Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Pc/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208914
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417208914.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci

navrhovateľa: N. H.Ô., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. K. - D. Č.. XXXX, XXX XX M. K., štátny občan SR,
proti druhému manželovi: Z. H., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX, XXX XX E., štátnej občianky SR, v
konaní o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa N. H., H.. XX.XX.XXXX a Z. H., Q.. M., H.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v Banskej Štiavnici, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Banská Štiavnica, vo
zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.07.2017 domáhal rozvodu manželstva.
V návrhu poukázal na to, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX v C. Š., pričom u obidvoch manželov
ide o druhé manželstvo, z ktorého nepochádzajú mal. deti. Ďalej navrhovateľ uviedol, že manželstvo
uzavreli po ročnej známosti, po tom, čo sa zoznámili na internete. S manželkou spoločne žili v spoločnej
domácnosti v Nemecku. Keďže si v uvedenej krajine nevedel nájsť prácu, vrátil sa na územie Slovenskej
republiky. S manželkou sa v tom čase dohodli na tom, že spoločne budú žiť na území Slovenskej
republiky. Manželka sa však odmietla na územie Slovenskej republiky vrátiť, preto už dlhšiu dobu nežijú

v spoločnej domácnosti a ich manželstvo neplní svoj účel.

2. Druhá manželka sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadrila, zásielky súdu nepreberala na adrese
trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov. Súdu sa ani na opakované doručenie písomností na
adrese jej trvalého pobytu nepodarilo manželku zastihnúť a taktiež sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej
sa aktuálne zdržiava cez rodinných príslušníkov. Keďže súd vyčerpal všetky možnosti na zistenie pobytu
druhej manželky cestou dožiadaných orgánov, súd doručoval druhej manželke žalobu postupom podľa

§ 116 ods. 2 CSP jej oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu a ostatné písomnosti
postupom podľa § 106 ods. 2 CSP ich doručovaním na adresu jej trvalého pobytu evidovaného v registri
obyvateľov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sobášneho listu účastníkov
konania, lustráciou pobytu druhej manželky, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v
spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev
Matričného úradu C. Š. vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 25. U navrhovateľa ide o druhémanželstvo, u manželky o manželstvo prvé. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Obaja manželia
sú slovenskí štátni občania.

5. Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že ich manželstvo bolo spočiatku dobré, obaja pracovali v
Nemecku a tam aj žili. Keďže bol na území Slovenska trestne stíhaný za neplatenie výživného, rozhodol
savroku2014vrátiťnaúzemieSlovenskejrepubliky,kdesinašielprácu,abymoholhradiťsvojezáväzky.
S manželkou sa dohodol tak, že sa vráti aj ona za ním na územie Slovenskej republiky, aby spolu naďalej
žili, avšak toto ona odmietla. Od tej doby spolu nekomunikujú, nie je medzi nimi žiaden kontakt, o jej

pobyte nemá žiadnu vedomosť. Manželka s ním občas komunikuje cez sociálne siete, avšak nevie jej
aktuálnu adresu, nakoľko sa stále sťahuje. Vzhľadom k tomu, že s manželkou nie je už dlhú dobu v
žiadnom kontakte, spoločne sa nestretávajú, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu, podal návrh na
rozvod manželstva. V súčasnej dobe má priateľku, s ktorou si plánuje spoločnú budúcnosť.

6. Aby súd mohol konať, musia byť splnené všetky podmienky konania, pričom existencia súdnej

právomoci je jednou z procesných podmienok, ktorej splnenie skúma súd z úradnej povinnosti v
každom štádiu konania. Preto sa súd predtým, ako pristúpil k prejednaniu veci a rozvodu manželstva
účastníkov konania zaoberal tým, či má právomoc vo veci konať. Na daný prípad je potrebné aplikovať
Nariadenie rady ( ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom rozhodným

na určenie právomoci súdov členského štátu je obvyklý pobyt manželov, resp. ich štátna príslušnosť.
V danom prípade bolo zistené, že manželia mali síce posledný spoločný pobyt na území Nemecka,
avšak navrhovateľ mal obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej rok bezprostredne pred
podanímnávrhuaobajamanželiasúštátnymipríslušníkmiSlovenskejrepubliky,pretojedanáprávomoc
slovenských súdov.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom navrhovateľa mal súd za preukázané, že obaja manželia
už dlhšiu dobu (najmenej 3 roky) nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne
spolu nežijú. Manželia nie sú si vzájomnou oporou, ich manželstvo neplní spoločenský účel. Z
manželstva nepochádzajú deti, preto nebolo nutné skúmať záujem maloletých detí na zotrvaní manželov
v manželstve. Z výsluchu navrhovateľa v konaní pred súdom súd zistil, že manželia už dlhšiu dobu

spolu nežijú, nekomunikujú spoločne, nie sú v žiadnom kontakte, nakoľko navrhovateľ žije na území
Slovenskej republiky a manželka na území Nemecka na bližšie neurčenom mieste, ktoré navrhovateľovi
nie je známe. Hoci sa súd v priebehu konania snažil získať stanovisko druhej manželky k návrhu
na rozvod manželstva, uvedené pokusy o zistenie jej súčasného pobytu boli bezúspešné, nakoľko
manželka sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a nesplnila si svoju povinnosť evidovať aktuálny

pobyt v registri obyvateľov. Hoci navrhovateľ v konaní pred súdom uvádzal posledne mu známe adresy,
na ktorých by sa mala manželka zdržiavať, pokusy o doručenie návrhu zostali bezvýsledné. Súd sa
taktiež snažil dopytom cez blízkych príbuzných manželky zistiť jej súčasný pobyt, avšak aj tieto pokusy
zostali bezvýsledné. Súd nezistil žiaden kontakt na manželku ani lustráciou cez Sociálnu poisťovňu a
iné prístupné štátne registre. Z uvedeného dôvodu súd konal v neprítomnosti manželky a rozhodol na

základe návrhov a dôkazov, ktoré v konaní predložil samotný navrhovateľ. Z uvedených dôvodov súd
pristúpil k rozvodu manželstva, nakoľko dospel k záveru, že nejestvuje žiadna naliehavá okolnosť, pre
ktorú by mal súd nútiť zotrvať manželov v takto nefunkčnom manželskom zväzku, ktorý neplní svoj
spoločenský účel, keďže manželia spolu nežijú už dlhšiu dobu. Za základnú príčinu rozvratu manželstva
súd považoval najmä vzájomné odcudzenie manželov, keďže žijú už dlhšiu dobu oddelene.

9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal, keďže navrhovateľ nárok na náhradu trov konania nepožadoval a manželka
zostala v konaní nečinná, teda jej v konaní nevznikli žiadne trovy.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, protiktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci konania vo výrokoch, voči ktorým sa osobne, alebo
prostredníctvom zástupcov vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania

je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného

poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.