Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010560
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného T. V.,

nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 06.12.2017 vo Zvolene, takto

r o

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. V. A. P. Ó., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom X.,
K. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

1. dňa 30.11.2016 v čase o 22.40 h v obci X. D. na osvetlenej ceste I/16 v km 12.47 viedol ako vodič
autobus zn. C. B. Q. EČV: K.-XXXBC v smere od mesta Detva, okres Detva na mesto Zvolen, pričom
v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti približne o 50 km/h zrazil v jeho jazdnom pruhu
chodca C. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. D., K. XX/X, pohybujúceho sa po vozovke bez
reflexných prvkov v smere od jej ľavého okraja k pravému okraju z pohľadu vodiča autobusu, čím porušil

dôležitúpovinnosťuvedenúv§16ods.1,4zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeapoškodenémuC.
G. spôsobil úrazový šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečisko pri mnohopočetných poraneniach
rôznych častí tela s roztrhnutím hrudnej srdcovnice, oboch srdcových komôr, trhlinami pľúc, pečene,
sleziny, zlomeninách lebky, trupu a končatín, ktoré sú nezlučiteľné so životom a ktorým na mieste
podľahol, pričom v krvi C. G. bola špeciálnou kvantitatívnou metódou pomocou plynovej chromatografie
zistená koncentrácia 1,59 g/kg alkoholu v krvi, orientačnou dychovou skúškou na zistenie alkoholu
prístrojom Alcoquant 6020 Plus nebol v tele vodiča T. V.Ó. zistený alkohol,
t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona tým, že ako vodič porušil dôležitú povinnosť uvedenú v
ustanoveniach § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. k), písm. n)
Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodeného C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. D., D. XXX/
XX, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2Pv 485/16 dňa 02.10.2017 obžalobu na obv. T. V.

pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2017, na základe vyhlásenia obžalovaného o svojej vine,
samosudca za súhlasu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku jeho

vyhlásenieprijalapodľa§257ods.8Tr.poriadkuvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovaný
priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody
alebo ochrannom opatrení.

Poškodený C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si v tomto trestnom konaní uplatňuje náhradu

škody z titulu nákladov za pohreb vo výške 4.205,56 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur.

Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s § 269 Tr. poriadku čítali listinné dôkazy a to správy a posudky
na obžalovaného, konkrétne odpis z registra trestov (č.l. 255), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 254)
a evidenčná karta vodiča - obžalovaného (č.l. 251), pričom zo strany obžalovaného po ich prečítaní

námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, prečinu usmrtenia sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí
smrť. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.
Podľa odseku 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na dva roky až päť rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie aj páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Uvedeným konaním obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keď z nedbanlivosti spôsobil smrť C. G. a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
tým, že ako vodič porušil dôležitú povinnosť uvedenú v ustanoveniach § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke.

Súd mal uvedené konanie obžalovaného za preukázané nielen priznaním sa obžalovaného ku skutku
uvedenému vo výroku tohto rozsudku, ale aj na základe vykonaného dokazovania v prípravnom
konaní - výpoveďami svedkov E. E. a C. C. a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise (znaleckými

posudkami z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a z odboru cestnej dopravy, záznamom
dopravnej nehody /č.l. 220/), z ktorých dôkazov vyplynulo, že skutok bol spáchaný a tento spáchal práve
obžalovaný. Preto ho súd uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Uvedeným konaním obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný konal v tzv. vedomej nedbanlivosti.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdeniepáchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje
Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je vdovec, živnostník, pracuje ako vodič autobusovej prepravy osôb s mesačným príjmom
okolo 600,- Eur. Má tri deti, z toho dve sú dospelé a jedno je päťročné, s ktorým žije v spoločnej

domácnosti spolu priateľkou - matkou dieťaťa.
Z výpisu z evidencie priestupkov a evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2006
šestnásť krát sankcionovaný za priestupok, vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku
dopravy, pričom viackrát bol pokutovaný za prekročenie povolenej rýchlosti, avšak ani v jednom prípade
nebolo u neho zistené požitie alkoholu. Vodičský preukaz mu nikdy nebol zadržaný. Podľa odpisu z
registra trestov obžalovaný bol v minulosti jeden krát súdne trestaný, avšak vo vzťahu k predmetnému

odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol potrestaný.
Obžalovanému poľahčovalo, že sa ku trestnému činu priznal, jeho spáchanie oľutoval, na hlavnom
pojednávaní sa opakovane ospravedlnil za svoje konanie poškodenému. Ďalej obžalovanému
poľahčovalo, že od počiatku trestného stíhania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri
objasňovaní predmetného skutku a tiež, že dobrovoľne učinil kroky smerujúce k náhrade škody

spôsobenej jeho trestným činom, keďže už pri svojom prvom výsluchu po vznesení obvinenia deklaroval
ochotu nahradiť škodu a na tomto svojom prísľube zotrval aj na hlavnom pojednávaní (§ 36 písm. k),
l), n) Tr. zákona). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovanému pri prevahe
poľahčujúcich okolností mohol súd ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 2 rokov do 4 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného potom samosudca obžalovanému uložil druh trestu trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov za súčasného uloženia mu aj trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov, keď aj vplyvom podaného odporu
prokurátorom voči v tejto veci vydanému trestnému rozkazu a ním uvedených skutočností (prekročenie
maximálnej povolenej rýchlosti v obci o 50 km/h, spôsobenie smrti poškodeného) súd uložil trest zákazu

činnosti vo výmere vyššej než ho obžalovanému uložil v trestnom rozkaze (ktorým mu súd uložil tento
druh trestu vo výmere 4 roky). Na druhej strane je potrebné poukázať na tri poľahčujúce okolnosti
zistené u obžalovaného a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, ako aj jeho samotný postoj k danej
veci, keď súd u neho skutočne vzhliadol pokoru a ľútosť nad svojím konaním. Súd sa nestotožnil s
návrhom prokurátora v rámci záverečnej reči, ktorý navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia

slobody, nakoľko súd mal za to, že ukladanie takéhoto trestu by malo výrazne represívnu funkciu na
úkor funkcie prevýchovnej. Súd vzal do úvahy spôsob spáchania činu, keď sa v danom prípade jedná
o nedbanlivostný trestný čin, skutočnosť, že u obžalovaného nebolo zistené požitie alkoholu, pričom z
dokazovania vyplynulo, že v tele poškodeného v čase činu bol alkohol prítomný, pričom k činu došlo
v noci a poškodený sa po vozovke pohyboval v tmavom oblečení bez reflexných prvkov. Súd tiež

prihliadol na osobu a pomery obžalovaného, ktorý je vdovcom a v súčasnosti sa s priateľkou stará o
svoje najmladšie päťročné dieťa, najmä však na okolnosť, že uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody čo i len na samej spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby (v tomto prípade 2 roky),
by jeho uloženie neprimerane postihlo jeho rodinu, konkrétne družku a predovšetkým maloleté dieťa, o
ktoré sa stará a ktoré je odkázané aj na jeho výživu, pričom by v takomto nízkom veku dieťaťa došlo na

pomerne dlhú dobu k jeho odlúčeniu od otca, keď s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona
trest má postihovať iba páchateľa a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. Obžalovaný bol síce opakovane sankcionovaný za priestupky na úseku dopravy, z
toho vo viacerých prípadoch aj v súvislosti s prekročením povolenej rýchlosti, avšak je potrebné vziať
do úvahy, že sa priestupkov nedopúšťal často (jeden, maximálne dvakrát do roka), a tiež skutočnosť, že

priestupky v doprave sú svojou povahou menej závažné, než priestupky proti majetku alebo násilného
charakteru, ktoré neboli u obžalovaného zistené.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v danom prípade na nápravu a prevýchovu obžalovaného,
ako aj ochranu spoločnosti nie je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktoré súd

považoval pre obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené za neprimerane prísne, pričom z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu. Uložený trest súd
považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný tak okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaného.
Súd prihliadol aj na okolnosti predmetného činu, spočívajúce vo vysokom prekročení povolenej rýchlostizo strany obžalovaného a na škodlivý následok v podobe smrti človeka, preto súd podmienečný trest
uložil obžalovanému aj s vedomím, že v priebehu skúšobnej doby a po jej uplynutí bude dôsledne
sledovať správanie obžalovaného a dodržiavanie právneho poriadku z jeho strany, pričom aj jeho ďalšie

menej závažné porušovanie v podobe páchania priestupkov, bude súd považovať za dôvod na premenu
uloženého trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Okrem podmienečného trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to v pomerne dlhom trvaní 5 rokov, a to s vedomím, že jeho

uloženie bude pre obžalovaného znamenať stratu doterajšieho zamestnania vodiča autobusu. Uloženie
tohto trestu v danej výmere súd považoval za odôvodnené závažným porušením dopravných predpisov
zo strany obžalovaného a vyššie uvedeným následkom spáchaného trestného činu.

Aj keď poškodený C. G. si riadne a včas uplatnil a vyčíslil škodu, súd o tejto v adhéznom konaní
nerozhodoval z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o škodu zo zodpovednosti za prevádzku

motorovéhovozidla,zákonnepoisteného,ktorújepotrebnésiuplatňovaťupríslušnejpoisťovni.Jednása
o občiansko-právny vzťah a v trestnom konaní nemožno preto k náhrade škody zaviazať obžalovaného.
Preto súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.