Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/611/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204505
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712204505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletédetiX.:Z.,nar.XX.XX.XXXXaT.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, deti rodičov: matka - D.. H.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., T. L. XXX, zastúpená Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Trenčianska 17, a otec - J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., T. L. XXX, zastúpený JUDr.
Martou Huttovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Bezekova 13, na návrh matky o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa

07.05.2015, č.k. 9P/49/2012-279, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej Z. X., nar.
XX.XX.XXXX, sumu XXX € mesačne od 07.03.2012 do 24.07.2012 a na maloletého Aurela X., nar.
XX.XX.XXXX, sumu XXX € mesačne od 07.03.2012 do 24.07.2012.

Zročné výživné za obdobie od 07.03.2012 do 24.07.2012 v celkovej sume XXX,XX € na Z. a v celkovej
sume XXX,XX € na T. je otec povinný zaplatiť ich matke do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie na návrh matky určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí X., Z.,
nar. XX.XX. XXXX, od 13.01.2012 sumou XXX € mesačne a T., nar. XX.XX.XXXX, od 13.01.2012 sumou
XXX € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Zároveň otcovi určil povinnosť
zročné výživné za obdobie od 13.01.2012 do 25.07.2012 na maloletú Z. v sume X.XXX,XX € a na
maloletého T. v sume X.XXX,XX € zaplatiť matke do 10 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku na jej
účet vedený v G. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Ohľadne trov konania vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 153 ods. 2, § 162 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Skonštatoval, že po rozhodnutí Krajského súdu v
Bratislave, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Pezinok o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom X. na čas do rozvodu manželstva zrušený v časti určenia výživného, zročného

výživnéhoatrovkonania,bolopotrebnérozhodnúťnanovolenotýchtočastiachúpravyprávapovinností
rodičov. V prvom rade bolo potrebné ustáliť obdobie, odkedy je potrebné priznať matke nárok na výživné,
pričom je nepochybné, že matka sa výživného voči maloletým deťom po prvýkrát domáhala návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol na Okresný súd Pezinok doručený dňa 13.01.2012,preto je toho názoru, že výživné na maloleté deti je potrebné priznať od toho dátumu. Rozsudok o
rozvode manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2012, zročné výživné,
teda výživné do rozvodu, bolo treba priznať do 25.07.2012. Súd ďalej skúmal, či za uvedené obdobie

matke výživné patrí, tvrdenie otca, že sa v uvedenom období staral o deti on, súd nepovažoval za
pravdivé. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.02.2012, sp. zn. 11P/308/2011, boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec teda nemal žiaden právny základ, podľa ktorého by
sa mohol v období od januára 2012 do júla 2012 o maloleté deti starať, práve naopak, deti boli zverené
do osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, že sa o deti starala matka, mal súd

preukázanú z potvrdení materskej a základnej školy, podľa ktorých matka obe zariadenia upozornila, že
detibolizverenédojejosobnejstarostlivostiaškolytotorozhodnutiezobralinavedomieaakceptovaliho.
Z výpisu matkinho účtu mal súd preukázané, že v uvedenom období platila matka náklady detí súvisiace
so školskou dochádzkou a čiastočné náklady na bývanie. Svedkovia vypovedali, že deti u otca videli
počasnávštev,ktorésauskutočniliväčšinoucezvíkendy,zichvýpovedírozhodnenemožnovyvodzovať,
že by otec deťom poskytoval každodennú starostlivosť. Otec navyše v konaní najprv uviedol, že matke

nezaplatil žiadne finančné prostriedky za rozhodné obdobie, pretože sa o deti staral, na poslednom
pojednávaní paradoxne tvrdil, že celé výživné je uhradené, a že o tom poskytol dôkaz polícii. Súd
nemal hodnoverným spôsobom preukázané, že by otec matke zaplatil za rozhodné obdobie výživné tak,
ako bolo nariadené právoplatným predbežným opatrením, preukázané bolo len uhradenie sumy XXX
€, čo matka sama priznala. Skutočnosť, že by otec uhradil matke za rozhodné obdobie výživné, otec

neuviedol v žiadnom zo svojich písomných vyjadrení, tvrdenia otca o tom, že matke výživné uhradil, súd
preto považoval za nepravdivé. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie súd zobral
do úvahy náklady na maloleté deti, ktoré matka v priebehu konania oznámila, podľa názoru súdu boli
náklady na maloleté deti v sume cca XXX € mesačne na každé dieťa vzhľadom na vek detí primerané. Je
pravdou, že otec bol v roku 2012 nezamestnaný, bol však jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti

D., s.r.o., ktorá mala dostatočné hospodárske výsledky na to, aby si otec mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť. Otec sa navyše v rozvodovom konaní v júli 2012 s matkou dohodol na výživnom v sume
XXX € mesačne na každé dieťa - veľmi pravdepodobne teda riadne zvážil svoje majetkové možnosti
a schopnosti. Zročné výživné za obdobie od 13.01.2012 do 25.07.2012 v sume X.XXX,XX € na každé
dieťa súd vyčíslil tak, že za január otca zaviazal zaplatiť výživné za 18 kalendárnych dní, za júl 2012

za 6 kalendárnych dní, za mesiace február až jún 2012 započítal sumu XXX € na každý mesiac takto
určeného výživného a od výživného, ktoré by mal otec zaplatiť, súd odpočítal na každé dieťa sumu XXX
€, ktorú preukázateľne otec uhradil. Vzhľadom na momentálne pomery otca, kedy dostal v lete 2014 po
vyporiadaní BSM sumu cca XX.XXX €, súd otca zaviazal zaplatiť zročné výživné naraz, do 10 dní od
vykonateľnosti rozsudku a z dôvodu tvrdenia matky, že otec falšuje doklady o platení výživného, bol

otec zaviazaný, aby zročné

výživné na obidve deti zaplatil na účet matky uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

3.Protitomutorozhodnutiupodalvzákonnejlehoteodvolanie otecmaloletýchdetí,ktorýžiadalrozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
resp. aby odvolací súd doplnil dokazovanie a podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak, že návrh matky zamietne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne
nesprávne, pretože bolo vydané v rozpore s § 62 ods. 1,2,4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods.
1 Zák. o rodine, súd dôsledne nerešpektoval ani § 120 ods. 1,2, § 125 a § 132, a tiež aj § 226

O.s.p.. Súd prvej inštancie podľa neho vo veci nielen nedostatočne zistil skutkový stav, ale nedostatočne
napadnuté rozhodnutie aj odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p., čím je jeho rozhodnutie v niektorých
častiach nepreskúmateľné. V prvom rade prvoinštančnému súdu vytkol, že pri opätovnom rozhodnutí
vo veci samej sa dôsledne neriadil zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2014,
č.k. 11CoP/475/2013-204, hoci mu túto povinnosť ukladá § 226 O.s.p., prvostupňový súd v intenciách

odvolacieho súdu teda nepostupoval. Prvostupňovému súdu tiež vytýkal, že v napadnutom rozhodnutí
síce vymenúva dôkazy, ktoré vykonal na zistenie, či a v akom rozsahu vznikla v období od 13.1.2012 do
25.7.2012 vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom, tieto dôkazy ale nevyhodnotil v súlade
s § 132 O.s.p. On vo všetkých svojich vyjadreniach zdôrazňoval a preukázal, že matka sa o deti v období
od 13.01.2012 do 25.07.2012 osobne nestarala, len sa s nimi sporadicky stýkala, osobne sa o deti starať

nemohla, pretože začiatkom januára 2012 odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli v ich rodinnom
dome v F. odišla s deťmi do 2-izbového bytu svojej matky v Bratislave, ktorá tam žije so svojou ďalšou
dospelou dcérou, okamžite, ako zistil, že deti majú žiť v nevyhovujúcich bytových podmienkach a nie v
dobrých vzťahoch, deti priviedol späť do ich rodinného domu a osobne sa o ne staral len on až do júla2012, kedy musel dom opustiť, pretože na návrh matky bolo súdom vydané predbežné opatrenie o jeho
zákaze vstúpiť do rodinného domu. Takýmto zásahom zo strany matky a súdu mu bolo znemožnené
nielen bývanie v jeho rodinnom dome, ale aj osobná starostlivosť o deti. Skutočnosť, že sa v rozhodnom

období o deti staral osobne, vyplynula z písomných svedeckých výpovedí, ak mal súd pochybnosť o ich
obsahu, nič mu nebránilo svedkov predvolať a vypočuť na pojednávaní.
Prvostupňovému súdu ďalej vytkol, že zisťovanie, kto z rodičov sa osobne o deti staral, oprel výlučne
o tvrdenie matky, že v rozhodnom období po odchode z ich spoločnej domácnosti odišla bývať s deťmi
do bytu svojej maty, kde sa o ne starala, toto tvrdenie si prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neoveril,

hoci § 120 ods. 2 O.s.p. mu v nesporových konaniach ukladá povinnosť vykonať aj ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Súd prvej inštancie mu určil začiatok
vyživovacej povinnosti dňom 13.01.2012 s odôvodnením, že výživné treba priznať odvtedy preto, lebo
v ten deň matka podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v tejto časti považuje
rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, kedy sa nedá zistiť, ako na predmetnú vec aplikoval § 77 ods.
1 Zákona o rodine, t.j. čo považoval za okolnosti hodné osobitného zreteľa, keď výživné nepriznal odo

dňa začatia konania, t.j. od 07.03.2012. Súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal odôvodnenými
potrebami maloletých detí a ani schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich ako rodičov.
Súd v rozhodnutí uvádza, že náklady na každé z detí boli XXX € mesačne, pričom vymenoval položky
týchto nákladov len podľa tvrdenia matky, čo on už v priebehu konania namietal, matka žiadne takéto
náklady na deti v rozhodnom období nevynaložila, pretože sa o ne osobne nestarala, a pokiaľ sa s nimi

stretávala v niektorý víkend alebo deň v týždni, zabezpečila im tom čase len stravu, prípadne nejaké
lístky na kultúrne podujatia. Javí sa, že matka si mesačné náklady na deti, na ktoré súd odkazuje v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymyslela a nadniesla, napr. náklady na stravu u každého dieťaťa
mimo školy a škôlky XXX €, kedy deti mali Z. 10 rokov a T. 5 rokov. On mal v tom čase skutočné náklady
na stravu detí doma vo výške XXX € na obe deti. Matka v špecifikácii nákladov uvádzala u oboch detí

náklady na obuv a ošatenie mesačne po XX €, ale matka v rozhodnom období deťom ošatenie a ani obuv
vôbec nekupovala, to zabezpečoval on. Matka a súd zhodne uviedli akési mesačné náklady vo výške
XX € na školské potreby a ZRPŠ, tieto náklady on namieta, pretože v rozhodnom období vôbec neboli
vynaložené, okrem toho T. navštevoval materskú školu, kde neplatili školské potreby. V rozhodnom
období vynaložil náklady na osobnú starostlivosť detí okrem nákladov za bývanie XXX € mesačne za

stravu, ošatenie, obuv, hračky, lieky, zubára, cestovné náklady do školy a škôlky, výlety, oslavy detí spolu
sumu XXX €, t.j. okrem nákladov na bývanie na každé z detí vo výške XXX €. Je neakceptovateľný názor
súdu prvej inštancie, že o výživnom na
každé z detí v sume XXX € rozhodol aj preto, že po rozvode manželstva sa s matkou detí na takomto
výživnom dohodol. V rámci rozvodového konania bol zistený iný skutkový stav, preto rozhodnutie o

výživnom na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva nemôže vychádzať z obsahu spisu Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 11P/308/2011. Napáda aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti povinnosti
zaplatiť matke zročné výživné za obdobie od 13.01.2012 do 25.07.2012 u každého dieťaťa po X.XXX,XX
€, lebo na jeho strane neexistuje žiadna povinnosť toto zročné výživné zaplatiť z dôvodu, že v uvedenom
období sa matka osobne o žiadne z detí nestarala, celú osobnú starostlivosť vrátane finančných

nákladov na ich existenčné potreby zabezpečoval prevažne len on, ako aj z dôvodu, že napriek tomu,
že sa osobne staral o deti a uhrádzal všetky ich potreby, posielal ich matke na základe právoplatného a
vykonateľného uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.02.2012, č.k. 11P/308/2011-62 výživné
na obe deti, hoci sa matka o ne nestarala. Na základe toho matka od neho prevzala v hotovosti ako
výživné dňa 22.02.2012 sumu XXX €, dňa 05.03.2012 sumu XXX €, dňa 18.04.2012 sumu XXX € a dňa

10.05.2012 sumu XXX €, okrem toho matka od neho prevzala aj sumu XXX € v mesiaci jún 2012, ktorú
súd uznal ako jedinú ním zaplatenú platbu výživného. Súd prvej inštancie nemal snahu objektívne zistiť
tieto skutočnosti, nezisťoval ani u neho ani u matky, či skutočne na základe predbežného opatrenia platil
matke nejaké výživné, na pojednávaní dňa 07.05.2015 jasne uviedol, že matke platil výživné na základe
predbežného opatrenia a všetky listinné dôkazy o tom sa nachádzajú na polícii v Q.. Keďže o tom súd

prvej inštancie mal v čase rozhodovania vedomosť, bol povinný v zmysle § 120 ods. 2, § 125 a § 131
ods. 1 O.s.p. na tieto okolnosti vykonať dokazovanie prinajmenšom podrobným výsluchom účastníkov
konania, čo sa však nestalo.

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd dostatočne preskúmal
rozhodujúce obdobie, za ktoré matka požadovala určiť vyživovaciu povinnosť otca a rozhodol v záujme
maloletých detí.6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1,
§ 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého
dieťaťa nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine a O.s.p. platného do 30.06.2016 rozhodol o povinnosti otca prispievať na
výživu maloletých detí X. na Z. sumou XXX € mesačne a na T. sumou XXX € mesačne od 13.01.2012 a
o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 13.01.2012 do 25.07.2012 v sume X.XXX,XX €

na Z. a v sume X.XXX,XX na T., do 10 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku na účet matky (tu je zároveň
potrebné poukázať na nesprávny výpočet takto určeného zročného výživného, kedy súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho počtu dní mesiacov január a júl 2012).

10. Súdprvejinštancievovecivykonalpotrebnédokazovanie,vecčiastočnesprávneprávneposúdila

správny právny záver z nej vyvodil len čo sa týka nároku maloletých detí na výživné zo strany otca na čas
do rozvodu manželstva, ako aj samotnej výšky vyživovacej povinnosti otca, ktorú považuje aj odvolací
súd za primeranú preukázaným pomerom maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, po
zohľadnení celkových pomerov na strane matky. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že výživné je potrebné priznať odo dňa 13.01.2012, kedy bol súdu doručený návrh matky na

nariadenie predbežného opatrenia. Je potrebné mať na zreteli, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým matka žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej
starostlivostistým,žeichbudeajzastupovaťaspravovaťichmajetokaabyboloteczaviazanýprispievať
na deti výživným, matka podala v rámci rozvodového konania z obavy, že otec ublíži jej i deťom. V
rámci súdom nariadeného predbežného opatrenia bola matke uložená povinnosť v lehote 15 dní odo

dňa doručenia uznesenia o predbežnom opatrení podať na súd návrh na úpravu práv a povinností k
maloletým deťom. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu podala
matka na súd dňa 07.03.2012, ktorým dňom bolo teda v súlade s vtedy platným ustanovením § 79 ods.
1 O.s.p. konanie začaté. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine nepovažuje odvolací súd za dôvody
hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného pred začatím konania vo veci samej, t.j. pred podaním

návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, podanie návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia, keď matke zjavne nič nebránilo v tom, aby podala zároveň
aj návrh na začatie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, matka bola právne zastúpená aj v konaní o rozvod manželstva,
v rámci ktorého podala návrh o nariadenie predbežného opatrenia, takže nie je možné prihliadať na jej

prípadnú nespôsobilosť právne sa orientovať vo veci.

11. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, v sume XXX € mesačne od 07.03.2012 do 24.07.2012 a
na maloletého T. X., nar. XX.XX.XXXX, v sume XXX € mesačne od 07.03.2012 do 24.07.2012.
Počiatok vyživovacej povinnosti otca tak stanovil odo dňa podania návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, pričom zároveň túto povinnosť otca ohraničil dňom

predchádzajúcim nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. dňom
24.07.2012. V súvislosti s tým odvolací súd musí vytknúť súdu prvej inštancie, že pokiaľ rozsudok orozvodemanželstvarodičovmaloletýchdetíaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým
deťom na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť dňa
25.07.2012, od uvedeného dňa bolo povinnosťou otca plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom

podľa rozvodového rozsudku, preto nebol správny postup prvoinštančného súdu, keď zročné výživné
vyčíslil vrátane dňa 25.07.2012.

13. Tým, že odvolací súd zmenil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca, zmenil aj časť výroku
rozsudku týkajúcu sa zročného výživného, o ktorom rozhodol tak, že je otec povinný zaplatiť ho za

obdobie od 07.03.2012 do 24.07.2012 v celkovej sume XXX,XX € na Z. a v celkovej sume XXX,XX €
na T., t.j. za 25 dní mesiaca marec 2012 (XXX € delené 31 dní rovná sa X,XX € na jeden deň krát 25
dní rovná sa XXX,XX €), za mesiace apríl, máj a jún 2012 (XXX € krát 3 mesiace rovná sa XXX €) a
za 24 dní mesiaca júl 2012 (XXX € delené 31 dní rovná sa X,XX € na jeden deň krát 24 dní rovná
sa XXX,XX €). Od celkovej sumy XXX,XX vypočítanej zrátaním súm XXX,XX € (3/2012), XXX € (4,5 a
6/2012) a XXX,XX € (7/2012) bola u každého dieťaťa odpočítaná suma XXX €, ktorú úhrnom, t.j. XXX €

otec zaplatil na účet matky dňa 13.06.2012, čo bolo v konaní matkou preukázané.

14. Odvolací súd vyhodnotil tvrdenia otca ohľadne plnenia výživného podľa uznesenia o predbežnom
opatrení v rozhodujúcom období v príkrom rozpore s jeho tvrdeniami, ktoré produkoval na pojednávaní a
v končenom dôsledku aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní

vyčítal súdu prvej inštancie, že nezisťoval ani u neho ani u matky, či skutočne platil matke na základe
predbežného opatrenia nejaké výživné, a že mal vykonať dokazovanie prinajmenšom podrobným
výsluchom účastníkov konania, čo sa však nestalo, tak tu odvolací súd konštatuje, že na pojednávaní
dňa 13.03.2013 bola matka k predmetnému súdom vypočutá, kedy potvrdila, že od otca obdržala sumu
XXX € ako výživné 13.06.2012, keď predtým otec vypovedal, že sumu XXX € poukázal ako výživné

na obe maloleté deti, ktorú považoval za celkovú sumu a nerozdeľoval ju podľa súm uvedených v
uznesení o predbežnom opatrení. Iné sumy, ktoré sú uvedené otcom odvolaní, otec na pojednávaní
vôbec nezmienil. Na pojednávaní dňa 17.03.2015 otec na otázku súdu ohľadne sporného obdobia, či
prispieval na výživu detí do rúk matky nejakými finančnými prostriedkami odpovedal, že nebol dôvod,
matka odišla z domu a on nevedel, kde bola. Pokiaľ otec nevedel, kde matka bola, ako jej potom mohol

prostredníctvom údajne samotnou matkou podpísaných
príjmových pokladničných dokladov, ktorých kópie založil do súdneho spisu až s podaným odvolaním,
odovzdať výživné na deti v dňoch 22.02.2012, 05.03.2012, 18.04.2012 a 10.05.2012. Na pojednávaní
dňa 07.05.2015 otec tvrdil, že výživné zaplatil v plnej výške ako bolo určené predbežným opatrením,
žiaden dôkaz ale súdu o tom nepredložil a na otázku súdu, prečo na predchádzajúcom pojednávaní

vypovedal, že nebol dôvod na platenie výživného odpovedal len tak, že zaplatil výživné v tom čase,
keď bolo treba. Zásadný rozpor vo výpovediach otca spočíva aj v tom, keď vypovedal, že v spornom
období sa o deti staral on sám. Matke boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti predbežným
opatrením zo dňa 15.02.2012, právny titul pre osobnú starostlivosť o deti teda otec nemal. Matka v
konaní preukázala, že škole aj materskej škole nahlásila, aby deti inej osobe než jej nevydávali, navyše

otec mal uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.02.2012, č.k. 4C/23/2012, zakázaný vstup do
rodinného domu, ktorý bol bydliskom rodičov a maloletých detí. Pokiaľ by sa otec naozaj o deti osobne
staral, nemal by v skutku žiaden dôvod platiť na ne matke výživné a zároveň bolo v jeho záujme o tejto
skutočnosti, nakoľko prebiehali dve konania týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom (na čas do rozvodu a na čas po rozvode) informovať súd, príp. pracovisku kolízneho

opatrovníka a bezodkladne požiadať o zrušenie aktuálneho predbežného opatrenia a o nariadenie
nového v prospech svojej osobnej starostlivosti maloletých detí.

15. S ohľadom na závažné rozpory v písomných podaniach otca, ako aj jeho ústnych prejavoch na
pojednávaniach, odvolací súd vyhodnotil jeho obranu obsiahnutú v odvolaní proti rozsudku súdu prvej

inštancie ako účelovú a nepresvedčivú, ktorej nie je možné uveriť.

16. Odvolací súd rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie aj v časti zaplatenia zročného
výživného, keď povinnosť otca uhradiť toto výživné matke neurčil tak, ako súd prvej inštancie, a to
adresne na účet matky, keďže príslušné zákonné ustanovenia určujú len povinnosť uloženú v rozsudku

plniť a lehotu na plnenie (§ 232 C.s.p.) a nie akou formou, resp. spôsobom má byť táto povinnosť
splnená (v prípade, že by medzičasom bol napr. účet matky zablokovaný alebo zrušený, bolo by súdne
rozhodnutie v danej časti nevykonateľné). Odvolací súdnepovažoval taktiež za dôvodné, že súd prvej inštancie otcovi poskytol dlhšiu lehotu na plnenie, než
je určená ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52
C.m.p..

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).