Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Csp/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202931
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2018:3217202931.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci

žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: V. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, N. D. N., o zaplatenie 1 489,46 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 353,74 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1 353,74 eur od 21.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 60,- eur
mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania

s plnením čo i len jednej splátky.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 13,28 eur z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 81,78 %, o výške ktorej

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou
podanou dňa 18.08.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 489,46 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
31.03.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo
výške1500,-eur.Žalovanásazaviazalasplácaťpôžičkuvpravidelných60mesačnýchsplátkachvsume
35,63eur.Žalovanáporušilasvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičku,apretopôvodnýžalobcalistom

zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru. Dňa 19.10.2014 pôvodný žalobca úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval
listom zo dňa 29.10.2014. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1 489,46
eur. Na preukázanie svojho nároku pôvodný žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu
o poskytnutí pôžičky, predžalobnú upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru a prehľad splátok a úhrad.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154,
súdu oznámili, že pohľadávku z uvedenej zmluvy postúpil pôvodný žalobca tejto spoločnosti, o čom
ako dôkaz predložili rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohy rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok, a to žiadosť o postúpenie a prevod, identifikáciu prípadu a oznámenie pôvodného žalobcu opostúpení pohľadávky s poštovým podacím hárkom. Zároveň zhodne navrhli zmenu na strane žalobcu.
Súd uznesením č. k. 5Csp/78/2017 - 41 zo dňa 06.12.2017 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania
na miesto doterajšieho žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, vstúpila spoločnosť:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154. Stranou v konaní sa tak na strane žalobcu stala
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, ktorá v priebehu konania zmenila svoje
obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o. (ďalej už len žalobca).

3. Podaním zo dňa 21.02.2018, doručeným súdu dňa 26.02.2018, žalobca špecifikoval žalovanú sumu

a zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 13,28 eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal
dokazovanie výsluchom žalovanej a vyššie uvedených písomných podaní a listinných dôkazov.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že problémy sa jej začali v roku 2009, kedy zahynula jej nevesta

pri nehode autobusu v A.. Zostali dve nezaopatrené deti, ktoré jej súd zveril ako poručníčke, nakoľko
syn bol celý rok v nemocnici a musela deti živiť, šatiť. Okrem syna tam bola aj vnučka, ktorá tiež
mala operovanú hlavu. Syn zostal vdovcom a predtým menili plastové okná, takže žiadne peniaze
mu nezostali a žalovaná musela s manželom financovať pohreb a všetky výdavky. Stále financovala
všetko. Zomrel jej potom aj 38-ročný syn, po ktorom zostala 12-ročná dcéra a nevesta študovala na

vysokej škole v N., bolo toho teda na ňu veľa. Financie, ktoré si požičala od žalobcu, požičala synovi na
dostavbu domu, ale ten nečakane zomrel. Žalovaná zostala úplne bez peňazí, starší syn, ktorý utrpel
pri havárii poranenie, nebol schopný jej pomáhať splácať pôžičku. Požiadala aj dcéru, ale tá sa k tomu
ani nevyjadrila. Keď manžel videl, koľko je dlžná, tak prestal so žalovanou žiť, finančne ju nepodporoval,
nestará sa o nič. V roku 2016 chalupu prepísal na deti. Žalovaná má tri pôžičky od žalobcu a nevie,

koľko je to spolu. Dlhuje vyše 8 000,- eur. Je si vedomá toho, že to bude musieť splatiť a hanbí sa, že to
došlo až k súdu. Žalovaná má dôchodok vo výške 393,- eur, platí plyn, telefón, vodné a stočné, smeti,
stravu a lieky. Z dôchodku jej zostane podľa toho, koľko platí za lieky, keďže trpí cukrovkou.

6. Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Consumer Finance Holding,

a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej aj len veriteľ), uzatvorila dňa 31.03.2014 ako veriteľ so žalovanou ako
dlžníkom Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej pôžičku vo výške
1 500,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 35,63 eur, pričom celkové
náklady spotrebiteľa boli 637,80 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na marec 2019 a splátky
boli splatné do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná z pôžičky uhradila sumu 146,26 eur. Listom zo dňa

27.08.2014,označenýmako„predžalobnáupomienka“,vyzvalveriteľžalovanúnazaplatenienedoplatku
na splátkach v sume 153,20 eur bezodkladne s upozornením, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Dňa 29.10.2014 veriteľ
vypracoval list adresovaný žalovanej a označený ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“, v ktorom uviedol, že dlh z úverovej zmluvy č. 7136161 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

Veriteľ postúpil pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalovanej žalobcovi, a to k 20.11.2017.

7.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 31.03.2014 (ďalej len ako „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

13. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe
predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom
a žalovanou na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy

občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná
je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá
zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel

a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná pôžičku
nesplatila a pohľadávku voči nej veriteľ platne postúpil žalobcovi, ktorý tak bol oprávnený domáhať sa
jej zaplatenia.

20. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Zmluvaopôžičkeobsahuje
výšku splátky (35,63 eur) a počet splátok (60), neobsahuje však výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a
termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že
zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená
samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí
byť zjavné, akú časť tej - ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na

poplatky. Z predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Žalobca má teda na podklade
takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej
na úrokoch a poplatkoch.21. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola 1 500,- eur a žalovaná z úveru
vrátila146,26eur.Keďžežalobcamánárokibanavrátenieistiny,zostávatakžalovanejuhradiťžalobcovi
sumu 1 353,74 eur, čo je rozdiel medzi istinou úveru a platbami žalovanej. Na zaplatenie uvedenej sumy

zaviazal súd žalovanú z dôvodu, že si túto povinnosť nesplnila dobrovoľne a ide o jej nesplnený zmluvný
záväzok, ktorý je po lehote splatnosti. Pokiaľ nárok presahoval sumu istiny, ktorá by žalobcovi patrila,
tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola by istina úveru 1 500,- eur splatná

pri výške dohodnutej splátky 35,63 eur 43 splátkami. Keďže prvá splátka bola splatná 20.04.2014, 43.
splátka by bola splatná dňa 20.10.2017. Výška poslednej splátky by bola už len 3,54 eur. Pokiaľ ide o
vyhlásenie okamžitej splatnosti celého úveru zo dňa 29.10.2014, tak žalobca nepredložil žiaden dôkaz
o tom, že bolo doručené, alebo aspoň len zaslané žalovanej, a preto je neúčinné. Úver sa tak nestal
splatným v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na základe výzvy veriteľa z dôvodu omeškania
žalovanej, ale splatnosťou poslednej splátky istiny, keďže žalobca nepreukázal, že oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej vôbec zaslané. Žalovaná je so zaplatením dlžnej
sumy,ktorúsúdžalobcovipriznal,vomeškaní,atoododňanasledujúcehoposplatnostikaždejjednotlivo
splatnej splátky. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania od neskoršieho dňa, a to odo dňa
21.10.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po tom, čo nastala splatnosť poslednej splátky a tým aj splatnosť
celého úveru, pretože žalobca si uplatňoval úrok z omeškania nie na skutkovom základe omeškania

jednotlivých splátok, ale na skutkovom základe splatnosti celého úveru, ktorá však nastala z uvedených
dôvodov neskôr, než tvrdil žalobca. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o
päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a nie 5,05 % ako si uplatňoval

žalobca.

23. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie zastavil a v časti, v ktorej nárok presahoval
sumu nesplatenej istiny a z nej žalobcovi patriaceho úroku z omeškania, ako aj sumu, o ktorú žalobca
zobral žalobu späť, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

a žalobca má nárok na úrok z omeškania iba v zákonnej výške z priznanej istiny.

24. V súvislosti s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, považuje súd za potrebné uviesť, že mu je
známy právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti KU., ktorý je však podľa právneho názoru konajúceho sudcu

nepoužiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne
konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným
týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti G. N.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil
vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať
niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem
iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto

povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak
zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a

teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli
odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré
sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie
sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch

však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a
účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej
zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované
ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadreniesplátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica
je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre

fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho
názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy
účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať
nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať
eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje

členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade
so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo
je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
výšku splátky bez jej ďalšieho členenia, by bol nielen v rozpore so znením zákona, ale zároveň by porušil
zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne
tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov,

keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

25. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s
príslušenstvom, povinná vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 CSP v splátkach, keďže z vykonaného
dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej bolo preukázané, že táto nie

je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovaného a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby
bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 60,- eur. Súd zároveň rozhodol,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Súd vyhovel žalobe iba v časti 90,89 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu

čistého úspechu 81,78 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 90,89 % a úspechom žalovanej
9,11 %. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania, tak v tejto časti pre účely trov konania ide o zavinenie
zo strany žalobcu, a preto v tejto časti by patrili trovy žalovanej. Vo vzťahu k celému nároku však túto
časť považoval súd za neúspech žalobcu a z uvedených dôvodov rozhodol o trovách konania podľa §
255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

v rozsahu 81,78 %, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené pomery žalovanej určil jej
súd aj na zaplatenie trov konania dlhšiu lehotu, a to trojmesačnú, ktorá začne plynúť od právoplatnosti
uznesenia o výške trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.