Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210749
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114210749.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Prešov,

IČO: 00173665, so sídlom Prešov, Bajkalská 30, právne zastúpený: JUDr. Johana Bertová, advokátka
so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému: O. I., G.. XX.X.XXXX, K. O., Š. X, právne zastúpený:
JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Prešov, Slovenská 69, o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 11.4.2014 sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť vypratať 3-izobvý družstevný byt č. XX, nachádzajúci sa a 5. poschodí bytového domu na ul.

Š.A. X v Prešove v lehote 15 dní od vyhlásenia rozsudku, bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady.
Zároveň aby mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný
obýva predmetný byt. Nájomcom bytu a členom družstva bola B. A., bývalá manželka žalovaného, ktorej
bol nájom vypovedaný z dôvodu neplatenia nájomného. Následne v konaní 29C/420/2012 bolo B. A.
uložené rozsudkom č.k. 29C/420/2012-32 povinnosť byt vypratať. Žalovaný nie je v žiadnom právnom
vzťahu s Bytovým družstvom a preto je povinný byt vypratať. Keďže B. A. nebola priznaná bytová
náhrada, neexistujú právne a ani skutkové dôvody, pre ktoré by mal žalovaný v byte zotrvať.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. V odôvodnení písomného vyjadrenia podaného na súd
12.9.2014 uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 8C/41/95 zo dňa 5.6.1995 bolo
žalovanému a jeho bývalej manželke B. A. zrušené právo spoločného nájmu bytu. Súd určil, že
členom Bytového družstva bude bývalá manželka žalovaného a žalovanému bola uložená povinnosť
vypratať byt do 15 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Právoplatnosťou
rozsudku vzniklo žalovanému tzv. právo bývania, ktoré je v zmysle judikatúry zvláštnym a

nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom, trvajúcim od zrušenia práva spoločného nájmu bytu
manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku práva byt užívať podľa ust. § 712c OZ. Ak
jednému z manželov bola v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu uložená povinnosť z bytu
sa vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení náhradného bytu, trvá právo bývania od právoplatnosti
rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa
z bytu, plynúcej od zabezpečenia bytovej náhrady. Povinnosť vysťahovať sa z bytu je podmienená
zabezpečením bytovej náhrady. To znamená, že pokiaľ nie je zabezpečená bytová náhrada, má ten,

komu svedčí právo bývania, právo v byte bývať. Podľa rozsudku NS SR 5Cdo/43/2010 právo na bývanie
založené právoplatným súdnym rozhodnutím sa viaže k bytu, ktorý sa má vypratať, nikdy nie k osobe
výlučného nájomcu bytu, resp. vlastníka bytu a nepresadí sa vo vzťahu k inému bytu než tomu, v
ktorom vzniklo právo bývania. V prípade zániku nájomného pomeru výlučného nájomcu dochádza zhmotnoprávneho hľadiska k tomu, že obmedzenie, ktorým bolo jeho právo nájmu za trvania nájomného
pomeru, resp. vlastníctva k bytu zaťažené, prechádza na jeho právneho nástupcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne B. A., spisovým
materiálom Okresného súdu Prešov sp.zn. 29C/420/2012, 20C/73/2010, 8C/41/1995, 83Er/616/2015,
71Er/616/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Zhodne s tvrdením žalobcu súd zistil, že žalovaný obýva sporný 3-izbový družstevný byt č. XX,

nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu na ul. Š. X v Prešove. Titulom, na základe ktorého
žalovaný byt obýva je rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 8C/41/95, právoplatný dňa 16.8.1995. V
konaní 8C/41/95 sa žalobkyňa B. A. domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu voči žalovanému
O. I.. Okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že zrušil právo spoločného nájmu bytu a určil, že ako člen
bytového družstva bude predmetný byt užívať žalobkyňa, žalovaný je povinný sa z bytu vypratať a byt
odovzdať do 15 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu.

5. V konaní 20C/73/2010 sa B. A. ako žalobkyňa voči žalovanému Petrovi Hudákovi domáhala určenia,
že povinnosť vypratať byt uložená právoplatným rozsudkom 8C/41/1995 nie je viazaná na zabezpečenie
bytovej náhrady. Okresný súd rozhodol rozsudkom dňa 13.12.2011 tak, že určil, že povinnosť
žalovaného O. I. vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Po podanom odvolaní

Krajský súd v Prešove zrušil prvoinštančný rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že rozhodujúci je jednoznačný záver, či výkon práva bývania do zabezpečenia bytovej náhrady
je v súlade s dobrými mravmi. V odôvodnení takýto záver absentuje. Po zrušení rozhodoval opätovne
prvoinštančný súd rozsudkom dňa 7.2.2014 a rozhodol tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení poukázal
na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/43/2010, ktorým žalovaný odôvodňoval nedôvodnosť žaloby. Poukázal

na to, že právo na bývanie ktoré vzniklo právoplatným súdnym rozhodnutím sa viaže k bytu, ktorý sa
má vypratať, nikdy nie k osobe výlučného nájomcu, resp. vlastníka bytu a nepresadí sa vo vzťahu k
inému bytu než k tomu, v ktorom má navrhovateľ právo podľa rozhodnutia súdu bývať. V prípade zániku
nájomnéhopomeruvýlučnéhonájomcubytu(resp.vlastníkabytu)dochádzazhmotnoprávnehohľadiska
k tomu, že obmedzenie, ktorým bolo jeho právo nájmu za trvania nájomného pomeru, resp. vlastníctva

k bytu zaťažené, prechádza na jeho právneho nástupcu (t.j. na tretiu osobu, na ktorú bolo vlastnícke
právo k bytu prevedené).

6. Žalobca v písomnom stanovisku doručenom súdu 27.11.2014 uviedol, že sa s právnym názorom
žalovaného nestotožňuje. Poukázal na to, že rozsudok 8C/41/95 v zmysle § 159 O.s.p. zaväzuje iba

účastníkov konania (strany sporu) a všetky orgány. Nakoľko žalobca nebol v predmetnom konaní
účastníkom (stranou) konania a teda nemohol v konaní uplatňovať žiadne procesné práva, necíti sa byť
týmto rozsudkom viazaný. Žalobca ďalej odmietol úvahy o právnom nástupníctve po pani B. A. z titulu
skončenia nájmu. Právny vzťah medzi žalobcom a B. A. bol založený nájomnou zmluvou podľa § 685
a nasl. OZ a stanov BD. Právny vzťah zanikol výpoveďou podľa § 710 a nasl. OZ, ktorý nestanovuje

vo svojich ustanoveniach žiadne právne nástupníctvo, žiadny prechod práv a povinností. Žalovaný by
teda mal sledovať osud nájomníčky B. A. a pokiaľ tejto právo užívať predmetný byt zaniklo bez bytovej
náhrady, tento právny stav je potrebné aplikovať aj na právo bývania voči žalovanému. Žalobca tiež
doplnil argumentáciu poukázaním na aspekt dobrých mravov, nakoľko žalovaný neuhrádza pravidelne
platby za byt až do tej miery, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Ďalší argument pre aplikáciu

aspektu dobrých mravov videl žalobca v tom, že výklad o trvaní práva žalovaného na zabezpečenie
bytovej náhrady by mal zaťažovať žalobcu, ktorý danú situáciu nijako nezapríčinil a ani ju neakceptoval
nadobudnutímpredmetnéhobytudovlastníctva.Žalobcasaalepredovšetkýmdomnieva,ženauvedený
skutkový stav nie je možné aplikovať rozsudok NS SR 5Cdo/43/2010. Ďalej žalobca poukázal na to,
že žalovaný bol vlastníkom bytu č. XX na 2. poschodí, vchod č. 9, súp. č. XXX na parcele č. XXXXX v

bytovom dome na LV č. XXXXX a tento daroval svojmu synovi. V neposlednom rade žalobca poukázal
aj na to, že žalovaný neuhrádza riadne nájomné a plnenia spojené s užívaním bytu, jeho dlh na istine
je viac ako 5.000,- Eur a postupuje teda spôsobom, ako je to v prípade iných nájomcov postupované
spôsobom vypratania bytu bez bytovej náhrady (napr. 29C/420/12 voči B. A. alebo 15C/172/09, kedy
bývalý nájomca mal dlh nižší ako 5.000,- Eur). Už len tento stav, kedy sa žalovanému ako osobe s

právom bývania akceptuje neplatenie úhrad spojených s užívaním bytu a nájomcom sa neakceptuje, je
z pohľadu žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.7. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že jeho právo bývania je v rozpore s dobrými mravmi.
Opätovne poukázal na rozsudok NS SR 5Cdo/43/2010. Najvyšší súd v rozhodnutí zovšeobecnil riešenie
problematiky existencie práva bývania v prípade zmeny výlučného nájomcu alebo vlastníka, teda nie

je dôvodné argumentovať, že v danom prípade ide o iný skutkový stav ako bol riešený predmetným
rozhodnutím. Tiež neobstojí tvrdenie, že B. A. nenadobudla byt do vlastníctva, ani ho nepredala, keďže
súd uvedenú problematiku vyriešil nielen vo vzťahu ku vlastníkovi, ale aj vo vzťahu k výlučnému
nájomcovi. Z podstaty práva bývania vyplýva, že žalobca je povinný ho rešpektovať ako vlastník bytu.
Na žalobcu ako vlastnícka bytu po skončení nájomného vzťahu prešla povinnosť rešpektovať právo

bývania žalovaného. Názor žalobcu je preto neakceptovateľný, žeby právo bývania žalovaného bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k dlhu evidovanému žalobcom, tento vznikol v období, keď
výlučnounájomníčkoubolaB.A..Jejpovinnosťoubolouhrádzaťmesačnénájomné,resp.platbyspojené
s užívaním bytu a z uvedeného dôvodu jej napokon bola daná aj výpoveď z nájmu. V tom čase existoval
právny vzťah medzi Bytovým družstvom a B. A. ako výlučnou nájomníčkou. Po ukončení nájomného
vzťahu B. A. vznikol právny vzťah medzi Bytovým družstvom a žalovaným, keďže povinnosť trpieť právo

bývania prešla na žalobcu. Odkedy sa žalovaný dozvedel o skočení nájomného vzťahu B. A., prevzal
povinnosť platiť platby spojené s užívaním bytu, ktoré dovtedy ako povinná osoba mala platiť B. A..
Faktom je, že výšku povinných platieb má problém zistiť, keďže žalobca neakceptuje svoju povinnosť
rešpektovať právo bývania žalovaného a nezasiela mu predpisy o platbách a odmieta poskytnúť
informácie o výške týchto platieb. Tieto prípadné nezrovnalosti sú spôsobené práve touto nemožnosťou

dozvedieť sa výšku povinných platieb. Vo vzťahu k dlhu, žalovaný nie je právnym nástupcom pôvodnej
výlučnej vlastníčky.

8. Žalobca vo výpovedi uviedol, že byt od bývalej manželky nedostal a nedostal ho ani od Bytového
družstva. Za byt platby riadne uhrádza. V byte býva so synom, ktorý je plnoletý. Byt užíva riadne a

problémy so susedmi nemá. K bytu, ktorý daroval synovi žalovaný uviedol, že tento nadobudol dedením
po rodičoch ako jediný dedič a vlastník, následne ho daroval synovi. Byt bol v dezolátnom stave, bolo
ho potrebné rekonštruovať a žalovanému by pôžičku neposkytli.

9. Na návrh žalobcu súd vyžiadal darovaciu zmluvu medzi darcom O. I. st. a obdarovaným O. I. M..,

predmetom ktorej bolo darovanie bytu na ul. C. Č.. X v Prešove, ktorého výlučným vlastníkom bol darca.
Jedná sa o byt č. XX, na 2. poschodí bytového domu v Prešove, orientačné číslo X, súp. č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 40/3332 a spoluvlastnícky podiel
na pozemku parc. č. KN C XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 m2 v podiele 40/332, k.
ú. Prešov, zapísaný na LV č. XXXXX, Správa katastra Prešov. Zmluva je datovaná 24.5.2012. Správa

katastra Prešov povolila vklad dňa 6.12.2012.

10. Na návrh žalobcu bola v konaní vypočutá ako svedkyňa B. A., bývalá manželka žalovaného, ktorá
uviedla, že bola nájomníčkou bytu od roku 1995, ale žalovaným jej bolo znemožnené tam bývať.
Žalovaný urobil dlh a ona ho musela splatiť. V byte bývalá so žalovaným aj so synom, žalovaný ju potom

z bytu vyhodil. Žalovanému sa pokúšala zabezpečiť náhradný byt, našla mu 1-izbový byt, žalovaný
ho neakceptoval. Svedkyňa musela Bytovému družstvu uhradiť dlh na byte cca 11.000,- Eur, ktorý jej
v súčasnosti žalovaný dlhuje. Svedkyňa bola z bytu vyprataná rozsudkom Okresného súdu Prešov
z dôvodu, že bola dlhodobo v Írsku a pán I. za byt neplatil. Ona o tom nevedela, Bytové družstvo
nedisponovalo jej adresou, situácia bola pre ňu nepríjemná. Na položené otázky svedkyňa odpovedala,

že spomínaný 1-izbový byt žalovanému nekúpila, nakoľko odmietol sa presťahovať. So žalovaným
nekomunikuje, pretože žalovaný odmieta komunikovať s ňou.

11. Žalovaný poprel, žeby svedkyňu z bytu vyhadzoval. Svedkyňa mala priateľa, tak sa odsťahovala, v
byte spolu bývať nemohli.

12. Právna zástupkyňa za žalovaného zdôrazňuje, že dlh na nájomnom a platbách bol v období, kedy
bola výlučnou nájomníčkou svedkyňa Janka Sobeková, potom už žalovaný platby uhrádza riadne.

13. Právna zástupkyňa za žalobcu uvádza, že správanie žalovaného z pohľadu že niečo nevedel,

nemohol vedieť, nevedel komu má platiť nie je akceptovateľné a je v rozpore s dobrými mravmi. V
konečnom dôsledku neznalosť práva neospravedlňuje.14. Na návrh právnej zástupkyne žalobcu súd pripojil exekučné spisy 71Er/616/2015 a 83Er/616/2015,
pričom v oboch exekučných konaniach je ako oprávnený uvedený Bytové družstvo Prešov a ako povinný
Janka Sobeková, teda nie žalovaný.

15. Podľa § 712c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým
nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na
jednu bytovú náhradu.

(2) Ustanovenia osobitného zákona5i) o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.

16. Podľa § 5 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami,
(1) Bytovú náhradu alebo prístrešie7) zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
(2) Obec zabezpečí bytovú náhradu vtedy, ak nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa z
dôvodov, že
a) prenajímateľ potrebuje byt v dome vo vlastníctve fyzickej osoby pre seba, manžela, svoje deti, vnukov,
zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov a doterajšiemu nájomcovi bol byt pridelený

orgánom štátnej správy alebo obcou,
b) verejný záujem vyžaduje s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nie je možné užívať alebo byt
alebo dom vo vlastníctve obce vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom dlhší
čas užívať,
c) nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, hrubo porušujú dobré mravy v dome,

d) nájomca hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu.
(3) Bytovú náhradu podľa odseku 2 môže zabezpečiť aj prenajímateľ.
(4) Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby,
ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo
podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

17. Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

18. Právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od zrušenia
práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku práva užívať
byt podľa ust. § 712c OZ. Jeho základ je v hmotnoprávnom ustanovení § 712c OZ. Obsahom tohto práva
je zaistiť dočasnú potrebu bývania do tej doby, než bude za byt poskytnutá bytová náhrada. Ak jednému
z bývalých manželov bola v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu uložená povinnosť sa z bytu

vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení náhradného bytu, trvá právo bývania od právoplatnosti
rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa z
bytu, plynúcej od zabezpečenia bytovej náhrady. Osobou povinnou strpieť výkon tohto práva a povinnou
preukázať zabezpečenie zodpovedajúce bytovej náhrady žalovanému bola jeho bývalá manželka. Na
existencii tohto práva nemalo vplyv ani tá skutočnosť, že bývalá nájomníčka bola povinná sa z bytu

vysťahovať a zánik práva žalovaného nespôsobila ani zmena osoby vlastníka bytu, čo znamená, že aj
nový vlastník bytu ktorým je žalobca, je povinný strpieť právo žalovaného na bývanie v predmetnom byte
až do splnenia povinnosti stanovenej v rozsudku Okresného súdu Prešov 8C/41/1995. Žalovanému,
ktorý má povinnosť sa z predmetného bytu vysťahovať najskôr, ako mu bude zabezpečený náhradný
byt, zostalo zachované právo bývania bez ohľadu na zmenu v osobe nájomcu alebo vlastníka bytu.

19.Súdsanestotožňujestvrdenímprávnejzástupkynezažalobcu,žerozhodnutieNSSR5Cdo/43/2010
nie je aplikovateľné na náš skutková stav. Podstatou predmetného rozhodnutia je to, že právo bývania
upravené aj v ust. § 712c OZ znamená zaistiť dočasnú potrebu bývania do doby, než bude za byt
poskytnutá bytová náhrada. Povinnosť vysťahovať sa je podmienená zabezpečením bytovej náhrady.

Právo na bývanie sa viaže k bytu, ktorý sa má vypratať, nikdy nie k osobe nájomcu bytu, resp.
vlastníka bytu. V prípade zániku nájomného pomeru výlučného nájomcu, resp. vlastníka bytu prechádza
obmedzenie v podobe práva bývania na právneho nástupcu, t.j. tretiu osobu, na ktorú bolo vlastnícke
právo k bytu prevedené. Povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu tou osobou, v prospech ktorej sa bytvypratáva vyplýva aj z ust. § 5 ods. 1 zák. č. 189/1992 Z.z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich
s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Z uvedeného dôvodu je potrebné prijať záver, že žalovaný
nepochybne má právo bývania v byte, ktorého vypratania sa žalobca domáha.

20. Ďalšou námietkou prezentovanou žalobcom je podľa žalobcu konanie žalovaného v rozpore s
dobrými mravmi, ktoré nemá požívať právnu ochranu. Rozpor s dobrými mravmi podľa žalobcu spočíva
jednak v tom, že žalobca za vzniknutý stav nemôže, keď v právnej veci 8C/41/1995 nebol účastníkom
(stranou) sporu a nemal možnosť účinne sa brániť, tiež to, že žalovaný porušuje povinnosti, keď

neuhrádza nájomné a platby spojené s užívaním bytu, čo v iných konaniach súdy vyhodnotili ako
dôvod pre vypratanie. Ani s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Okolnosť, či výkon práva bývať
do zabezpečenia bytovej náhrady je v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) môže byť právne
relevantná v konaní o určovacej žalobe (§ 137 písm. c/ C.s.p.), avšak nie v konaní o žalobe, ktorou sa
žalobca domáha realizácie tohto práva vyplývajúceho z právoplatného rozsudku. V danom prípade má
žalovanýprávobývaniavbytevyplývajúcepriamozrozhodnutiasúdu,pretoposúdeniečimádanéprávo

naďalej zachované, alebo či toto jeho právo na základe určitých relevantných právnych dôvodov zaniklo,
nemôže súd riešiť ako predbežnú otázku v tomto konaní. Právoplatné súdne rozhodnutie je záväzné
a nezmeniteľné. K zmene súdneho rozhodnutia môže dôjsť iba iným súdnym rozhodnutím z hľadiska
posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na vyslovení, že právo zaniklo. V danom prípade
však nejde o také konanie. O takéto konanie by išlo, ak by súd najprv musel rozhodnúť o prípadnom

zániku práva, resp. o jeho neexistencii, na základe zmenených pomerov. Vtedy by súd posudzoval
existenciu dobrých mravov, a to na strane oboch strán sporu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za dôvodné žalobe vyhovieť a zamietol ju.

22. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď neúspešnému žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.