Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200586
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200586.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov

senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, V právnej veci žalobcov: v rade 1/ Y. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX B., v rade 2/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX
B., v rade 3/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX B., v rade 4/ U. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, XXX XX B., v rade 5/ V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX B., v rade 6/ H.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX B., všetci právne zastúpení JUDr. Teréziou Krohovou,
advokátkou so sídlom H. XXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: A.. H. P., bytom

L. XXX, XXX XX B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/
V/2014/00142/Kod zo dňa 07.03.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00142/Kod zo dňa 07.03.2014 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p. a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Konanie o žalobe žalobcov v rade 4/, 5/ a 6/ z a s t a v u j e.

Žalovaný j e po v i n n ý zaplatiť žalobcom v rade 1/ - 3/ náhradu trov konania vo výške 70,- Eur
z titulu súdneho poplatku a vo výške 636,22 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet ich právnej
zástupkyne JUDr. Terézie Krohovej, advokátky so sídlom v B., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcom v rade 4/, 5/ a 6/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 12.05.2014 sa žalobcovia v rade 1/ až 6/
domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00142/Kod

zo dňa 07.03.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“, „rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaný zamietol spoločné odvolanie Y. H., J. F. a A.
P. (žalobcov v rade 1/-3/) a rozhodnutie Mesta Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.
7326/2013-36519/2013-OS-MT zo dňa 10.07.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu“), ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Sedem rekreačných
chalúp, technická infraštruktúra, prístupová komunikácia, chodníky - I. etapa“ na pozemkoch CKN
p. č. 1064/17 až 20, 1187/4, 1188 a 1187/2 a na pozemku EKN p. č. 714/1, kat. úz. L. (ďalej

len „posudzovaná stavba“), potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že z odvolacieho spisu
mal preukázané, že pri posudzovaní umiestnenia navrhovanej stavby stavebný úrad vychádzal zo
záväzného podkladu, a to z Územného plánu Mesta Žilina (ďalej len „ÚPN“) schváleného Všeobecne
záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) č. 4/2012. Uznesením Mestského zastupiteľstva Žilina č.15/2012 zo dňa 20.02.2012 bola vyhlásená jeho záväzná časť. Podľa nej sa pozemky pod navrhovanou
stavbou nachádzajú v urbanistickom obvode č. 7 - Sever - II a urbanistickom okrsku č. 39 - Brodno na
ploche označenej č. 7.39.ŠR/03/. Základnú funkciu v tomto okrsku má podľa regulatív priestorového

a funkčného využívania územia vymedzenú v jeho záväzných častiach - šport, doplnkovú funkciu
- rekreácia, stavebnú činnosť majú predstavovať novostavby, rekonštrukcie a údržba ihrísk, zeleň,
dopravná a technická infraštruktúra s typom zástavby izolovaný objekt so šatňami, hygienickými
priestormi, technickými priestormi a priestormi na prechodné ubytovanie, výška zástavby max. 1+2+1
podlaží, zeleň po obvode areálu. Prípustnú funkciu na tejto ploche podľa jeho ďalších záväzných

častí majú tvoriť odpočinkové plochy, zeleň, rôzne dráhy, napr. bežecké, cyklotriálové, altánky, vodné
plochy, pieskoviská, detské ihriská a pod. a súčasne za vhodných okolností tu majú obstáť služobné
byty, prechodné ubytovanie a stravovacie zariadenia. Neprípustnou funkciou sú rodinné domy, bytové
domy, garáže, zariadenia výroby, hlučné a nehygienické prevádzky a iné ako základné doplnkové
a prípustné funkcie. Konštatoval, že je predovšetkým otázkou právnou a nie otázkou skutkových
zistení tak, ako to nesprávne odvolatelia v odvolaní vyslovili, že prvostupňový správny orgán v danej

veci sa zaoberal súladom predloženého návrhu so VZN Mesta Žilina, pritom bol ÚPN schválený a
jeho záväzné časti vyhlásené a je považovaný za všeobecne záväzný právny predpis podľa Ústavy
SR. Podľa organizačnej štruktúry Mesta Žilina, oddelenie architekta - referát územného plánovania
a urbanizmu, plní úlohy mesta ako orgánu územného plánovania, zabezpečuje napĺňanie územného
plánu a všetkých úloh spojených s územnoplánovacími podkladmi a dokumentáciami, zabezpečuje

obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a jej zmeny a doplnky na území mesta, vypracováva
zadávacie dokumenty územno-plánovacích dokumentácií a územnoplánovacích podkladov pre potreby
mesta, podieľa sa na spracovaní koncepcie strategického rozvoja mesta a zabezpečuje jej dodržiavanie
v praxi, koordinuje schválené a overuje nové rozvojové zámery na regionálnej a miestnej úrovni.
Podľa vyjadrenia č. 6488/2013-12697/2013-OHA-Krj zo dňa 11.03.2013, navrhovaný zámer vychádza

z odsúhlasenej Zastavovacej štúdie Brodno- Orčiešová (január 2012), ktorá riešila širšie vzťahy
s podrobným návrhom nového ÚPN Mesta Žilina. Súčasťou riešenia bola prístupová obslužná
komunikácia, verejná zeleň medzi komunikáciou a oplotením pozemkov rekreačných chalúp, verejné
rozvody a prípojky, kanalizácie, vodovod, plynovod, sekundárne rozvody elektroinštalácie a NN prípojky.
V zmysle ÚPN Mesta Žilina a VZN č. 4/2012 je v urbanistickom obvode č. 7 - Sever II a urbanistickom

okrsku č. 39 - Brodno, presnejšie na ploche označenej 7.39.ŠR/03 za vhodných okolností prípustné
umiestňovať aj stavby, ktoré slúžia na prechodné ubytovanie, medzi ktoré nepochybne možno zaradiť aj
stavbynaindividuálnurekreáciu-rekreačnéchaty,chalupy,domčekyapod.,vylúčenéaakoneprípustné
boli v záväznej časti označené len stavby na trvalý pobyt - rodinný dom, bytový dom a pod. Berúc
do úvahy skutočnosť, že Mesto Žilina, ako správny orgán I. stupňa, v územnom konaní posudzovalo

návrh na umiestnenie stavby, je súčasne autorom záväznej časti VZN týkajúcej sa územnoplánovacej
dokumentácie a preto sa dá predpokladať, že nemá pochybnosť o výklade obsahu a účelu vlastného
VZN.

Proti tomuto rozhodnutiu podali riadne a včas žalobu žalobcovia v rade 1/ - 6/, ktorú formulovali v

nasledovných žalobných bodoch:

Žalobcovia v rade 5/ a 6/ tvrdili, že podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu, pričom vyslovili názor, že rozhodnutie žalovaného, ktoré napádajú žalobou, nebolo im riadne,
v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., doručené.

Tvrdili, že základnú funkciu v posudzovanom okrsku, podľa regulatívov priestorového a funkčného
využívania územia vymedzenú v jeho záväzných častiach, tvorí šport a doplnkovú funkciu rekreácia,
stavebná činnosť má predstavovať iba novostavby, rekonštrukcie a údržbu ihrísk, zelene, dopravnú
a technickú infraštruktúru s typom zástavby izolovaný objekt so šatňami, hygienickými priestormi,

technickými priestormi a priestormi na prechodné ubytovanie, výška zástavby max. 1+2+1 podlaží, zeleň
po obvode areálu, pričom prípustnú funkciu na tejto ploche majú tvoriť odpočinkové plochy, zeleň, rôzne
dráhy (bežecké, cyklotriálové), altánky, vodné plochy, pieskoviská, detské ihriská a pod. a súčasne za
vhodných okolností tu majú obstáť aj služobné byt, prechodné ubytovanie a stravovacie zariadenia,
pričom neprípustnou funkciou sú práve rodinné domy, obytné domy, garáže, zariadenia výroby, hlučné

a nehygienické prevádzky a iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie.

Konštatovali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
žalovaný nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy na skutkový stav. Žalovaným zistený skutkovýstav je v rozpore s obsahom spisov a na posúdenie veci je nepostačujúci, rovnako aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného je nedostatočne zdôvodnené a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné.
Základnou funkciou pre posudzované územie je šport a doplnkovou funkciou rekreácia, preto nemožno

súhlasiť so záverom žalovaného, ktorý tvrdil, že je v súlade s územným plánom umiestnenie stavieb,
ktoré slúžia na prechodné ubytovanie a majú rekreačné využitie. Žalovaný vyňal z typu zástavby, podľa
územného plánu, priestory na prechodné ubytovanie a tieto charakterizoval ako stavby, ktoré slúžia
na prechodné ubytovanie a majú rekreačné využitie, pričom priestory na prechodné ubytovanie podľa
územného plánu majú tvoriť súčasť izolovaného objektu určeného na športové využitie. Doplnková

funkcia v zmysle územného plánu využitia územia môže nastúpiť až po využití územia na jeho základnú
funkciu, ktorá v danom prípade vôbec nebola naplnená. Z napadnutého rozhodnutia, podľa názoru
žalobcov, vyplýva, že v prípade, že ide o I. etapu umiestňovania rekreačných chalúp v dotknutom území,
pričom nie je zrejmé, že po povolení I. etapy bude nasledovať zámer realizovať II. etapu s identickým
využitím. Tvrdili, že v uvedenej lokalite vznikne vlastne nová ulica so 14 stavbami, teda v uvedenom
území nebude priestor pre športové využitie ani rekreáciu obyvateľov, ale ide o zámer individuálnej

bytovej výstavby v konečnom počte 14 stavieb určených na bývanie, pričom po I. etape v počte 7
jednotiek bude nasledovať II. etapa v počte ďalších 7 jednotiek. V danej lokalite nie je možné povoľovať
individuálnu bytovú zástavbu (ďalej len „IBV“), nakoľko je to územie určené pre šport a rekreáciu a
pravdepodobne následne dôjde k zmene stavebného zámeru z IBV výstavby na výstavbu rekreačných
chalúp. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že oba stavebné zámery vychádzajú z dokumentácie pre

územné rozhodnutie vypracovanej A.. C. R. F..

Spochybnili vyjadrenie architekta mesta z 11.03.2013 a tvrdili, že z odsúhlasenej Zastavovacej štúdie
Brodno-Orčiešová (január 2012), na ktorú architekt poukazoval, nie je zrejmé, o akú zastavovaciu štúdiu
ide a zároveň je zrejmé, že táto mala byť vyhotovená predo dňom schválenia VZN č. 4/2012 zo dňa

20.02.2012.

Správne orgány zasiahli do práv žalobcov, nakoľko v rozpore so zákonom a územným plánom povýšili
doplnkovú funkciu nad základnú funkciu územia v súlade s platným územným plánom.

Žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobcovia podaním z 12.09.2014, ktoré bolo doručené krajskému súdu 16.09.2014, žiadali, aby krajský
súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a súčasne uložil povinnosť
žalovanému doručiť žalobcom v rade 5/ a 6/ rozhodnutie žalovaného.

V podaní zo dňa 20.10.2014, ktoré došlo súdu 27.10.2014 tvrdili, že postavenie žalobcov v rade 5/ a 6/
ako účastníkov konania odvodzujú od ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku a že napadnutým
rozhodnutím žalovaného a prvostupňového správneho orgánu môžu byť žalobcovia v rade 5/ a 6/
dotknutí na svojich právach, lebo sú vlastníkmi nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. úz. L. a majú za to,

že umiestnením posudzovanej stavby na pozemkoch uvedených v napadnutom rozhodnutí môže dôjsť
k obmedzeniu vlastníckych práv žalobcov v rade 5/ a 6/ s ohľadom na trasy napojenia inžinierskych
sietí. V čase rozhodovania správneho orgánu boli žalobcovia v rade 5/ a 6/ účastníkmi územného
konania, nakoľko v rozhodnom čase ani v súčasnosti nebol preukázaný opak ich tvrdenia, že môžu byť
rozhodnutím správneho orgánu dotknutí na svojich právach.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 29.05.2014. Uviedol, že zo žalobného návrhu
vyplýva, že tento podali aj fyzické osoby uvedené v rade 5/ a 6/ V. Z. a H. Z., ktorým v správnom konaní
nemali postavenie účastníkov územného konania, tak prvostupňovým ako aj odvolacím správnym
orgánom, priznané a územné rozhodnutie, vrátane odvolacieho rozhodnutia im nebolo doručované.

Žalobca v rade 5/ totiž v územnom konaní konal len na základe písomnej plnej moci jemu udelenej dňa
11.06.2013 U. F., a to v rozsahu menovanú zastupovať na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým
správnym orgánom dňa 12.06.2013. Z toho dôvodu im postavenie účastníkov v správnych konaniach
nebolo priznané a vzhľadom na ich pomer k veci (poloha ich nehnuteľností), ani priznané byť nemohlo,
preto potom nie sú právne legitimovaní na podanie žaloby. Ďalej zotrval na skutkových a právnych

záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.
Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle
§ 247 a nasl. O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov v rade 1/,2/,3/ je
dôvodná, rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a § 250j ods. 3 O.s.p.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Mesto Žilina rozhodnutím č. 7326/2013-36519/2013-OS-MT zo dňa 10.07.2013 rozhodlo podľa § 39
a § 39a ods. 1 Stavebného zákona o umiestnení stavby „Sedem rekreačných chalúp, technická
infraštruktúra, prístupová komunikácia, chodníky - I. etapa“ na pozemku CKN p. č. 1064/17-20, 1187/4,

1188, 1187/2 a na pozemku EKN p. č. 714/1, kat. úz. L., ku ktorým nemá navrhovateľ výlučné vlastnícke
právo, vedené Správou katastra Žilina.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, účastníkom územného konania
je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g)
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 34 ods. 2 cit. zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej
uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. v znení k 31.12.2014, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný
úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,
najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb
a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení

stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 cit. zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,

umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 cit. zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 139 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ak sa v tomto zákone
používa pojem "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnúhranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto
pozemkoch.

Podľa § 139 ods. 2 písm. d) cit. zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie
sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní
podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Podľa § 140 cit. zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona

všeobecné predpisy o správnom konaní.

V danej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či umiestnenie stavby - sedem rekreačných chalúp (ďalej len
„umiestňovaná stavba“, „posudzovaná stavba“) napĺňa charakter doplnkovej funkcie (rekreácia) a či pre
umiestnenie posudzovanej stavby je to postačujúce z hľadiska určenia hlavnej funkcie pre posudzované
územie určenú platným Územným plánom Mesta Žilina (ďalej len ÚPN Mesta Žilina), v ktorom stavba

má byť umiestnená a ktorého základnou funkciou je šport.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, tvrdil, že umiestňovaná
stavba slúži na individuálnu rekreáciu prechodného charakteru - napĺňa status prechodného ubytovania
v súlade s doplnkovými funkciami schváleného ÚPN Mesta Žilina, pričom v posudzovanom území

sú z výstavby vylúčené rodinné domy, nie však rekreačné chalupy určené na prechodné ubytovanie
a individuálnu rekreáciu. Okrem iného, poukázal aj na vyjadrenie architekta Mesta Žilina č.
6488/2013-12697/2013-OHA-Krj zo dňa 11.03.2013, ktorým architekt mesta súhlasil s umiestnením
posudzovanej stavby a tvrdil, že návrh na umiestnenie stavby je v súlade s novým ÚPN Mesta Žilina.

V konaní bolo potrebné posúdiť, či takýto záver žalovaného, vyjadrený v dôvodoch a výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, je súladný so zákonom.

Platný ÚPN Mesta Žilina vo vzťahu k posudzovanému územiu, v obvode 7.39.ŠR/03, ako základnú
funkciu tohto územia určuje šport a ako doplnkovú funkciu rekreáciu. V časti „typ stavebnej časti“

konštatuje, že je možné v tomto území realizovať novostavby, rekonštrukcie a údržba ihrísk, zelene,
dopravnú a technickú infraštruktúru. V type zástavby uvádza, že je tu možné realizovať izolovaný objekt
so šatňami, hygienickými priestormi, technickými priestormi a priestormi na prechodné ubytovanie,
výška zástavby maximálne 1+2+1 podlaží, zeleň po obvode areálu. Ako prípustné funkcie v tejto časti
konštatuje odpočinkové plochy, zeleň, rôzne dráhy (bežecké a cyklotriálové), altánky, vodné plochy,

pieskoviská, detské ihriská a pod., súčasne za vhodných okolností obstoja napr. aj služobné byty,
prechodné ubytovanie a stravovacie zariadenia. Regulatíva ako neprípustnú funkciu definuje výstavbu
rodinných domov, bytových domov, garáží, zariadení výroby, hlučných a nehygienických prevádzok a
iné ako základné, doplnkové a prípustné funkcie.

Podľa názoru krajského súdu, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne skúmali
charakter umiestňovanej stavby (okrem navrhovateľom označeného názvu v návrhu na umiestnenie
stavby a ním predloženej dokumentácie), nevykonali žiadne dôkazy, ktoré by subsumovali do obsahu
predloženého administratívneho spisu a preukazovali by nimi, aký charakter umiestňovaná stavba
skutočne má.

Z administratívneho spisu je možné zistiť len to, že tieto stavby majú mať valbovú strechu, resp.
strechu sedlovú alebo polovalbovú strechu s orientáciou štítu do ulice, pokrytú šindľom alebo škridlou,
z obsahu administratívneho spisu a žalobcom predloženej dokumentácie, ktorá je jeho súčasťou, nie je
zrejmé, z akých materiálov stavby majú byť vyhotovené, aký má byť ich konečný vzhľad. Krajský súd

poukazuje, že súčasťou administratívneho spisu je len dokumentácia pre územné konanie bez ďalšej
časti, predovšetkým kompletnej projektovej dokumentácie stavby (jednotlivých rekreačných chalúp).
Preto nie je zrejmé, aký skutočný charakter posudzované stavby budú mať, z čoho majú byť zhotovené,
z akých materiálov. Je zrejmé, že stavby budú napojené na elektrickú sieť, budú plne plynofikované,
napojené na verejnú kanalizáciu, existujúce vodovodné prípojky a verejné osvetlenie.

Podľa názoru krajského súdu, už len tieto aspekty evokujú, že sa jedná o bežné štandardné atribúty,
ktoré má každý rodinný dom. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia neuviedol také závery, pre
ktoré mal za to, že sa nejedná o typický rodinný dom, pričom vychádzal len z označenia posudzovanejstavby v podanom návrhu (rekreačné chalupy) a nezdôvodnil rozdiel medzi posudzovanými stavbami
ako rekreačnými chalupami a bežnými rodinnými domami, ktorých výstavba v uvedenej lokalite je z
hľadiska ÚPN Mesta Žilina neprípustná.

Za zistených skutkových okolností sa naviac javí krajskému súdu ako účelové (a aj nepreukázané)
tvrdenie žalovaného, že posudzované objekty označené ako „rekreačné chalupy“ majú charakter
individuálnej rekreácie a budú slúžiť výlučne na prechodné ubytovanie a že výstavba takýchto
rekreačnýchchalúpnemaríúčelplatnéhoúzemnéhoplánu,ktorývuvedenejlokalitenepripúšťavýstavbu

rodinných domov, ktoré sú určené na trvalé bývanie.

Vzhľadom na podklady, ktoré boli, podľa názoru krajského súdu, nedostatočné pre rozhodnutie
správneho orgánu, resp. predložený administratívny spis neobsahoval podklady, ktoré by preukazovali
záver žalovaného, že posudzované stavby sú stavbami nie rodinných domov, ale stavieb určených na
individuálnu rekreáciu, sa javí ako účelový, v snahe obísť záväzné časti platného ÚPN Mesta Žilina, ktorý

zakazuje v uvedenej lokalite výstavbu rodinných domov. Nebolo preukázané, že umiestňované stavby
napĺňajú hlavnú funkciu územia, ale ani doplnkovú, tak ako tvrdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí a
majú slúžiť výlučne na prechodné ubytovanie.

Podľa názoru krajského súdu, práve prechodný charakter ubytovania, vzhľadom na základnú funkciu

športu (doplnková funkcia - rekreácia), smeruje k tomu, že charakter stavieb, ktoré majú byť umiestnené
v danej lokalite, sa týkal prioritne funkcie športu a rekreačnej funkcie ako doplnkovej, čo znamená,
že v uvedenej lokalite sa predpokladá výstavba len takých zariadení, ktoré budú slúžiť na športové
vyžitie a až doplnkovo vyžitie rekreačné. Krajský súd má za to, že vybudovanie, i keď v konaní to
nebolo preukázané, individuálnych rekreačných chalúp, pokiaľ by boli aj skutočne využívané len na

prechodné ubytovanie, nenapĺňa športovú funkciu ako prioritnú základnú funkciu v danom území, ktorá
znamená predovšetkým realizáciu tých zariadení, ktoré majú slúžiť športovým aktivitám masového
charakteru a nie slúžiť individuálnej rekreácii (individuálnemu športu). Pokiaľ by ÚPN Mesta Žilina
zamýšľal s realizáciu rekreačnej činnosti aj formou individuálnej rekreácie (rekreačné chaty), tak by
jednoznačne takúto požiadavku subsumoval do obsahu buď hlavnej alebo doplnkovej funkcie vo vzťahu

k posudzovanému územiu, čo však neučinil, resp. by výstavbu takéhoto typu objektov do územného
plánu zahrnul.

Aj táto skutočnosť predznamenáva, že v posudzovanom území nie je možné, posudzované stavby
umiestňovať v uvedenej lokalite, ale len zariadenia slúžiace na šport ako hlavnú funkciu a doplnkovo

rekreáciu. Šport ako taký je všeobecná kategória, ktorá sa týka neoznačeného väčšieho počtu osôb.
V danom prípade nemožno športové aktivity, ktoré sú určené zámerom ÚPN Mesta Žilina zamieňať s
individuálnymi športovými aktivitami jednotlivcov, ktoré by sa realizovali v areáli jednotlivých rekreačných
chalúp, resp. blízkeho prostredia.

Územnoplánovacia dokumentácia, dáva pre posudzované územie prioritu - šport, má na mysli aktivity
globálneho charakteru, týkajúce sa väčšieho množstva osôb, ale nevzťahujúce sa k individuálnym
aktivitám vlastníkov rekreačných chalúp alebo aj iných obytných domov, bytových domov, rodinných
domov, obdobne aj doplnková funkcia - rekreácia. Pokiaľ by chcel inak, ako už konštatoval krajský súd,
územný plán definovať hlavnú funkciu územia, tak by šport a rekreáciu vymedzil individuálnou formou v

individuálnych rekreačných zariadeniach, ktorými sú napr. súkromné rekreačné chaty, chalupy a pod.

Napriek záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí a nedostatočnému zdôvodneniu charakteru
individuálnej rekreácie v zmysle doplnkovej funkcie územného plánu, krajský súd dospel k záveru, že
výstavba individuálnych rekreačných chalúp nenapĺňa charakter doplnkovej funkcie územia k hlavnej

funkcii územia určenej platným územným plánom, ktorou je funkcia športová. V tomto smere súd
akceptoval tvrdenie žalobcov, ktorí tvrdili, že práve rekreačná funkcia môže byť len doplnkovou funkciou
k hlavnej funkcii, ktorou je šport, pričom ani v tomto smere žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nepreukázal, že umiestňovaná stavba napĺňa hlavnú funkciu - šport a aj rekreačnú funkciu. Táto
skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec zdôvodnená a ani z obsahu podkladov rozhodnutia

takýto záver, podľa názoru krajského súdu, nevyplýva. Navrhovateľ stavby, pokiaľ chcel umiestniť
individuálne rekreačné zariadenia - súkromné rekreačné chalupy do uvedenej oblasti, mohol tak
realizovať svoj zámer iba v súlade s platným územným plánom. ÚPN Mesta Žilina však neumožňuje
v uvedenej lokalite umiestňovať takýto druh stavieb. Podľa názoru krajského súdu, vybudovanieindividuálnych rekreačných chalúp, ktoré budú vo vlastníctve individuálnych osôb, nemôže vôbec
napĺňať hlavnú funkciu (šport) ani doplnkovú funkciu (rekreácia) pre uvedené územie.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru,
keď konštatuje, že umiestnenie individuálnych rekreačných chalúp napĺňa status doplnkovej funkcie v
súlade s platným územným plánom a že umiestnenie takýchto stavieb je v súlade s ÚPN Mesta Žilina. S
takýmto názorom, vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd nesúhlasí, preto rozhodnutie žalovaného
podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K zrušeniu rozhodnutia žalovaného došlo aj z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., keď správne
orgány nedostatočne zdôvodnili, čo rekreačná funkcia, vo vzťahu k hlavnej funkcii športu v súvislosti s
umiestnením posudzovanej stavby znamená a došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia aj z dôvodov
§ 250j ods. 3 O.s.p., keď súčasťou administratívneho spisu neboli podklady, ktoré bol povinný budúci
stavebník k návrhu na umiestnenie stavby doložiť - nielen textovú časť projektu, ale celú projektovú

dokumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, o aké konkrétne stavby sa jedná, aký bude ich architektonický
vzhľad, z akých materiálov stavby budú vybudované tak, aby mohlo byť komplexne posúdené, či
jednotlivé posudzované stavby (7 rekreačných chalúp) vôbec napĺňajú typ rekreačnej chalupy, bez
ohľadu na ich označenie. Krajský súd poznamenáva, že v súčasnej dobe je bežné, že občania vlastnia
viacero rodinných domov, z ktorých niektoré využívajú na trvalé bývanie a niektoré len na rekreačné

účely. To znamená, že niektoré z uvedených rodinných domov napĺňajú výlučne rekreačné účely a
naopak ďalšie slúžia na trvalé bývanie. Týmito aspektmi sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán
nezaoberali, ani nepreukázali, že charakter posudzovaných stavieb nenapĺňa charakter rodinného domu
(aj na trvalé bývanie), ale naopak, napĺňa výlučne charakter individuálnej rekreácie.

Napriek tomuto pochybeniu krajský súd má za to, že individuálna rekreácia z hľadiska posudzovania
umiestnenej stavby nenapĺňa charakter rekreácie ako doplnkovej funkcie a nie je možné posudzovanú
stavbu subsumovať ako stavbu v súlade s platným ÚPN, lebo nenapĺňa základnú funkciu vymedzenú
ÚPN pre dané územie, a to funkciu športu, pričom rekreácia je len funkciou doplnkovou. Z uvedených
dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k žalobcom 4/, 5/, 6/ krajský súd udáva nasledovné:

Krajský súd, konštatuje, že žalobca v rade 4/ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby podľa druhej

hlavy piatej časti O.s.p. (nenaplnil ustanovenie § 247 ods. 1,2 O.s.p.), preto je neoprávnenou osobou na
podanie žaloby. Z toho dôvodu krajský súd dospel k záveru, že konanie vo vzťahu k žalobcovi v rade 4/
je potrebné zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p., nakoľko žaloba podaná žalobcom v rade 4/ je podaná
osobou na to neoprávnenou.

Preto súd konanie voči žalobcovi v rade 4/ zastavil.

Žalobcovia v rade 5/ a 6/ v konaní tvrdili, že napadnuté rozhodnutie žalovaného im nebolo doručené.
Písomným podaním z 12.09.2014, ktoré bolo krajskému súdu doručené 18.09.2014, upravili žalobný
petit, v ktorom žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť napadnuté rozhodnutie žalobcom v rade

5/ a 6/ doručiť. Až na základe výzvy súdu zo dňa 23.09.2014 uviedli skutkové a právne dôvody, ktoré
ich viedli k uvedenému petitu žaloby, keď tvrdili, že status žalobcov 5/ a 6/ ako účastníkov správneho
konania odvodzujú nielen z ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ale aj od skutočnosti, že ako
vlastnícinehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXvkat.úz.L.,majúzato,žeumiestnenímposudzovanej
stavby na pozemku uvedenom v územnom rozhodnutí môže dôjsť k obmedzeniu ich vlastníckych práv

ohľadom trasy napojenia na inžinierske siete. Bližšie však status účastníka konania žalobcovia v rade 5/
a 6/ neozrejmili. Na výzvu krajského súdu zo dňa 04.12.2014 (č.l. 101 spisu), aby skutkovým a právnym
vymedzením bližšie vymedzili status účastníkov konania, do rozhodnutia súdu nereagovali.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju

podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.Žalobcovia v rade 5/ a 6/ tvrdili, že majú status účastníkov správneho konania, napriek tejto skutočnosti
s nimi správny orgán I. stupňa nekonal a žalovaný napriek tomu, že podali voči prvostupňovému

rozhodnutiu odvolanie, o ich odvolaní nerozhodol, ani im rozhodnutie žalovaného nebolo doručené. Z
tohto dôvodu žiadali, aby im napadnuté rozhodnutie ako účastníkom správneho konania bolo doručené.

Krajský súd poukazuje, že žalobcovia v rade 5/ a 6/ boli povinní svoje tvrdenia o tom, že napadnutým
rozhodnutím boli dotknutí na svojich právach a že im prináleží status účastníka správneho konania

preukázať.

Žalobcovia v rade 5/ a 6/ v žalobe (v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) svoj status
účastníkov konania odvodzovali od vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. L.,
a to vzhľadom na trasu napojenia umiestňovaných rekreačných chalúp na inžinierske siete. V konaní
bolo preukázané, vyplýva to z administratívneho spisu, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán o

účastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/ procesným rozhodnutím nerozhodoval.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že prvostupňový správny orgán so žalobcami v rade
5/ a 6 nekonal, i keď v zápisnici z 12.06.2013 sú obsiahnuté aj vyjadrenia žalobcov v rade 5/ a 6/ s
poznámkou vo vzťahu k žalobcovi v rade 5/, že tento koná ako zástupca účastníčky konania U.. Takýto

poznatok prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k postaveniu žalobcu v rade 6/ v zápisnici z
12.06.2013 absentuje. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že oznámenie o začatí územného
konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 14.05.2013 nebolo žalobcom v rade 5/ a 6/ ako
účastníkom správneho konania doručené, doručené nebolo ani prvostupňové správne rozhodnutie a
rozhodnutie žalovaného i napriek tomu, že žalobcovia v rade 5/ a 6/ podali voči prvostupňovému

rozhodnutiu odvolanie. O tomto odvolaní žalovaný nekonal a nerozhodol.

Podľa názoru krajského súdu, i napriek týmto skutočnostiam bolo potrebné posúdiť, či žalobcovia v rade
5/ a 6/ v preskúmavanom správnom konaní mali status účastníka správneho konania a teda či bolo
potrebné, aby so žalobcami v rade 5/ a 6/ prvostupňový správny orgán a žalovaný konali.

Žalobcovia v rade 5/ a 6/ v podanej žalobe bližšie status účastníkov správneho konania nešpecifikovali.
Na základe výzvy súdu z 21.10.2014 (č.l. 94 spisu) vo vyjadrení z 20.10.2014 žalobcovia v rade 5/ a 6/
uviedli, že ako vlastníci nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, kat. úz. L. majú za to, že umiestnením
stavby na pozemkoch, ktoré sú uvedené v napadnutom územnom rozhodnutí môžu byť obmedzené ich

vlastnícke práva s ohľadom na trasu napojenia posudzovaných stavieb na inžinierske siete.

Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že stavba má byť umiestnená na CKN parcele č.
1064/17-20, 1187/4, 1188 a 1187/2 a na EKN parcele č. 714/1, všetko v kat. úz. L..

V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia v rade 5/ a 6/ uviedli, že ako vlastníci CKN č.
865,kat.úz.L.,astavby,ktorájenatejtoparcelepostavená,nebolizahrnutímedziúčastníkovsprávneho
konania, hoci sú známi účastníci. Bližšie svoje účastníctvo v správnom konaní nešpecifikovali.

Na výzvu súdu, prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedli, že status účastníkov konania odvodzujú

od vlastníctva parciel vedených na LV č. XXXX, kat. úz. L., s ohľadom na trasu napojenia umiestňovanej
stavby na inžinierske siete.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že s parcelou CKN p. č. 865 vo
vlastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/ bezprostredne susedí iba parcela č. 1187/4. Z geometrického plánu č.

94/2013 ako i z katastrálnej mapy a projektu stavby krajský súd zistil, že vo vzťahu k ostatným parcelám,
na ktorých majú byť umiestnené posudzované stavby alebo inžinierske siete, nemajú nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/ susediaci charakter, okrem parcely CKN p. č. 865. Z obsahu
spisu vyplýva, že umiestnenie siedmich rekreačných chalúp má byť fyzicky realizované na parcelách
č. 1064/17-20 a nie na parcele č. 1187/4, na ktorej sa už nachádzajú rôzne inžinierske siete. Taktiež

je preukázané, že na parcele CKN 1187/4 susediacej s parcelou vo vlastníctve žalobcov v rade 5/ a
6/, nebude fyzicky umiestnená ani jedna zo siedmich rekreačných chalúp a spoločná hranica parciel
č. 1064/17-20 s parcelou č. 1187/4 je podstatne vzdialená od CKN parcely č. 865, nakoľko CKN
1064/17-20 susedí iba s časťou rozsiahlej CKN p. č. 1187/4, avšak parcely č. 1064-17-20 nie súsusediacimi parcelami s parcelou CKN p. č. 865. Napriek výzve súdu žalobcovia bližšie svoj status
účastníkov konania v správnej žalobe nekonkretizovali. Taktiež neuviedli okolnosti, ktoré by preukázali,
že umiestnením posudzovanej stavby budú práva žalobcov v rade 5/ a 6/ ako vlastníkov parcely CKN

865 dotknuté a ani neozrejmili, akým spôsobom má dôjsť k zásahu do ich vlastníckych práv ohľadne
napojenia inžinierskych sietí, ktoré sa na parcele č. 1187/4 už nachádzajú.

Žalobcovia v rade 5/ a 6/ nepreukázali, že napojením umiestňovanej stavby na už existujúce inžinierske
siete nachádzajúce sa na parcele č. 1187/4 sa konkrétne zasiahne do ich vlastníckych práv vo vzťahu

k CKN parcele č. 865, pričom z katastrálnej mapy nie je zrejmé, vzhľadom na vzdialenosť CKN
p. č. 1064/17-20 od parcely č. 865, akým spôsobom by boli žalobcovia v rade 5/ a 6/ na svojich
právach dotknutí, keď CKN parcely 1064/17-20 sa napájajú už na existujúce inžinierske siete, ktoré sa
nachádzajú na CKN parcele č. 1187/4, keď s parcelou CKN 865 v smere k umiestňovaným parcelám
CKN č. 1064-17-20 (bližšie k posudzovaným parcelám) susedí CKN parcela č. 868/1, 868/2 a 867/2.

Žalobcovia v rade 5/ a 6/ síce preukázali, že sú spoluvlastníkmi CKN parcely 865, ktorá je susediacou
parcelou k parcelám, na ktorých má byť stavba umiestnená, vrátane parcely, ktorá je predmetom
územného rozhodnutia, na ktorej fyzicky stavby nebudú umiestnené, ale sa na nej nachádzajú
inžinierske siete, na ktoré sa budúce stavby budú napájať. Žalobcovia v rade 5/ a 6/ boli povinní
preukázať svoje tvrdenia o tom, že sú nielen vlastníci susediacej parcely s umiestňovanou parcelou,

že umiestnením stavby budú na svojich vlastníckych právach vo vzťahu k parcele č. 865 konkrétne
dotknutí. V tomto smere žiadne skutkové tvrdenia neuviedli a ani žiadne dôkazy neprodukovali, naviac,
keď CKN parcela č. 865 nie je susediacou parcelou vo vzťahu k parcelám, na ktorých fyzicky majú
byť stavby postavené, ale je len susediacou parcelou k parcelám, ktoré sú síce obsahom napadnutého
rozhodnutia, ale fyzicky na nich stavba umiestňovaná nebude, ale z tejto parcely sa budú posudzované

stavby napájať na už existujúce inžinierske siete.

Podľa názoru krajského súdu, žalobcovia v rade 5/ a 6/ nepreukázali status účastníkov konania, že ako
vlastníci susediacich pozemkov, vo vzťahu ku ktorým bolo vydané územné rozhodnutie, môže byť týmto
rozhodnutím dotknutí na svojich právach.

Podľa názoru krajského súdu, žalobcovia v rade 5/ a 6/ neosvedčili status účastníka správneho konania,
preto pokiaľ žalovaný ani prvostupňový správny orgán nerozhodol o ich účastníctve v konaní (negatívne
rozhodnutie), resp. žalovaný nerozhodol i ich odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, v
konečnom dôsledku správne orgány neukrátili žalobcov v rade 5/ a 6/ na ich právach, nakoľko ich práva

by boli dotknuté iba v prípade, pokiaľ by preukázali súdu (aj v správnom konaní), že im status účastníkov
správneho konania prináleží.

Z tohto dôvodu nebol povinný žalovaný so žalobcami v rade 5/ a 6/ ako s účastníkmi správneho konania
konať a rozhodovať o opravnom prostriedku, ktorí podali proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.

Preto aj prípadné pochybenie správnych orgánov - nerozhodnutie správnych orgánov o účastníctve
žalobcov v rade 5/ a 6/, nemá, podľa názoru krajského súdu, vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom v rade 5/ a 6/. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v rade 5/ a 6/
nemajú aktívnu legitimáciu na podanej správnej žaloby, z tohto dôvodu nemôžu sa domáhať postupu
podľa § 250b ods. 2 O.s.p. - uloženie povinnosti žalovanému doručiť napadnuté rozhodnutie, resp. aby

sa konalo o odvolaní žalobcov v rade 5/ a 6/ proti prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko tieto práva
môžu mať len osoby, ktoré preukážu, že v preskúmavanom konaní mali status účastníka správneho
konania. Preto žalobcovia v rade 5/ a 6/ nemohli podať správnu žalobu a taktiež sa domáhať doručenia
napadnutéhorozhodnutiažalovanéhopostupompodľa§250bods.2O.s.p.,pretosúdkonanievovzťahu
k žalobcom v rade 5/ a 6/ zastavil pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalobu podali žalobcovia

v rade 5/ a 6/ ako neoprávnené osoby.

Žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ mali v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. im vzniká právo na
náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech v konaní nemal. Žalobcovia v rade 4/, 5/ a 6/ nemali
v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario im súd náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ si v konaní uplatnili trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právnej
zástupkyne podaním zo dňa 11.02.2015, celkom vo výške 854,36 Eur, a to za 2 úkony právnej služby
- prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady, podanie žaloby po 201,- Eur za úkon + 2 x8,04 Eur režijný paušál, za 2 úkony právnej služby - ďalšia porada s klientmi dňa 05.02.2015 a účasť na
pojednávaní dňa 10.02.2015 po 209,75 Eur za úkon + 2 x 8,39 Eur režijný paušál.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ trovy právneho
zastúpenia vo výške 636,22 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 201,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 209,04 Eur,
- podanie žaloby vo výške 201,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 209,04 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 10.02.2015 vo výške 209,75 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 218,14 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd ďalej priznal žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške
70,- Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ trovy konania
vo výške 706,22 Eur (70,- Eur + 636,22 Eur).
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcov v rade 1/, 2/ a 3/ JUDr. Terézie
Krohovej, advokátky so sídlom v B., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ náhradu za úkon - ďalšia porada s klientmi dňa 05.02.2015,
nakoľko všetky námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu sú uvedené v žalobe a po uplynutí lehoty
v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. tieto nie je možné rozširovať o nové žalobné námietky a prihliadať na ne.
Z uvedených dôvodov preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom vzniknuté považovať za účelne

vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.