlneného
zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.

46. Podľa ust. § 145 ods. 1 ZP, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených
osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu

vzniknú pri plnení pracovných povinností.

47. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný
pomer na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 26.03.2012. Išlo o pracovný pomer dojednaný na dobu
určitú, do 30.06.2012. Uplynutím uvedenej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru, čo bolo

potvrdené písomným oznámením žalovaného žalobcovi, v zmysle ust. § 71 ZP. Je nepochybné, že
žalobca mal nárok na výplatu mzdy za vykonanú prácu v súlade s ust. § 118 ods. 1 ZP. V tej súvislosti
súd poukazuje na to, že za výkon práce sa v zmysle ust. § 85 ods. 1 ZP považuje časový úsek, v
ktorom zamestnanec vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V zmysle
Pracovnej zmluvy, ktorá bola pripojená, bol dojednaný plný pracovný úväzok rozvrhnutý rovnomerne,

pričom dĺžka jednej pracovnej zmeny bola 8 hodín a počet pracovných dní v týždni 5. V zmysle čl.
VI. Pracovnej zmluvy bolo jednak prehlásenie zamestnanca, že je oboznámený okrem iných aj so
svojimi právami a povinnosťami, s rozsahom a všeobecnými podmienkami výkonu svojej práce, pričom
právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy, ktoré nie sú v zmluve upravené, sa riadia ustanoveniami ZP
a príslušnými záväznými predpismi Slovenskej republiky. Medzi povinnosti zamestnanca - žalobcu v

zmyslečl.VII.písm.a.)okreminýchpovinnostípatrilovykonávanieprácedohodnutévpracovnejzmluve,
podľa pokynov zamestnávateľa, osobne, svedomite a riadne, v opačnom prípade zodpovedá za škodu,
ktorá mu porušením povinnosti zamestnávateľom vznikne.

48. V súvislosti s vyplatením/nevyplatením mzdy za pôvodne nekonkretizované mesiace, následne za

mesiace máj až jún 2012, bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovi bola vyplatená v
zmysle mzdových listov, mzda za mesiac marec 2012 vo výške 110,85 Eur, za mesiac apríl 2012 vo
výške 490,06 Eur, za mesiac máj 2012 vo výške 368,95 Eur. Podľa záveru znaleckého posudku, výpočet
mzdy bol správny. Za mesiac jún 2012 nebola vyplatená mzda, ktorá predstavovala bez dovolenky hrubú
mzdu 160,- Eur, čo zodpovedalo 5 odpracovaným pracovným dňom a 40 hodinám. Pôvodne zúčtovaná

mzda pri skončení pracovného pomeru vychádzala z neúplných podkladov, časť neodpracovaných dní/
hodín nahradil žalovaný náhradou za dovolenku a neplateným voľnom. Tento postup nebol správny.
Zjavne bol v danej situácii motivovaný ohlasovacími povinnosťami zamestnávateľa voči poisťovniam.
Musel predložiť za obdobie trvania pracovného pomeru vymeriavací základ, ako podklad pre výpočet
odvodov. Súčasťou výpočtu bol aj mesiac jún 2012 spracovaný podľa údajov, ktoré nezodpovedali

skutočnémuvýkonuprácežalobcuvdanommesiaci.Vprípadeakceptovaniariadnejdovolenkyčerpanej
v júni 2012, by predstavovala hrubá mzda 322,- Eur a čistá mzda 278,86 Eur. Mzda nebola vyplatená,
pretože žalovaný po získaní informácií o skutočne odpracovanom čase žalobcu, mal pochybnosti o
výške mzdy.

49. Uvedenie náhrady za riadnu dovolenku do mzdového listu súd preskúmaval z dôvodu pochybností
strán sporu o výške mzdy za mesiac jún 2012. Súd vychádzal pri posudzovaní nároku na dovolenku
z príslušných vyššie citovaných ustanovení § 101 a nasl. ZP, ktoré upravujú podmienky čerpania
riadnej dovolenky. Ak by žalobca pracoval u zamestnávateľa 60 dní v kalendárnom roku, mal by
nárok na dovolenku za kalendárny rok. Keďže žalobca pracoval u žalovaného len 51 pracovných dní

(nezapočítané absencie), mal nárok len na pomernú časť dovolenky v zmysle ust. § 105 ZP, dĺžke jednej
dvanástiny dovolenky za kalendárny rok, za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom
roku. Tento nárok by mu patril za predpokladu, že nebude mať neospravedlnene zameškanú pracovnú
zmenu. V takom prípade môže totiž zamestnávateľ krátiť dovolenku zamestnancovi o 1 až 2 dni.V čase zúčtovania mzdy za mesiac jún 2012, žalovanému nebolo známe, že žalobca neodpracoval
neospravedlnene 11 dní, preto v tomto smere nemohol ani zaujať žiadne stanovisko k možnému
kráteniu dovolenky. Žalovaný však pochybil pri zúčtovaní 6 dní dovolenky, pretože na taký postup

nemal relevantné podklady. Podľa zistenia znalca, sa v účtovných dokladoch nenachádzali žiadne listiny,
preukazujúce žiadosť o poskytnutie dovolenky, jej následné schválenie zamestnávateľom.

50. Dokazovaním nebolo preukázané, že nevykonávanie práce žalobcom bolo spôsobené prestojom.
Žalobca nepreukázal ani neoznamoval poruchu stroja alebo iné prevádzkové príčiny, ktoré by mu bránili

vo výkone práce. Takáto skutočnosť nevyplynula ani z podkladov doručených spoločnosťou Skanska,
ani z vyjadrení žalovaného. Práve naopak, žiadny z uvedených subjektov nemal vedomosti o prestojoch.
Pokiaľ by tomu tak bolo, určite by to bolo zaznamenané v pracovných výkazoch, ako aj v Záznamoch
o prevádzke vozidla.

51. Súd konštatuje, že v dôsledku preukázaného neospravedlneného zameškania pracovných dní v

mesiacijún2012,nemožnovychádzaťzpôvodnéhovýpočtumzdy,ktorýzahŕňalnáhraduzadovolenkua
neplatenévoľno.Podneplatenýmvoľnomjepotrebnéchápať dôležitéosobnéprekážkyvprácinastrane
zamestnanca, kedy nie je zamestnanec povinný vykonávať práce, ale bez nároku na náhradu mzdy.
Každú prekážku v práci je zamestnanec povinný zamestnávateľovi nielen oznámiť, ale aj preukázať
(ust. § 144 ods. 1,2 ZP). V danom prípade žiaden doklad o prípadnom neplatenom voľne, vyžadovaný

zákonom, žalovaný nemal v účtovníctve evidovaný.

52. Z týchto dôvodov súd akceptoval výpočet za mesiac jún bez náhrady riadnej dovolenky a
neplateného voľna. Žalobca v júni 2012 skutočne odpracoval 5 pracovných zmien v rozsahu 8 hodín
denne, čomu zodpovedá hrubý zárobok vo výške 160,- Eur.

53. Súčasťou nároku žalobcu bol aj nárok na zaplatenie cestovných náhrad (diéty) za mesiac máj 2012
v sume 190,50 Eur. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že cestovné náhrady, ktoré je zamestnávateľ
povinný poskytnúť zamestnancovi v zmysle ust. § 145 ods. 1 ZP v spojitosti s osobitným predpisom,
Zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, boli žalobcovi v priebehu trvania pracovného

pomeru riadne vyplatené na základe cestovných príkazov. V mesiaci marec 2012 bola vyplatená
suma 32,10 Eur, v mesiaci apríl 2012 suma 164,10 Eur, v mesiaci máj 2012 bola výplata cestovných
náhrad súčasťou úhrady zamestnancom v zmysle výdavkového pokladničného nákladu č. 431 zo dňa
24.06.2012 a záznamu v peňažnom denníku pod por. č. 1393. Zamestnancom boli vyplatené cestovné
náhrady v celkovej výške 1.179,18 Eur, z toho žalobcovi vo výške 190,50 Eur. Žalobca popieral uvedenú

skutočnosť, avšak z predloženého cestovného príkazu za obdobie od 01.05.2012 do 31.05.2012 je
zrejmé, že pracovná cesta bola vyúčtovaná z O. na výkon prác R4 a tiež na prepravu žalobcu do miesta
bydliska zo Š. T. A.. Uplatňované cestovné náhrady (stravné), boli schválené a priznané vo výške 190,50
Eur. Príjem cestovných náhrad bol podpísaný príjemcom - žalobcom. Žalobcovi boli riadne vyplatené
cestovné náhrady.

54. V priebehu konania sa žalovaný bránil tým, že žalobca svojim odchodom z pracoviska svojou
absenciou spôsobil škodu vo výške 3.018,- Eur, okrem toho mal spôsobiť aj ďalšiu škodu na pracovnom
zariadení a na zverenom motorovom vozidle zn. Citroen Berlingo. K tomu súd uvádza, že tieto nároky
žalovaného neboli uplatnené vo forme vzájomnej žaloby. Žalovaný ich zjavne použil len ako určitú

formu obrany a na objasnenie postupu, pre ktorý nebola vyplatená mzda za mesiac jún 2012.
Okrem uvedených tvrdení, žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz o výške škody, o príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinností žalobcom. Z týchto dôvodov súd nezapočítaval
nepodložený škodový nárok žalovaného na nárok žalobcu.

55. V rozsahu späťvzatia žaloby do výšky istiny 132,20 Eur s príslušenstvom, súd konanie zastavil v
zmysle ust. § 144 a ust. § 145 ods. 2 CSP.

56. Žalobca sa dôvodne domáhal len zaplatenia mzdy za mesiac jún 2012, vo výške priznanej hrubej
mzdy 160,- Eur.

57. Tvrdenie žalobcu o splnení povinnosti o doručení podkladov pre vyúčtovanie mzdy po skončení
pracovného pomeru, považoval súd za nepresvedčivé. Jednak obsah doručovanej zásielky nebol nijako
identifikovaný (prípadným prílohovým listom) a jednak ďalšie správanie sa žalobcu nenasvedčovalonejakej aktivite pri domáhaní sa vyplatenia mzdy. Zrejme si uvedomoval, že preukázanie pracovného
výkonu v tomto mesiaci bude obtiažne. Bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu riadne preukázať
svoje tvrdenia. Žalovaný napokon mzdu vyúčtoval zabezpečením si podkladov cez inú spoločnosť,

čo nebolo jeho povinnosťou. Pri vyúčtovaní zobral do úvahy len skutočne odpracované dni žalobcom
v mesiaci jún 2012.

58. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením priznanej mzdy za mesiac jún 2012, z toho dôvodu
súd priznal zákonný úrok z omeškania z uvedenej dlžnej sumy žalobcovi, v zmysle ust. § 517 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 26.11.2014 do zaplatenia, čím
je súd viazaný.

59. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.
60. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

61. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

62. V uvedený deň omeškania základná sadzba ECB predstavovala 0,05 %, ku ktorej súd pripočítal 5
percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške 5,05 % ročne. Úrok prevyšujúci priznaný
zákonný úrok ku dňu omeškania zamietol.

63. Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne

domáhal vyplatenia hrubej mzdy vo výške 160,- Eur s priznaným zákonným úrokom z omeškania.
Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol, pretože tvrdenia žalobcu neboli vykonaným dokazovaním
preukázané.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65.Vkonaníbolúspešnýžalovanývrozsahu92%,žalobcavrozsahu8%,tzn.konečnýúspechvkonaní
mal žalovaný v rozsahu 84 % (92-8). Z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu,

ktorú bude povinný zaplatiť žalobca žalovanému po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).