Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200208
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková v súkromnoprávnom spore žalobkyne:
S. Q., rod. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX, zastúpená Mgr. Miroslavom Huljakom,
advokátom so sídlom 29. januára 666, 059 38 Štrba, proti žalovanej: T. Q., rod. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX I. č. XXX zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom
Budovateľská 36, 064 01Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania od žalobkyne súd n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2017 sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníčkou 1 podielu
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., zapísanej Správou katastra D. P., na LV č.
XXXX ako parcely registra C evidovanej v katastrálnej mape ako parc. č. 1588/1 zastavanéplochy a
nádvoria o výmer 573 m2 a parc. č. 1588/2 orná pôda vo výmer 259 m2 pod B 1, na ktorom je ako

vlastníčka evidovaná žalovaná. Žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľností previedla ona a jej
manžel I. Q. darovacou zmluvou z 10.9.1986 na ich syna I. Q. a jeho bývalú manželku, t.j. bývalú
nevestu T. Q., každému v X podiele. Žalobkyňa ako darca sa z potvrdzujúceho dekrétu Cirkevného súdu
Gréckokatolíckej eparchie T. vydaného dňa 18.2.2014 dozvedela, že žalovaná nepovedala pred sobšom
jej synovi I. Q., že je neplodná a nemôže mať deti, pretože sa bála, že by ju I. Q. nechal, čím sa dopustila
podvodu, ktorým získala jeho manželský sľub. Toto konanie žalovanej žalobkyńa považuje za hrubé

porušeniedobrýchmravovpričomideospoločenskýneakceptovaateľnésprávanie.Kebyžalobkyňaajej
manžel vedeli že žalovaná získala manželstvo s ich synom podvodom, nikdy by jej nedarovali predmetné
pozemky. Toto konanie žalovanej naplnilo podmienky uvedené v § 630 Obč. zák., preto listom zo dňa
12.12.2016 požiadala žalovanú o vrátenie daru. I. Q. zomrel dňa XX.X.XXXX, preto sa vrátenia darú
domáha len žalobkyňa. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že písomnou požiadavkou darcu
na vrátenie daru zaniká medzi nimi právny vzťah vytvorený zmluvou o darovaní. Vlastnícke právo
žalovanej trvá, a to do čas, kedy sám obdarovaný uzná odôvodnenosť požiadavky darcu na predmet

darovacej zmluvy mu dobrovoľne na základe dvojstranného právneho úkonu vydá.
2. Žalobkyňa ako dôkazy označila a doložila listinné dôkazy a to: Výzvu na vrátenie daru z 12.12.2016,
Notársku zápisnicu N 215/86, NZ 243/86 z 10.9.1986, úmrtný list manžela žalobkyne, potvrdzujúci
dekrétCirkevnéhosúduGréckokatolíckejeparchieT.z18.2.2014,výpiszlistuvlastníctvač.XXXXk.ú.I..
3. Súd poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej doručil žalobu s
prílohami.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré doručili súdu dňa 3.11.2017 (po nariadení
pojednávania), so žalobou nesúhlasila uviedli, že žaloba je nedôvodná. Zdôraznila, že predmetný
pozemok je v súčasnosti zastavaný domom a priľahlý pozemok nadobudli spolu s bývalým manželmI. Q. od rodičov bývalého manžela žalovanej a to po uzavretí manželstva na základe darovacej zmluvy.
Žalovaná bola svojmu bývalému manželovi - synovi žalobkyne počas takmer tridsať rokov trvajúceho
manželstva dobrou a vernou manželkou, pričom sa okrem iného vo významnej miere starala o deti,

rodinu a domácnosť. Možno mať vážne pochybnosti o tom, či sa tvrdenie žalobkyne zakladá na pravde,
nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný listinný dôkaz od lekárov z príslušných odborov
o tom, že syn žalobkyne bol resp. je fertilný a naopak žalovaná nie. Z uvedených dôvodov nie je možné
objektívne vyvodiť záver o tom, že žalovaná bola v čase uzavretia manželstva so synom žalobkyne
neplodná. Žalovaná má za to, že žalovaná sa voči žalobkyni ani voči členom jej rodiny nikdy nesprávala

tak, žeby tým hrubo porušovala dobré mravy. Žalovaná navrhla vykonanie dôkazov výsluchom strán
sporu, svedkom W.. I. T. a Y. T., ktorých účasť zabezpečí.
5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval uviedol, že žalobkyňa sa o
dôvode na vrátenie daru dozvedela z rozhodnutia cirkevného súdu, z ktorého vyplýva, že žalovaná
podvodne uzatvorila manželstvo, keďže zatajila bývalému manželovi - synovi žalobkyne pred uzavretím
manželstva, že je neplodná a tento podvod ako vyplýva z cirkevného rozhodnutia bol vykonaný za

účelom získania súhlasu druhej strany. Ide o konanie žalovanej, ktoré je v rozpre s morálkou spoločností.
Výzva na vrátenie daru bola realizovaná v decembri 2016 a žalobkyňa sa domáha vrátenia daru aj v
mene svojho už nebohého manžela, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 z
ktorého vyplýva, že žijúci manžel sa môže domáhať vrátenia celého daru, ktorý patril do BSM.
6. Právny zástupca žalovanej so žalobou nesúhlasil, zdôraznil, že žalovaná sa voči žalobkyni a členom

jej rodiny nikdy nesprávala v rozpre s dobrými mravmi. K jej výpovedí pred cirkevným súdom uviedol, že
žalovaná bola v strese a neuvedomila si dôsledky svojej výpovedí. Tvrdil, že neexistuje dôkaz o tom, či
už v podobe lekárskej správy alebo iné preukázujúce skutočnosti, že žalovaná uviedla pred uzavretím
manželstva syna žalobkyne do omylu, v otázke či môže resp. nemôže mať detí. Žalovaná ultimatívne
nevyžadovala od syna žalobkyne uzavretie manželstva.

7. Žalovaná na doplňujúce otázky súdu k skutkovým tvrdeniam uviedla, že o tom, že je neplodná v
čase uzavretia manželstva so synom žalobkyne nevedela, avšak na otázky týkajúce sa odstránenia
rozporov medzi jej tvrdením na pojednávaní a v konaní pred cirkevným súdom najprv sa tvárila, že
otázke nerozumie, po viacerých objasneniach či už zo strany súdu, alebo jej právneho zástupcu na
otázku neodpovedala, no nakoniec uviedla, že vedela.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Žalovaná a syn žalobkyne I. Q. uzatvorili dňa 15.2.1986 manželstvo. Žalobkyňa a jej manžel I. Q.
ako darcovia (rodičia bývalého manžela žalovanej ) a žalovaná a jej vtedy manžel I. Q. ako obdarovaní
(syn a nevesta žalobkyne) dňa 10.9.1986 na Notárskom úrade JUDr. Jána Rubického , do notárskej

zápisnice pod N 215/86, NZ 243/86 uzatvorili darovaciu zmluvu na základe ktorej žalovaná a jej manžel
nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 nehnuteľností - parcelu č. 1588 zapísanú ako
orná pôda o výmer 902 m2 na LV č. XXXX k.ú. I.. Na predmetnom pozemku žalobkyňa a jej manžel
počas trvania manželstva postavili rodinný dom, v súčasností ide o parcely č. 1588/1 o výmere 573 m2
- zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. 1588/2 o výmere 259 m2 - orná pôda evidované na LV č.

XXXX k.ú. I.. Manžel žalobkyne dňa XX.X.XXXX zomrel.

10. Manželstvo žalovanej a jej manžela I. Q. bolo rozvedené.

11. Rozsudkom Metropolitného tribunálu Prešovskej metropolie v Prešove v spojení s potvrdzujúcim

dekrétom Cirkevného súdu Gréckokatolícke eparchie T., z 18.2.2014 bolo manželstvo žalovanej a syna
žalobkyne vyhlásené za neplatné, lebo považujú za preukázané naplnenie skutkovej podstaty kán. 821
CCEO kladne zo strany pozvanej stránky, či podvod vykonaný na získanie súhlasu druhej stránky. Z
bodu 6 citovaného dekrétu cirkevného súdu (strana 9 spisu) vyplýva, že citujem : „zo zhromaždeného
dôkazného materiálu vyplýva, že manželstvo medzi I. Q. a T. rod. T. bolo slávené po dvojročnej známosti.

Pätnásť rokov pred sobášom nadviazali prvýkrát vzťah, ale po tom ako I. žiadal od T. intímny styk, sa
rozišli. Po deviatich rokoch nadviazali nový vzťah, ktorý vyústil do manželstva. Spočiatku harmonický
manželský život narušili nedorozumenia, ktoré vznikli, keď sa I. dozvedel o zdravotných problémoch T.,
že je neplodná a nemôže mať deti. T. nepovedala pred sobášom I. o týchto svojich problémoch, pretože
sa bála, že by ju I. nechal. Vo svojej výpovedi pred metropolitným tribunálom potvrdila tento fakt. Tým

sa dopustila pred slávením manželstva podvodu, ktorým získala jeho manželský súhlas. Na základe
týchto faktov sudcovia Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie T. nadobudli morálnu istotu v tom, že
T. rod. T. v čase slávenia manželstva podviedla I. Q., keď mu zatajila svoju neplodnosť, o ktorej vedela,
čím slávila manželstvo neplatne.“12. Listom zo dňa 12.12.2016 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovanú na vrátenie daru. Vrátenie
daru žalobkyňa odôvodnila tým, že z potvrdzujúceho dekrétu Cirkevného súdu Gréckokatolíckej

eparchie T. vydaného dňa 18.2.2014 sa dozvedela, ako je to uvedené v bode 6. Dekrétu, že nepovedala
pred sobášom jej synovi I., že je neplodná a nemôže mať detí, pretože sa bála, že by ju I. - jej syn
nechal, čím sa dopustila podvodu, ktorým získala jeho manželský súhlas. Toto jej konanie považujeme
za hrubé porušenie dobrých mravov. Keby ona a jej manžel vedeli, že žalovaná získala manželstvo s
ich synom podvodom, nikdy by jej nedarovali predmetný pozemok. Má za to, že konaním žalovanej

došlo k naplneniu ustanovenia § 630 Obč. zák.

13. Žalobkyňa je vo veku 92 rokov, z jej výpovede na pojednávaní mal súd preukázané, že žalovaná a
jej syn detí nemali, o existencií cirkevného rozvodu sa dozvedela od ľudí, uviedla, že žalovaná už skôr
musela vedieť, že nebude mať detí, ona o tom v tom čase nevedela, oklamali ju, chce aby jej žalovaná
pozemok vrátila.

14. Žalovaná vo svojej výpovedí uviedla, že so žalobkyňou mala dobrý vzťah, nie je si vedomá aby jej
ublížila, práve naopak ublížila jej žalobkyňa. K predmetu daru uviedla, že ona ho žalobkyňu nepýtala,
na otázky právneho zástupcu žalobkyne či je morálne, zákonné a správne, že manželský sľub získala
tým, že manželovi zamlčala, že je neplodná tvrdila, že nerozumie otázke.

15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

16. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) Žalobou
možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

18. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

20.Podľa§148ods.1Obč.zák.zánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.

21. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

22. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

23. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak sa objaví po
právoplatnostiuznesenia,ktorým sakonanieodedičstveskončilo,ďalšíporučiteľovmajetok,prípadneaj

dlh,súdnanávrhvykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Aksaobjavíibadlhporučiteľa,
dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

24. Právne posúdenie vecí:

25. Predmetom konania je určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou 1 podielu nehnuteľností, ktorá patrila do
bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej už nebohého manžela a ktorú spolu s manželom v roku 1986
darovali žalovanej ako manželke svojho syna.

26. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo

negatívne určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať, že na určení práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.
Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne
postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.27. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a

ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide o prípady v ktorých sa určením, či tu právo je či nie je,
vytvorený pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencií naliehavého právneho záujmu

žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie.

28. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

29. Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých

súd mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.

30. Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila tým, že žalovaná napriek jej
písomnej výzve na vrátenie daru, je stále na liste vlastníctva evidovaná ako spoluvlastníčka, čím je
postavenie žalobkyne neisté, dosiahnutie zákonného stavu iným spôsobom, ako je podanie žaloby nie

je možné .

31. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť
súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný
údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak

jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobkyňa a má
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.

32. Následne súd riešil otázku či došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vrátenia daru, teda
či došlo k obnoveniu vlastníckeho práva darcu.

33. V zmysle § 630 Obč. zák. k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe
nasledujúcich právnych skutočností a to kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom
jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru.

34. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý
smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade,
že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu
smerujúcaktomu,abyobdarovanývecvrátil.Aksavráteniedarutýkanehnuteľnosti,musíbyťtentoúkon
urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého

dôvodu(pričomnevhodnésprávaniesaobdarovanéhomusíbyťopísanékonkrétnym anezameniteľným
spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha.

35. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny
tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.

36.Dobrémravy,čižeboni mores, patriakzásadámsúkromnéhopráva.Dobrémravyhocisúzákonným
pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne
platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

37. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale takésprávanie sa, ktoré s ohľadom na okolností prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

38. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné
porušovanie,atočiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapod.Teda
nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Obč. zák. Právo darcu domáhať sa vrátenia
daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení

dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku.
Uvedené kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí
darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže
dovolávať skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol
právny úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli.

39. Za členov rodiny darcu je potrebné považovať predovšetkým manžela, rodičov a detí.

40. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je
nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon

obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade nastávajú jeho právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru
od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.

41. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), ale ex nunc, t.j.
až od okamihu, keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom

sa obnovuje vlastnícke právo darcu.

42. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru (revocare donationem) a ak sú naplnené
zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a
to dňom, kedy bola výzva darcu doručená obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu

darovania je obnovenie pôvodného právneho stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre
existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou
takto konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie rozhodnutím súdu v sporovom konaní (Ro NS SR z 30.
11. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 40/04). Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu, ktoré zaniká
jehosmrťou.Inéosobysapretovráteniadarudomáhaťnemôžu.Akvšakdošlokzrušeniudarovaniaešte

za života darcu, zrušením sa darca opäť stáva vlastníkom daru, a preto môžu dediči žiadať vydanie daru.

43. V prejednávanej veci za kvalifikovanú výzvu na vrátenie daru treba považovať list žalobkyne zo dňa
12.12.2016 doručenie, ktorého žalovaná nespochybnila, teda dostal sa do sféry vplyvu obdarovanej.
Dôvodom na vrátenie daru je, že z potvrdzujúceho dekrétu Cirkevného súdu Gréckokatolíckej eparchie

Košice vydaného dňa 18.2.2014 sa dozvedela, ako je to uvedené v bode 6. dekrétu, že nepovedala
pred sobášom jej synovi I.ovi, že je neplodná a nemôže mať detí, pretože sa bála, že by ju Ján - jej syn
nechal, čím sa dopustila podvodu, ktorým získala jeho manželský súhlas.

44. Dôvodom pre ktorý žalobkyňa žiada vrátiť dar je, že žalobkyňa podvodom získala manželský sľub

jej syna, pretože mu zatajila, že je neplodná o čom pred uzavretím manelstva vedela. Žalovaná túto
skutočnosť pred súdom poprela, čomu súd neuveril. Žalovaná pred cirkevným súdom bez pochyb
potvrdila, že o tom, že je neplodná v čase uzavretia manaželstva so synom žalobkyne vedela, no
nepovedalamuto. Súdnemážiadnupochybnosťotom, abyžalovanápredcirkevnýmsúdomnehovorila
pravdu.Súdneuveriltvrdeniujej právnehozástupcu,žepredcirkevnýmsúdomsa žalovanátakvyjadrila

v strese, neuvedomujúc si dôsledky takéhto vyjadrenia. Súd má za to, že žalovaná bola v strese aj na
pojednávaní, ako veriaci človek však pred cirkevným súdom nedokázala nehoviť pravdu, naproti tomu
pred tunajším súdom taký rešpekt, takú vážnosť ako pred cirkevným súdom nepociťovala. Jej výpoveď
na pojednávaní súd posúdil ako spôsob jej obhajoby, jej výpovedí o tom, že o skutku ktorý je predmetom
vrátenia daru nevedela, neuveril.

45. Vychádzajúc zo Zákona o rodine § 1 ods. 1, 2 a 3 manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodntia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
uvádzaných zákonom o rodine. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred
poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdraovtný stav. Morálnou povinnosťou každého
snúbenca (muža či ženy, ktorí chcú vstúpiť do manželského zväzku) je informovať druhého partnera o

svojom zdravotnom stave, hlavne v takej citlivej oblasti ako je oblasť reprodukčná, tak aby tento získal
všetky relevantné informácie a na ich základe sa mohol slobodne o vstupe do manželstva rozhodnúť.
Konanie žalobkyne v tom, že zatajila pred uzavretím budúcemu manželovi - synovi žalobkyne, že
nemôže mať detí, je vážným porušením dobrých mravov. Teda ak premietnenme všeobecné právne
úvahy na daný prípad, je nesporné, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia správania sa

žalovanej - obdarovanej k synovi darcov - žalobkyni a jej manželovi vôbec nezodpovedá uznávaným
pravidlám ani elementárnym pravidlám slušnosti v našej spoločnosti. Podľa názoru súdu konanie
žalovanej možno kvalifikovať ako hrube porušením dobrých mravov, teda ako porušenie dobrých mravov
značnej intenzity, ktoré napĺňa hmotnoprávnu podmienku na vrátenie daru.

46. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala existenciu hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru,

spočívajúcom v konaní žalovanej pred uzavretím manželstva, keď manželstvo so synom žalobkyne
uzatvorila podvodným konaní, ktorého sa dopustila tým, že neinformovala syna žalobkyne, že je
neplodná. O dôvode na vrátenie daru sa žalobkyňa dozvedela až po smrti svojho manžela v roku 2016,
čo zo strany žalovanej nebolo nijakým spôsobom spochybnené.

47. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalobkyňa sa môže domáhať vrátenia daru aj v mene
svojho nebohého manžela. Právný zástupca žalobkyne na pojednávaní tvrdil, že toto právo v zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 jej patrí, pretože nehnuteľností ktoré boli predmetom
darovania pred ich darovaním patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej už nebohého
manžela. Potiaľ sa súd s tvrdením právneho zástupcu žalobcu stotožňuje.

48. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 zo dňa 20.3.2008 okrem iného vyplýva, cituje:
„Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká
právo domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania

zanikne okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630
Občianskeho zákonníka (viď napr. R 88/1998). Dovolací súd poukazuje na to, že vrátenie daru zo strany
obdarovaného v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je možné v podstate považovať za zvláštny
prípad odstúpenia od zmluvy. Právny vzťah sa ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť

všetko, čo na základe darovania získali, respektíve čo získal obdarovaný. Najvyšší súd Slovenskej
republiky považuje za potrebné uviesť, že právny záver odvolacieho súdu o tom, že právo domáhať
sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), je vo všeobecnosti potrebné považovať za správny. Pri uplatňovaní nárokov z vrátenia daru
v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je však potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, či sa darovaná

nehnuteľnosť (jej časť) nenachádzala v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - darcov.V takomto
prípade vrátenia daru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa totiž zákonné vlastnícke právo
darcov obnovuje ex nunc, t.j. od okamžiku prejavu vôle na vrátenie daru. Súdna prax je v otázkach
vlastníctva vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov jednotná v tom, že každý
z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného z manželov sú obmedzené

rovnakými právami druhého (viď napr. R 42/1972). Preto aj jeden z manželov, ktorí darovali spoločne vec
(hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho
zákonníka. To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď
pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového

spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z
titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku
poručiteľa (§ 175x O.s.p.), v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a
k podielu zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Len takýto výklad a
aplikácia ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v súlade

s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.“49. Predmetom konania vo veci NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 bolo vydanie tam špecifikovaných
nehnuteľností,predmetomtohtokonania (predmetpodanoužalobouvyšpecifikovalasamotnážalovaná)
je určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou 1 podielu nehnuteľností, ktoré boli darované žalovanej,

žalobkyňou a jej už nebohým manželom z predmetu tvoriaceho ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

50. Je nepochybné, že z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007 vyplýva, že aj
jeden z manželov, ktorí darovali spoločne vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho
predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z

dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Obč. zák. To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých
bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď pozostalý manžel (pozostalá manželka) sa môže s
poukazom na špecifický charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého
predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa (§ 175x O.s.p.) akutálne podľa §
211 C.m.p. , v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu

zomrelého manžela nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Len takýto výklad a aplikácia
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v súlade s
dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

51. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa mohla a úspešne sa dovolala vrátenia daru, ktorý bol
darovaný ňou a jej nebohým manželom voči žalovanej, po dovolaní sa vrátenia daru obnovuje sa
vlastníce právo darcom. V súdenej veci sa obnoví vlastnícke právo v prospech bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a jej už nebohého manžela, čo umožní konanie o novoobjavenom
majetku poručiteľa - manžela žalobkyne. V dedičskom konaní dôjde k vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva a k podielu zomrelého manžela nadobúdnu vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho
smrti. V tomto konaní žalobkyňa však priamo, obídením dedičského konania novoobjaveného majetku
jej nebohého manžela, žiada určiť, že ona je vlastníčkou celého predmetu súdneho sporu, darovaného
oboma darcami, teda ňou a jej už nebohým manželom. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa svojho
práva mala domáhať iným typom žaloby, nie určovacou žalobou (že je výlučnou vlastníkom podielu

nehnuteľností, ktoré boli darované žalovanej), ale napr. žalobou o vydanie spoluvlastníckeho podielu
sporných nehnuteľností, tak ako to bolo v konaní NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2007. Civilné sporové konanie
nemôže nahradiť dedičské konanie, tak ako to v podstate podanou žalobou navrhuje žalobkyňa. Pre
civilné sporové konanie, ktorým je konanie o žalobe žalobkyne, platia iné procesné podmienky iná
procesná právna úprava, je v ňom iný okruh strán sporu, ako je to v dedičskom konaní, na ktoré sa

vzťahuje iný procesný zákon, účastníkmi musia byť všetci do úvahy pripadajúci dedičia. Vzhľadom na
uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Nevykonanie navrhovaných dôkazov
52. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré súd nevykonal, žalovaná navrhla výsluch

svedkov W.. I. T. a Y. T., na pojednávaní na výsluchu svedka T. netrvala trvala len na výsluchu Y.
T., s odôvodnením, že ide o jej blízku osobu. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, keďže
svedkyňa by informácie o dôvode na vrátenie daru mala len sprostredkovane od žalovanej, informácie
takéhoto charakteru nemohla získať nestranne, keďže nie je lekárom špecialistom v danom odbore.
Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní, až po určení súdom (§ 181 ods. 2

C.s.p.), ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a po
uvedení predbežného právneho posúdenia vecí , navrhol pojednávanie odročiť, za účelom predloženia
lekárskejsprávyozdravotnomstavežalovanej,prednariadenímpojednávaniavykonanietakéhodôkazu
nenavrhovala.

53. Súd poukazuje na ustanovenie § 153 C.s.p. v zmysle ktorého, sú strany povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa názoru súdu žalovanej nič nebránilo pokiaľ by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, aby vykonanie takéhoto prostriedku

procesnej obrany navrhla už skôr, nie priamo na pojednávaní. Bez ohľadu na túto skutočnosť, súd k
vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil, keďže nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede žalovanej pred
cirkevným súdom, preto návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol.Trovy konania

54. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

57.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom

je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

59.Účelomjetuzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcichplatenieanáhradutrovkonania.Zákon
ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície

právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých
môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.

60. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej
procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie.

61. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní
okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala

povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá.

62. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať
na postoj strán sporu.

63. Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.

64. Medzi stranami sporu bol príbuzenský vzťah svokra a nevesta. Žalobkyňa s manželom previedli

nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve do podielového spoluvlastníctva syna a nevesty. Až
s odstupom niekoľkých desaťročí sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná - bývala nevesta zatajila synovi,
že je neplodná, o čom mala vedomosť už pred uzatvorením manželstva. Aj keď vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaná naplnila hmotnoprávne podmienky na vrátenie daru,
žalobkyňa, keďže podanou žalobou obišla dedičské konanie po jej manželovi, nemohla byť úspešná.

65. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu , ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre ktorú došlo
k podaniu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 O.s.p., kde žalovanej ako
úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania priznaný nebude.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.