Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714212199
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714212199.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Š. R., V.. XX.X.XXXX, bývajúcej v
R. Č.. XX, proti žalovanej R. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v R. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom
Baťalíkom,advokátom,sosídlomvMichalovciach,Š.Kukuru14,oobnovukonania,oodvolanížalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 20C/134/2014-61 zo dňa 7.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 20C/134/2014-61 zo dňa 7.12.2016
odmietol žalobu žalobkyne na povolenie obnovy konania a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala obnovy konania vo vo veci odškodnenia
na zdraví, ktoré konanie sa viedlo pred Okresným súdom Michalovce pod sp.zn. 5C/3/2012, pričom
uznesením č.k. 5C/3/2012-18 zo dňa 24.4.2012 bol medzi sporovými stranami uzavretý a súdom
schválený zmier o výške odškodnenia na zdraví. Dôvodom obnovy konania bola skutočnosť, že
žalobkyňa tvrdila, že už z posudku lekára v pôvodnom konaní vedela, že náhrada škody nebola

ohodnotená na základe skutkového stavu a že bodové hodnotenie bolo zle vypočítané. Žalovaný sa
vyjadril k žalobe o obnove konania a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 398, § 400, § 403 ods. 1, § 397, § 413 ods. 1
CSP (ďalej len CSP) odmietol žalobu žalobkyne o povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 403 ods.
1 v spojení s § 413 ods. 1 písm. a/ CSP a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP, pričom

uviedol, že úspešnému žalovanému priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní.

4. V zákonnej lehote proti výroku uznesenia o trovách konania podala odvolanie prostredníctvom
svojho advokáta žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd
napadnutý výrok uznesenia v plnom rozsahu zrušil, a priznal jej nárok na náhradu trov konania tak, ako
boli konajúcemu súdu vyčíslené na pojednávaní dňa 9.11.2016, t.j. vo výške 268,48 €. V odôvodnení

odvolania poukázala žalovaná na znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie,
ktorý odmietol žalobu žalobkyne o povolenie obnovy konania, a teda je toho názoru, že ako úspešná
strana má plný nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na priebeh konania, ako aj prvý výrok
uznesenia súdu prvej inštancie je nepochybné a zrejmé, že zo strany žalobkyne došlo k neúčelnému
uplatňovaniu práva a týmto nezodpovedným konaním zo strany žalobkyne vznikli žalovanej pri hájení
svojich práv finančné výdavky súvisiace s právnym zastupovaním. Žalovaná pritom svojím konaním

nezavinila začatie ani ukončenie súdneho sporu. Poukázala tiež na odôvodnenie výroku uznesenia o
trovách konania súdom prvej inštancie, kde sa konštatuje, že bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a súdúspešnému žalovanému priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov konaní. Toto odôvodnenie
sa však v žiadnom prípade nezhoduje s druhým výrokom (o trovách konania) jeho rozhodnutia. Vyslovila
názor, že zo strany konajúceho súdu prvej inštancie pravdepodobne došlo k chybe v písaní a výrok o

trovách konania je chybný a nesprávny.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre
zmenu napadnutého rozhodnutia.

7. Žalovaná použila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 h/ CSP, t.j.že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento dôvod je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia
rozsudku vyjadrené vyššie uvedenom zákonom ustanovení platia pre každý výrok rozhodnutia súdu.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj v článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Kým vo výroku rozsudku (uznesenia) súd vyslovuje ako rozhodol
z odôvodnenia musí vyplynúť prečo tak rozhodol.

9. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že znenie výroku uznesenia o trovách konania,
ktorým vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nekorešponduje logicky, ani
gramaticky s odôvodnením tejto časti jeho rozhodnutia. V odôvodnení výroku uznesenia o trovách
konania totiž súd prvej inštancie uvádza, že v zmysle ust. § 255 CSP priznáva žalovanej náhradu

všetkýchúčelnevynaloženýchtrovvkonaní,ktorévšakbližšienešpecifikoval.Vzhľadomnaprotirečivosť
výroku rozsudku a odôvodnenia rozsudku, ale aj nedostatočné odôvodnenie tohto výroku uznesenia
odvolací súd konštatuje, že sú naplnené odvolacie dôvody zo strany žalovanej. Vzhľadom na uvedené
dôvody odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP zrušil napadnutý výrok uznesenia
o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne posúdiť nárok žalovanej na náhradu
trov konania, rozhodnúť o ňom, prihliadnuť pritom na úspech žalovanej vo veci i na jej právo dať sa
zastúpiť advokátom, ale zaoberať sa aj prípadným použitím ust. § 257 CSP, svoje rozhodnutie riadne

a dostatočne odôvodniť.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).