Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne F. K., trvale

bytom XXX XX Q., P., O. X/XX, právne zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Bratislava,
Ul.29.augustač.8-10,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupužalovanéhozodňa14.augusta
2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa
5.júna 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 o nepriznaní starobného dôchodku na základe správnej žaloby v
sociálnej veci, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. augusta 2017 číslo:XXX XXX XXXX 0 v spojení s

rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.júna 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a
vracia vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a úplný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdu, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2017 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne,
príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 5. júna 2017 o zamietnutí žiadosti zo dňa 29. mája 2017 o priznanie
starobného dôchodku od 14. marca 2012 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie.

II.

Priebeh administratívneho konania

2.Vodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiacitoval§218ods.1aods.2apoukázal,žesprávnyorgán
prvého stupňa na základe žiadosti žalobkyne spísanej dňa 29.05.2017 prvostupňovým rozhodnutím zo

dňa 05.06.2017 zamietol žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískala potrebnú
dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov.3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.Namietala,žeprvostupňovýsprávnyorgánnezistilsprávneskutkovýstavveci,vecnesprávne
právne posúdil, nevzal do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128 a rozhodol v rozpore s ustálenou

judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné.
PoukázalanarozsudkyNajvyššiehosúduSRsp.zn.7So/11/2011,9So/187/2014a9So/136/2014,podľa
ktorých pri posudzovaní doby poistenia Sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v
osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa
05.06.2017, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie
bol správny, a preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 05.06.2017 potvrdil. Argumentoval, že podľa
potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. 536507/2017 zo dňa 10. mája 2017 na účely výsluhového
dôchodkubolazhodnotenádobaslužobnéhopomerucolníkavrozsahuod16.júla1974do31.júla2003.
Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná

v III. pracovnej kategórii.

5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky
poistencovvyplývajúcezozaradeniadobyslužbydoI.aII.kategóriefunkciísamusiapodľa§274zákona
zachovaťprenárokaurčeniesumystarobnéhodôchodkuvovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia,

ajkeďtítopoistencizadobuslužbyzískalidávkyvosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia,pretože
v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Pretože žalobkyňa nevykonávala službu colníka v
danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového
veku, a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa
zovšeobecnenéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúduSR.PoukazovanienarozsudkysúdovSlovenskej

republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo i iné skutkové situácie ako v danej veci. Išlo o
poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme zaradený do zvýhodnenej kategórie funkcií
zakladajúce nárok na zníženie dôchodkového veku. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok
žalobkyne možno postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovnevspojenísrozhodnutímSociálnejpoisťovne,ústredie.Zároveňžiadala,abyjejbolinahradené
trovy konania. Argumentovala, že správny orgán I. stupňa nesprávne právne posúdil jej žiadosť o
priznanie starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na splnenie
zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona, keď započítala
len dobu poistenia 4 rokov a 104 dní. Poukázala na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, v

zmysle ktorého žiadna skutočnosť nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek
podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú
dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žiadosťou zo dňa 29.05.2017 si
neuplatňovala nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom I. a II. kategórie funkcií, rozhodnutie

žalovanej je z toho dôvodu zavádzajúce a nezákonné. Argumentovala rozsudkom Najvyššieho súdu
SR 7So/138/2011, v zmysle ktorého poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu poistenia žalobkyne
vo všeobecnom systéme, pretože takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o sociálnom
poistení. Priznanie starobného dôchodku len poistencom I. a II. pracovnej kategórie funkcií (policajtom
a vojakom), v ktorých prípadoch poisťovňa už rozhodla je diskriminačné vo vzťahu k iným poistencom

poisteným najmenej 15 rokov v osobitnom systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok.
Neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej
činnosti colníka do I., resp. II. kategórie funkcií. Argumentovala, že článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (len
Dohovor) má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, z ktorého vyplýva, že na
účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj

doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z článku 33 ods.
2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako
aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobnýdôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového
dôchodku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015). Z uvedeného
vyplýva, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie starobného

dôchodku citovaný judikát nerešpektovala.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

8.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).

9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.

12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

16.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutia
a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru,
žežalobajedôvodná,leborozhodnutiesprávnehoorgánuvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci.

17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán odvolanie
žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 05.06.2017 zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 29. mája 2017 o
priznanie starobného dôchodku od 14. marca 2012 z dôvodu, že nebola dôchodkovo poistená najmenej15 rokov. Ku dňu 14. marca 2012 získala žalobkyňa len 4 roky a 319 dní obdobia dôchodkového
poistenia. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

Žalovaný poukázal, že žalobkyňa, nakoľko získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok, jej obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie
jeho sumy.

18. Žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 29. mája 2017 požiadala o priznanie starobného dôchodku,

ktorý žiadala priznať od 14. marca 2012. Rozhodnutím prvostupňový správny orgán žiadosť žalobkyne
zamietol, s poukazom na to, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 10. mája 2017 na
účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu od 16.7.1974
do 31.7.2003. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií,
bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii, preto prvostupňovým správnym orgánom táto doba nebola
hodnotená.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na

dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená nepresahuje druhú dávku.

21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002
Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.

22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení

výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

23. Vzhľadom na uvedené pochybil žalovaný, ak na dôvodnú námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní,
v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj

judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby
v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie
dôchodkového veku.

24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

obdobnýchveciach(rozsudokzodňa30.11.2015sp.zn.lSo/127/2014),kdeprivýkladeustanovenia§60
ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky
výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002
Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo

výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už
samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002
Z.z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia,
ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č.

328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená
len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom
zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobnéhodôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu

nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť,
a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku
považovaného za výsluhový dôchodok).

25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne
názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo
dňa 15.04.2015 a sp. zn. l0So/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka
sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z

osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného
pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového
dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku
krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.

26. Žalovaný pri svojom rozhodovaní o nároku žalobkyne na starobný dôchodok daný právny stav
nerešpektoval, pretože žiadosť žalobkyne bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z
ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný
dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového

poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33
Dohovoru číslo 128.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen
správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume

napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené
najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už
z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy
záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c) SSP zrušil
rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. augusta 2017 číslo: 545 614 2032 0 v
spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.júna 2017 číslo: 545 614 2032
0 a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 SSP Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

29. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6
SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z
jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby
dôchodkového poistenia u žalobkyne po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba
jej poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby

poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jej žiadosti o starobný
dôchodok.

30. Sociálna poisťovňa, ústredie je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.

31. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného
práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne

spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej
žalobkyni bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodnesprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.

Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).