Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/203/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226069
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8110226069.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: S. N., J.. XX.X.XXXX, G.

O., Q. XX, zastúpená: JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33
p r o t i žalovaným: 1. Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O., Q. XX/A a 2. S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O., Q.
XX/A, obaja zastúpení: JUDr. Marek Tkáč, advokát, so sídlom v Lipanoch, Kukučínova 12, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní a Slovenská republika m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.10.2010 sa domáhala vydania bližšie neidentifikovanej časti parciel

KN XXX/X a XXX/X tvrdiac, že ich užívajú žalovaní neoprávnene, keďže postavili plot medzi týmito jej
parcelami a svojimi parcelami KN XXX/X M. XXX/X podľa nej na nesprávnej hranici. Vychádzala pritom
z vytyčovacieho náčrtu Geogartu Prešov č. 75/2006, ktoré spracoval Ing. P. E..

2. V priebehu konania po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Z. G. zmenila žalobu tak, že žiadala, aby
žalovaní boli zaviazaní vypratať novovytvorenú parcelu KN XXX/X o výmere 18m2 vytvorenú z parcely
KN XXX/X podľa znaleckého posudku znalca Ing. Z. G. č. 21/2001. Žiadala tiež, aby žalovaný odstránili

oplotenie znázornené v tomto posudku bodmi A, B, C, D. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením
č.k. 11C/203/2010-81 zo dňa 20.1.2012.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili popierajúc, že by oplotenie postavili na nesprávnej hranici. Uviedli,
že práve opačne rodina žalobkyne neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
vlastnia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedka Z. I., L. K. F.. Z. G., Ing. I. O., F.. S. E., výsluchom
znalcov F.. S. E. M. F.. Z. G., výpismi z LV č. XXX, XXX k.ú. O., protokolom o vytýčení hranice pozemku s
vytyčovacím náčrtom č. 75/2006, záznamom podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F,X ako
aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Predmetom sporu aktuálne je už len hranica medzi parcelami KN XXX/X a XXX/X. Parcela KN XXX/
X - záhrada o výmere 490m2 je v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve nielen žalobkyne v podiele

1/2 , ale aj S. V. M. K. V. po 1/4. Parcela KN XXX/X - záhrada o výmere 395m2 je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného v 1.rade.6. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením po svojich rodičoch pod sp. zn.
26D/71/2006. Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom parcely KN XXX/X na základe dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V XXX/XX.

7. Podľa zhodného vyjadrenia strán v minulosti (keď ešte pozemky vlastnili ich rodičia) bol medzi
spornými pozemkami pletivový plot, postavený v 60-tých rokoch. Neskôr žalovaný v rokoch 2006-2007
postavil terajšie oplotenie s betónovými základmi. Či ho postavil na hranici pôvodného plotu sa už
vyjadreniastránrozchádzajú.Žalovanýprehlásil,žehostavaltak,akobolpredchádzajúciplotapoukázal

na to, že žalobkyňa voči jeho výstavbe, ktorá sa realizovala na základe stavebného povolenia nemala
pripomienky. Žalobkyňa to nepoprela, ale uviedla, že v roku 2006 dala geodetom vytýčiť spornú hranicu,
pričom geodet zistil posun oplotenia smerom do jej pozemku asi o 80cm. Ako dôkaz o tom pripojila k
žalobe protokol o vytýčení hranice vrátane prílohy, ktorý spracoval Ing. P. E. (č.l. 7-9).

8. Zo spomínaného vytyčovacieho náčrtu Ing. E. (č.l. 8) však vyplýva, že bol vypracovaný za účelom

vytýčenia časti parcely KN XXX/X a teda nie za účelom vytýčenia spornej hranice. Aj z prílohy k tomuto
protokolu vyplýva, že bolo vykonané kontrolné meranie za účelom preverenia priebehu vlastníckej
hranice medzi parcelami XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X na jednej strane a parcelami XXX/X,
XXX/X M. XXX na strane druhej. Konštatované bolo, že priebeh hraníc v teréne je identický s údajmi
evidovanými v súbore geodetických informácii až na hranicu medzi parcelami KN XXX/X M. XXX/

X, XXX/X, čo však opäť potvrdzuje, že ani tento vytyčovací náčrt nepotvrdil spornosť hranice medzi
parcelami XXX/X M. XXX/X. Práve opačne, z prílohy k tomuto protokolu vyplýva, že práve hranica, ktorá
je predmetom tohto sporu je identická s hranicou v teréne, pretože geodet sa vyjadril len k spornosti inej
hranice a to medzi parcelami XXX/X a parcelami XXX/X M. XXX/X.

9. V spore boli vypracované tri znalecké posudky znalcami z odboru geodézie. Znalec Ing. Z. G.
vypracoval znalecký posudok č. 21/11 na požiadanie súdu. V tom čase predmetom žaloby bola ešte aj
hranica medzi ďalšími parcelami KN XXX/X M. XXX/X. Znalec skonštatoval, že vytyčovací náčrt Ing. E.
nemá vypovedaciu schopnosť a nevykazuje žiadne odchýlky oplotenia od vlastníckej hranice. Ing. G.
vychádzal zo záznamu podrobného merania zmien č. XXX-XXXX-XX-XX/F,X. Ustálil, že oplotenie medzi

parcelami KN XXX/X M. XXX/X je postavené správne, na rozdiel od plotu medzi parcelami KN XXX/X
M. XXX/X a v grafickej časti priebeh správnej hranice znázornil bodmi X-XXXX, XXX-XX, XXX-XX M. X-
XXXX. Plochu, ktorú užívajú žalovaní z parcely KN XXX/X o výmere 18m2 znázornil ako novovytvorenú
parcelu KN XXX/X.

10. Záznam podrobného merania zmien z roku 1986, z ktorého vychádzal znalec Ing. Z. G. spracoval
Z. I., ktorý bol vypočutý ako svedok. Uviedol, že pozemok zameral pre účely vytýčenia stavebného
pozemku žalovaného. Zdôraznil, že pritom neriešil hranicu medzi parcelami KN XXX/X M. XXX/X. Mal
výhrady voči ustáleniu hranice Ing. Z. G. v tejto časti, ktorú hranicu vyznačil kolíkmi. Svedok bol totiž na
mieste samom po vyznačení hranice Ing. G.Ň.. Uviedol, že znalec vychádzal z mapy ROEP, ktorá nie

je hodnoverná. Vychádzajúc z identického bodu - pôvodného starého domu žalobkyne zistil posun 80
cm medzi mapou ROEP a skutočnosťou. Podľa jeho názoru pri ustálení hranice je možné vychádzať z
poľného náčrtu č. 205, ktorý je na č.l. 88.

11. Znalec Ing. Z. G. bol prítomný pri výsluchu svedka I., s ktorým však nesúhlasil a zotrval na svojom

posudku vrátane toho, že pri jeho vypracovaní vychádzal z merania z roku 1986 (zákazka č. XXX-XXXX-
XX-XX/F,X).

12. Následne súd pribral znalca Ing. I. O. za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku
k posudku Ing. G.. Znalec porovnal súčasnú hranicu podľa skutočného stavu pozemkov v teréne s

hranicou podľa meračských náčrtov (tzv. poľných náčrtov z roku 1944) a zachytil aj hranicu podľa
katastrálnej mapy. Podľa jeho záveru súčasné oplotenie sa zhoduje s hranicou v katastrálnej mape. Zistil
však odchýlku v porovnaní s meračským náčrtom z roku 1944. Znalec navyše znázornil v geometrickom
pláne, ktorý je súčasťou jeho znaleckého posudku novovytvorenú parcelu KN XXX/XX o výmere 31m2,
ktorú užívajú žalovaní a ktorá je v súlade s oplotením, ktorá však podľa jeho názoru bola vytvorená z

parcely KN XXX/X, teda z parcely žalovaných. Znalec zdôraznil, že záznam podrobného merania zmien
č. XXX-XXXX-XX-XX/F, X nerieši spornú hranicu.13. Žalovaní predložili súkromný znalecký posudok č. 4/16 vypracovaný znalcom Ing. S. E. PhD., ktorý
bol vypracovaný 5.7.2016 a keďže má všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 17 zákona
č. 382/2004 Z.z. a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého

znaleckého posudku, s poukazom na § 209 ods. 2 CSP súd v súvislosti s ním postupuje tak, ako keby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

14. V znaleckom posudku Ing. E. sa uvádza, že prvýkrát sporná hranica medzi parcelami KN XXX/X M.
XXX/X bola zameraná v roku 1944, druhýkrát pri THM v roku 1966. Na podklade vektorovej katastrálnej

mapy a kontrolného merania zistil, že poloha stavieb sa nezhoduje s meraním, ale vlastnícka hranica
áno. Z grafickej identifikácie kontrolného merania, ortogonálneho a polárneho merania (príloha č. 15)
vyplýva, že plot sa nachádza na spojnici bodov 12 a 20, ktoré predstavujú vlastnícku hranicu. Hranica
medziparcelamiKNXXX/XM.XXX/Xzobrazenávovektorovejkatastrálnejmapejesprávnaanezmenila
sa od mapovania z roku 1944 a ani pri THM z roku 1966. Je zadefinovaná podrobnými bodmi č. XXX-
X, XXX-X, XXX-X M. XXX-X a potvrdená aj geometrickým plánom č. 116/2001. Poloha plotu je daná

podrobnými bodmi č. 12 a 20 a je totožná s polohou vlastníckej hranice definovanej bodmi č. XXX-
X, XXX-X, XXX-X M. XXX-XX. Správnosť polohy vlastníckej hranice potvrdzuje aj bod č. 22, ktorý sa
zachoval z pôvodnej vlastníckej hranice.

15. K znaleckému posudku Ing. O. uviedol, že pri znázornení hranice podľa meračského náčrtu č. 4 a

204 došlo u neho k posunu hranice a k výsledku merania Ing. G. sa nevedel vyjadriť, keďže nemal k
dispozícii súradnice z jeho merania.

16. Pri svojom výsluchu znalec Ing. S. E. jednoznačne zotrval na svojom znaleckom posudku a na
jeho závere, že oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemku žalobkyne. Aj on zdôraznil, že záznam

podrobného merania zmien z roku 1986, z ktorého vychádzal znalec Ing. Jozef G. vôbec nerieši spornú
hranicu. Znalecký posudok Ing. G. vyhodnotil ako nepreskúmateľný, pretože nevyplýva z neho z akých
súradníc bodov vychádzal. Poukázal na to, že priebeh hranice v teréne je v súlade aj s geometrickým
plánom č. 166/2001, ktorým došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely XXX/X, ktorým bola vytvorená parcela
XXX/X. Poukázal na to, že s Ing. O. sa zhodli na tom, že oplotenie je v súlade s hranicou v katastrálnej

mape. Ing. O. však zároveň dospel k záveru, že hranica podľa poľného náčrtu z roku 1944 prebiehala
inak a je posunutá do pozemku žalovaných. Ing. E. vo svojej výpovedi vysvetlil v čom pochybil Ing. O.
pri meraní, čo súviselo s tým, že nemal k dispozícii zápis podrobného merania z roku 1966, vychádzal
len z náčrtu a preto došlo k nepresnostiam pri transformovaní hranice. Ing. E. sa však dopracoval aj k
tomuto zápisu (príloha č. 22 jeho posudku). Podľa neho presne zameral jednotlivé body spornej hranice

a tieto údaje potom pretransformoval na stav v CKN.

17. Znalecký posudok Ing. E. prevzal právny zástupca žalobkyne ešte dňa 8.9.2016, čo potvrdil na
písomnosti žalovaných zo dňa 22.8.2016. Predchádzajúci znalecký posudok Ing. O. dokonca bol
doručený právnemu zástupcovi žalobkyne ešte dňa 29.3.2016 s tým, aby sa žalobkyňa k nemu vyjadrila.

Doposiaľ však na tento znalecký posudok nereagovala. Žalobkyňa a ani jej právny zástupca sa bez
ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie konané 21.9.2016, hoci predvolanie im bolo doručené
riadne a včas. Žalobkyňa síce žiadala o odročenie pojednávania, súd však jej žiadosti nevyhovel, čo
telefonickyoznámiljejprávnemuzástupcovi.Ňouuvedenýdôvododročeniatotižnepredstavujezákonný
dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP.

18. Podľa § 183 ods.1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročene len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

19. Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemala dostatok času na oboznámenie sa
so znaleckým posudkom Ing. E.. Táto okolnosť však nepredstavuje dôvod pre odročenie pojednávania
a preto svojou neúčasťou na pojednávaní sa žalobkyňa sama zbavila možnosti prítomnosti pri výsluchu
znalca Ing. E.. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobkyňa dokonca doposiaľ nereagovala ani na

znalecký posudok Ing. O., ktorý takisto vyznel v nej neprospech napriek tomu, že tento posudok
bol doručený ešte v marci 2016. Súd preto nevyhovel návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania
výsluchom predchádzajúcich znalcov, keďže Ing. G. bol už vypočutý a súd nepovažoval za potrebný
výsluch znalca Ing. O., keďže jeho záver o tom, že oplotenie žalovaných je na správnej hranicimedzi parcelami strán je totožný so súkromným znaleckým posudkom Ing. E., ktorý navyše pri svojom
výsluchu dostatočne vysvetlil nezrovnalosti v posudkoch a ich príčiny. Vonkoncom súd nepovažuje za
potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, išlo by už o štvrtý znalecký posudok. Súd považoval

za postačujúce dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané. Vysporiadal sa so všetkými dôkazmi a po ich
vyhodnotení mal skutkový a právny stav za dostatočne preukázaný bez potreby ďalšieho znaleckého
dokazovania, ktoré by nebolo hospodárne a zbytočne by neúmerne predlžilo súdne konanie.

20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

21. Žalobkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka sa domáhala vypratania časti parcely KN XXX/
X znázornenej v znaleckom posudku Ing. Z. G. ako parcela č. XXX/X o výmere 18m2 tvrdiac, že túto
časť užívajú žalovaní neoprávnene, keďže oplotenie je postavené nesprávne. Dôkazné bremeno je na

žalobkyni, aby preukázala toto svoje tvrdenie. Žalobkyňa podanie žaloby opierala o vytyčovací náčrt
Geokartu Prešov z 12.6.2006, ktorý sa však týkal iného pozemku, riešil totiž vytýčenie časti parcely KN
XXX/X a v prílohe bolo dokonca uvedené, že zistené boli nezrovnalosti ohľadom priebehu inej hranice,
nie tej, ktorá je predmetom tohto sporu. Konkrétne malo ísť o hranicu medzi parcelou KN XXX/X M. XXX/
X, XXX/X. Jediným dôkazom podporujúcim tvrdenie žalobkyne bol znalecký posudok Ing. Z. G.. Ako

však z neho vyplýva, znalec vychádzal z merania z roku 1986 (č. zákazky XXX-XXXX-XX-XX/F,X). Z
uvedeného záznamu (č.l. 36) je však nepochybné, že bol vypracovaný za účelom vytýčenia stavebného
pozemku žalovaných KN XXX/X a nezaoberal sa spornou hranicou. To napokon potvrdil ako svedok aj
zhotoviteľ tohto záznamu Jozef Vavrinec. Znalec Ing. Z. G. aj pri svojom výsluchu potvrdil, že spornú
hranicu ustálil podľa spomínaného merania z roku 1986. Ďalší dvaja znalci Ing. O. a Ing. E. sa však

zhodli na tom, že technický podklad k zákazke č. XXX-XXXX-XX-XX/F,X nerieši hranicu medzi parcelami
KN XXX/X M. XXX/X a preto nemôže slúžiť k jej ustáleniu.

22. Spomínaní znalci Ing. O. a Ing. E. sa zhodli aj na tom, že oplotenie je postavené správne, zodpovedá
predchádzajúcim meraniam a to v roku 1944 a neskôr THM v roku 1966 a je v súlade s katastrálnou

mapou.

23. Súd pripomína, že súkromný znalecký posudok je upravený v § 209 CSP a má tú istú relevanciu
ako znalecký posudok vypracovaný na požiadanie súdu a teda nepovažuje sa len za listinný dôkaz, ako
to bolo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.

24. Podľa CSP súd zásadne vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu, nemusí však vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Vyplýva to z § 185 ods. 1, 2 CSP.

25. Pri vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP súd dospel k

záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o zabratí jej pozemku žalovanými, keďže dôkazy, o
ktoré oprela svoje tvrdenie (vytyčovací náčrt a znalecký posudok Ing. G.) to nepreukázalo. Znalecký
posudok Ing. G. súd nepovažoval za presvedčivý, keďže vychádzal z merania z roku 1986, čo súd
nepovažoval za správne. Spomínané meranie nebolo vykonané za účelom znázornenia spornej hranice,
ale za iným účelom. Ďalšie dva znalecké posudky vyvracajú záver znalca Ing. G., ktorého znalecký

posudok je navyše nepreskúmateľný, na čo poukázal znalec Ing. E., keďže vôbec neuvádza súradnice
bodov, z ktorých znalec vychádzal. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala
dostatočným spôsobom posun hranice a to, že by žalovaní užívali časť jej pozemku, ktorý je predmetom
tohto sporu. Súd preto jej žalobu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
bola v konaní neúspešná a preto nárok na náhradu trov konania jej nevznikol, na rozdiel od žalovaných,
ktorí mali vo veci plný úspech. Podľa analógie legis zakotvenej v čl. 4 ods. 1 CSP súd rozhodol aj o
náhrade trov štátu, ktoré predstavujú sumu 80,30 Eur, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov
znalcovi Ing. G..

27. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.