Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200009
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200009.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu X. hydina a.s., so
sídlom Q. cesta č. XX, A., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom na
Letnej č. 45, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
č.63,BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnostipostupuarozhodnutiažalovanéhoč.103611991/2016
zo dňa 27.júla 2016 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka
X. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2013. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil dňa 04.11.2014 protokol
č. 9712402/5/4883161/2014/Smo, ktorý žalobca spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole prevzal dňa 20.11.2014.

2. V rámci daňovej kontroly správca dane preveroval žalobcom deklarované oslobodenie od dane z
dodania tovaru do Poľska na základe odberateľských faktúr č. 6130600005 zo dňa 25.01.2013 za
jatočné kurčatá v množstve 22 387 kg v cene 19.230,52 eur pre spoločnosť C. S.A., Ul. X. 5, C.,
faktúry č. 6130300002 zo dňa 05.01.2013 za sliepky živé v množstve 43 620 kg v cene 26.172,00 eur
pre spoločnosť Q. P. F., F. Z. XXX, Q. Q.. Pri tomto deklarovanom obchode správca dane požadoval
predložiť aj K. certifikáty, ktoré sú v zmysle Nariadenia č. 1069/2009 Európskeho parlamentu a Rady z

21.10.2009 čl. 48 ods. 3 povinné a evidujú sa v medzinárodnom systéme K. ku každej dodávke v rámci
krajín ES, ktorá obsahuje živočíšnu bielkovinu, t.j. týka sa to obchodu so živými zvieratami, hydinou,
vajcami, mäsom a krmív na živočíšnej báze. Žalobca na výzvu správcu dane dňa 25.11.2013 predložil k
odberateľským faktúram certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva, na ktorých ako odosielateľ tovaru
nie je uvedený žalobca ale spoločnosť P. s.r.o., prevádzka O. G. D. a B. spol. s r.o., X. XX, liheň kuřať,
H., G. republika.

3. Správca dane ďalej preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č.
551300005 zo dňa 11.01.2013 od spoločnosti O. Q. s.r.o., Z. K., za nákup jatočných kurčiat, G. I.
v množstve 127 450 kg v cene 136.116,60 eur, základ dane 113.430,50 eur, DPH 22.686,10 eur.
Správca dane pri výkone daňovej kontroly preveroval údaje o deklarovaných dodávkach jatočnýchkurčiat a živých sliepok u Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, Štátnej veterinárnej
a potravinovej správy Slovenskej republiky Bratislava, výzvami č. 9712402/5/3016344/2013 zo dňa
24.06.2013 a č. 9712402/5/3886463/2013 zo dňa 21.08.2013. V odpovedi na tieto výzvy boli správcovi

dane zaslané certifikáty o dodávkach jatočných kurčiat a živých sliepok. Podľa údajov z certifikátov
zaslaných Štátnou veterinárnou a potravinou správou Slovenskej republiky bolo žalobcom za mesiac
január 2013 do Poľska okrem iných zásielok ešte certifikovaných z O. I. s.r.o. X zásielok dňa
XX.XX.XXXX 18 000 ks a dňa 08.01.2013 12 000 ks živej hydiny pre odberateľa B. sp. z o.o., X.. K
tomuto dodaniu žalobca nepredložil odberateľské faktúry, a preto bol správcom dane výzvou zo dňa

21.10.2013 vyzvaný na ich predloženie, vrátane prepravných dokladov (CMR), ktorým by preukázal
splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca spolu s vyjadrením zo dňa 25.11.2013 predložil certifikáty
pre obchod vo vnútri Spoločenstva, kde odosielateľom tovaru je žalobca, miesto pôvodu hydiny O.
ZÁF. s.r.o., príjemca hydiny B. 1 sp. z o.o., Poľská republika a kópie faktúry, ktorými preukázal nákup
jatočných kurčiat od O. I. s.r.o. na spoločnosť O. Q. s.r.o., faktúra č. 4113005 zo dňa 11.01.2013, s

dátumom dodania 11.01.2013 na 127 450 kg jatočných kurčiat v celkovej cene 149.881,20 eur a faktúru
od HYDINA Q. s.r.o. pre žalobcu č. 551300005 zo dňa 11.01.2013 s dátumom dodania 11.01.2013 na
127450 kg jatočných kurčiat v cene celkom 136.116,60 eur, z čoho vyplýva, že tovar - jatočné kurčatá
v množstve 127 450 kg bol dodaný žalobcovi z O. Q. s.r.o., do spoločnosti O. Q. s.r.o. bol dodaný z
O. I. s.r.o.

4. Správca dane ďalej preveroval dodávateľské faktúry od spoločnosti Q. G. s.r.o. A., na základe ktorých
si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 366.659,87 eur a to za dodávku jednodňovej
hydiny, krmiva, sóje a prepravu. Nákup sóje a jej prepravu preveroval správca dane žiadosťami o
medzinárodnú výmenu informácií. Na základe žiadosti č. 9712402/5/413594/14 zo dňa 03.02.2014

preveroval v spoločnosti PORT U. M. S.A. M. 2, či táto spoločnosť je dodávateľom (odosielateľom sóje)
pre spoločnosť Q. G. s.r.o., ktorú mala následne dodať žalobcovi, pretože na predložených CMR bola
uvedená ako dodávateľ sóje. V odpovedi č. 5/3992189/14 zo dňa 26.08.2014 poľská daňová správa
uviedla, že daňový subjekt X. U. M. S.A. M. X poskytuje služby prekladania tovaru v morskom prístave v
U. v prospech poľských a zahraničných firiem. Nie je vlastníkom tovaru dodaného do prístavu a nerobí

interkomunitárne dodania tovaru. V januári XXXX tento daňový subjekt uskutočnil službu prekládky
tovaru (voľných sójových paliet) v Gdanskom prístave v prospech spoločnosti E. L. C. X. Sp. z o.o. -
vlastník tovaru, ktorá ako príjemcu tovaru uviedol Q. G. s.r.o.. Prekládka bola uskutočnená v Gdanskom
prístave z lode do skladu a potom zo skladu do áut umiestnených prepravcom C.O. U., konajúceho na
objednávku vlastníka tovaru E. L. C. X. Sp. z o.o.. Daňový subjekt X. U. M. S.A. M. 2 uviedol, že nemá

obchodné kontakty so slovenskými firmami Q. G. s.r.o. a B. Slovensko s.r.o.. V súvislosti s preverovaním
dodania tovaru spoločnosti E. L. C. X. Sp. z o.o., správca dane na základe žiadosti o medzinárodnú
výmenuinformácií,ktorejpožadovalpreveriťzdaniteľnéobchodysospoločnosťouQ.G.s.r.o.A.,obdŕžal
odpoveď od poľskej daňovej správy č. 5/2372555/14 zo dňa 30.05.2014, v ktorej poľská daňová správa
uviedla, že daňový subjekt E. L. C. X. Sp. z o.o. uskutočnil v januári 2013 predaj tovaru - sóje podľa

Incoterms FCA. Tovar bol dodaný do Baltic grain terminálu v Gdansku, kde si spoločnosť Q. G. s.r.o.
prevzala tovar u dodávateľa E. L. C. X. Sp. z o.o.. Prepravcom tovaru bola firma K.-CO, Sp. P., P. a F. E.,
E.. V mene spoločnosti Q. G. s.r.o. jednal F. F. a pani Q. X.. Za spoločnosť E. L. COF. X. Sp. z o.o. N. A..

5. Správca dane preveroval daňový subjekt Q. G. s.r.o., v rámci ktorého na základe zistení a šetrení,

ktoré vykonala česká daňová správa a poskytla správcovi dane odpoveď zo dňa 18.10.2013 na základe
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej kontrolnej skupiny vykonávajúcej kontrolu u O.
Q. s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2012, v zmysle ktorej konateľ spoločnosti Q. G. s.r.o. J. V. na adrese
F. XXXX/X, X. X - C. nevlastní žiadny byt, na uvedenej adrese je neznámy. Nemá tam zriadenú ani
poštovú schránku pre doručovanie, poštu nepreberá. Z českého obchodného registra bolo zistené, že

vlastní ďalších cca 25 spoločností, ktorých je konateľom a je na neho vydaných rôznymi exekútorskými
úradmi niekoľko exekučných príkazov vyvesených na príslušných úradných tabuliek exekútorských
úradov. Zo zistení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, NAKA, Národnej
jednotky finančnej polície Košice zo dňa 29.04.2014 poskytnutých správcovi dane DÚ VDS, ktorý
vykonáva kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie

obdobiemarec2013auspoločnostiHYDINAQ.s.r.o.zamarecafebruárXXXX.RadekV.jepreverovaný
Políciou Českej republiky z dôvodu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s prevedením
spoločnosti na jeho osobu ako na vhodného bieleho koňa. O týchto zisteniach správca dane vyhotovil
úradnýzáznamč.9713402/5/4805215/20147zodňa28.10.2014.SpoločnosťQ.G.s.r.o.nemalaanemážiadnych zamestnancov. Pre nekontaktnosť konateľa J. V. nie je možné preveriť skutočnosti týkajúce
sa vystavenia plných mocí pre iné osoby na zastupovanie tejto spoločnosti. Správca dane preveroval
prepravu sóje za zdaňovacie obdobie január 2013 a zistil, že túto prepravu zabezpečovala spoločnosť

K..CO, Sp. P., P. a F. E., E., na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
(odpoveď č. 5/3068835/14 zo dňa 24.06.2014) správca dane zistil, že preprava bola poskytnutá
spoločnosťou K.-CO pre spoločnosť Q. G. s.r.o.. X. objednala a prepravu zaplatila SLOVAKIA G. s.r.o..
Vlastníkom použitých dopravných prostriedkov je spoločnosť K.-CO a subdodávatelia prepravných
služieb.Fakturovanásumavovýške53.328,43eurbolaajzaplatená.Objednávateľomslužieb-prepravy

bola Q. G. s.r.o., objednávky boli zadané telefonicky cez spoločnosť G. F. F.. Nakládka bola uskutočnená
v prístave v Gdansku, na zdvíhadle dopravníka č. 2. Mená osôb, ktoré sa zúčastnili na vykládke, nie
sú známe. Správca dane na základe výzvy zo dňa 26.08.2013 požadoval informácie od Národnej
diaľničnej spoločnosti a.s., od ktorej žiadal preveriť a predložiť písomnosti - záznamy elektronického
mýtneho systému za obdobie január 2013 na motorové vozidlá, ktoré mali zabezpečiť prepravu sóje pre
kontrolovaného platiteľa. Z odpovede č. 5/4341047/13 zo dňa 24.09.2013 Národná diaľničná spoločnosť

zaslala detailné výpisy z mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest, označením začiatku a konca
úseku na obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2013, z ktorých vyplynulo, že označené motorové vozidlá
boli zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme, avšak preprava tovaru (sóje) uvedená v CMR
dokladoch dátumovo nesúhlasila s údajmi z mýtneho systému. Dátum dodania uvedený faktúrach a
CMR dokladoch dátumovo nesúhlasí s prepravou podľa výpisov z mýtnych transakcií.

6. Správca dane ďalej preveroval dodávateľské faktúry na dodávku krmiva na základe predložených
dokladovazistil,žedodávateľomkrmivaprespoločnosťQ.G.s.r.o.bolaspoločnosťB.G.O.produkcyjna
K. a spoločnosť C.. X. krmiva zabezpečovala spoločnosť J. G. R. - O., Q. A., A. a K.-K. a Q. komandytowa
K.. Dodanie a prepravu krmiva preveroval prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

Vo vzťahu k spoločnosti G. O. produkcyjna „B.“ sp. z o.o. K., poľská daňová správa v odpovedi zo dňa
25.06.2014 uviedla, že preprava tovaru bola objednaná, dohodnutá a zaplatená spoločnosťou B. sp.
z o.o, prepravcom tovaru bola spoločnosť K.-K. Sp. z o.o. K.. V. použitých dopravných prostriedkov je
B. sp. z o.o.. Q. G. s.r.o. zaplatila za tovaru sumu 353.610,04 eur na účet spoločnosti B. sp. z o.o..
Q. sa kontaktovali raz mesačne. Stretnutia sa konali v Poľskej republike alebo na Slovensku. B. sp.

z o.o. dodala krmivo pre Q. G. s.r.o. na dohodnuté miesto uvedené v objednávke. Za B. sp. z o.o.
konal U. N. a N. N. a za Q. G. s.r.o. konal X. A., ktorý ako štatutár spoločnosti žalobcu nemal na
zastupovanie tohto daňového subjektu žiadne oprávnenie. Vo vzťahu k spoločnosti C. (X.) Sp. z o.o.
správca dane na základe odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3410330/14
zo dňa 10.07.2014 zistil, že táto spoločnosť vykonávala obchod a bola registrovaná pre DPH. Od

30.04.2013 bola premenovaná na CARGILL X. Sp. z o.o.. K. bol dodaný na adresu podľa prílohy v
obchodnej zmluve uzatvorenej medzi CARGILL (X.) Sp. z o.o. a Q. G. s.r.o. a to na G. F. Q., G. K., G. B.,
G. P., G. G., Farma I. s.r.o., O. farma Q. K., G. I., G. K., G. F., X. družstvo E. J., T. s.r.o.. Prepravu tovaru
zabezpečovala firma R. O. J., Q. z o.o. A. a P.T.H.U. K., X. republika. Platby za prepravu boli realizované
prevodom na účet spoločnosti Q. G. s.r.o.. Za spoločnosť Q. G. s.r.o. konal J. Q. a za C. X. U.. Podľa

predložených dokladov daňový subjekt C. X. dodal tovar do O. Q. s.r.o. a G. I. s.r.o.. Na zaslaných C.
z X. ako odosielateľ tovaru je uvedený C. (X.) Sp. z o.o., príjemca G. G., G. I. a G. P.. Prevzatie tovaru
potvrdila O. Q. s.r.o. a G. I. s.r.o. F.. Q. dane ďalej zistil, že za spoločnosti Q. G. s.r.o. v januári XXXX už
nemohol konať J. Q., F. republika (konateľ spoločnosti do 22.10.2012), pretože tento už nebol konateľom
spoločnosti. P. konateľom od 23.10.2012 bol J. V., G. republika. Na základe žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií podala správcovi dane maďarská daňová správa informáciu vo vzťahu k J. Q., ktorá
ho vypočula, a ktorý pri vypočutí uviedol, že neprijal žiadne doklady spoločnosti Q. G. s.r.o., nevie, kde
sa tieto doklady nachádzajú. X., že nemá účtovníctvo tejto spoločnosti, nemá vedomosť o činnosti Q. G.
s.r.o. a o tejto spoločnosti nikdy nepočul, nikdy s touto spoločnosťou neobchodoval. Nepoveril žiadnu
osobu konať v mene tejto spoločnosti. Z vyššie uvedených odpovedí a dokladov spoločnosti C. (X.) Sp.

z o.o. a C. dokladov vyplýva, že tovar bol dodaný priamo do O. Q. s.r.o. a na G. I., s.r.o., F., ktorí boli
v C. dokladoch uvedení ak príjemcovia tovaru.

7. Vo vzťahu k spoločnosti J. G. R.-O., Q. A., A., správca dane na základe odpovedí na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3987231/14 zo dňa 26.08.2014 zistil, že táto spoločnosť poskytla

v januári 2013 prepravné služby v prospech spoločnosti CALGILL (X.) Sp. z o.o., kde príjemcom tovaru
bola Q. FAJ. s.r.o.. X. na trase J. - Z. K.. Nakládka tovaru v továrni spoločnosťou C. (X.), Ropczyce.
A. bolo naložené zo sila do sudov na aute. Počas nakládky bol prítomný šofér spoločnosti J. PL a
zamestnanci C. PL. Tovar bol prepravovaný na farmu do Z. K. na území Slovenskej republiky, tam bolokrmivo vyložené priamo z auta do sila. Pri vykládke bol prítomný šofér a robotníci tam zamestnaní.
Preprava tovaru bola objednaná spoločnosťou C. (Polska) a aj zaplatila za prepravu. Platba bola
uskutočnená bankovým prevodom. Preprava tovaru bola objednaná formou C. (Polska) telefonicky. V

mene C. (Polska) jednal P. A., zamestnaný ako prepravca, v mene spoločnosti J. pán L. Q..

8.VovzťahukspoločnostiK.-K.sp.zo.o.správcadanenazákladeodpovedenažiadosťomedzinárodnú
výmenu informácií č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 25.06.2014 zistil, že tovar bol doručený na rôzne miesta
na území Slovenskej republiky podľa predložených CMR dokladov. Preprava bola poskytnutá firme B.

X. republika, zamestnanec spoločnosti B. uskutočnil v mene odberateľa objednávku prepravy. Preprava
bola zaplatená touto spoločnosťou prevodom alebo v hotovosti. Prepravné služby boli poskytnuté
prenajatými vozidlami. Vozidla boli v prenájme od spoločnosti BARBARA PL. Za spoločnosť K.-K. jednal
U. N. a P. N.. Daňový subjekt nevystavil faktúry na Q. G. s.r.o. ale na spoločnosť B. PL, hoci na C.
dokladoch vystupuje ako príjemca Q. G. s.r.o. a ako miesta dodania sú uvedené hydinové farmy v
rozličných mestách na území Slovenskej republiky. Na nakládke boli prítomní zamestnanci spoločnosti

B. PL a šofér K.-K. sp. z o.o., pri vykládke šofér a zamestnanec príslušnej hydinárskej farmy. Prepravná
trasa viedla cez hraničný prechod B. (K.-L.-Barwinek), neboli použité spoplatnené trasy v Poľskej
republike.NaúzemíSlovenskejrepublikybolipoužitéspoplatnenécesty.VšetkyCMRdokladyobsahujú:
príjemca Q. G. s.r.o., tovar prevzal O. Q. s.r.o., G. J., I. Teplica, Farma Malý Slavkov, Farma Spišské
Tomášovce, Farma Čaklov, v niektorých prípadoch B. s.r.o. C., G. C. a I. poľnohospodárske družstvo

X. - miesto Q. E..

9. Predmetom preverovania boli aj dodávky jednodňovej hydiny deklarované žalobcom, u ktorých
správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly zistil, že žalobca túto komoditu v počte 476 084 kusov
nakúpilodspoločnostiQ.G.s.r.o.podľapredloženýchdodávateľskýchfaktúr.Kdodávateľskýmfaktúram

nepredložil žiadne prepravné doklady, resp. iné doklady o nadobudnutí tohto tovaru. Informácie o tom,
na ktorú farmu bola jednodňová hydina dodaná, správca dane získal z dokladov daňového subjektu O.
Q. s.r.o. Z. K. predložených k výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2013, o čom
správca dane vyhotovil úradný záznam č. 9712402/5/4805215/2014 zo dňa 28.10.2014. Správca dane
e-mailom požiadal dňa 28.10.2014 Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu vo Vranove nad Topľou

a Trenčíne o zaslanie informácií týkajúcich sa tejto komodity, teda jednodňovej hydiny, ktorú mala dodať
spoločnosť P. s.r.o., V. B.. Požadoval zaslať certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva a zdravotné
certifikáty pre premiestňovanie hydiny na reprodukciu a úžitkovú hydinu v Slovenskej republike týkajúce
sa dodávok jednodňových kurčiat za január 2013. Dňa 28.10.2014 Regionálna veterinárna a potravinová
správaVranovnadTopľouzaslalasprávcovidanee-mailomcertifikátypreobchodvovnútriSpoločenstva

na jednodňovú hydinu, kde odosielateľom bola firma Y. a.s., V. u X., miesto pôvodu Y., a.s., R. H. a Y.,
a.s., O., príjemca O. Q., s.r.o., G., miesto určenia O. Q. s.r.o. G.. Podľa zaslaných certifikátov prepravu
jednodňovej hydiny vykonali motorové vozidlá s českými evidenčnými číslami. Regionálna veterinárna
a potravinová správa Trenčín zaslala e-mail dňa 30.10.2014, v ktorom správcovi dane oznámila, že
do chovu P. s.r.o., prevádzka V. B., nebola v mesiaci január 2013 premiestnená jednodňová hydina z

chovov v Slovenskej republiky ani z iných štátov EÚ, čo potvrdila aj spoločnosti P. s.r.o. V. B., ktorá
dňa 29.10.2014 e-mailovou správou oznámila príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe
Trenčín, že v mesiacoch január až február 2013 nenakupovala žiadnu jednodňovú hydinu.

10. Na základe predložených dodávateľských faktúr žalobcom za zdaňovacie obdobie január 2013

preveroval správca dane aj deklarovaný obchod so spoločnosťou F., s.r.o., X. č. XX, A. a to na základe
faktúr, z ktorých si uplatnil žalobca právo na odpočítanie dane vo výške 54.268,96 eur za dodávku syra,
čriev a korenia. Správca dane zistil, že tieto komodity boli nakúpené v Poľsku a to syr v spoločnosti
H. Q. F. W U., črevá a korenie v spoločnosti Spolka P. F.. Dodanie tohto tovaru preveroval formou
dožiadania prostredníctvom Daňového úradu Košice, miestne príslušného správcu dane v spoločnosti

F., s.r.o., A. zo dňa 10.06.2013. V odpovedi na toto dožiadanie zo dňa 02.08.2013 správca dane uviedol,
že tento daňový subjekt je nekontaktný, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadne
prevádzka ani kancelária, nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Q. F., s.r.o.
za január 2013 podala daňové priznanie, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 868,15 eur,
vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Správcovi dane

bola postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013 Finančným riaditeľstvom Slovenskej
republiky, odborom boja proti podvodom, z ktorej vyplýva, že spoločnosť F., s.r.o., na adrese X. č. XX,
A., žiadne kancelárske priestory nevyužívala, nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala
pani X. a následne, keďže si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdala ju späť poštovej doručovateľke.Spoločnosť F., s.r.o., mala založené účty v bankách, ktorých zakladateľom a disponentom bola pani T.
F.. L. dvoch účtov bol aj X. A.. Nakupovanie syru v spoločnosti H. Q. F. W U. preveril správca dane
formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z odpovede na túto žiadosť č. 5/4712065 zo dňa

18.10.2013 vyplýva, že tovar bol od predmetnej spoločnosti dodaný a doručený na adresy žalobcu,
spoločnosti F., s.r.o., O. A., s.r.o., a O. Q. s.r.o.. Tovar bol prepravovaný poľskými mraziarskymi autami s
prívesom. Poľský daňový subjekt potvrdil sumy na faktúrach a sumy platieb. Platby boli uskutočnené z
účtov spoločnosti F., s.r.o., X. hydina a.s., O. Q. s.r.o. a Q. G. s.r.o.. L. subjekt obchodoval v mesiacoch
január až jún, august až október 2012 a január 2013 so spoločnosťou F., s.r.o.. X. služby boli objednané

a zaplatené poľským daňovým subjektom H. Q. F. W U.. Faktúry za prepravu syra boli zaevidované
v účtovníctve tejto spoločnosti. Platby za prepravu boli uskutočnené touto spoločnosťou bankovým
prevodom. Počas kontroly bolo zistené, že spoločnosť H. Q. F. U. nemala žiadnu zmluvu uzavretú
so spoločnosťou F., s.r.o.. Z úradného záznamu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2013
vyplýva, že informácie boli postúpené kontrolnou dvojicou, ktorá vykonávala kontrolu dane z pridanej
hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až júl 2012, august až október 2012.

11. Predmetom kontroly boli aj dodávateľské faktúry predložené žalobcom od spoločnosti Z. s.r.o. X.,
na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 9.484,09 eur za nákup pohonnej
hmoty - nafty. Správca dane dožiadaním zo dňa 11.06.2013 požiadal miestne príslušného správcu
dane Daňový úrad Košice o preverenie dodania nafty v spoločnosti Z. s.r.o. C.. Miestnym zisťovaním

dňa 02.07.2013 bolo zistené, že tento daňový subjekt na adrese C. 78 nesídli a nemá tam žiadne
označenie. Daňové priznania na DPH od januára 2013 nepodáva. Posledné daňové priznanie na DPH
bolopodanézaIII.štvrťrok2012.Sosprávcomdanenespolupracuje,zásielkynepreberá,žiadnedoklady
k zisťovaniu nepredložil. Bývalý konateľ spoločnosti F.. G. X. (od 04.06.2008 do 30.11.2012), neskôr
splnomocnený zástupca tejto spoločnosti na základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 02.07.2013

oznámil správcovi dane, že plnú moc odvolal a odvolanie zaslal terajšiemu konateľovi spoločnosti X. U.
z dôvodov nevlastnenia potrebnej dokumentácie a dokladov. Predvolanie konateľa X. U. sa správcovi
dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Z dôvodu, že nebolo možné preveriť v spoločnosti Z. s.r.o.
dodanie tovaru ani jeho prepravu, vyzval správca dane žalobcu na predloženie dôkazov výzvou zo dňa
XX.XX.XXXX, na ktorú reagoval žalobca zaslaním písomného vyjadrenia zo dňa 18.09.2013, v ktorom

uviedol, že obchod tejto komodity bol dohodnutý na základe ponuky dodávateľa p. X.. Dopravu tovaru
- nafty zabezpečoval dodávateľ tovaru Z. s.r.o. cisternovými vozidlami evidenčné číslo: KE XXXGF, KE
XXXIE, KE XXXHY, KE XXXIC. Tovar odovzdával pán X. a za X. hydinu a.s. preberal p. T. a p. U.. Miesto
vyloženia a uskladnenia tovaru bola X. hydina a.s. A., Slavkovská cesta 54. Prijatý tovar bol použitý do
motorových vozidiel žalobcu a to do vozidiel, ktoré zabezpečovali rozvoz tovaru, prepravu živej hydiny

do osobných motorových vozidiel, do vozidiel, ktoré sa používali na farmách a aj vozidiel, ktoré boli dané
do prenájmu O. Q. s.r.o. a O. SK s.r.o.. Q. dane listom zo dňa 21.11.2013 požiadal A. úrad FS, Operačné
stredisko, Bratislava, o poskytnutie a zaslanie údajov týkajúcich sa motorových vozidiel označených
žalobcom, ktoré mali zabezpečovať prepravu nafty od dodávateľa Z., s.r.o.. A. úrad zaslal osvedčenia
o evidencii uvedených vozidiel, z ktorých vyplynulo, že vlastníkom týchto vozidiel je spoločnosť B.

L. s.r.o., B., a držiteľom vozidiel je M. A. s.r.o.. Q. dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane
dožiadanie zo dňa 26.11.2013 za účelom preverenia vykonania prepravy nafty spoločnosti M. A. s.r.o.
a vypočutia svedka K. E., konateľa tejto spoločnosti. V odpovedi na dožiadanie č. 5/1037083/14 zo
dňa 19.03.2014 miestne príslušný správca dane uviedol, že u daňového subjektu M. A. s.r.o. vykonal
šetrenie a zistil, že táto spoločnosť vystavila pre Z. s.r.o. faktúru č. 20130130-02 zo dňa 30.01.2013

za prepravu ropných produktov podľa dohody Rožňava - Poprad a okolie 2000 km, základ dane 2000
eur, DPH 400 eur. K faktúre nepredložil záznamy o prevádzke motorového vozidla, resp. rozpis trás
vykonania prepravy. K vykonaniu prepravy pre spoločnosť Z. s.r.o. sa konateľ spoločnosti M. A. s.r.o.
nevyjadril. A. spoločnosti K. E. sa na predvolanie na vypočutie ako svedka nedostavil. Dňa 04.03.2014
sa dostavila P.. T. Rudohorská, advokátka, splnomocnená zástupkyňa žalobcu X. hydina a.s., A.. Na

základe zaslaných CMR dokladov bolo zistené, že preverované motorové vozidlá vykonali v mesiaci
január prepravu oleja B. zo spoločnosti B. K. Sp. z o.o., X. republika, do spoločnosti M. O. A.., Maďarská
republika, miesto vykladania J. UT-X-X, Miskolc. Podľa predložených dodávateľských faktúr spoločnosti
Z. s.r.o. mala dodať naftu v dňoch XX.XX.XXXX, 21.01.2013, 24.01.2013 a 31.01.2013, teda v januári
2013 deklaroval daňový subjekt M. A. prepravu oleja z Poľska do Maďarska, nie však prepravu nafty

tak, ako bola deklarovaná vo faktúrach.

12. Z dôvodu podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do krajín EÚ správca dane
rozhodnutím č. 9712402/5/498097/14 zo dňa 07.02.2014 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 4zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“). Listom č. 9712402/5/4661033/2014
zo dňa 16.10.2014 bolo žalobcovi oznámené, že v kontrole sa pokračuje od 25.09.2014, kedy bola
doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií.

13. Správca dane listom č. 9712402/4857394/2014/Smo zo dňa 31.10.2014 zaslal žalobcovi
Oboznámenie so zisteniami správcu dane a daňovej kontroly, ktoré prevzala splnomocnená zástupkyňa
JUDr. T. Rudohorská dňa 20.11.2014. Protokol z daňovej kontroly č. 9712402/54883161/2014/Smo bol
správcom dane vypracovaný dňa 04.11.2014 a spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole zo dňa 07.11.2014 zaslaný žalobcovi, ktorý prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa
20.11.2014.

14. K zisteniam uvedeným v protokole sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 05.12.2014. Dňa
19.03.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie u správcu dane, predmetom ktorého bolo vyjadrenie
štatutárneho zástupcu žalobcu MUDr. X. A. k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. O

tomto úkone bola spísaná zápisnica č. 81593/2015.

15. Dňa 02.07.2015 vykonal správca dane vypočutie svedka T. F. (zápisnica č. 20452768/2015). Dňa
27.10.2015 sa u správcu dane uskutočnilo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom
k protokolu z daňovej kontroly (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 21096960/2015). Listom zo dňa

09.11.2015 sa žalobca vyjadril k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015, ktoré správca dane
prerokoval dňa 03.02.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102484074/2016.

16.Nazákladevykonanejdaňovejkontrolyavýsledkovdokazovaniasprávcadanevydaldňa18.03.2016
rozhodnutie č. 102773356/2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi

ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 457.454,96 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 63.415,48 eur a vyrubil daň v
sume 394.069,48 eur.

II.

17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.04.2016, o ktorom rozhodol žalovaný
preskúmavaným rozhodnutím č. 103611991/2016 zo dňa 27.07.2016 tak, že rozhodnutie správcu dane
Daňového úradu Prešov č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016 potvrdil.

18. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil popísaním odvolacích námietok žalobcu, zisteným skutkovým
stavom správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly, ktorý vyplýva z obsahu administratívneho spisu
žalovaného a vyjadril a k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní.

19. K námietke žalobcu v súvislosti s nemožnosťou vyjadriť sa k výsledkom kontroly žalovaný uviedol, že

žalobca na výzvy správcu dane reagoval, so správcom dane spolupracoval a vyjadroval sa k zisteným
skutočnostiam. O ďalších skutočnostiach zistených počas daňovej kontroly bol taktiež informovaný
zaslaným rozhodnutím o prerušení kontroly č. 9712402/5/498097/14 zo dňa 07.02.2014, v ktorom
mu boli oznámené všetky poľské daňové subjekty, ktorým bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií. Informácie od poľskej daňovej správy a zistené skutočnosti boli čiastočne oznámené

žalobcovi v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia č. 9712402/5/4670829/2014/4210/Smo zo dňa
16.10.2014, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že podľa predbežných zistení za zdaňovacie obdobie
január 2013 je predpoklad dorubenia dane vo výške cca 431.642,00 eur z dôvodu pochybností o
uskutočnenýchobchodochsospoločnosťouSLOVAKIAG.s.r.o.,F.,s.r.o.,aZ.s.r.o..Q.daneodzačiatku
daňovej kontroly až po jej prerušenie nebol nečinný, vykonával a zabezpečoval dôkazy za účelom

čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Vykonal šetrenia v súvislosti s tuzemskými daňovými
subjektmi Q. G. s.r.o., F., s.r.o., M. s.r.o., B. s.r.o., Z. s.r.o. a M. s.r.o.. X. žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií týkajúcich sa poľských daňových subjektov (C. PL, F. PL) a českého daňového subjektu A. X.
s.r.o..I.výzvynaštátnuveterinárnupotravinovúsprávuaNárodnúdiaľničnúspoločnosť,a.s..Zodpovedí
na tuzemské dožiadania a žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že je potrebné zaslať

ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do krajín EÚ vo veci preverenia prepravy a dodania
tovarov u poľských daňových subjektov J., K.-K., K.-CO, C., B., X. U.. Z uvedeného dôvodu bola
prerušená daňová kontrola na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.02.2014.
Po doručení poslednej odpovede, t.j. dňa 26.09.2014 bolo žalobcovi listom č. 9712401/5/4661033/2014oznámené, že v kontrole sa pokračuje od 25.09.2014. Správca dane ďalej požadoval od žalobcu
vyjadreniakuskutočnostiamtýkajúcichsadodávateľovQ.G.s.r.o.,F.s.r.o.,Z.s.r.o.,M.s.r.o..Nazáklade
výzvy zo dňa 22.08.2013 a 21.10.2013 požadoval vyjadrenia týkajúce sa odberateľských faktúr pre

spoločnosť C. S.A. a Q. P. F.. Na tieto výzvy reagoval žalobca svojimi vyjadreniami zo dňa 16.09.2013,
18.09.2013 a 25.11.2013, v ktorých uplatnil svoje právo vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam a
jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole. Pred vydaním protokolu bol správcom dane oboznámený
so zisteniami správcu dane listom č. 9712402/5/4857994/2014/Smo zo dňa 31.10.2014. Žalovaný
konštatoval,žezvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,žezostranysprávcudanenedošlokzabráneniu

možnosti uplatnenia práva žalobcom. Ďalej uviedol, že správca dane vyhotovil protokol z daňovej
kontroly č. 9712402/5/4883161/2014/Smo dňa 04.11.2014, ktorý obsahoval výsledok daňovej kontroly,
vrátane preukázaných kontrolných zistení a vyhotovenia dôkazov. V protokole boli uvedené vyjadrenia
žalobcu k zisteným skutočnostiam, ku ktorým sa vyjadroval v priebehu kontroly na základe výziev
správcu dane. Listom zo dňa 31.10.2014 mu bolo zaslané oboznámenie so zisteniami správcu dane z
daňovej kontroly, v ktorom boli uvedené všetky zistené skutočnosti a pripomienky žalobcu, čo uviedol

správca dane aj v protokole. Protokol prevzal žalobca dňa 20.11.2014, teda žalobca bol s preverenými
skutočnosťami a zisteniami priebežne informovaný. K vyhodnoteniu všetkých dôkazov došlo, až
keď správcovi dane bola doručená dňa 26.09.2014 posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií. Z dôvodu krátkej lehoty na ukončenie kontroly správca dane zaslal žalobcovi toto
oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami. O zistených skutočnostiach a vykonanom dokazovaní v

období od 20.11.2014 do 18.03.2016, t.j. vo vyrubovacom konaní, do dňa vydania rozhodnutia správcu
dane bol žalobca informovaný a oboznámený. Na základe toho predkladal svoje vyjadrenia a dôkazy k
uvedeným zisteniam správcu dane a to vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 11.12.2014,
úradný záznam - nahliadnutie do spisu č. 36629/2015 zo dňa 12.05.2015, vyjadrenie p. Konkoľa,
štatutárneho zástupcu žalobcu, uvedeného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.03.2015, vyjadrenie

k zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 09.04.2015, vyjadrenie zo dňa 08.04.2015 a prerokovanie
pripomienok, zápisnica z pojednávania zo dňa 27.10.2015, vyjadrenie k zápisnici zo dňa 27.10.2015,
zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 03.02.2016, prerokovanie pripomienok a dôkazov, vyjadrenie
štatutárneho zástupcu - zápisnica č. 102682546/2016. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia
protokolu dňa 20.11.2014. Ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly s ohľadom na dobu prerušenia

uplynula dňa 28.11.2014. Podľa žalovaného žalobca bol o zistených skutočnostiach informovaný a
nebolo preukázané, že by správca dane konal účelovo a úmyselne, porušil právo žalobcu vyjadrovať sa
v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam. Protokol z daňovej kontroly bol vydaný v súlade
so zákonom.

20. K námietke žalobcu v súvislosti s uplatnením oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH z
faktúry č. 6130600005 pre odberateľa C. a faktúry č. XXXXXXXXXX pre Q. P. F. žalovaný uviedol, že
doklady - certifikáty, na ktoré žalobca poukazuje, boli predložené správcovi dane žalobcom na základe
výzvy správcu dane zo dňa 21.10.2013. Na týchto certifikátoch pre obchod vo vnútri Spoločenstva však
nebol ako odosielateľ tovaru uvedený žalobca, ale odosielateľ tovaru bola spoločnosť P. s.r.o., O. farma

D. a B. s.r.o. H.. Žalovaný argumentoval, že správca dane netvrdil, že certifikát výlučne preukazuje
splnenie podmienok oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. V prípade predmetného tovaru
sú podstatným listinným dôkazom preukazujúcim splnenie podmienok oslobodenia od dane. V zákone
o DPH sú príkladmo vymenované iné doklady, ktorými sa preukazuje oslobodenie od dane. V danom
prípade je takýmto iným dokladom certifikát, ktorý je špeciálne potrebný pri premiestňovaní, preprave,

obchode, vývoze, dovoze, prevoze hydiny. Z certifikátov vyplýva, že odosielateľom tovaru nemôže byť
žiadna iná osoba, resp. subjekt, len ten, kto je skutočným účastníkom obchodnoprávneho vzťahu v čase
jeho uskutočnenia, na základe ktorého sa vydáva certifikát. Odosielateľ je ten, kto sa priamo zúčastňuje
odoslania tovaru, v opačnom prípade by certifikáty nemali žiadne opodstatnenie.

21. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 a § 7 zákona č. 39/2007 a Nariadenia Komisie (ES) č.
599/2004, podľa ktorého odosielateľom nemôže byť žiadna iná osoba, resp. subjekt, len ten, kto je
skutočným účastníkom obchodnoprávneho vzťahu v čase jeho uskutočnenia, na základe ktorého sa
vydáva certifikát. Certifikát sa vydáva subjektu, ktorý je skutočným vlastníkom, a teda aj skutočným
odosielateľom živej hydiny v čase jej odoslania do iného členského štátu. V tejto súvislosti argumentoval

žalovaný, že žalobca predložil certifikáty, na ktorých nebol uvedený ako odosielateľ. Vo vyjadrení k
zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 11.12.2014 uviedol, že predložil čestné prehlásenia konateľov
spoločnosti CEDROB X. E., N. U. a F. F., ktoré mali potvrdiť prijatie tovaru (to, že tovar opustil územie
Slovenskej republiky), čo sa nestalo a tieto doklady neboli správcovi dane predložené. Žalobca predložildňa 11.12.2014 čestné prehlásenie p. F. F., trvale bytom Z. Q., ktorý prehlásil, že na základe poverenia
obchodnej zástupkyne p. T. F. objednával sóju, nie jatočné kurčatá a živé sliepky a zabezpečoval jej
prepravu do Slovenskej republiky pre spoločnosť Q. G. s.r.o..

22. Ďalej uviedol, že k predloženým odberateľským faktúram a k nim predloženým certifikátom sa
vyjadroval aj p. A., predseda predstavenstva žalobcu, ktorý v zápisnici z ústneho pojednávania č.
81593/2015 zo dňa 19.03.2015 uviedol, že K. certifikáty nie sú vyslovene daňovými dokladmi. Daňové
doklady sú faktúra, CMR, dodací list, potvrdenie o prijatí tovaru od odberateľa (nahrádza CMR),

ktoré obsahujú náležitosti uvedené v zákone o DPH. TRACES certifikát je iba doklad pre veterinárov
o zdravotnom stave hydiny. Uviedol, že predloží doklad o preprave predmetného tovaru - čestné
prehlásenie spoločnosti C. S.A. a Q. P. F. o prijatí tovaru. Dňa 08.04.2015 žalobca predložil vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že predával tovar spoločnosti C. S.A., preto mal byť uvedený na certifikátoch K.
ako dodávateľ a nie je jasné, z akého dôvodu na týchto certifikátoch nie je uvedený. Nevedel teda
uviesť, prečo nie je uvedený na certifikátoch ako dodávateľ tovaru ale je tam uvedená iná spoločnosť.

Dňa 09.04.2015 predložil čestné prehlásenie firmy F., ktorá uviedla, že prepravu jatočných kurčiat
nakúpených od žalobcu na porážku do firmy B. bude vykonávať vo vlastnej réžii. Toto čestné prehlásenie
však nekorešponduje s odpoveďou na medzinárodnú výmenu informácií, kde poľská daňová správa
uviedla,žetovarbolprepravovanýspoločnosťouB.,ktorázároveňznášalaajnákladynaprepravuhydiny
do Poľska. Uvedené potvrdil samotný daňový subjekt B. pri medzinárodnej výmene informácií, ktorý

uviedol, že prepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal aj náklady na prepravu.

23. Argumentoval, že z dôkazov získaných počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva,
že žalobca nepreukázal, že predmetný tovar uvedený na faktúrach č. 6130600005 a č. 6130300002
pre firmu F. a C. opustili územie Slovenskej republiky, pretože sa nepreukázalo, že tovar sa dostal

do dispozície označených odberateľov. Tento záver vyplýva zo zistení týkajúcich sa prepravy tovaru,
z certifikátov a z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane vyzýval žalobcu, aby
preukázal, že má splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane. Žalobca k údajom uvedeným
v certifikátoch nezaujal stanovisko.

24. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesplnenia povinnosti správcu dane v súvislosti s daňovým
subjektom P. s.r.o., X. O. farma D., D., B. spol. s r.o., H., G. republika, žalovaný uviedol, že ak správca
dane na návrh žalobcu dôkaz nevykonal, nepostupoval v rozpore s ustanovením § X ods. 3 a § 24 ods. 2
daňového poriadku. Je na správcovi dane, aké dôkazy vykoná a akú dôkaznú silu z ich obsahu vyvodí.
Dôkazy vyhodnocuje v zmysle zásady správneho uváženia.

25. K námietkam týkajúcim sa odpočítania dane od spoločnosti O. Q. s.r.o. žalovaný uviedol, že jeho
pripomienkysatýkaliodberateľskýchfaktúrč.6130300002a6130600005,avšakpodľažalovanéhosato
mátýkaťodberateľskýchfaktúrč.6130300003ač.6130300004vystavenýchpredodberateľaMIKULEC.
Ďalej dôvodil, že z dodávateľskej faktúry č. 551300005 od spoločnosti O. Q. s.r.o. nebolo žalobcovi

uznané odpočítanie dane, pretože nepredložil všetky doklady pre preukázanie nároku na odpočítanie
dane, na ktoré bol správcom dane vyzvaný a ani na výzvu správcu dane neuviedol, na aké zdaniteľné
plnenia bola táto dodávka použitá. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 21.10.2013 k faktúre č.
551300005 žalobca predložil dňa 25.11.2013 aj faktúru č. 4113005 vystavené z O. I. s.r.o. na O. Q.
s.r.o.. H. týchto faktúr predložil aj certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva na export živej hydiny. K

tomuto zisteniu podal žalobca vyjadrenie vo vyrubovacom konaní dňa 11.12.2014, v ktorom uviedol, že
dodávateľská faktúra č. 55130005 zodpovedá odberateľským faktúram na výstupe č. 6130300003 a č.
6130300004, okrem 2 383 kg jatočných kurčiat, na ktoré bolo predložené čestné prehlásenie spoločnosti
O. I. s.r.o., ktorá prehlásila, že rozdiel medzi fakturovanou hmotnosťou vo výške X XXX kg bol dohodnutý
ako zrážka z dôvodu nekvality jatočných kurčiat. V zmysle vyjadrenia žalobcu a predložených dokladov

žalobca preukázal, že z dodávateľskej faktúry č. 55130005 zo dňa 11.01.2013 od spoločnosti O. Q.
s.r.o. Z. K. za nákup jatočných kurčiat bez dane 113.430,50 eur, DPH 22.686,10 eur, vzniklo žalobcovi
právo na odpočítanie dane a prijaté zdaniteľné plnenie použil na účely svojho podnikania. Správca dane
preto vo vyrubovacom konaní uznal uplatnený nárok na odpočítanie dane vo výške 22.686,10 eur, čo je
uvedené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015. Aj keď správca dane uznal nárok na

odpočítanie dane v uvedenej výške, žalobca žiadal o zrušenie rozhodnutia v časti, v ktorej správca dane
neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 55130005 od dodávateľa O. Q. s.r.o.
v celkovej výške 22.686,10 eur a o vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca teda žiada
zrušiť sumu rozdielu dane, ktorá v predmetnom rozhodnutí nebola vôbec zahrnutá do rozdielu dane.26. Žalovaný ďalej argumentoval, že preverením predložených CMR dokladov a certifikátov k
odberateľským faktúram č. 6130300003 a 6130300004 vystavených pre Q. P. F. za dodávku jatočných

kurčiat bolo správcom dane vo vyrubovacom konaní zistené, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, na základe čoho vznikla žalobcovi daňová
povinnosť v tuzemsku.

27. K námietke žalobcu týkajúcej sa neuznaného odpočítania dane, kde žalobca uviedol, že správca

dane svoje tvrdenia o nepreukázaní podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského
štátuodôvodňujelentvrdením,žeprepravuvykonaldruhýodberateľB.,pričomneberiedoúvahyostatné
dôkazy a to, že odberateľ F. potvrdil, že tovar im dodal žalobca, tovar bol prepravený na územie Poľska
na jeho náklady, a že správca dane bol povinný vyhodnotiť informáciu o prepravu tovaru spoločnosťou
B. vo vzťahu k vyššie uvádzaným skutočnostiam a odstrániť rozpory medzi údajmi vyplývajúcimi z
uvedených dôkazov a údajom uvedeným v odpovedi poľskej daňovej správy. Žalovaný poukázal na

odpoveď poľskej daňovej správy na medzinárodnú výmenu informácií č. 5/4799638 zo dňa 24.10.2013
a č. 5/4407896/14 zo dňa 26.09.2013. Z týchto odpovedí vyplýva, že firma F. Q. P. prijala tovar (jatočné
kurčatá a živé sliepky), priznala interkomunitárne nadobudnutie tovaru, tovar bol dodaný do Poľska
do spoločnosti B. na adresu I., Ul. C. XX, ktorej poľský daňový subjekt predal nadobudnutý tovar od
slovenského daňového subjektu. Tovar bol prepravovaný spoločnosťou B.. Za tovar bolo zaplatené

prevodným príkazom. Objednávky boli zadané Januszom F.. O. bola nadobudnutá na základe faktúry č.
6130300002, prepravená z G. B. z F. nad H., G. republika, na základe faktúr č. 3 a 4 bola prepravená
z G. I. - náklady na prepravu hydiny do Poľska znášala spoločnosť B. - poľský daňový subjekt, tovar
objednal telefonicky a boli akceptované Ondrejom U.. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane boli v
odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií zaslané iné skutočnosti, nie tie, ktoré uvádza žalobca.

28. Poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, podľa ktorého, ak sa dodanie
tovaru uskutočňuje bez odoslania alebo prepravy, je miestom dodania tovaru členský štát, kde sa tovar
nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Pri viacstranných (reťazových) obchodoch, keď
viacerí podnikatelia dodávajú ten istý tovar a preprava tohto tovaru je len jedna, sa dodanie tovaru s

prepravou (pohyblivá dodávka) podľa § 13 ods. 1 písm. a/ priradí len k jednej dodávke tovaru. Ostatné
dodania sa posudzujú ako dodania bez prepravy (nepohyblivé dodávky) podľa § 13 ods. 1 písm. c/
zákona o DPH. S poukázaním na toto ustanovenie argumentoval, že správca dane posúdil dodávku
medzi žalobcom a prvým poľským odberateľom F. ako nepohyblivú, pretože tovar si priamo z O. I. s.r.o.
prevzaldruhýpoľskýodberateľB..Zuvedenéhovyplýva,žefirmaF.nadobudlaprávonakladaťstovarom

ako vlastník na území Slovenskej republiky, čo potvrdila tým, že tento tovar v mieste dodania odovzdáva
k prepravu druhému poľskému odberateľovi B.. Tieto zistenia potvrdzujú aj certifikáty, ktoré predložil
žalobca, Štátna veterinárna a potravinová správa Bratislava a Regionálna veterinárna a potravinová
správa Banská Bystrica. Aj tieto certifikáty sú dôkazným prostriedkom preukazujúcim, že prepravu
vykonal v poradí druhý poľský odberateľ B., miestom nakládky bola firma I., miesto vykládky B., čo

potvrdila aj poľská daňová správa. Tieto zistenia potvrdzujú aj certifikáty, ktoré predložil žalobca, Štátna
veterinárna a potravinová správa Bratislava a Regionálna veterinárna a potravinová správa Banská
Bystrica k odberateľským faktúram pre odberateľa Q. P. F.. Preukazujú, že prepravu vykonal v poradí
druhý poľský odberateľ B. X Sp. z o.o., PL, že miestom nakládky bola G. I., miestom vykládky spoločnosť
B. X Sp. z o.o. na adrese I., Ul. C. 46, čo potvrdila aj poľská daňová správa. Zároveň sú dôkazom toho, že

žalobca vedel, resp. mohol vedieť o skutočnostiach týkajúcich sa prepravy, pretože tieto skutočnosti boli
súčasťou vystavovaných certifikátov a tieto sa podávajú na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu
najneskôr3dnipredplánovanýmvývozomzvierat.Pretožalobcamal,resp.moholmaťvšetkyinformácie
pre posúdenie správneho postupu podľa ustanovení zákona o DPH. Doklady CMR, ktoré predložil
poľský daňový subjekt Q. P. F., aj dodacie listy k odberateľským faktúram č. 6130300003 a 6130300004

predložené žalobcom, na ktorých je ako odberateľ uvedený Q. P. F., neodrážajú skutkový stav zistený
správcom dane, pretože podľa zisteného skutkového stavu tovar nebol prevzatý odberateľom Q. P. F.,
ale druhým poľským odberateľom B. 1 Sp. z o.o.. Preto tento tovaru jeho prevzatím odberateľom B. 1
Sp. z o.o. na G. I. a vykonaním prepravy na účet tejto spoločnosti bol v jej ekonomickom vlastníctve, t.j.
k predchádzajúcim dodávkam tovaru došlo na území Slovenskej republiky a to prevzatím tohto tovaru

spoločnosťou B. X Sp. z o.o.. Q. dane teda svoje závery preukázal získanými relevantnými dôkazmi,
preverovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že prepravu tovaru nevykonal predávajúci -
žalobca a nevykonala ju ani iná osoba na jeho účet. Z. ju ani kupujúci SPOLKA P. F. alebo iná osoba
na jeho účet. Pri uvedených dodávkach tovaru nebola splnená základná podmienka pre oslobodeniedane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu uvedená v §43 ods. 1 zákona o DPH, podľa
ktorej je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Taktiež nebola splnená podmienka oslobodenia podľa
§ 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože toto ustanovenie určuje dôkazy, ktoré musí platiteľ dane mať pri
dodaní tovaru do iného členského štátu. V danom prípade bolo správcom dane zistené, že v prípade
dodávok jatočnej hydiny pre odberateľa SPOLKA P. F. išlo o nepohyblivú dodávku na území Slovenskej
republiky, t.j. nešlo o dodanie tovaru do iného členského štátu, teda že išlo o dodanie tovaru v tuzemsku,

pretože sa nepreukázalo, že tovar opustil územie Slovenskej republiky, pretože bol predaný firme Q. P.
F. na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetné poukazovanie na judikatúru
Súdneho dvora EÚ vo veci Collée č. C-146/05. V napadnutom rozhodnutí je zistený skutkový stav veci
podrobne popísané, zhromaždené dôkazy sú vyhodnotené v súlade so zásadou daňového poriadku,
závery sú dostatočne logické a právne odôvodnené. V súvislosti s poukázaním na rozsudok vo veci
C-409/04 Teleos žalovaný uviedol, že je dôkazným bremenom dodávateľa dôvodne preukázať splnenie

základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky od DPH v rámci Spoločenstva.
Dodávateľ musí prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v
rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane
preveroval,čivdanomprípadereálneišloointrakomunitárnedodanieačitovarfyzickyopustiltuzemsko,
kto bol vlastníkom tovaru v čase nadobudnutia tovaru, kto zabezpečoval prepravu, kto ju hradil a preveril

aj skutočnosti u poľských daňových subjektov.

29. K námietkam súvisiacim s nepriznaním nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od
dodávateľa Q. G. s.r.o. žalovaný uviedol, že v tomto prípade pri dodávke sóje, krmiva, jednodňovej
hydiny, aj keď spoločnosť Q. G. s.r.o. v čase mesiaca január 2013 právne existovala, už dňa

28.06.2013 pri miestnom zisťovaní bolo správcom dane zistené, že je nekontaktná a na adrese sídla
sa nenachádza. Konateľ spoločnosti J. V. bol nekontaktný, poštu nepreberal a na adrese trvalého
bydliska sa nezdržiaval. Bolo preukázané, že v mene spoločnosti Q. G. konali a tovar objednávali
p. Q. X. a X. A. - zamestnanec a štatutár spoločnosti žalobcu, ktorí už v čase objednania tovaru
vedeli o toku tovaru. Ďalej objednávateľom tovaru bol F. F. a J. Q. (bývalý konateľ spoločnosti Q. G.

s.r.o.). Za spoločnosť Q. G. s.r.o. mal konať J. Q.. K. skutočnosť však vyvrátil sám tento konateľ, ktorý
maďarskému správcovi dane uviedol, že spoločnosť nepozná, nikdy o tejto spoločnosti nepočul, nikdy
s ňou neobchodoval a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. V mene spoločnosti
Q. G. s.r.o. konali osoby žalobcu, preto vystavenie faktúr v mene tejto spoločnosti v mene žalobcu
bolo účelové, t.j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov, čím bolo preukázané,

že žalobca sa svojim konaním vedome priamo zúčastňoval na plnení poznačenom podvodom, t.j. na
deklarovanýchobchodnýchtransakciách-dodávkachtovaruvmenespoločnostiQ.G.s.r.o.prežalobcu.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na to, že rozhodujúcim dôvodom neuznania
nároku odpočítania dane z odberateľských faktúr od spoločnosti Q. G. je výpoveď svedkyne Anny F.

zo dňa 02.07.2015, ktorá sa vyjadrila, že ako konateľka spoločnosti nemá vedomosť o obchodných
transakciách medzi Q. G. s.r.o. a žalobcom, a preto správca dane neprijal záver, že k dodaniu tovaru
medzi týmito spoločnosťami nedošlo. Ďalej, že žalobca uviedol, že T. F. bola konateľkou tejto spoločnosti
od 20.05.2011 do 16.08.2011. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 15.10.2013 uviedla, že bola
splnomocnenou osobou Q. G. s.r.o. na základe mandátnej zmluvy a plnej moci, ale tieto listiny správcovi

dane ako dôkaz nikdy nepredložila. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 27.10.2015 uviedla, že
vzťah k spoločnosti Q. G. s.r.o. nebol žiadny. K predloženej mandátnej zmluve a ku generálnej plnej
moci, ktorá jej mala udelená 01.01.2013, a ktorá je bola predložená k nahliadnutiu pri vypočutí svedka
dňa 02.07.2015 uviedla, že nemá vedomosť o predloženej mandátnej zmluve ani nevedela sa vyjadriť
ku generálnej plnej moci, pretože podľa jej vyjadrenia plná moc jej bola udelená ešte v roku 2012 na

základe udelenej plnej moci Radekom Vokounom, ktorá jej bola následne zrušená. K týmto námietkam
žalovaný uviedol, že predmetné doklady, teda generálna plná moc a mandátnu zmluvu vlastnil a predložil
žalobca, i keď samotné tieto dokumenty spochybnila p. F., čo tiež nasvedčuje tomu, že za spoločnosť
Q. G. s.r.o. konal žalobca.

31. K tvrdeniu, že správca dane porušil povinnosť uvedenú v § 24 ods. 5 daňového poriadku tým, že
neoznámil žalobcovi výsluch svedka písomne a včas a nekonal v súlade s § 3 ods. 1 a 2 daňového
poriadku, keď na vypočutie svedka stanovil lehotu 6 dní odo dňa podania žiadosti na Úrad špeciálnej
prokuratúry, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Bratislava, žalovaný uviedol, že predmetnávýpoveď Anny F. zo dňa XX.XX.XXXX bola vykonávaná v súvislosti s daňovou kontrolou u daňového
subjektu O. Q. s.r.o. a vyjadrovala sa aj k spoločnosti Q. G. s.r.o.. Predvolanie pre T. F. bolo doručované
na adresu trvalého bydliska a na adresu, ktorú nahlásila správcovi dane pri ústnom pojednávaní.

Zásielka zo dňa 25.02.2015 bola vrátená späť s poznámkou „adresát neznámy“. Zásielka z 25.02.2015
bola prevzatá dňa 20.03.2015. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu spoločnosti K. H. O. & A., v.o.s.,
B. bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, prevzaté dňa 02.03.2015. Dňa 19.03.2015, kedy sa
malo vykonať vypočutie svedka T. F., sa na L. úrad X., pobočka X., dostavila JUDr. Alena Rudohorská
(substitučné zastupovanie na základe plnomocenstva podaného dňa 13.03.2015) vo veci zúčastnenia

sa vypočutia štatutárneho zástupcu spoločnosti X. hydina a.s.. Na vypočutie sa však nedostavila p.
T. F. a to aj napriek tomu, že o tom vypočutí vedela od správcu dane, pretože sa dňa 18.03.2015
telefonicky s ňou skontaktoval a oznámil jej termín vypočutia. Z dôvodu nedostavenia sa svedka bolo
p. T. F. dňa 24.03.2015 zaslané opakované predvolanie na výsluch. Písomnosť bola vrátená správcovi
dane s poznámkou „nevyzdvihnuté v odbernej lehote“. Vypočutie sa malo konať dňa 20.04.2015.
Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, ktoré si prevzal dňa 08.04.2015. Ani toto

vypočutie sa neuskutočnilo, o čom bol telefonicky žalobca upovedomený. Správca dane dňa 14.04.2015
dostal vyjadrenie p. Anny F., v ktorom uviedla, že jej bolo doručené predvolanie na výsluch svedka
na deň 19.03.2015. Pretože nebola zohľadnená 18-dňová odberná lehota a zásielku prevzala v rámci
tejto lehoty, o konaní svedeckej výpovede sa dozvedela neskoro, o čom informovala správcu dane v
telefonickom rozhovore. Zároveň požiadala správcu dane o doručovanie zásielok výlučne na adresu

jej trvalého pobytu a to na Ul. D. č. 6, Košice. Požiadala o možnosť vypočutia na Daňovom úrade
v Košiciach. Správca dane dňa 30.04.2015 zaslal Anne F. na adresu trvalého bydliska opakované
predvolanie na výsluch, podľa ktorého vypočutie sa malo vykonať na Daňovom úrade Košice dňa
26.05.2015, pričom písomnosť bola vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu, že p.
F. zásielku opäť neprevzala, správca dane dňa 26.05.2015 oznámil P.. Rudohradskej, že vypočutie T.

F. sa na Daňovom úrade Košice neuskutoční. Dňa 02.06.2015 požiadal správca dane listom Obvodné
oddelenie Policajného zboru Košice o predvedenie p. T. F. na deň 24.06.2015, resp. 25.06.2015 a
upovedomil o tom žalobcu, že v uvedených dňoch sa vykoná jej vypočutie. Správcovi dane bolo dňa
25.06.2015 telefonicky oznámené, že T. F. nemôže byť predvedená z dôvodu, že sa na adrese D.
č. 6, A., nenachádza a že sa nachádza vo väzbe. Q. dane požiadal dňa 26.06.2015 Úrad špeciálnej

prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava o povolenie vypočuť svedka p. T. F.
po dohode s dozorujúcim prokurátorom na deň 02.07.2015. Z dôvodu krátkeho termínu bola predmetná
žiadosť zaslaná e-mailovou poštou. Dňa 29.06.2015 bol e-mailovou poštou doručený Úradom špeciálnej
prokuratúry súhlas s predvedením osoby T. F. na deň 02.07.2015 o 10.00 hod. v Ústave na výkon
väzby Banská Bystrica. (V listinnej forme tento súhlas správca dane obdŕžal dňa 06.07.2015.) Ihneď po

doručenísúhlasudňa29.06.2015správcadanetelefonickyoznámilJUDr.Rudohradskej,splnomocnenej
zástupkyni žalobcu, že dňa 02.07.2015 o 10.00 hod. sa uskutoční vypočutie svedka T. F. v Y. na výkon
väzby B. B., ktorá nenamietala krátkosť času, ale požiadala, aby sa výsluchu mohol zúčastniť X. A.,
čo správca dane pre krátkosť času a administratívnu náročnosť nezabezpečil. Zároveň ju upozornil,
že o uvedenom vypočutí jej zaslal aj písomné upovedomenie, a aby si ho prevzal žalobca ihneď

na poštovom úrade, čo nevykonal, pretože toto upovedomenie o vypočutí svedka prevzal až dňa
13.07.2015. Žalovaný na základe uvedených skutočností argumentoval, že z uvedeného nevyplýva, že
správca dane neoznámil výsluch svedka písomne a včas, žalobca o výsluchu svedka vedel, neuviedol
ani, že s uvedeným termínom nesúhlasí, ani sa telefonicky správcovi dane neospravedlnil, že výsluchu
svedka sa nezúčastní z dôvodu krátkej časovej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto správca dane

dňa 02.07.2015 vykonal v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici vypočutie svedka T. F. a na
ústne pojednávanie sa nedostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcu JUDr. Alena Rudohradská, čím
nevyužil žalobca právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť svedkovi otázky podľa § 25 ods.
4 daňového poriadku. Z uvedených skutočností nie je ani preukázané, že správca dane nedbal na
zachovanie práva žalobcu a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pretože o všetkom, čo konal

a zabezpečil, bol žalobca obratom informovaný telefonicky. Okrem toho krátku časovú lehotu vypočutia
ani nenapadol. Žalobca, resp. splnomocnená zástupkyňa sa ústneho pojednávania so svedkom mohla
zúčastniť, pretože vypočutie svedka zo dňa 02.07.2015 nie je dôvodom považovať za nezákonne
získaný dôkaz. Stanovenie termínu na deň 02.07.2015 nezávisel od správcu dane, ale o ňom rozhodol
prokurátor.

32. K námietke žalobcu, že správca dane zaslal formálnu informáciu o vykonanom úkone výsluchu
svedka T. F. bez zápisnice neskoro až dňa 17.09.2015, teda 76 dní po získaní predmetného dôkazu,
žalovaný uviedol, že zistené dôkazy musel správca dane spracovať, oboznámiť sa so všetkýmiskutočnosťami a zapracovať všetky pripomienky a návrhy žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní
k vyjadreniam sa k zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 09.09.2015 správca dane sa telefonicky
skontaktoval so žalobcom, aby sa dohodol na termíne prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu,

ale neúspešne. Druhý pokus správcu dane bol dňa 16.09.2016, pri ktorom taktiež nedošlo k dohode
termínu na prerokovanie pripomienok. Z uvedeného dôvodu zaslal správca dane dňa 17.09.2015
žalobcovi oznámenie, v ktorom sám stanovil termín prerokovania pripomienok na deň 06.10.2015,
a v ktorom zároveň písomne uviedol informáciu, že dňa 02.07.2015 bola vypočutá svedkyňa p.
T. F., o čom zástupkyňa žalobcu už predtým vedela. Dňa 06.10.2015 sa žalobca na prerokovanie

pripomienok nedostavil a predložil ospravedlnenie o nemoci člena rodiny P.. J.. Bol dohodnutý nový
termín prerokovania pripomienok k protokolu a to na deň 27.10.2015. Z uvedeného vyplýva teda, že
správca dane konal a nebol nečinný a informoval žalobcu o vypočutí svedkyne a jeho postup nebol v
rozpore so zásadou súčinnosti.

33. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane mal k dispozícii dva dôkazy, ktoré majú rovnakú právnu silu,

žalovaný uviedol, že T. F. vypovedala ako svedok dňa 15.10.XXXX, ale k daňovému subjektu O. Q.
s.r.o., nie žalobcu, kde uviedla, že v januári 2013 zastupovala spoločnosť Q. G. s.r.o. na základe plnej
moci a mandátnej zmluvy. V čase dodania tovaru nebola však konateľkou spoločnosti Q. G. s.r.o. tak,
ako to uvádza v odvolaní žalobca. Dôkaz o tom, že túto spoločnosť zastupovala, nikdy správcovi dane
nepredložila, avšak generálnu plnú moc a mandátnu zmluvu predložil žalobca. Žalobca nevysvetlil, z

akého dôvodu má tieto listiny. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane mal k dispozícii
dva rovnocenné dôkazy, pretože prvý dôkaz sa týkal iného daňového subjektu a to O. Q. s.r.o.. X.
správcu dane jediným relevantným dôkazom je svedecká výpoveď T. F. zo dňa 02.07.2015, ktorá
vypovedala k žalobcovi. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vykonať dokazovanie vo veci riešenia
rozporov a zmeny výpovede p. F.. Správca dane po vykonaní vypočutia T. F. dňa 02.07.2015 nemal

žiadne pochybnosti o vykonaných dôkazoch, pretože všetky iné zistenia nasvedčovali tomu, že T. F.
nejednala s poľskými dodávateľmi tovarov, neobjednávala tovar za spoločnosť Q. G. s.r.o., a preto ďalšie
dokazovanie zo strany správcu dane nebolo potrebné.

34.Kvyjadreniužalobcu,vktorompoukázalnaskutočnosť,žeT.F.vovýpovediuviedla,žep.A.nepozná

a nikdy s nikým zo spoločnosti nejednala, ale v rámci vyrubovacieho konania p. A. v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 08.03.2016 uviedol, že T. F. osobne chodila minimálne raz týždenne k žalobcovi
a osobne odovzdávala faktúry za spoločnosť Q. G. s.r.o., čo môže potvrdiť niekoľko zamestnancov
spoločnosti, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil k tomu dôkaz ani nenavrhol správcovi dane menný
zoznam pracovníkov, ktorých má správca dane predvolať. K vyjadreniu žalobcu, že v čase vypočutia

bola T. F. v pozícii obvineného a ten môže uvádzať nepravdy a povedať čokoľvek na svoju obhajobu,
uviedol, že ide o subjektívny názor žalobcu. Q. dane neprináleží úloha vyšetrovacia ale zisťovacia. Q.
bola správcom dane pri výpovedi riadne poučená o právnych následkoch a dôsledkoch nepravdivého
svedectva. Za účelom zistenia všetkých skutočností pre správne určenie dane, aj tých, ktoré požadoval
vykonať žalobca, správca dane vykonal rôzne dôkazy, aby preveril a zistil, či boli splnené zákonné

podmienky na uplatnenie odpočítania dane a na uplatnenie oslobodenia od dane. Jedným z dôkazov
sú aj zistenia uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2015, v ktorej X. A. uviedol,
že jednal a dával pokyny za spoločnosť Q. G. s.r.o. u poľských spoločností na základe požiadavky p.
F.. Táto pri vypočutí svedka dňa 02.07.2015 potvrdila, že nikdy nejednala s poľskými dodávateľmi, čo
deklarovali aj odpovede poľskej daňovej správy. Na otázku správcu dane, aby žalobca vysvetlil, z akého

dôvodu pri obchodovaní potreboval spoločnosť Q. G. s.r.o., keď tovar objednával u poľských spoločností
(dodávateľov Q. G. s.r.o.), p. A. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2015 uviedol, že jedným
z dôvodov bola taká skutočnosť, že žalobca nemá oprávnenie na podnikanie s krmivami. Ďalším z
dôvodov bolo, že žalobca nedokázal v takej krátkej lehote plniť platobné podmienky výrobcu kŕmnych
zmesí. Tieto vyjadrenia platia aj pre ostatné komodity. Ďalej uviedol, že za zdaňovacie obdobie január

2013 sa neuskutočnili žiadne jednania medzi Q. G. s.r.o. a žalobcom. Plnilo sa už podľa dohodnutých
zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu na otázky správcu dane, ako prebiehalo jednanie (kde
konkrétne a ako prebiehalo obchodné rokovanie, ktoré ďalšie osoby sa ho zúčastnili, čo bolo predmetom
obchodného rokovania, či bol z jednania vyhotovený zápis, v prípade, že áno, požadoval ho správca
dane predložiť ako dôkaz), sa p. A. konkrétne nevyjadril. Dňa 08.04.2015 predložil kúpnu zmluvu zo

dňa 15.11.2012 a dohody o všeobecných nákupných podmienkach zo dňa 15.12.2012 a 20.12.2012
uzatvorené medzi predávajúcim Q. G. s.r.o. a kupujúcim žalobcom. Predložené dôkazy boli vyhodnotené
ako sporné, neodrážajúce realitu a realizáciu konkrétnych obchodov v zdaňovacom období január
2013, pretože tieto spochybnila sama T. F.. Žalobca si v odpovediach rozporoval, keď dňa 19.03.2015prehlásil, že za január sa neuskutočnili žiadne jednania so spoločnosťou Q. G. s.r.o. a plnilo sa už podľa
dohodnutých zmluvných podmienok a dňa 08.03.2016 uviedol, že minimálne raz týždenne chodila p.
F. osobne k žalobcovi.

35. Ďalej žalovaný argumentoval, že podľa zistení správcu dane Q. X. a X. A. objednávali tovar a konali
za spoločnosť Q. G., aj keď neboli konateľmi spoločnosti a neboli ani splnomocnení na zastupovanie
tejto spoločnosti. Taktiež aj J. Q., aj keď už nebol konateľ spoločnosti Q. G. s.r.o. a nemal žiadne
splnomocnenie na zastupovanie tejto spoločnosti, podľa poľského daňového subjektu C. PL objednal

tovar a jednal za spoločnosť Q. G. s.r.o.. Preto správca dane uviedol, že J. Q. nemohol konať za
túto spoločnosť, pretože v januári 2013 už nebol jej konateľom. Podľa vyjadrenia p. Q. nikdy nepočul
o spoločnosti Q. FAJ. s.r.o., nikdy s ňou neobchodoval, nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto
spoločnosti. Z týchto zistení je zrejmé, že za spoločnosť Q. G. s.r.o. jednali iné osoby, t.j. osoby žalobcu,
ktoréibavystupovalizatentosubjekt,ajkeďvskutočnostinebolianikonateľmianebolianisplnomocnení
na zastupovanie. Poľské daňové subjekty potvrdili, že za Q. G. s.r.o. jednali a tovar objednávali Q. X. a F..

X. A.. Teda žalobca vedel, že Q. G. s.r.o. ako subjekt síce reálne existoval, ale v skutočnosti nevykonával
hospodársku a ekonomickú činnosť, a teda nebol ani nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. K.
boldodanýnaúzemieSlovenskejrepublikynamiestadodania,ktoréurčovalžalobca.Vprípadedodavky
krmiva bolo zistené, že za spoločnosť Q. G. s.r.o. podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií zo dňa 10.07.2014 jednal Róbert Q., Maďarská republika, ktorý s účinnosťou od 23.10.2012

už nebol konateľom spoločnosti a nebol oprávnený za túto spoločnosť konať. Nikdy neuzatváral obchody
za túto spoločnosť a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti. Jediným konateľom
spoločnosti Q. G. s.r.o. od 24.10.2012 bol J. V., bytom X., G. republika, ktorý je nekontaktný, na uvedenej
adrese je neznámy, nemá zriadenú schránku na doručovanie. Žalovaný konštatoval, že všetky tieto
zistenia preukázali, že vystavenie faktúr v mene spoločnosti Q. G. s.r.o. pre žalobcu bolo účelové, bez

preukázania reálneho uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým
subjektom Q. G. s.r.o. mali jediný účel a to získanie daňovej výhody v podobe odpočtu DPH.

36. V súvislosti s nepriznaním odpočítania DPH z faktúr od spoločnosti F., s.r.o., žalovaný uviedol, že
aj keď spoločnosť F., s.r.o., právne existovala, bolo preukázané, že nevykonávala reálne ekonomickú

činnosť, so správcom dane nekomunikovala. Na adrese X. č. XX, A. nemala prenajaté žiadne
kancelárske priestory a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poľská daňová správa uviedla, že tovar
bol dodaný a doručený na adresy žalobcu, Q. cesta č. XX, A., O. A., s.r.o., Z. K., prevádzka Q. cesta
č. XX, A., O. Q. s.r.o., Z. K., prevádzka Q. cesta č. XX, Kežmarok. Platby boli uskutočnené z účtov
spoločnosti F., s.r.o., X. hydina a.s., O. Q., s.r.o., Q. G. s.r.o.. H. boli uskutočnené e-mailom p. P. F..

Dňa 12.02.2015 bol Okresným súdom Košice I. doručený na Daňový úrad Prešov, pobočka X. návrh
na zrušenie obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd Košice I. podal konateľ
spoločnosti F., s.r.o. p. X. J.. V tomto návrhu pán J. uviedol, že spoločnosť F., s.r.o., nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a
odmenyzavýkonfunkcielikvidátora,bankovéúčtyspoločnostisúzrušené.Q.niejevlastníkomžiadnych

hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť
si neplní svoju povinnosť a nezaložila v Zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu
účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011,
čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že
spoločnosť F., s.r.o., nemá žiaden majetok, predložila potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti F., s.r.o..

Na základe týchto zistení je jednoznačné, že spoločnosť F., s.r.o., v mesiaci január XXXX nevykonávala
žiadnu ekonomickú činnosť.

37. K tvrdeniu žalobcu, že p. F. jednala za spoločnosť F., s.r.o., s konateľom p. A. za X. hydinu
a.s., nebolo preukázané žiadnym dôkazom. F. zistenými skutočnosťami bolo preukázané, že jednania

neprebehli medzi p. Modrákovou a poľskými dodávateľmi tovaru, poľskí dodávatelia ju neuviedli ako
osobu vystupujúcu za daňový subjekt, ktorý mal byť odberateľom tovaru a osobou vystupujúcou za
F., s.r.o., bol p. F. P.. V mene spoločnosti F. konali osoby zastupujúce žalobcu, teda vystavenie faktúr
v mene daňového subjektu F., s.r.o., pre žalobcu bolo účelové, bez preukázania uskutočnenia týchto
zdaniteľných obchodov. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane porušil povinnosť uvedenú v § 24 ods. 5

daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal všetky úkony, aby zabezpečil dôkaz,
na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia svedkyne T. F.. Uvedená osoba už ako svedkyňa
vypovedala dňa 15.10.XXXX, jej výpoveď sa však týkala daňového subjektu O. Q. s.r.o.. T. F. dňa
02.07.2015dozápisniceuviedla,žezaspoločnosťF.,s.r.o.vjanuári2013nekonalaanezastupovalatútospoločnosť v žiadnych obchodných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Za túto spoločnosť nikdy
od žiadnych spoločností tovar neobjednávala, a preto nevedela sa vyjadriť, ako prebiehali obchody,
čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti vo vzťahu k žalobcovi, kto objednával u dodávateľov tovar,

odkiaľ a kam bol tovar prepravovaný, kto ho vyfakturoval, kto dodával podklady na vystavenie faktúr
a kto ich opatril pečiatkou a podpisom, pretože podpisy na faktúrach neboli jej. Správca dane po
vykonaní vypočutia dňa 02.07.2015 nemal žiadne pochybnosti o vykonaných dôkazoch, pretože všetky
zistenia nasvedčovali tomu, že T. F. nejednala s poľskými dodávateľmi tovarov, neobjednávala tovar
za spoločnosť F., s.r.o., pretože ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane nebolo potrebné. X. F. sa

vyjadrila, že nepozná F.. X. A. a nikdy s ním obchodne nejednala. Neskôr pri výpovedi však uviedla,
že s X. A. sa stretli jedenkrát v Kežmarku v ČSOB z dôvodu udelenia dispozičného práva s účtom
spoločnosti F., s.r.o.. Z. sa však vyjadriť, z akého dôvodu bol p. A. disponentom účtu spoločnosti F.,
s.r.o.. Preto vyjadrenie žalobcu, že T. F. zastupovala spoločnosť F., s.r.o., sa nezakladá na pravde a
nie je podložené žiadnym dôkazom. O predloženej generálnej moci uvedenej vo vyjadrení k zisteniam
v protokole zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú predložil žalobca, nemala vedomosť. Podpísala len generálnu

plnú moc zo dňa 30.04.2012, na základe ktorej konala len krátko, pretože táto bola vypovedaná zo
strany konateľa už skôr. Presný dátum si nepamätala, ale za január 2013 za spoločnosť F., s.r.o., už
nekonala. K predloženému dôkazu - plnej moci F. P. uviedla, že túto nepodpísala a p. F. P. nepozná.
K vyjadreniu žalobcu, ktorý poukazuje na skutočnosť, že T. F. vo výpovedi uviedla, že p. A. nepozná a
nikdy s nikým zo spoločnosti nejednala, ale v rámci vyrubovacieho konania p. A. v zápisnici z ústneho

pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že p. Modráková osobne chodila minimálne raz týždenne
do spoločnosti X. hydina a.s. a osobne odovzdávala faktúry za spoločnosť F., s.r.o., čo môže potvrdiť
niekoľko zamestnancov spoločnosti, žalovaný uviedol, že žalobca túto skutočnosť uviedol v zápisnici ale
správcovi dane nepredložil zoznam pracovníkov, ktorých má správca dane predvolať, ani nenavrhol, aby
bolvykonanýdôkazpreukazujúcijehotvrdenie.X.Konkoľdozápisniceoústnompojednávaníuviedol,že

nie je pravdou vyjadrenie p. F., že s nikým a nikdy zo spoločnosti X. hydina nejednala. Jedným z dôkazov
je ten, že založila účet v banke spoločnosti F., s.r.o., a na tento účet sa realizovali úhrady od žalobcu na
F., s.r.o.. X. názoru p. Konkoľa jediným disponentom účtu bola p. F.. Bola jedinou oprávnenou osobou,
ktorá mohla vyberať a vkladať finančné prostriedky, t.j. disponovať s účtom spoločnosti. Minimálne raz
týždenne chodila osobne do spoločnosti X. hydina a.s.. K týmto tvrdeniam žalovaný uviedol, že nie je

pravdou, že jediným disponentom účtu bola p. F.. Zo zistení správcu dane o disponentoch k predmetným
účtom v ČSOB bolo preukázané, že disponentom účtov spoločnosti F., s.r.o., bol aj F.. X. A.. X. F. uviedla,
žep.A.nepozná.Neskôrvtejistejvýpovediupresnila,žesasp.A.razstretlaprizakladaníúčtu.Správca
dane vykonal všetko, aby dôkaz vypočutia svedka zabezpečil. Žalobca mal možnosť sa vyjadrovať a
dostaviť sa na výsluch svedka dňa 02.07.2015, čo nevyužil, aj keď o tomto vypočutí vedel.

38. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v odvolaní, keď poukazoval na skutočnosť, že správca dane v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepredložil žiadnym dôkazom, že p. F. mohla jednať za
spoločnosť F., s.r.o., a osobou vystupujúcou za F., s.r.o., bol F. P., že tvrdenia správcu dane sú v rozpore
so skutkovým stavom, pretože žalobca predložil ako dôkaz svojho tvrdenia zápisnicu o výsluchu T. F.

zo dňa 15.10.2013, kde potvrdila, že konala v mene spoločnosti F., s.r.o., že predložil notársky overené
plnomocenstvo udelené spoločnosťou F., s.r.o., pre p. F. P., aby v mene spoločnosti F., s.r.o., jednal s
potencionálnymi obchodnými partnermi a tieto dôkazy správca dane nevzal bez odôvodnenia do úvahy,
žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil ak dôkaz zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 15.10.2013 tak,
ako to uvádza v odvolaní, ale túto si zaobstaral správca dane. Išlo však o výpoveď svedka p. F. v inom

konaní, kde uviedla, že konala v mene spoločnosti F. vo vzťahu k spoločnosti O. Q. s.r.o. a nie vo vzťahu
k žalobcovi. Plnomocenstvo udelené p. P., ktoré predložil žalobca, chcel správca dane overiť, na základe
čoho zaslal pani F. opakované predvolanie na výsluch svedka, na ktorý sa však nedostavila a nedostavil
sa ani F. P.. Zo získaných dôkazov v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania sa potvrdilo, že p. F. za
spoločnosť F., s.r.o., za zdaňovacie obdobie január 2013 nekonala. Preto správca dane nedal vykonať

grafologickú skúšku. Podľa vyjadrenia žalobcu tvrdenie, že disponentom účtu spoločnosti F., s.r.o., bol p.
A. len preto, lebo táto spoločnosť bola neoverený subjekt, sa nezakladá na pravde. Žalobca obchodoval
s touto spoločnosťou, ako sám potvrdil, už v roku 2012. Pán A. vedel o obchodných vzťahoch tejto
spoločnosti a vedel aj o platbách tejto spoločnosti, pretože sám riadil tieto obchodné prípady.

39. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa nepriznaného odpočítania dane z dodávateľských
faktúr od dodávateľa Z. s.r.o. a tvrdeniu, že všetky podmienky definované zákonom o DPH pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené, žalovaný uviedol, že z dôvodu, že spoločnosť Z.
s.r.o. je nekontaktným a zmiznutým subjektom, správca dane reálnosť existencie plnenia deklarovanýchdodávok preveroval v spoločnosti M. A. s.r.o., ktorá mala zabezpečiť prepravu nafty. V danom prípade
nebolo možné preveriť všetky požadované skutočnosti. Daňový subjekt M. A. s.r.o. k vystavenej faktúre
pre Z. s.r.o. nedoložil záznamy o prevádzke vozidla a nezdokladoval komu a kde prepravoval ropné

produkty. Predložil CMR doklady, ktorými deklaroval prepravu oleja z Poľska do Maďarska. K vyjadreniu
žalobcu, že vozidlá ev. č.: KE XXXGF, KE XXXIE, KE XXXHY, KE XXXIC mohli vykonať prepravu nafty,
pretože v daných dňoch podľa predložených CMR dokladov neprepravovali olej, žalovaný uviedol, že
ide len o jeho vyjadrenie nepodložené dôkazmi, pretože M. A. s.r.o. nepredložil záznamy o prevádzke
vozidla, resp. rozpis trás vykonania prepravy, čím by sa potvrdila preprava nafty, resp. dodávka pre

Z. s.r.o.. Správca dane teda nemal k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali, že M. A. s.r.o. vykonal
prepravu nafty pre spoločnosť Z.. K tvrdeniu žalobcu, že mohol vykonať výsluch svedkov - vodičov
predmetných motorových vozidiel, správca dane uviedol, že tento dôkaz sa snažil získať predvolaním K.
E., konateľa spoločnosti M. A. s.r.o., čo sa neudialo. K tvrdeniu žalobcu, že nafta bola dodaná žalobcovi
a vlastné motorové vozidlá žalobcu tankovali pohonné látky práve zo zásob spoločnosti, uviedol, že
túto skutočnosť správca dane preveroval formou výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 22.08.2013 a

opakovane v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 19.03.2015, keď požadoval predložiť skladovú
evidenciu tovaru - nafty. Žalobca nepredložil skladovú evidenciu nafty požadovanú správcom dane, iba
obratovú súpisku zásob, z ktorej nie je jasný počiatočný stav zásob - nafty, nie sú uvedené žiadne
jednotky, chýba presný rozpis použitia motorovej nafty podľa dátumov, ide len o súhrnné čísla, ktoré sú
bližšie nešpecifikované. Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca nepredložil taký dôkaz, ktorý by vyvrátil

pochybnosť správcu dane o existencii motorovej nafty. Žalobca musí vedieť preukázať dodanie tovaru
osobou uvedenou na faktúrach. Na základe uvedených skutočností a z vykonaných dôkazov vyplýva,
že správca dane vykonal dokazovanie v danej veci úplne, vykonal všetky dôkazy, ktoré mohol vykonať
a ktoré aj vykonal.

40. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora
EÚ a Smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty,
ktorú bola Slovenská republika povinná implementovať. Uviedol ustanovenia zákona o DPH, podľa
ktorých uplatnil odpočítanie dane a vymenoval podmienky, ktoré z jeho strany boli splnené pre uznanie
odpočítania dane. Podľa žalobcu splnil všetky zákonom ustanovené podmienky na uplatnenie práva

na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. K tomuto tvrdeniu žalovaný uviedol, že považuje za
bezdôvodnú námietku žalobcu, že v predmetných transakciách medzi žalobcom a spoločnosťami Q. G.
s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o. nepreukázal získanie daňovej výhody. Preukazným dôkazom je skutočnosť, že
spoločnosti Q. G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o. nevykonávali žiadne obchodné aktivity pre žalobcu, pričom
uplatnené odpočítanie dane z faktúr týchto dodávateľov podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH viedlo

k získaniu daňovej výhody tým, že vlastná daňová povinnosť bola znížená. Správca dane dokazovaním
získal objektívne a zákonné dôkazy, ktorými zistil, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie
práva na odpočítanie dane z faktúr od uvedených spoločností. V prípade dodanie tovaru bez účasti
týchtospoločnostívznikolbyžalobcovisícetiežnároknaodpočítaniedaneatopodľa§49ods.2písm.c/
zákona o DPH, ale zároveň by vznikla aj daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru na základe § 69 ods.

6 zákona o DPH. P. Súdneho dvora EÚ, ktorá sa uvádza v odvolaní, poukazuje na zásady proporcionality
a neutrality DPH, ale rovnako stanovuje aj zásady pre konanie podnikateľských subjektov. Pokiaľ sa
teda žalobca odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že
skutkový stav jeho daňových transakcií má prvky týchto rozsudkov. Nestačí len všeobecne uvádzať
niektoré právne závery rozsudkov. Rovnako sa to týka aj poukazovania na porušovanie vnútroštátnych

právnych predpisov. Na takéto generalizované tvrdenia žalobcu nie je možné prihliadať.

41. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane sa pri kontrole zameral len na preverenie
reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Q. G. s.r.o., F., s.r.o., a Z. s.r.o..
Správca dane daňovou kontrolou preveroval všetky účtovné prípady a všetky doklady potrebné pre

určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Daňová kontrola bola
vykonaná v zmysle zásad daňového poriadku a boli dodržané všetky základné zásady správy daní.
Správca dane postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí
a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

42. Žalovaný ďalej uviedol, že závery správcu dane sú v súlade aj s ustálenou judikatúrou Súdneho
dvora EÚ. V rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-78/12 Evita-K EOOD je v bode 38 konštatované,
že v rámci celkového posúdenia môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré
predchádzali plneniu dotknutého vo veci samej alebo po ňom nasledovali. V predmetnom prípade tobolo preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Q. G. s.r.o., F., s.r.o.,
a Z. s.r.o.. I. prvky vykazuje predmetný prípad aj so závermi podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-285/11 Bonik, kde sa v bode 39 a 40 uvádza, že zdaniteľná osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť,

že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí totiž na
účely Smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či má
alebonemáprospechzopätovnéhopredajatovarualeboposkytnutiaslužiebvrámcinímuskutočnených
zdaniteľných plnení na výstupe. Vyplýva z toho, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe
zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná

osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela
alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového
podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe
alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Žalovaný konštatoval, že v tomto
prípade, ako bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že žalobca vedel, že deklarovaním nadobudnutia
tovaru od tuzemských dodávateľov sa zúčastňuje podvodu týkajúceho sa DPH.

43. Ďalej argumentoval, že v súvislosti s odberateľskými faktúrami, ktorými bolo deklarované
oslobodenie od DPH, neboli predložené relevantné dôkazy o dodaní tovaru do Poľska pre odberateľov
C. S.A. a Q. P. F., pretože nebolo preukázané, že tovar uvedený na odberateľských faktúrach v rámci
predmetných zmluvných vzťahov opustil územie Slovenskej republiky. Dodanie tovaru, o ktorom nebolo

preukázané, že v rámci zmluvného vzťahu bol prepravený z územia Slovenskej republiky, nespĺňa
podmienku oslobodenia od dane, preto žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 a § 19 ods.
1 zákona o DPH dňom dodania tovaru. Daňová povinnosť bola vypočítaná zo základu dane podľa § 22
ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že zo strany predmetných dodávateľov bolo uskutočnené
dodanie predmetného tovaru podľa § 8 zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19

ods. 1 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Predložené
faktúry vzhľadom k všetkým zisteniam nie sú relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je
uvedený na faktúrach, v skutočnosti aj došlo. Podmienky uvedené v ustanoveniach §49 ods. 1, 2 písm.
a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 43 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné

plnenie sa viaže nárok na odpočet, resp. oslobodenie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri
vzniku zodpovednosti inej osoby za vady tovaru ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok
na odpočet, resp. oslobodenie od dane uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre
nárok na odpočet, resp. oslobodenie od dane sú v zákone stanovené. Toto dôkazné bremeno v danom
prípade žalobca neuniesol, preto žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého

rozhodnutia.

III.

44. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Namietal porušenie princípu proporcionality. Citoval ustanovenia § 3 ods.1, § 46 ods. 10, § 61 ods.
1 písm. b/, § 61 ods. 4 a 5 daňového poriadku a ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
a to čl. 10 oddiel 2, čl. 12 oddiel 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. S poukázaním na
tieto citované ustanovenia daňového poriadku a Nariadenia č. 904/2010 argumentoval, že lehota na

vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak sa nejedná o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, túto zákonnú lehotu
je možné predĺžiť jedine z dôvodov uvedených v § 61 daňového poriadku a to formou prerušenia
daňovej kontroly, kedy lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Prerušenie výkonu daňovej kontroly
teda možno len z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 61 daňového poriadku, pričom v

súlade so zásadou zákonnosti uvedenom v § 3 ods. 1 daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, v prípade, ak dôvodom prerušenia daňovej kontroly je potreba získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu, prerušenie výkonu daňovej kontroly je možné len spôsobom
a za podmienok uvedených v predmetnom osobitnom predpise, na základe ktorého došlo zo strany
správcu dane k prerušeniu daňovej kontroly. Podľa citovaného Nariadenia Rady EÚ 904/2010 lehota

na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií je najneskôr tri mesiace po
dni prijatia žiadosti, pričom takto stanovená lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako
maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať. Nariadenie ako prameň sekundárneho komunitárneho
práva má v súlade s čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva všeobecnú pôsobnosť aje záväzné vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. Správny
orgán každého členského štátu je preto povinný v prípade požiadavky na poskytnutie informácií v
rámci administratívneho vyšetrovania konať v tejto zákonnej maximálnej lehote, pričom v prípade,

ak dožiadaný žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote do troch
mesiacov, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie,
kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá sa v zmysle
Nariadenia Rady EÚ 904/2010 nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly
podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s citovaným

ustanovením § 61 ods. 4 daňového poriadku pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil
potrebné informácie. Pretože Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zvrchovaný, demokratický a právny štát, zásah do práva, právom chránených záujmov daňových
subjektov nemôže byť vykonaný spôsobom porušenia zákonných lehôt zo strany správnych orgánov,
čo znamená, že nedodržanie lehoty troch mesiacov na poskytnutie informácií dožiadaným správnym
orgánom podľa Nariadenia nemôže byť dôvodom neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote do

jedného roka odo dňa jej začatia, vrátane lehoty 3 mesiacov jej prerušenia z dôvodu získania informácií
v zmysle Nariadenia. Pretože výkon daňovej kontroly ako zákonné procesné konanie správcu dane,
ktoré smeruje k zisteniu alebo prevereniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, je závažným a intenzívnym zásahom do individuálnej,
právomchránenejsférydaňovéhosubjektu,predmetnýzásahjemožnévykonaťlenvsúladesozásadou

zákonnosti, definovanou v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Práve citované ustanovenia určujú pre správcu dane povinnosť pri uplatňovaní
jednotlivých procesných inštitútov postupovať v súlade s princípmi primeranosti (proporcionality) zásahu
správneho orgánu do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a minimalizovať zásahy
tak, aby sa predmetný zásah nestal neprimeraným.

45. Argumentoval, že správca dane vydal dňa 07.02.2014 rozhodnutie č. 9712402/5/498097/2014 o
prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátanie nadmerného odpočtu alebo jeho časti,
ktoré mu bolo doručené dňa 12.02.2014. V tomto rozhodnutí správca dane oznámil žalobcovi, že daňová
kontrola bola prerušená odo dňa 12.02.2014. Dňa 04.11.2014 doručil mu správca dane oznámenie

č. 9712402/5/4661033/2014 zo dňa 16.10.2014 o pominutí dôvodov na prerušenie daňovej kontroly.
Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená na obdobie 247 dní, t.j. od 12.02.2014 do
16.10.2014, pričom v zmysle Nariadenia dožiadané správne orgány boli povinné poskytnúť správcovi
dane požadované informácie v lehote do 12.05.2014, t.j. 3 mesiace od podania žiadosti. Správca
dane bol povinný pokračovať po tomto dátume vo výkone daňovej kontroly, t.j. od 13.05.2014, čo by

znamenalo, že daňová kontrola mala byť ukončená v lehote do 16.07.2014. V tomto prípade bola
daňová kontrola ukončená dňa 20.11.2014, teda trvala celkom 581 dní vrátane jej prerušenia (247 dní).
Zo strany správcu dane preto došlo k porušeniu princípu proporcionality pri výkone daňovej kontroly,
pretože lehota na vykonanie daňovej kontroly upravená v § 46 ods. 4 daňového poriadku je lehotou
zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim

zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly, t.j. že daňovú kontrolu vrátane dní jej prerušenia nie je
možné vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon a to aj v prípade jej prerušenia podľa § 61 daňového
poriadku a podmienok stanovených Nariadením. Daňová kontrola v danom prípade nebola vykonaná v
súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že predmetný protokol bol použitý, je celé daňové

konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je vydané na základe takéhoto protokolu,
vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v predmetnom
protokole, je rovnako nezákonné. Poukázal pritom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009,
III. ÚS 24/2010-57). Konštatoval, že neodopieral povinnú súčinnosť orgánom daňovej správy a správca

daneprekročilzákonomustanovenúmaximálnudobutrvaniadaňovejkontrolyzdôvoduporušenialehoty
na získanie informácií.

46. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Pri tejto námietke
citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 a 8, § 24 ods. 1 písm. b/, § 24 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. f/, § 46

ods. 8, § 47 písm. h/ daňového poriadku a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Argumentoval,
že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu
dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich
zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim. Zo znenia citovanéhoustanoveniadaňovéhoporiadkutedavyplýva,žeprávomkontrolovanéhodaňovéhosubjektujemožnosť
vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam priebežne, teda počas celého výkonu daňovej kontroly. Na to,
aby mohol svoje zákonné právo uplatniť, je nevyhnutné, aby bol zo strany správcu dane informovaný

o zistených skutočnostiach priebežne, teda počas celého výkonu daňovej kontroly. Táto povinnosť
vyplýva správcovi dane zo zásady súčinnosti, podľa ktorej správca dane postupuje pri správe daní v
úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a predmetné právo daňového subjektu je potvrdené aj zásadou
úzkej spolupráce, podľa ktorej právom aj povinnosťou daňových subjektov pri správe daní je úzko
spolupracovať so správcom. Správca dane je povinný v protokole povinný uviesť vyjadrenie daňového

subjekt k vykonaným dôkazom a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, vrátane vyhodnotenia vyjadrenia
sa daňového subjektu, pretože aj to je v zmysle daňového poriadku považované za dôkaz.

47. Konštatoval, že správca dane začal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2013 dňa 18.04.2013. Dňa 31.10.2014 vydal správca dane oboznámenie so skutočnosťami
zistenými pri daňovej kontrole, ktoré mu bolo doručené dňa 20.11.2014. Dňa 04.11.2013 vydal

správca dane protokol č. 9712404/5/4883161/2014/Smo z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2013 a dňa 07.11.2014 vydal správca dane výzvu na vyjadrenie sa k
protokolu, ktoré mu bolo doručené dňa 20.11.2014. Z uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva,
že správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly v trvaní 581 dní, vrátane prerušenia kontroly,
neoboznámil žalobcu so žiadnou skutočnosťou zistenou v priebehu daňovej kontroly a vydal protokol

z kontroly, ktorý neobsahuje jeho vyjadrenie k zisteným skutočnostiam a neobsahuje vyhodnotenie
dôkazov, ktoré mohol žalobca predložiť v priebehu daňovej kontroly, ak by bol priebežne informovaný
o skutočnostiam zistených správcom dane. Protokol teda neobsahuje zákonné náležitosti, čím došlo
zo strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 47 písm. h/ ako aj písm. i/ daňového poriadku,
podľa ktorých protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a

musí obsahovať vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ daňového
poriadku. Namietal, že oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, ktoré správca
dane vydal dňa 31.10.2014, bolo len formálnym úkonom správcu dane za účelom splnenia si svojej
zákonnej povinnosti, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že už dňa 04.11.2014, teda o 4 dni mal správca
dane vypracovaný protokol z daňovej kontroly. Správca dane si musel byť pri vypracovaní protokolu

vedomý, že žalobca nestihne so zistenými skutočnosťami sa riadne oboznámiť a vyjadriť sa k ním
v zákonnej lehote do ukončenia daňovej kontroly, čo preukazuje aj skutočnosť, že oboznámenie sa
so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie
sa k protokolu mu boli doručené v jeden deň dňa 20.11.2014. Z oboznámenia so skutočnosťami
zistenými pri daňovej kontrole vyplýva, že dôkazy, ktoré správca dane uvádza v protokole, a na základe

ktorých došlo zo strany správcu dane k vyrubeniu dane, získal postupne v priebehu rokov 2013 až
2016, teda mohol o jednotlivých zistených skutočnostiach informovať kontrolovaný daňový subjekt
priebežne počas trvania daňovej kontroly už v období rokov 2013 až 2016, kedy tieto dôkazy vykonal.
Konanie správcu dane, ktorý počas celého výkonu daňovej kontroly v trvaní 581 dní, vrátene prerušenia
kontroly, neoboznámil žalobcu so žiadnou skutočnosťou zistenou v priebehu daňovej kontroly, má

znaky úmyselného konania. Ďalej namietal, že týmto konaním, resp. nečinnosťou správcu dane došlo
k zabráneniu možnosti uplatnenia jeho práva definovaného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. f/ daňového
poriadku a to práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu
ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim, čím došlo zo strany
správcu dane k porušeniu zásady zákonnosti definovanej v § 3 ods. 1 daňového poriadku. Namietal,

že oboznámenie so zistenými skutočnosťami neobsahuje informáciu, v akej lehote sa má právo vyjadriť
k predmetným zisteniam, čo je štandardnou súčasťou týchto oboznámení a čo vyplýva z ustanovenia
§ 3 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane poskytuje daňovým subjektom poučenie
o ich procesných právach a povinnostiach. Správca dane svojim konaním porušil ustanovenia čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nepostupoval pri ukončení daňovej kontroly a vydaní

protokolu z daňovej kontroly v súlade s daňovým poriadkom a zároveň porušil aj čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože vydaním protokolu z daňovej kontroly a ukončením daňovej kontroly
pred oboznámením žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontroly mu zabránil vyjadriť sa
k všetkým vykonaným dôkazom, ktoré uviedol v protokole z daňovej kontroly. Podľa tvrdenia žalobcu
správca dane svojim postupom porušil zásadu kontradiktórnosti konania, pretože o kontradiktórnosti

nemožno hovoriť tam, kde jedna zo sporových strán nemá možnosť sa vyjadriť k obsahu a autenticite
tvrdení a dôkazov, ktoré sú podstatné pre posúdenie sporu. Svojim postupom mu odňal právo navrhnúť
dôkazy odporujúce zisteniam správcu dane, čím vytvoril preňho nevýhodnejšie podmienky, než akými
disponoval správca dane ako účastník konania. Takéto porušenie princípu kontradiktórnosti a princípurovnosti zbraní je porušením základných definičných prvkov práva na spravodlivý proces. Pretože
ukončenie daňovej kontroly je vážnym procesným úkonom, ktorého dôsledkom je začatie vyrubovacieho
konania, s ktorým sú spojené práva a povinnosti daňových subjektov rozhodujúce pre vyrubenie dane,

začatie vyrubovacieho konania môže začať len na základe protokolu z daňovej kontroly, ktorý je vydaný
v súlade so zákonom. Protokol z daňovej kontroly bol vydaný porušením daňového poriadku a Ústavy
Slovenskej republiky a pri jeho vydaní bola porušená zásada kontradiktórnosti, resp. rovnosti zbraní.
Protokol z daňovej kontroly je preto zaťažený vadou nezákonnosti a ako taký nemôže vyvolať právny
stavukončeniadaňovejkontrolynazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebo

jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013.

48. Žalobca citoval ustanovenia § 63 ods. 1 a 5, § 3 ods. 3 daňového poriadku a namietal, že v
rozhodnutí žalovaného absentuje správna úvaha, resp. toto rozhodnutie neobsahuje vysporiadanie sa
s jeho konkrétnymi námietkami uvedenými v bode 1 časť III. odvolania, neobsahuje žiadne úvahy, ktoré
ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, najmä tých, ktoré preukazujú pochybenie správcu dane.

Rovnako neobsahuje žiadnu úvahu žalovaného, ktorou by zdôvodnil, prečo tvrdí, že žalobca bol o
zistených skutočnostiach informovaný, ak predložené dôkazy preukazujú opak tohto tvrdenia. Rovnako
neobsahuje žiadnu úvahu, ktorou by žalovaný odôvodnil, prečo tvrdí, že protokol z daňovej kontroly
bol vydaný v súlade so zákonom, ak predložené dôkazy preukazujú, že protokol z daňovej kontroly
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. V dôsledku absencie tento správnej úvahy je rozhodnutie

žalovaného postihnuté vadou svojvôle a je v rozpore s § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 daňového poriadku, ako
aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

49. Vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane z pridanej hodnoty za odberateľskej faktúry č. 6130600005
vystavenej pre odberateľa C. S.A. X. republika a z odberateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej pre

odberateľa Q. P. F. X. republika v celkovej výške 7.567,09 eur žalobca tvrdí, že preukázal, že ako platiteľ
dane z pridanej hodnoty splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od
dane podľa § 43 zákona o DPH, a že došlo k fyzickej preprave, a teda k reálnemu dodaniu predmetného
tovaru do iného členského štátu v prospech odberateľov C. a Q. P. F., čo podľa jeho názoru preukazujú
odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 26.09.2016 a 29.10.2013, ako aj

zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015. Napriek týmto dôkazom správca dane tvrdí, že
sa nepreukázalo, že predmetný tovar uvedený v odberateľských faktúrach opustil územie Slovenskej
republiky, že sa dostal do dispozície označeného odberateľa a nepreukázalo sa skutočné dodanie tovaru
odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte EÚ (Poľsko). Tieto tvrdenia správcu dane považuje za
účelové a v rozpore so skutkovým stavom. Tvrdenie správcu dane, že nedošlo k dodaniu tovaru do

iného členského štátu, správca dane odôvodňuje tým, že žalobca nepredložil certifikáty pre obchod vo
vnútri Spoločenstva, na ktorom bol žalobca uvedený ako odosielateľ zásielky a tvrdí, že takýto certifikát
je rozhodujúcim dokladom pre preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. Zároveň tvrdí,
že skutočným vlastníkom tovaru boli spoločnosti P. a B. G. republika. K týmto tvrdeniam uvádza, že
preukázal, že zo znenia ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH vyplýva, že tento zákon vôbec ani

ako príklad neurčuje, že certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva je iným dokladom podľa § 43 ods.
5 písm. d/ zákona o DPH, čo znamená, že takýto dokument nie je rozhodujúcim pre posúdenie splnenia
podmienok pre uplatnenia oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Uviedol, že už v odvolaní
namietal, že správca dane nevzal úvahy všetky predložené dôkazy a to bez odôvodnenia, prečo žiaden
dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva neakceptuje, nevysporiadal sa so zisteným

rozporom v údaji uvedenom v certifikáte pre obchod vo vnútri Spoločenstva a ostatnými predloženými
dôkazmi a neodstránil rozpory vo svojich vlastných tvrdeniach. Namietal, že rozhodnutie žalovaného
neobsahuje vysporiadanie sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní a
neobsahuje žiadnu úvahu žalovaného, ktorou by zdôvodnil, prečo správca dane nebral do úvahy žiaden
dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri Spoločenstva, prečo sa správca dane nevyposporiadal so

zisteným rozporom medzi údajmi uvedenými v certifikáte pre obchod vo vnútri Spoločenstva a ostatnými
predloženými dôkazmi.

50. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr
od dodávateľa Q. G. s.r.o. v celkovej výške 366.659,87 eur a od dodávateľa F., s.r.o., v celkovej

výške XX.XXX,XX eur, žalobca namietal, že rozhodujúcim dôkazom, ktorý žalovaný akceptuje ako
relevantný dôkaz týkajúci sa dodania, resp. nedodania tovaru od spoločnosti Q. G. s.r.o. a F., s.r.o.,
je výpoveď svedka T. F. vykonaná dňa 02.07.2013. Informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v
rámci medzinárodnej výmeny informácií alebo v rámci výziev a dožiadaní preukázali, že spoločnosť Q.G. s.r.o. bola dožiadanými subjektmi uvádzaná ako príjemca tovaru, preberala dodaný tovar, preprava
tovaru bola poskytnutá pre túto spoločnosť, prepravu objednala a zaplatila spoločnosť Q. G. s.r.o.,
bola objednávateľom služieb prepravy, kontrolované motorové vozidlá, ktoré prepravovali tovar pre

spoločnosť Q. G. s.r.o., boli zaznamenané v elektronickom mýtnom systéme, tovar bol doručený na
miesto určenia a na C. je ako príjemca uvedená spoločnosť Q. G. s.r.o.. Vo vzťahu k spoločnosti F.,
s.r.o., bolo preukázané, že F., s.r.o., bola uvádzaná ako príjemca tovaru, tovar bol doručený na adresu F.,
s.r.o., preprava tovaru bola poskytnutá pre túto spoločnosť, platby boli realizované z účtov spoločnosti
F., s.r.o. a poľský daňový subjekt potvrdil, že v období XX/XXXX obchodoval s touto spoločnosťou. Z

uvedeného vyplýva, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej
výmeny informácií alebo v rámci výziev a dožiadaní, preukazujú, že spoločnosť Q. G. s.r.o. a F., s.r.o.,
boli v kontrolovanom zdaňovacom období 01/2013 subjektmi, ktorí právne existovali, boli registrované
ako platitelia DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov,
ktoré boli v rámci výkonu daňovej kontroly za kontrolovanú zdaňovacie obdobie zo strany správcu
dane preverované. Správcovi dane bola predložená generálna plná moc udelená T. F. na zastupovanie

spoločnosti Q. G. s.r.o., ako aj mandátna zmluva, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj žalovaný, rovnako
bolo správcovi dane predložené notársky overené plnomocenstvo udelené pani T. F. za spoločnosť
F., s.r.o., pre F. P. na zastupovanie tejto spoločnosti, čo potvrdil v rozhodnutí aj žalovaný. Právne
skutočnosti v období január 2013 boli iné ako v období výkonu miestneho zisťovania dňa 28.06.2013,
resp. 09.07.2013, čo znamená, že zistenia z obdobia 6. resp. 7. mesiacov po období dodania tovaru

nemôžu byť dôvodom pre prijatie záveru, že spoločnosť Q. G. s.r.o. a F., s.r.o., v období mesiaca január
2013 nevykonávali reálne hospodársku činnosť. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa
22.10.2015 vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, z ktorého vyplýva, že nekontaktnosť dodávateľa tovaru
sama osebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných vykonaných
dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol právo

s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.

51. Ďalej dôvodil, že ak zákon o DPH určuje podmienky pre odpočítanie dane v § 49 zákona o
DPH, kde je postavenie dodávateľa tovaru viazané na právnu skutočnosť, že daň musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom, ktorému pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť a ak zákon o DPH

označuje ako platiteľa zdaniteľnú osobu, ktorej správca dane vydá osvedčenie o registrácii, je evidentné,
že pre splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie musí osoba uplatňujúca
odpočetdaneskúmaťprávetútoskutočnosť.Ďalejtvrdenie,žesamotnévydanieosvedčeniaoregistrácii
predpokladá,žeštátnyorgánvykonalkontrolutoho,čiosoba,ktorejbolovydanéosvedčenieoregistrácii,
teda ktorú správca dane ako štátny orgán označil za platiteľa, vykonáva ekonomickú činnosť, teda

či je zdaniteľnou osobou. Vydaním osvedčenia o registrácii a pridelením identifikačného čísla DPH
správca dane potvrdzuje, že preverovaná osoba je zdaniteľnou osobou a zverejnením prideleného
identifikačného čísla deklaruje, že preveril zákonom požadované skutočnosti a osvedčenie vydal v
súlade so zákonom. Platiteľ uplatňujúci odpočet dane môže splnenie tejto zákonnej podmienky overiť
len kontrolou údajov zverejnených správcom dane, pretože nemá inú možnosť ako overiť túto právnu

skutočnosť a v zmysle princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva je pridelenie identifikačného
čísla pre DPH a jeho zverejnenie potvrdením štatútu platiteľa a tým aj zdaniteľnej osoby zo strany
správneho orgánu. Ak teda žalovaný spochybňuje postup žalobcu, keď pri uplatnení odpočítania dane
vychádzal z informácií zverejnených správcom dane o právnom postavení dodávateľa, postupuje v
rozpore s ustanovením §49 zákona o DPH ako aj princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva. Ak

mal správca dane pochybnosti o vykonávaní ekonomickej činnosti dodávateľa, teda pochybnosti o tom,
že ide o zdaniteľnú osobu, mal možnosť postupovať podľa § 81 zákona o DPH platných v čase dodania
tovaru a zrušiť registráciu tejto zdaniteľnej osoby. K pochybnostiam, ktoré nadobudol správca dane pri
preverovaní statusu zdaniteľnej osoby v priebehu daňovej kontroly, nepostačujú na preukázanie, že
táto osoba v čase dodania tovaru nevykonávala ekonomickú činnosť. Tvrdenie žalovaného je teda v

danej veci arbitrárne, pretože popri jednoznačnom právnom závere vyplývajúcom z právnych noriem a
vykonaných úkonov správcu dane dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia k protichodnému
právnemu záveru, že dodávateľ nebol v čase dodania tovaru zdaniteľnou osobou.

52. Žalobca citoval ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak vypovedá

svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu
otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo
jeho zástupcu. V tejto súvislosti namietal, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2015
vyplýva, že správca dane vykonal dňa 02.07.2015 výsluch svedka, z ktorého spísal zápisnicu oústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo vyjadrenie sa svedkyne k obchodným transakciám
spoločnostiQ.G.s.r.o..Správcadaneakovyplývazozápisnicedňa26.06.2015požiadalÚradšpeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava o povolenie vypočuť svedka T.

F. dňa 02.07.2015. Dňa 29.06.2015 bol e-mailovou poštou doručený správcovi dane súhlas Úradu
špeciálnej prokuratúry s predvedením Anny F. na deň 02.07.2015. Správca dane tento súhlas v listinnej
podobe obdŕžal dňa 06.07.2015. Dňa 29.06.2015 správca dane telefonicky oznámil splnomocnenej
zástupkyni žalobcu JUDr. J., že dňa 02.07.2015 sa uskutoční vypočutie svedka, zároveň ju upozornil, že
o uvedenom vypočutí zaslal aj písomné upovedomenie, aby si ho žalobca prevzal ihneď na poštovom

úrade. Podľa názoru žalobcu z uvedeného vyplýva, že správca dane pri podaní žiadosti dňa 26.06.2015
na Úrad špeciálnej prokuratúry o povolenie vypočuť svedkyňu T. F. určil ako deň vypočutia 02.07.2015.
Tvrdeniežalovaného,žestanovenietermínunatentodeňnezáviselodsprávcudane,aleoňomrozhodol
prokurátor, je účelové a v rozpore so skutkovým stavom, pretože termín 02.07.2015 určil správca dane
a prokurátor navrhnutý termín len schválil. Správca dane žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo požiadal
prokuratúru o vypočutie svedka v tak krátkom čase, a prečo túto skutočnosť neoznámil žalobcovi,

resp. jeho splnomocnenému zástupcovi bezodkladne už dňa 26.06.2015 pri podaní žiadosti, prečo
v súlade so zásadou úzkej súčinnosti nedohodol termín vypočutia svedka v spolupráci so žalobcom,
keď vedel, že samotný žalobca trval na tom, aby bol tento kľučový svedok vypočutý za jeho účasti.
Tvrdenie žalovaného považuje za účelové a v rozpore so skutkovým stavom. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že on, resp. jeho splnomocnená zástupkyňa nenamietala krátkosť termínu a nemožnosť

účasti na výsluchu svedka, čo je v rozpore so skutkovým stavom, pretože JUDr. Alena Rudohradská
už počas telefonátu so zamestnankyňou správcu dane dňa 29.06.2015 vyjadrila nesúhlas s krátkou
lehotou na zabezpečenie účasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s inými pracovnými povinnosťami
a alternatívne navrhla, aby sa výsluch, pokiaľ to bude zo strany žalobcu možné, zúčastnil samotný
žalobca. To však z dôvodu povolenia prokurátora zúčastniť sa výsluchu len konkrétnej osobe - JUDr.

Rudohradskej nebolo možné. Tieto skutočnosti preukazujú, že správca dane svojim postupom porušil
povinnosť uvedenú v § 24 ods. 5 daňového poriadku, pretože správca dane oznámil konanie výsluchu
svedka pred jeho konaním len telefonicky (písomné oznámenie doručené splnomocnenému zástupcovi
13.07.2015, odovzdané na doručenie zo strany správcu dane 30.06.2015) a to len 3 dni pred konaním
výsluchu svedka, postupoval v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správca

dane nekonal ani v súlade s § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku, keď na vypočutie svedka stanovil lehotu 6
dní odo dňa podania žiadosti na Úrad špeciálnej prokuratúry a túto skutočnosť mu oznámil len 3 dni pred
vykonaním výsluchu svedka, teda nedbal na zachovanie práva žalobcu zúčastniť sa výsluchu svedka
a nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pretože pri stanovení termínu vypočutia svedka v tak
krátkej lehote mohol predpokladať, že sa tohto vypočutia svedka žalobca, resp. jeho splnomocnený

zástupca nebude môcť zúčastniť. Formálne telefonické oznámenie termínu vypočutia svedka nemôže
byť považované za štandardný postup správcu dane. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 4 daňového
poriadku, podľa ktorého, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými
záväznými predpismi. Výpoveď svedka zo dňa 02.07.2015 podľa názoru žalobcu nadobúda vzhľadom

na porušenie zákona zo strany správcu dane charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nemôže
byť použitý ako dôkaz.

53. Ďalej namietal, že správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní o výpovedi svedka
dňa 02.07.2015. Formálnu informáciu o vykonanom úkone výsluchu svedka bez zápisnice a bez

informácie o zistených skutočnostiach zaslal žalobcovi až dňa 17.09.2015, teda 76 dní po získaní
predmetného dôkazu, kde mu oznámil, že s výsledkom dokazovania bude oboznámený až pri
prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených v stanovenom termíne prerokovania. Informácie
získané z výsluchu svedka teda neoznámil bezodkladne, ale až dňa 27.10.2015 v súvislosti s
prerokovaním pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. Tento postup správcu dane je v rozpore

sozásadousúčinnostidefinovanouv§3ods.2a8daňovéhoporiadku.Tvrdeniežalovaného,žesprávca
dane musel pred oboznámením žalobcu s vykonaným dôkazom najprv dôkazy spracovať, oboznámiť
sa so všetkými skutočnosťami a zapracovať pripomienky a návrhy do zápisnice o ústnom pojednávaní k
vyjadreniu sa k zisteniam uvedeným v protokole je účelové a je v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj § 3 ods. 2 daňového poriadku.

54. Poukázal na skutočnosť, že svedok Anna Modráková vo svojej výpovedi zo dňa 02.07.2015
zmenila výpoveď zo dňa 15.10.2013, v ktorej potvrdila svoje postavenie ako osoby konajúcej za
spoločnosť Q. G. s.r.o.. Skutočnosť, že bola v pozícii splnomocneného zástupcu spoločnosti Q. G.s.r.o. v období január 2013 potvrdzuje aj sám žalovaný, keď v napadnutom rozhodnutí uvádza, že v
priebehu konania bola predložená generálna plná moc udelená Anne F. a mandátna zmluva. Správca
dane mal v danom prípade k dispozícii dva dôkazy, ktoré majú rovnakú právnu silu, pretože išlo o

identický dôkaz a to výsluch svedka. Prvý dôkaz potvrdzoval konanie pani T. F. za spoločnosť Q. G.
s.r.o., teda potvrdzoval dodanie tovaru a uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou, ktorá bola v čase
dodania tovaru konateľom spoločnosti a druhý dôkaz, ktorý popiera konanie Anny F. za spoločnosť
Q. G. s.r.o., teda popiera dodanie tovaru a uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou, ktorá bola v
čase dodania konateľom spoločnosti, ktorá tovar dodala. Zo znenia ustanovenia §24 ods. 4 daňového

poriadku jednoznačne vyplýva, že aj dôkaz vykonaný v rámci iného konania, pokiaľ bol získaný v
súlade so zákonom, je dôkazom, ktorý je možné použiť v danom konaní. Znamená to, že správca dane
bol povinný brať do úvahy oba vykonané dôkazy, a ak mal pochybnosti o vykonaných dôkazoch, bol
povinný tieto odstrániť ďalším dokazovaním, čo nebolo zo strany správcu dane vykonané. Ak považoval
informácie svedka zo dňa 02.07.2015 za tak závažné, že tieto informácie spochybňovali dôkaz vykonaný
výsluchom svedka zo dňa 15.10.2013, bol správca dane povinný tento rozpor odstrániť a v protokole

z kontroly uviesť, prečo vykonaný dôkaz, ktorý potvrdzuje konanie p. Anny F. za spoločnosť Q. G.
s.r.o. a dodanie tovaru, neakceptuje. Namietal, že žalovaný rovnako ako správca dane v priebehu
vyrubovacieho konania nevyhodnotil rozpor v tvrdeniach svedka a priklonil sa len k jednému z týchto
tvrdení a to len na základe formálneho odôvodnenia, že ide o výpoveď svedka poskytnutú priamo ku
kontrolovanej spoločnosti, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 a § 47 písm. h/ daňového

poriadku.

55. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na výpoveď p. T. F., ktorá vo svojej výpovedi
tvrdila, že nepozná p. A. a nikdy s nikým zo spoločnosti X. hydina nejednala, dňa XX.XX.XXXX ako
aj dňa 08.03.2016 v rámci vyrubovacieho konania p. Konkoľ do zápisnice o ústnom pojednávaní

uviedol, že p. T. F. chodila minimálne raz týždenne osobne do spoločnosti X. hydina a zúčastňovala sa
obchodných rokovaní. Osobne odovzdávala faktúry za spoločnosť Q. G. s.r.o. do učtárne žalobcu, čo
môže potvrdiť niekoľko zamestnancov žalobcu. Správca dane na tieto tvrdenia nereagoval a nevykonal
výsluch svedkov - zamestnancov žalobcu, čím mu zabránil predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
pretože ide o dôkazy, ktoré nemôže vykonať žalobca. Tento postup je v rozpore s § 24 ods. 2 daňového

poriadku, ako aj so zásadou zákonnosti uvedenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku. Tvrdenie žalobcu,
že nepredložil k tomu dôkaz ani nenavrhol správcovi dane menný zoznam pracovníkov, ktorých má
predvolať správca dane, je účelovým tvrdením s cieľom zakryť nečinnosť správcu dane. Poukázal na
ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku a dôvodil, že správca dane mohol aj bez jeho návrhu
vykonať napríklad miestne zisťovanie v spoločnosti zabezpečujúcej ochranu objektu žalobcu a preveriť

jeho tvrdenie o pravidelných návštevách p. Anny F. u žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na postup
iného správcu dane pri výkone daňovej kontroly u daňového subjektu F.. O. A. za zdaňovacie obdobie
január-december2012,kdesprávcadanepostupovalvyššieuvedenýmspôsobom,vyzvalkontrolovaný
daňový subjekt na označenie osôb, ktoré majú byť vypočuté v danej veci ako svedok a na základe
identifikácie týchto osôb zo strany kontrolovaného daňového subjektu vykonal výsluch svedkov, ktorí

potvrdili pravidelné návštevy p. T. F. v priestoroch žalobcu. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt F..
O. Konkoľová predložila správcovi dane knihu návštev za rok 2012, ktorú v rámci poskytovania služby
ochrany objektov viedla spoločnosť Q. C. Q., v ktorej sú zaznamenané pravidelné návštevy p. T. F.. Ak by
správca dane postupoval uvedeným spôsobom, mohol výkonom miestneho zisťovania, príp. výsluchom
svedka aj bez návrhu žalobcu preveriť skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že p. T. F. bola prítomná v

priestorochžalobcuvpriemerepribližnejedenkrátzatýždeňajvroku2013.Predložilkópieknihynávštev
a uviedol, že tieto dôkazy napriek tomu, že sa týkajú roku 2012, preukazujú tvrdenie žalobcu uvedené
v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 08.03.2016 o pravidelných návštevách T. F. u žalobcu a
potvrdzujú, že tvrdenia T. F. uvedené v jej výpovedi ako svedka dňa 15.10.2013 sú pravdivé a zároveň
potvrdzuje, že tvrdenia p. Anny F. uvedené v jej výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX sú účelové a nepravdivé.

56. Vo vzťahu k vypočutiu svedka Anny F. dňa 02.07.2015 žalobca podľa tvrdenia žalovaného ako aj
správcu dane poukazuje na skutočnosť, že T. F. v čase výsluchu bola vo väzbe, čo znamená, že v
súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku bola v pozícii obvineného. Podľa § 34 ods. 1
Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať, môže
uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a
podávať žiadosti a opravné prostriedky. Znamená to, že obvinený môže aj uvádzať nepravdy, teda môže
klamať a povedať čokoľvek na svoju obhajobu. Keďže T. F. bola v čase výsluchu obvinená, je evidentné,že vypovedala tak, aby si zabezpečila svoju obhajobu, teda jej výpoveď nadobúda znaky nepravdivej
a klamlivej výpovede. Samotná T. F. ako svedok pôsobí týmto konaním ako nedôveryhodná osoba,
ktorej výpovede nadobúdajú dojem účelových tvrdení predkladaných správcovi dane len z dôvodu

zabezpečenia si vlastného prospechu. Skutočnosť, že T. F. vo svojej výpovedi dňa 02.07.2015 klamala,
potvrdzuje aj to, že ako uvádza správca dane v rozhodnutí o vyrubení dane, T. F. potvrdila, že pána
A. nepozná a nikdy s ním nejednala, pričom ale vo svojej odpovedi k otázkam týkajúcich sa daňového
subjektuF.uviedla,žesp.A.sastretlavA.,kdemuosobneudelilaprávodisponovaťsúčtomspoločnosti
F., s.r.o.. Je evidentné, že nikto neudelí právo disponovať s účtom spoločnosti, ktorej je konateľom,

osobe, ktorú vôbec nepozná. K. p. F. poznala p. A., vedela o koho ide a jej tvrdenia, že sa s ním nikdy
nestretla, sú klamlivé. J. skutočnosť, že T. F. vo svojej výpovedi dňa 02.07.2015 klamala, potvrdzujú
aj dôkazy preukazujúce jej pravidelné návštevy v priestoroch žalobcu. Ak správca dane napriek týmto
skutočnostiam dospel k záveru, že práve výpoveď T. F. zo dňa 02.07.2015 je pravdivá, jej výpoveď zo
dňa 15.10.2013 nepravdivá, bol povinný uviesť, na základe akých logických úvah k takémuto záveru
dospel. Správca dane už v priebehu výpovede svedka dňa 02.07.2015 vedel, že svedok vypovedá inak

ako vo svojej výpovedi dňa 15.10.2013. Bol povinný svedka na túto skutočnosť upozorniť a odstrániť
rozpory v jej výpovedi a otázkami zistiť, prečo svoju výpoveď mení.

57. Vo vzťahu k tvrdeniam správcu dane v odôvodnení rozhodnutia, že dôkazy predložené žalobcom a
to Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 15.12.2012 a 20.12.2012 uzavretá medzi

spoločnosťou Q. G. s.r.o. a žalobcom sú irelevantné, pretože T. F. vo svoje výpovedi dňa 02.07.2015
tvrdila, že tieto dokumenty videla prvýkrát, nepodpísala ich a podpis na písomnostiach nie je jej, rovnako
správca dane neakceptoval predloženú generálnu plnú moc spoločnosti Q. G. s.r.o., ktorú p. T. F.
spochybnila,žalobcanamietal,žesprávcadanevkontextejejvyjadrenianevykonalžiadnedokazovanie,
aby vylúčil tvrdenia p. T. Modrákovej a nevykonal grafologickú skúšku.

XX. Citoval ustanovenia § 63 ods. 2 a 5, § 74 ods. 2 daňového poriadku a namietal, že žalovaný
obmedzil svoje konanie len na opis skutkového stavu, resp. na konštatovanie, že závery správneho
orgánu na prvom stupni sú pravdivé, bez vysporiadania sa so všetkými námietkami a predloženými
dôkazmi žalobcu a bez uvedenia správnej úvahy, aké skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych

dôkazov, čím porušil princíp dvojinštančnosti konania. Formálne postúpenie odvolania a napadnutého
rozhodnutia žalovanému a následne formálne rozhodnutie žalovaného len s odvolaním sa na závery
a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, resp. protokole z daňovej kontroly nie sú v súlade s
princípom dvojinštančnosti konania a sú porušením práva daňového subjektu na spravodlivý proces.
Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sž 51/96. Namietal, že žalovaný

nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu, ktorý považoval žalobca. K odvolacím námietkam
žalobcu sa vyjadril len okrajovo v zmysle potvrdenia názoru správcu dane a k niektorým námietkam
sa nevyjadril vôbec. Ďalej namietal, že žalovaný dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia k
protichodnému právnemu záveru ako preukazujú vykonané dôkazy a právne normy, v dôsledku čoho
je rozhodnutie arbitrárne a vo svojej podstate je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok

dôkazov preukazujúcich tvrdenie žalovaného ako odvolacieho orgánu. Navrhol zrušiť rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Prešov - X. a žiadal priznať odklad
vykonateľnosti žaloby.

IV.

59. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.03.2017, v ktorom žiadal žalobu ako
neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal opätovne na výsledky daňovej kontroly na základe zistení správcu
dane, dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré opätovne zdôraznil a na základe
tohto konštatovaného skutkového a právneho stavu nesúhlasil so žalobnými námietkami uvedenými v

žalobe.

V.

60. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

61.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

62. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

63. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

64. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 103611991/2016 zo dňa
27.07.2016, ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov
(ďalej len „správca dane“) č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 457.454,96 eur. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný
rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedeného je zrejmé, že ide o konanie o všeobecnej správnej
žalobe podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení S.s.p..

65. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v

žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

66. Správny súd sa v prvom prípade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného a správcu
dane došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom

ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom
získania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií.

67. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2013

začala dňa 18.04.2013 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 03.04.2013 č.
9712402/5/1239830/2013.

68. Správca dane rozhodnutím č. 9712402/5/498097/2014 zo dňa 07.02.2014 prerušil daňovú kontrolu
nazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastivykonávanúužalobcu

dňa 12.02.2014 a to z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

69. Oznámením č. 9712402/5/4661033/2014 zo dňa 16.10.2014 správca dane žalobcovi oznámil, že
pokračuje v daňovej kontrole, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená. Daňová kontrola bola
u žalobcu ukončená dňa 20.11.2014, kedy si žalobca prevzal protokol o výsledku zistenia z daňovej

kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9712404/5/4963842/2014/
Smo zo dňa 07.11.2014.

70. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

71. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak

sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.72. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z
vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní

správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

73. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

74. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).

75. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie
informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká,

že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii,
mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

76. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne
informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni

prijatia žiadosti. Pokiaľ sa však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne
na jeden mesiac.

77. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na
žiadosťvstanovenejlehote,okamžitepísomneinformuježiadajúciorgánodôvodoch,prečotakneurobil,

pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

78. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií dňa 13.06.2013 (vo veci A. plus s.r.o., G. republika, C. PL), dňa
14.06.2014 (vo veci F. PL) a dňa 03.02.2014 (vo veci J., K.-K., K.-CO, C., B. a X. U.). Ďalšie žiadosti

o medzinárodnú výmenu informácií zaslal správca dane dňa 03.02.2014 vo veci spoločnosti J., K.-K.,
K.-CO, C., B. a X. U.. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca
dane v tomto prípade nebol nečinný a keďže mu neboli doručené odpovede na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií zo dňa 03.02.2014, urgoval príslušný žiadaný orgán o zaslanie odpovede a to dňa
16.06.2014 a 15.05.2014.

79. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej
vplyvunaprotokolzdaňovejkontrolyakozákonnýdôkaznýprostriedokvsúvislostisnálezomÚstavného
súdu Slovenskej republiky III.ÚS 24/2010 sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom
uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné:

„Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho
dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto
nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku
(protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového
subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry

daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru
povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe
daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom
chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o

správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné,
že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku
so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly
ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho
základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného

nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je
potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy.
I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú
okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť.Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný
daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť
označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou.

V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi
účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej
daňovej kontroly (XX.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek
(od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne
prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu

zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia
daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly
správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované
mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia
daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou
podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach

obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej
kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i
rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam
pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného
súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti

sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu
dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred
nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už
zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového
subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou

otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je
zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne
bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká
prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť)
protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k

nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

80. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj v
tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný
postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia,

v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich
práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo
však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany
správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani
k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné.

81. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

82. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon.

83. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

84. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

85. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového
konania.86. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

87. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho

vyjadrenia k ním.

88. Podľa § 47 písm. h/ daňového poriadku protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a
vyhodnotenie dôkazov a podľa § 47 písm. i/ aj vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa §
45 ods. 1 písm. f/.

89. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane počas celého
výkonu daňovej kontroly vrátane prerušenia kontroly neoboznámil so žiadnou skutočnosťou zistenou v
priebehu daňovej kontroly a vydal protokol, ktorý neobsahuje jeho vyjadrenia k protokolu a neobsahuje
vyhodnotenie dôkazov, ktoré mohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 47 písm. h/ ako aj písm. i/ daňového poriadku.

90. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vyhotovil oboznámenia sa
zo zisteniami správcu dane č. 97120402/5/4857394/2014/Smo dňa 31.10.2014. Toto oboznámenie sa
so zisteniami bolo doručované žalobcovi, avšak niekoľkokrát neúspešne dňa 06.11.2014, 07.11.2014,
kedy zásielka bola prevzatá v rámci úložnej lehoty na pošte dňa 20.11.2014. Rovnako neúspešne

bol doručovaný aj protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou zo dňa 04.11.2014. Prvé neúspešné
doručovanie bolo dňa 11.11.2014 a aj dňa 12.11.2014, ktorú zásielku prevzal žalobca až dňa 20.11.2014
v rámci úložnej lehoty na pošte. Doručenie oboznámenia žalobcu so zisteniami správcu dane zo dňa
31.10.2014 spolu s protokolom z daňovej kontroly a výzvou k vyjadreniu sa k protokolu teda nebolo
doručované v jeden deň 20.11.2014 zo strany správcu dane v dôsledku úmyselného konania správcu

dane a porušenia jeho povinnosti, ktorá mu vyplýva z daňového poriadku.

91. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej správny súd zistil, že žalobca bol
oboznamovaný so skutočnosťami, ktoré sú predmetom preverovania oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu zo strany správcu dane a to v prvom rade rozhodnutím o prerušení kontroly

č. 9712402/5/798097/14 zo dňa 07.02.2014, v ktorom mu správca dane oznámil, že podáva žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií vo vzťahu ku konkrétnym poľským daňovým subjektom. Taktiež
správca dane vyzýval žalobcu výzvou č. 9712402/5/3906690/2013 zo dňa 22.08.2013, aby sa vyjadril
ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľov Q. FAJ. s.r.o., F. s.r.o., Z. s.r.o., M. s.r.o. a výzvou zo
dňa 21.10.2013 č. 9712402/5/4722851/2013 požadoval od žalobcu, aby sa vyjadril k odberateľským

faktúram pre spoločnosť C. S.A. a Q. P. F.. Na tieto výzvy žalobca reagoval svojimi vyjadreniami č.
5/4223854/13 zo dňa 16.09.2013 a č. 5/4263088/13 zo dňa 18.09.2013 a č. 5/5249670/13 zo dňa
25.11.2013, pričom tieto vyjadrenia boli uvedené v protokole z daňovej kontroly. Nemožno sa preto
stotožniť s tvrdením žalobcu, že správca dane bol nečinný a zabránil mu uplatniť si práva vyjadrovať sa
v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, pretože tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených

skutočností, toto právo žalobca riadne využil a vyjadroval sa k skutočnostiam, na ktoré bol správcom
dane písomné vyzvaný. Tvrdenie žalobcu, že žiadnym spôsobom nebol informovaný zo strany správcu
dane o zistených skutočnostiach, je preto z tohto dôvodu účelové.

92. Vo vzťahu k deklarovanému oslobodeniu od dane žalobcu na základe odberateľských faktúr od

spoločnosti C. S.A. z faktúry č. XXXXXXXXXX za jatočné kurčatá a od spoločnosti Q. P. F. faktúra č.
6130300002 za sliepky živé žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal s jeho konkrétnymi odvolacími námietkami a neuviedol žiadnu správnu úvahu, ktorou by
zdôvodnil, prečo správca dane nebral do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu pre obchod vo vnútri
spoločenstva, a prečo sa správca dane nevysporiadal so zisteným rozporom medzi údajmi uvedenými

v certifikáte pre obchod vo vnútri spoločenstva a ostatnými predloženými dôkazmi.93. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

94. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a/ kópiou faktúry,
b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľom poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať

1/ meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2/ množstvo a druh tovaru,
3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4/menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru a
d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

95. Z vyššie uvedených ustanovení je nesporné, že pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona
oDPHvsúvislostisdodanímtovarudoinéhočlenskéhoštátujepodstatnýmdôkazomdokladopreprave,
na ktorom adresát potvrdzuje prijatie tovaru v inom členskom štáte. V prípade dane z pridanej hodnoty
nepostačuje iba formálne preukázať splnenie týchto podmienok, ale je dôležité, aby daňový subjekt
preukázal, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi,

na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

96. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
tovarom ako vlastník.

97. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

98. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru
je miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo.

99. Podľa § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ dane, ktorý dodáva tovar v tuzemsku,
je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

100. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vyzval žalobcu, aby okrem

iných dôkazov predložil aj K. certifikáty, ktoré sú podľa nariadenia č. 1069/2009 Európskeho parlamentu
a Rady zo dňa 21.októbra 2009 článku 48 ods. 3 povinné a evidujú sa v medzinárodnom systéme
TRACES ku každej dodávke v rámci krajiny Európskeho spoločenstva, ktorá obsahuje živočíšnu
bielkovinu, t.j. týka sa to obchodu so živými zvieratami, hydinou, vajcami, mäsom aj krmív na živočíšnej
báze. Žalobca na základe výzvy správcu dane predložil certifikáty, na ktorých ako odosielateľ tovaru

nebol uvedený žalobca ale spoločnosť P. s.r.o., prevádzka O. farma D. a B. spol. s r.o., X. XX, E. kuřat,
H., G. republika. Z tohto dôkazu vyplynulo, že dodávateľom tovaru do Poľskej republiky nebol žalobca,
ale spoločnosti evidované v certifikátoch, teda certifikáty boli vystavené na iného dodávateľa - vlastníka
uvedeného tovaru.

101. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti veterinárnymi požiadavkami
podľa§1ods.1súcertifikáciazvierat,násadovýchvajec,zárodočnýchproduktov,produktovživočíšneho
pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov a vybraných produktov rastlinného pôvodu.102. Žalovaný ani správca dane v odôvodnení rozhodnutí netvrdili, že certifikát považujú za výlučný
dôkaz na splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca
však predložením certifikátov spochybnil formálne deklarovanie dodávky tovaru pre odberateľov C. a Q.

P. F.. X. žalobca poukazuje na odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, je potrebné
poukázať na to, že v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií podanej poľskou daňovou správou je
zrejmé, že tovar bol prepravovaný spoločnosť B., ktorá znášala aj náklady na prepravu hydiny do Poľskej
republiky, čo potvrdil aj sám daňový subjekt B. pri medzinárodnej výmene informácií, keď uviedol, že
prepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal aj náklady na prepravu. Z uvedeného vyplýva, že certifikát

nebol výlučným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona
o dani z pridanej hodnoty ale bol jedným z dôkazov, ktorý spochybnil, že dodávka tovaru pre odberateľov
C. S.A. a Q. P. F. sa uskutočnila tak, ako ju deklaroval žalobca predloženými dokladmi.

103. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č.
551300005 od dodávateľa O. Q. s.r.o. žalobca namietal, že žalovaný sa s jeho námietkami uvedenými v

odvolaní vysporiadal iba tvrdením, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, neobsahuje jeho
vyjadrenie, žiadnu úvahu, ktorou by zdôvodnil, prečo nevzal do úvahy žiaden dôkaz okrem certifikátu pre
obchod vo vnútri Spoločenstva a prečo sa nevysporiadal s rozpormi uvedenými v certifikáte pre obchod
a ostatnými predloženými dôkazmi.

104.Tátonámietkažalobcujeirelevantná,pretožeakovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
žalovaného vo vzťahu k faktúre č. 551300005 o spoločnosti O. Q. s.r.o., je uvedené, že dôvodom
predpísania rozdielu dane správcom dane bolo nepriznanie oslobodenia od dane z predaja jatočných
kurčiat podľa odberateľských faktúr č. 6130300003 zo dňa 08.01.2013 v cene 51.265,70 eur a č.
6130300004 zo dňa 09.01.2013 v cene 64.584,00 eur, na základe čoho správca dane predpísal daň vo

výške 19.474,95 eur. Predmetný tovar bol zakúpený na základe dodávateľskej faktúry č. 551300005 od
spoločnosti O. Q. s.r.o., Z. K., základ dane 113.430,50 eur a DPH 22.686,10 eur. Odpočítaná daň bola
správcom dane vo vyrubovacom konaní správcom dane priznaná, preto nie je dôvodné sa zaoberať
touto námietkou žalobcu zo strany správneho súdu.

105. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr
od dodávateľa Q. G. s.r.o. a F., s.r.o. žalobca tvrdil, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca dane
získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií ako aj v rámci výziev a dožiadaní, preukazujú, že
tieto spoločnosti boli v kontrolovanom období január XXXX existujúcimi subjektmi, boli registrované
ako platiteľ DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov.

Nesúhlasil teda s tvrdením, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu hospodársku činnosť, pričom
poukázal na názor Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, že nekontaktnosť
dodávateľa tovaru sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z
iných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol
právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.

106. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali
svoj postup a rozhodnutie výlučne tým, že spoločnosť Q. G. s.r.o. a F., s.r.o. sú nekontaktné. Ako vyplýva
z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, správca dane preveroval
skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti týchto spoločností v čase realizovania dodávky tovaru

a ako vyplýva z odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 5/3410330/14 zo dňa
10.07.2014 v prípade spoločnosti Q. G. s.r.o. v rozhodnom čase za túto spoločnosť by mal konať
J. Q., ktorý však s účinnosťou od 23.10.2012 už nebol konateľom spoločnosti a nebol oprávnený za
túto spoločnosť konať v mesiaci január 2013. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré vyplýva z odpovedí na
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a úradného záznamu správcu dane zo dňa 28.10.201X, J.

Q. neuzatváral obchody za túto spoločnosť a nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti.
Od 24.10.2012 bol jediným konateľom spoločnosti Q. G. s.r.o. J. V., bytom F. č. XXXX/X, X. 4 - C.,
G. republika, ktorý je však nekontaktný, na uvedenej adrese je neznámy, nevlastní žiadny byt, nemá
zriadenú schránku na doručovanie a poštu a je na zastupovanie spoločnosti využívaný ako vhodný biely
kôň. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií za spoločnosť Q. G. s.r.o. konala Q. X. a F..

X. A., ktorí boli zamestnancami spoločnosti X. hydina a.s.. F.. X. A. ako štatutár tejto spoločnosti musel
vedieť o obchodných tokoch jednotlivých komodít, a teda vedel a mal vedieť, že spoločnosť Q. G. s.r.o.
ako subjekt reálne neexistujúci v skutočnosti nevykonáva hospodársku činnosť. V prípade spoločnosti
F., s.r.o. správca dane preveroval túto spoločnosť formou dožiadania č. 9712402/5/1688272/2013/Smozo dňa 10.06.2013, kde z odpovedí na toto dožiadanie zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na
adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária a nie je tam
vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Za mesiac január 2013 podala táto spoločnosť

daňové priznanie, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 868,15 eur. Tento daňový subjekt
vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Odborom boja
proti podvodom FR bola správcovi dane postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013, z
ktorej vyplýva, že spoločnosť F., s.r.o. na adrese X. XX, reálne žiadne kancelárske priestory nevyužívala
a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani X. a následne, keď si adresát poštu

nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť F., s.r.o. mala založené tri účty v
bankách, pričom zakladateľom a disponentom týchto účtov bola p. T. F. a v prípade dvoch účtov aj F.. X.
A.,štatutárnyzástupcažalobcu.ĎalejvovzťahukspoločnostiF.,s.r.o.sisprávcazadovážilďalšídôkaza
tozOkresnéhosúduKošiceI.,ktorýmuboldoručenýdňa12.02.2015,ktorýobsahovalnávrhnazrušenie
tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd Košice I. podal konateľ spoločnosti
F., s.r.o. X. J.. V tomto návrhu konateľ uviedol, že spoločnosť F., s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú

činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za
výkon funkcie likvidátora. Bankové účty spoločnosti sú zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych
hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si
neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú
závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný

dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že nemá žiaden
majetok, predložil potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti F., s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že v
mesiaci január 2013 spoločnosti F., s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.

107. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že sa správca dane a žalovaný riadne

nevysporiadalisosvedeckýmivýpoveďamiT.F.,ktorámalakonaťzaspoločnosťF.,s.r.o..Zodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný ako i správca dane sa rozsiahlym
spôsobom vysporiadavali s vykonaným dokazovaním a to aj s výsluchom svedkyne T. F.. Z obsahu
administratívnehospisuakoajsodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovyplýva,žesprávca
dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia svedka T.

F.. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili zrealizovaný výsluch T. F. dňa 15.10.2013 a 02.07.2015, keď
v prvom rade konštatovali, že dňa 15.10.2013 T. F. vypovedala ako svedkyňa vo vzťahu k daňovému
subjektu O. Q. s.r.o.. Zápisnicu o výsluchu si zaobstaral správca dane ako jeden z dôkazov. Podrobne
popísali obsah výpovede T. F. dňa 02.07.2015 zo zápisnice č. 20452768/2015, ktorú aj vyhodnotili
Správcom dane a žalovaným bolo konštatované, že po vykonaní vypočutia T. F. nemali pochybnosti

o vykonaných dôkazoch, ktoré preukazovali, že T. F. nejednala s poľskými dodávateľmi tovaru. Z
vykonaného dokazovania odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii vyplynulo, že s
dodávateľmi konal F.. X. A. a F. P. (zamestnanec a štatutárny zástupca žalobcu). Preukázaná bola aj
skutočnosť, že MVDr. X. A. mal dispozičné právo s účtom spoločnosti F., s.r.o., čo p. A. pri ústnom
pojednávaní dňa 08.03.2016 neuviedol. Generálnu plnú moc a plnú moc pre F. P. vo vzťahu k spoločnosti

F., s.r.o. T. F. aj napriek výzve správcu dane nepredložila, tieto naopak predložil žalobca spolu s
vyjadrením k protokolu zo dňa 30.04.2013. Správca dane a žalovaný reagovali na všetky zistené
skutočnosti a vyjadrenia T. F. ako aj žalobcu, pričom po vyhodnotení všetkých už vyššie uvedených
skutočností dospeli k záveru, že T. F. za spoločnosť F., s.r.o. nekonala, tovar neobjednávala a nejednala
s dodávateľmi tovaru, s čím sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu. V. T. F. nebol jediným, ale

jedným z dôkazov na preukázanie uvedeného záveru.

108. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní.

109. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne
vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

110. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nebol včas vyrozumený o vypočutí svedkyne T. F. dňa
02.07.2015 správny súd z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného zistil, že správca dane za účelom vypočutia Anny F. vykonával viaceré úkony. Neúspešne
bola T. F. predvolávaná na výsluch zásielkou zo dňa 25.02.2015. Upovedomenie o vypočutí svedkabolo žalobcovi resp. splnomocnenému zástupcovi doručené 02.03.2015. Deň výsluchu bol určený
na 19.03.2015. Opakované predvolanie na výsluch dňa 20.04.2015, o ktorom bol splnomocnený
zástupca informovaný upovedomením č. 106073/2015 prevzatým dňa 08.04.2015 (T. F. sa nedostavila).

Opakované predvolanie na výsluch svedka na deň 26.05.2015 na Daňovom úrade Košice I. bolo
neúspešné. Žalobca bol upovedomený listom zo dňa 05.05.2015 (zásielku prevzal 25.05.2015). Dňa
02.06.2015 správca požiadal Obvodné oddelenie PZ Košice o predvedenie T. F. na deň XX.XX.XXXX,
ktoré sa nerealizovalo po zistení, že T. F. sa nachádza vo väzbe. Aj o tomto úkone bol žalobca
riadne upovedomený listom zo dňa 28.05.2015. Následne správca dane požiadal dňa 26.06.2015 Úrad

špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava o povolenie vypočuť svedka T. F. žiadosťou zo dňa 26.06.2015.
Súhlas s výsluchom a predvedením T. F. bol správcovi dane doručený dňa 26.06.2015. Správca dane
už listom zo dňa 30.06.2015 upovedomil žalobcu o mieste a dátume výsluchu. Zároveň podľa úradného
záznamu č. 20452636/2015 správny súd zistil, že dňa 29.06.2015 bola splnomocnená zástupkyňa P..
Rudohorská telefonicky oboznámená so skutočnosťou, že dňa 02.07.2015 sa uskutoční výsluch T. F..
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby zo strany JUDr. Rudohorskej boli vznesené námietky na krátkovosť

času do realizácie výsluchu ani tvrdenie, že sa výsluchu nemôže zúčastniť. Vyhodnotením zistených
skutočností správny súd dospel k záveru, že správca dane pri zabezpečovaní výsluchu T. F. ako svedka
konal v súlade s daňovým poriadkom a o každom úkone žalobcu riadne a bezodkladne upovedomil.
Nemožno poprieť, že lehota od oznámenia dňa 29.06.2015 do realizácie výsluchu 02.07.2015 bola
krátka, avšak ako je zrejmé, určenie termínu výsluchu nezáviselo výlučne na správcovi dane. Správny

súd je toho názoru, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z
ktorej vyplýva, že ak by sa aj v procesnom postupe správneho orgánu vyskytli vady konania rozhodnutie
sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. V danom prípade opakovanie výsluchu T. F. by

podľa názoru správneho súdu neprivodilo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie a to s prihliadnutím na
výsledky dokazovania správcu dane.

111. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

112. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

113. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

114. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výkon rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri

rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

115. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcu dane a žalovaného a k
zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na

následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z
nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.116. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane,
ako aj obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp

dvojinštančnosti konania tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne
popísal zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní. Rozhodnutie spĺňa všetky zákonom požadované kritéria. Skutočnosť, že sa žalovaný
nevysporiadal s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie

nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

117.Zvyššieuvedenýchdôvodovsprávnysúdžalobužalobcupodľa§190Správnehosúdnehoporiadku
ako nedôvodnú zamietol.

118. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 Správneho

súdneho poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu, že tento si neuplatnil nárok na náhradu trov konania
a vo vzťahu k žalobcovi nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať,
aby žalovanému nahradil trovy konania.

119. Toto rozhodnutie prijal správny súd v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.