Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010242
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich O.. V. M. a L.. O. U. na hlavnom pojednávaní dňa 06. augusta 2014 vo Vranove nad Topľou
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1./ ml. O. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., okr. Vranov nad Topľou,
trvale bytom Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov
nad Topľou, t. č. vo väzbe od 14.02.2014 v Ústave

na výkon väzby Prešov,

2./ ml. A. O., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom
Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou,
t. č. vo väzbe od 14.02.2014 v Ústave na výkon väzby
Prešov,

3./ ml. O. Š., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom
Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou,
t. č. vo väzbe od 14.02.2014 v Ústave na výkon väzby
Prešov,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 14.02.2014 v čase okolo 18:00 hod. v obci Z., okr. Vranov nad Topľou, na križovatke ulíc W. a hlavnej
cesty, po vzájomnej dohode s mal. O. O.., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. H.., nar. XX.XX.XXXX, mal. N. B..,
nar. XX.XX.XXXX a mal. B. Š.., nar. XX.XX.XXXX, pristúpili k poškodenému V. N., nar. XX.XX.XXXX,
od ktorého mal. B. U.. pýtal peniaze a mal. O. O.. mu začal prehľadávať vrecká na nohaviciach, na
čo im poškodený povedal, že žiadne peniaze nemá, aby ho nechali tak, lebo zavolá políciu mobilným
telefónom, ktorý držal v rukách, potom ho zvalili na zem, kde všetci traja obžalovaní spoločne s mal. N.
B.. do neho kopali, mal. I. H.. ho udieral rukami a mal. B. Š.. spoločne s mal. O. O.. do neho kopali a

udierali rukami po celom tele, až do chvíle, kým na nich z dvora rodinného domu neskríkla svedkyňa W.
O., na čo z miesta činu ušli preč smerom k rómskej osade v obci Z., pričom mobilný telefón zn. Samsung
GT - E1200, ktorý poškodenému vypadol z ruky po jeho napadnutí, odcudzil obžalovaný ml. A. O., čím
takýmto konaním spôsobili V. N. zranenia a to : zlomeninu bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti
s posunom úlomkov, posun kostných úlomkov na sánke po predchádzajúcej zlomenine, pomliaždenie
s odreninou pravej strany tváre, pomliaždenie s odreninou ľavej strany tváre, pomliaždenie s odreninou
obochčelovospánkovýchoblastí,pomliaždeniepravejstranyhrudníka,tržnozmliaždenúranupalcaľavej

ruky s dobou liečenia 45 dní, s čím koreluje doba PN a odcudzením mobilného telefónu spôsobili škodu
v sume 18,50 Eur,t e d a

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali čin na
chránenej osobe - osobe vyššieho veku a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods.
3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný ml. O. O.

Podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods.
3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a neexistencii
priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu
pre mladistvých.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona mu zároveň ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 ( jedného ) roka.

Obžalovaný ml. A. O.

Podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 42 ods.
1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j),

písm. l) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 ( štyroch ) rokov.

Podľa § 117 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu
pre mladistvých.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona mu zároveň ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 ( dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 05.03.2014 sp.zn. 12 T 215/2013, ktorým bol obžalovanému
podľa § 212 ods. 2, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. a), § 119 ods. 1 Tr. zákona a zároveň mu bolo
uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovanými, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Obžalovaný ml. O. Š.

Podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods.
3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona a neexistencii
priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom v trvaní 3 ( troch ) rokov.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákonaa/ v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so
spoluobžalovanými ml. O. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., W. č. XXX/XX, okr. Vranov nad
Topľou a ml. A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. č. XXX/XX

b/ v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k
poškodenému V. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z., W. č. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
c/ v spojení s § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných ml. O. O., ml. A. O.X. a ml. O. Š. spoločne
a nerozdielne z titulu nároku na náhradu škody nahradiť poškodenému V. N., nar. XX.XX.XXXX v N.,
trvale bytom Z., W. č. XX/XX škodu vo výške 2.415,00 eur ( dvetisícštyristopäťnásť eur ).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil ml. obžalovaným O. O.V., A. O. a ml. O. Š. urobiť vyhlásenie podľa

ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Ml. obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Vzhľadom na to, že ml. obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené im v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení
stanoviska prokurátora a poškodeného V. N., súd vyhlásenie ml. obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Tr.
poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu priznania skutkov ml. obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a náhrade škody.

Na tomto podklade súd rozhodol, že ml. obžalovaní O. O., ml. A. O. a ml. O. Š. sú vinní zo skutku
uvedeného v rozsudku, pretože mal za preukázané, že dňa 14.02.2014 po prechádzajúce vzájomnej

dohode približne v čase okolo 18.00 hod, spoločne napadli poškodeného V. N. tak, že spolu s ostatnými
maloletýmipáchateľmiuvedenýmivskutkovejvetetohtorozsudkupopristúpeníkpoškodenému,tomuto
prehľadali vrecká na oblečení a po zistení, že poškodený nemá pri sebe finančnú hotovosť, ho zvalili
na zem, kde ho spoločne kopali a udierali päsťami, pričom v tomto fyzickom útoku na poškodeného V.
N. im zabránila až svedkyňa W. O., ktorá na nich skričala, pričom mobilný telefón zn. Samsung GT -

E1200,ktorýpritomtonapadnutípoškodenémuV.N.vypadol,odcudzilobžalovanýml.A.O..Obžalovaní
sa pritom vyššie opísaného konania voči poškodenému dopustili z dôvodu, že bol osobou vyššieho
veku, pričom už vopred sa dohodli, že prepadnú staršiu osobu. Obžalovaní takýmto konaním zapríčinili
poškodenému V. N. zranenia uvedené v skutkovej vete rozsudku, ktoré podľa záverov znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva a farmácie ako aj výsluchu príslušného znalca MUDr. A. S. v prípravnom

konaní si vyžiadali liečenie v trvaní 45 kalendárnych dní, počas ktorých bol závažným spôsobom
obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného N., keďže obe horné končatiny mal znehybnené, čo
mu úplne znemožnilo sebestačnosť ako aj starostlivosť o hygienu.

Takýmto konaním ml. obžalovaní naplnili skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa §

188 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, keďže sa násilím sa snažili poškodenému V. N. odcudziť finančnú hotovosť, avšak odcudzili
mu mobilný telefón, pričom takéhoto konania sa dopustili voči osobe vyššieho veku a tým mu spôsobili
ťažkú ujmu na zdraví.

Ml. obžalovaní skutok spáchali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže
chceli vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a to osobnú
slobodu a majetok.

Ml. obžalovaní sa skutku dopustili ako trestne zodpovedné subjekty - mladiství, nakoľko v čase

spáchania skutkov už dovŕšili vek pätnásť rokov.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade
škody a to výsluchom ml. obžalovaných len k týmto výrokom, poškodeného V. N. k výroku o náhrade
škody, oboznámením listinných dôkazov ako aj prečítaním znaleckých posudkov z príslušných odborov.Obžalovanýml.O.O.vypovedal,žepredvzatímdoväzbypravidelnenavštevoval1.ročníkStrednejškoly
strojárskej v Z. a že žije s rodičmi a súrodencami v Z., pričom netrpí žiadnymi zdravotnými problémami.
Poškodeného N.B. napadli na podnet obžalovaného ml. A. O. a najaktívnejší pri tomto napádaní bol

mal. B. U.. Mobilný telefón poškodeného zn. Samsung odcudzil obžalovaný ml. A. O..

Z výpovede obžalovaného ml. A. O. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že pred vzatím do väzby
navštevoval 6. ročník Základnej školy v Z., pričom dvakrát prepadol. Žil spoločne s rodičmi a ôsmimi
súrodencami v chatrči v obci Z.. Vyjadril sa, že s nápadom prepadnúť poškodeného N. prišli maloletí

páchatelia, ktorí sa nachádzali pri Dome smútku a k týmto maloletým mali oni traja pristúpiť. Nevedel
sa vyjadriť, kto ako prvý napadol poškodeného N., pričom on ho kopol dvakrát a takisto mu odcudzil
mobilný telefón po jeho páde na zem.

Z výpovede obžalovaného ml. O. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že pred vzatím do väzby
navštevoval 7. ročník Základnej školy v Z., pričom počas štúdia dosahoval dobré výsledky. Vyjadril sa,

že žije s rodičmi a je ich jediné dieťa. S nápadom fyzicky atakovať poškodeného N. prišli štyria maloletí
páchatelia, ktorí sa v tom čase zdržiavali pri Dome smútku. Nevedel sa však vyjadriť, kto ako prvý
napadol poškodeného N. a kto ho najviac bil. Mobilný telefón poškodeného N., ktorý mu vypadol, keď
spadol na zem, odcudzil ml. obžalovaný A. O.. Vyjadril sa, že on sám kopol poškodeného do nohy.

Všetci traja obžalovaní uviedli na hlavnom pojednávaní, že škodu spôsobenú svojim konaním
poškodenému V. N. nenahradili a že pri spáchaní skutku boli pod vplyvom alkoholických nápojov.

Poškodený V. N. si na začiatku hlavného pojednávania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
2.415,00 eur, na náhradu ktorej navrhol zaviazať obžalovaných spoločne a nerozdielne, keďže škoda

mu do konania hlavného pojednávania uhradená nebola. Pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
sa vyjadril, že stále absolvuje lekárske ošetrenia a len tesne pred konaním hlavného pojednávania bol
prepustený z nemocničného ošetrenia, ktorému sa podroboval kvôli opuchu oka, ktorý mu vznikol v
dôsledku poranenej sánky. Lekár mu pritom oznámil, že bude nevyhnutná ďalšia operácia sánky, pričom
už nikdy nebude môcť prijímať tuhú stravu, ale len mixovanú. Uviedol, že istý čas dokonca musel mať

vývod do žalúdka. Vyjadril sa, že má ťažkosti so spánkom a obáva sa vyjsť na ulicu. Obžalovaní sa mu
za spôsobené poranenia nijako neospravedlnili a to ani prostredníctvom rodičov. Už pred predmetným
skutkom mal zdravotné problémy, keďže bol onkologickým pacientom V dôsledku konania obžalovaných
sa mu zhoršil jeho zdravotný stav a je plne odkázaný na pomoc iných osôb a to predovšetkým syna a
manželky. Zdôraznil, že na utlmenie bolestí mu nezaberajú žiadne lieky a že sa v súčasnosti podrobuje

lekárskym vyšetreniam za účelom zistenia, aké lieky by mu uľavili od bolesti. Na hlavnom pojednávaní
splnomocnenec tohto poškodeného predložil lekárske správy z posledných hospitalizácii.

Splnomocnenkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. JUDr. L. N. v prípravnom konaní
vypovedala, že im vznikla finančná škoda pri zabezpečovaní lekárskej starostlivosti poškodenému V.

N., z uvedeného dôvodu sa pripojila k trestnému stíhaniu a uplatnila si škodu v zastúpení Všeobecnej
zdravotnejpoisťovnea.s.,ktorúmaladoložiťažpoukončenífakturačnéhoobdobia.Písomnýmpodaním,
doručeným súdu dňa 26.06.2014, si táto poškodená zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 220,67 Eur, avšak s nárokom na náhradu škody nebola pripustená na hlavné
pojednávanie.

Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného O. O. F. O. uviedla na hlavnom pojednávaní, že jej syn sa nikdy
predtým takéhoto konania nedopustil a nevie si vysvetliť, prečo to urobil. Vyjadrila sa, že jej syn dosahuje
dobré výsledky v škole, nemá žiadne zdravotné problémy, avšak bol záškolákom a z tohto dôvodu boli
aj s otcom ml. obžalovaného trestne stíhaní. Nemala vedomosť o tom, že by bol trestne stíhaný či

priestupkovo postihnutý jej syn, obžalovaný ml. O. O..

Z výpovede zákonnej zástupkyne ml. obžalovaného A. O. M. U. vyplýva, že tento v čase konania pred
súdom navštevoval 6. ročník Základnej školy v Z., pričom dvakrát prepadol, bol záškolákom a z toho
dôvodubolispolusotcomtohoobžalovanéhotrestnestíhaní.Obžalovanýsadosiaľ,podľajejvyjadrenia,

správal dobre, nikdy nič také neurobil ako v posudzovanom prípade a nikto sa ani na neho nesťažoval.
V škole dosahoval dobré výsledky, pričom nebol priestupkovo postihnutý a ani trestne stíhaný.Zákonná zástupkyňa C. Š., matka ml. obžalovaného O. Š., využila svoje zákonné právo a v zmysle ust.
§ 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku odmietla vo veci vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej syn.

Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie MUDr. A. S., poškodený utrpel zlomeninu
bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti s posunom úlomkov, posun kostných úlomkov na sánke po
predchádzajúcej zlomenine, pomliaždenie s odreninou pravej strany tváre, pomliaždenie s odreninou
ľavej strany tváre, pomliaždenie s odreninou oboch čelovospánkových oblastí, pomliaždenie pravej
strany hrudníka, tržnozmliaždenú ranu palca ľavej ruky. Zlomeninu vretennej kosti i zlomeninu tela

sánky ohodnotil znalec ako stredne ťažké poranenia a ostatné poranenia ako ľahké poranenia. Uvedené
zranenia si vyžiadali síce jednouchú liečbu, avšak poškodeného značne obmedzili v bežnom živote,
v samoobsluhe, v starostlivosti o hygienu a pri príjme potravy. Znalec sa vyjadril, že poranenia
poškodeného mohli vzniknúť fyzickým napadnutím tohto poškodeného, avšak nevedel exaktne určiť,
ktoré z poranení vzniklo úderom päsťou a ktoré kopnutím. Týmito zraneniami bol značne obmedzený
bežný spôsob života poškodeného, keďže obväz na ľavej ruke a sádrová dlaha na pravej ruke

poškodenému takmer úplne znemožnili sebestačnosť a starostlivosť o hygienu, keďže si vyžadoval
pomoc druhej osoby. Poškodený sa však mohol voľne pohybovať, pričom v dôsledku nutnosti kľudu
sánky musel prijímať kašovitú stravu, čo ho obmedzilo pri príjme potravy. Poškodený vyžadoval aspoň
10 dní zvýšený telesný kľud na tlmenie bolesti poranených miest a jeho práceneschopnosť trvala od
14.02.2014 ako aj v v čase vykonávania znaleckého vyšetrenia. K vzniku trvalých následkov sa znalec

nevedel vyjadriť, keďže tieto sa určujú až po roku od utrpenia zranení, avšak podľa jeho názoru bolo
vysoko pravdepodobné, že uvedené poranenia trvale následky nezanechajú. Bolestné u poškodeného
ohodnotil hodnotou 150 bodov.
Znalec MUDr. A. S. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že vzhľadom na zahojenie
zlomeniny vretennej kosti dňa 31.03.2014, doba liečby poškodeného trvala od 14.02.2014 do

31.03.2014, teda 45 dní, čo by v prípade pracujúceho človeka zodpovedalo dobe práceneschopnosti
v trvaní 45 dní.

Podľa znaleckého posudku PhDr. I. Č. z odboru psychológia, všetci traja ml. obžalovaní mohli rozpoznať
protiprávnosť svojho konania a mohli svoje konanie ovládať. Ml. obžalovaný O. O. mal zníženú

schopnosť prijať vlastné sociálne nežiadúce správanie sa, bola u neho preukázaná tendencia skresľovať
skutočnosti vo svoj prospech a mal snahu javiť sa v lepšom svetle. U ml. obžalovaného A. O. ako
aj u ml. obžalovaného O. Š. sa znalec vyjadril, že pri spáchaní tohto trestného činu zohrali svoj
podiel psychosociálne faktory, skupinové ovplyvnenie a podľa ich udania aj vplyv ebriety. Konanie
obžalovaných nebolo podľa jeho názoru patologicky motivované. V prípade obžalovaných ml. O. O. a

ml. A. O. výsledky psychologického vyšetrenia signalizovali, že povahové vlastnosti sa zhodovali so
spáchaným trestným činom čiastočne a svoj podiel zohrala i zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ).
V prípade ml. obžalovaného O. Š. znalec nezistil, že by agresivita bola črtou jeho povahy a
výsledky psychologického vyšetrenia signalizovali, že povahové vlastnosti maloletého sa nezhodovali
so spáchaným trestným činom, pričom svoj podiel zohrala zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť )

potencovaná ebrietou.

Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti M. s.r.o. č 252/2014 hodnota mobilného telefónu zn. Samsung
GT-E 1200 bola 18,50 Eur.

Vo veci bola v prípravnom konaní vyhotovená zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a
bola vykonaná aj prehliadka tela poškodeného s príslušnou fotodokumentáciou. V prípravnom konaní
boli zabezpečené rodné listy všetkých páchateľov trestného činu, správa Spojenej školy v Z., správy
Základnej školy Z., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako aj správa obce
Z. na jednotlivých obžalovaných. Podľa vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana

Prešov ani jeden z obžalovaných nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení tejto nemocnice.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)

Obžalovaný ml. O. O.Ď. sa podľa správy Spojenej školy v obce Z. prejavuje ako neproblémový a
bezkonfliktný žiak. Obcou Z. je hodnotený všeobecne s tým, že do doby predmetného incidentu neboli
s ním žiadne problémy.Podľa odpisu z registra trestov uvedený ml. obžalovaný nebol v minulosti nikdy súdne trestaný. Podľa
vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou sa však uvedený mladistvý

obžalovaný dopustil jedného priestupku proti majetku. O tejto skutočnosti zástupkyňa tohto štátneho
orgánu na hlavnom pojednávaní predložila aj rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľou zo
dňa 19.09.2013 č. priest. 2013/351-06, ktoré však nebolo opatrené doložkou právoplatnosti. Uvedenú
skutočnosť nemal súd takisto za jednoznačne preukázané výpisom z ústrednej evidencie priestupkov.

U obžalovaného súd teda vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života pred
spáchaním skutku ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ) ako aj skutočnosť, že k spáchaniu skutku sa priznal
a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Na strane tohto obžalovaného súd nevzhliadol
žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 Tr. zákona. Je nepochybné, že pri spáchaní predmetného
skutku obžalovaní využili aj maloletých, teda trestne nezodpovedných páchateľov, ale vykonaním
dokazovaním v prípravnom konaní nebolo preukazné, že by niektorí z trestne zodpovedných páchateľov

vystupujúcich v predmetnom konaní naviedli týchto maloletých páchateľov na spáchanie posudzovanej
trestnej činnosti, čo by bolo potrebné posúdiť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. i) Tr.
zákona. Naopak všetci vo veci vypočutí obžalovaní ešte v prípravnom konaní vypovedali, že to bol práve
mal. B. U., ktorý od poškodeného V. N. pýtal peniaze a takisto ho mal kopnúť do ľavého oka a to podľa
vyjadrenia obžalovaného ml. A. O..

Pri obzvlášť závažnom zločine lúpeže podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona možno páchateľovi tohto trestného
činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od desiatich rokov do pätnástich rokov. Vzhľadom na ust. §
117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom
zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať

sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, tak základná trestná sadzba, z ktorej
súd vychádzal pri ukladaní trestu pohybovala v rozpätí od dvoch rokov do siedmich rokov. Po úprave
tejto sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ml. O. O. ukladať
trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do piatich rokov a štyroch mesiacov.

Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody súd pri všetkých troch obžalovaných zohľadnil
mieru, akou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu skutku.

Obž. ml. O. O. mal podľa vyjadrenia spoluobžalovaných ml. A. O. ako aj ml. O. Š.Á. ešte v prípravnom
konaní podkopnúť poškodeného V. N., pričom po dopade poškodeného na zem do neho mali začať

kopať všetci prítomní páchatelia. Súd prihliadol pri určovaní výmery trestu u tohto obžalovaného na
skutočnosť,žetentoobžalovanýbolnajstaršízpáchateľovtohtotrestnéhočinuakoajzáveryznaleckého
dokazovania z odboru psychológie, podľa ktorého jeho povahové vlastnosti sa zhodujú so spáchaným
trestným činom čiastočne, pričom svoj podiel zohrala aj zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ).
Obžalovaný mal byť pritom už v minulosti aj priestupkovo postihnutý a to za priestupok proti majetku

a to dňa 19.09.2013 uložením blokovej pokuty. Príslušnou strednou školou, ktorú tento ml. obžalovaný
navštevoval ako aj z miesta svojho trvalého bydliska bol pritom obžalovaný hodnotený skôr pozitívne.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti tak súd považoval za potrebné tomuto obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý podľa názoru súdu zabezpečí nápravu

tohto obžalovaného. Pri ukladaní trestu tomuto mladistvému obžalovanému súd musel prihliadnuť
predovšetkým na charakter spáchanej trestnej činnosti, keď viacerí páchatelia, a to nielen samotní
obžalovaní, ale spoločne aj s maloletými páchateľmi, teda trestne nezodpovednými, celkovo v počte
sedem, napadli bezbranného poškodeného vo veku 65 rokov, ktorý trpel už pred samotným napadnutím
obžalovanými závažnými zdravotnými problémami, keďže podľa vlastného vyjadrenia bol onkologickým

pacientom. Súd pri určovaní výmery trestu u tohto obžalovaného zohľadnil ďalej aj okolnosť, že
podľa vyjadrenia ostatných spoluobžalovaných to bol práve tento obžalovaný, ktorý nohou podkopol
poškodeného V. N., v dôsledku čoho tento poškodený spadol na zem. Je teda zrejmé, že tento
obžalovaný sám vyvinul prvotnú aktivitu za účelom získania možnosti odcudziť poškodenému nejakú
finančnú hotovosť či inú vec.

Obžalovaného ml. O. O. súd ako mladistvého páchateľa zaradil do ústavu na výkon trestu pre
mladistvých.Obžalovaný ml. A. O. patril pod vyjadrenia Základnej školy v Z. medzi záškolákov, pričom v I. polroku
školského roku 2013/2014 mal vymeškaných až 114 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom
často poškodzoval školský majetok a porušoval školský poriadok. Skutočnosť, že tento obžalovaný patril

medzi najväčších záškolákov spolu so svojimi súrodencami potvrdila aj obec Z. vo svojej správe zo dňa
11.04.2014, podľa ktorej jeho matka je opakovane predvolávaná na komisiu v obci kvôli záškoláctvu
svojich detí.

Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 02.05.2014 pritom

vyplýva, že rodina tohto ml. obžalovaného je na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately vedená ako problémová od roku 2004, pričom rodičia neposkytujú svojim deťom vhodné
bytové podmienky, adekvátnu osobnú a zdravotnú starostlivosť a v rodine pretrváva problém so
zabezpečovaním podmienok pre priaznivý telesný, duševný a sociálny vývin maloletých detí. Ml. A. O.
je pritom vedený v evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch v správaní sa z dôvodu záškoláctva ako
aj z dôvodu páchania trestnej činnosti. Tento úrad poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný bol už

odsúdený tunajším súdom za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Z odpisu registra trestov ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12 T 215/2013 súd zistil, že
obžalovaný bol dňa 05.03.2014 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia, teda dňa 05.03.2014.

Stíhaného skutku dňa 14.02.2014 sa tak obžalovaný dopustil skôr, ako bol odsúdený právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 215/2013 dňa 05.03.2014 a z uvedeného

teda vyplýva, že obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody v zmysle ust. §
42 ods. 1 Tr. zákona.

Pred spáchaním skutkov, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľu zo
dňa 05.03.2014 sp. zn. 12 T 215/2013 však obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný a ani priestupkovo

postihnutý. Z uvedeného dôvodu súd u tohto obžalovaného tak vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe
vedenia riadneho života pred spáchaním skutkov, vo vzťahu ku ktorým sa mu ukladal súhrnný trest ( § 36
písm. j/ Tr. zákona ). Obžalovanému takisto poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku v predmetnej trestnej
veci priznal a jeho spáchanie oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle
ust. § 37 Tr. zákona na strane tohto obžalovaného súd nevzhliadol. Súd v prípade tohto obžalovaného

ukladal súhrnný trest a to jednak za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ) Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za ktorý bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12
T 215/2013 zo dňa 05.03.2014 ako aj za obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona v predmetnej trestnej veci a teda mu ukladal trest za dva trestné činy, to však podľa
názoru súdu nemožno považovať za spáchanie viac trestných činov v zmysle ust. § 37 písm. h) Tr.

zákona, ktoré je potrebné aplikovať len v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za spáchanie troch a viac
trestných činov. Za priťažujúcu okolnosť súd ani v prípade tohto mladistvého obžalovaného nemohol
považovaťskutočnosť,ženaspáchaniepredmetnejtrestnejčinnostivyužilmaloletýchpáchateľov,keďže
z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní súd nezistil, že by týchto maloletých páchateľov na
spáchanie tejto trestnej činnosti naviedli obžalovaní v prejednávanom prípade. Uvedený ml. obžalovaný

totožne so spoluobžalovaným ml. O. Š. pritom vypovedal, že práve maloletí páchatelia prišli s úmyslom
napadnúť osobu vyššieho veku.

Vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri obzvlášť závažnom zločine lúpeže
podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona v trvaní od desiatich rokov do pätnástich rokov, s prihliadnutím na ust. §

§ 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom
zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať
sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky, tak základná trestná sadzba, z ktorej
súd vychádzal pri ukladaní trestu pohybovala v rozpätí od dvoch rokov do siedmich rokov. Po úprave
tejto sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ml. A. O. ukladať

trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do piatich rokov a štyroch mesiacov.

Pri rozhodovaní súdu o primeranosti trestu tomuto mladistvému obžalovanému súd prihliadol
predovšetkým na skutočnosť, že podľa vyjadrenia obžalovaného ml. O. O. to bol práve tento mladistvýobžalovaný, ktorý prišiel s nápadom odcudziť poškodenému N. finančnú hotovosť, prípadne iné veci, s
použitím násilia, pričom z výpovedí všetkých páchateľov, vrátane maloletých a trestne nezodpovedných,
čo potvrdil aj samotný ml. obžalovaný A. O., pritom vyplýva, že to bol práve tento obžalovaný, ktorý

odcudzil poškodenému N. jeho mobilný telefón. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody
tomuto obžalovanému súd zvážil aj skutočnosť, že tento ml. obžalovaný sa skutku dopustil v čase, keď
sa voči nemu viedlo trestné stíhanie pre skutky zo dňa 04.07.2013 a zo dňa 13.07.2013, za ktoré bol
neskôr odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 215/2013 zo dňa 05. marca 2014. Tohto
obžalovanéhotedaodspáchaniažalovanéhotrestnéhočinuneodradiloaniprebiehajúcetrestnéstíhanie

a napriek tejto skutočnosti sa tento obžalovaný výraznou mierou podieľal na spáchaní predmetného
skutku, pričom po ukončení útoku na poškodeného N., tomuto ako bolo vyššie spomenuté aj odcudzil
mobilný telefón.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k presvedčeniu, že tomuto
obžalovanému ako hlavnému aktérovi tohto trestného činu je nevyhnutné uložiť najprísnejší trest a

to trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a to ako trest súhrnný. Pri určovaní tejto výmery súd
zohľadnil aj skutočnosť, že tento obžalovaný bol hodnotený ako základnou školou, ktorú navštevoval tak
aj samotným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately negatívne. Tohto obžalovaného
ako mladistvého páchateľa súd takisto zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Súčasne zrušil
aj výrok o treste rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12T 215/2013.

Obom obžalovaným ml. O. O. ako aj ml. A. O. rešpektujúc znenie ust. § 76 ods. 1 Tr. zákona súd uložil
aj ochranný dohľad. Vychádzajúc z výmery tohto ochranného dohľadu upraveného v ust. § 78 ods. 1 Tr.
zákona a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému ml. A. O.X. súd ukladal súhrnný trest a teda trest
za viac trestných činov, dospel súd k záveru, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť tento dohľad

v trvaní dvoch rokov a ml. O. O. na samej spodnej hranici v trvaní jedného roka.

Obžalovaný ml. O. Š. je Základnou školou v Z. hodnotený pozitívne, pričom v školskom roku
2013/2014 ukončil povinnú školskú dochádzku. Podľa správy uvedenej školy rodičia ml. obžalovaného
so školou spolupracujú, tento počas školskej dochádzky dosahoval dostatočné vyučovacie výsledky, na

vyučovacích hodinách spolupracoval a plnil si zverené úlohy. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že rodičia tohto mladistvého obžalovaného sú zapojení do menších
obecných služieb v obci a že vychovávajú len tohto jediného syna. Podľa ich vyjadrenia ml. obžalovaný
O. Š. dosahoval v škole slabší prospech, pričom opakoval ročník, avšak záškoláctva sa nedopúšťal. V
evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch správania však mladistvý obžalovaný nebol.

Z odpisu registra trestov ako aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov nevyplýva, že by bol
tento obžalovaný v minulosti súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, čo súd vyhodil ako
poľahčujúcuokolnosťvzmysleust.§36písm.j)Tr.zákona.Tomutoobžalovanémutotožneakoostatným
obžalovaným poľahčovalo, že sa k spáchaniu tejto trestnej činnosti priznal a túto oľutoval ( § 36 písm. l/

Tr. zákona ). Na strane obžalovaného pritom súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. §
37 Tr. zákona, keďže ani v prípade tohto ml. obžalovaného súd nemohol zohľadniť, že by na spáchanie
predmetnej trestnej činnosti zneužil maloletých páchateľov.

Opierajúc sa o výmeru trestu odňatia slobody pri obzvlášť závažnom zločine lúpeže podľa § 188 ods. 3

Tr. zákona, podľa ktorého páchateľovi tohto trestného činu možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní
od desiatich rokov do pätnástich rokov, s prihliadnutím na ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa
trestné sadzby trestu odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone u mladistvých znižujú na polovicu,
pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej
sadzby dva roky, tak základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal pri ukladaní trestu pohybovala v

rozpätí od dvoch rokov do siedmich rokov. Po úprave tejto sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona
tak bolo potrebné obžalovanému ml. O. Š. ukladať trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do
piatich rokov a štyroch mesiacov.

Zohľadniac charakter trestnej činnosti, za ktorú boli všetci traja obžalovaní stíhaní v posudzovanej

trestnej veci, by aj v prípade tohto ml. obžalovaného bolo dôvodné mu uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody. Súd však aj s prihliadnutím na ust. § 117 ods. 2 Tr. zákona dospel k záveru, že
takýto trest by v prípade tohto obžalovaného bol neprimerane prísny a že účel trestu u neho naplní aj
trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že na rozdiel odostatných dvoch obžalovaných, tento sa dosiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, keďže nebol ani
súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Zároveň súd zohľadnil, že uvedený mladistvý páchateľ
bol ako základnou školou tak aj orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately hodnotený

pozitívne. Uvedený obžalovaný pritom na rozdiel od ostatných obžalovaných žije vo vyhovujúcom
rodinnom prostredí, čo mal súd za preukázané správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov
nad Topľou. Súd tak dospel k záveru, že v prípade ponechania tohto mladistvého obžalovaného na
slobode dokáže uvedené výchovné prostredie na neho dostatočne vplývať tak, aby sa v budúcnosti
vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. Nemožno opomenúť ani vyjadrenie príslušného Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, podľa ktorého príkazy rodičov uvedený mladistvý
obžalovanývždyrešpektoval.Súdprihliadolajnazáveryznaleckéhodokazovaniazodborupsychológie,
podľa ktorého povahové vlastnosti mladistvého O. Š. sa so spáchaním skutku nezhodujú a svoju úlohu
pri jeho spáchaní zohrala aj zvýšená sugestibilita ( ovplyvniteľnosť ), potencovaná ebrietou ( opilosťou ).
V prípade obžalovaných ml. O. O. ako aj ml. A. O. sa podľa znalca PhDr. I. Č. povahové vlastnosti týchto
mladistvých obžalovaných zhodovali so spáchaným trestným činom čiastočne. Súd je toho názoru, že

práve z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody u tých dvoch mladistvých páchateľov,
nebude na obžalovaného ml. O. Š., ktorý sa doposiaľ do žiadneho rozporu so zákonom nedostal,
negatívne vplývané v smere páchania protiprávnej činnosti.

Z uvedeného dôvodu súd tomuto mladistvému obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere

troch rokov, výkon ktorého však podmienečne odložil s probačným dohľadom a zároveň za primeranú
považoval skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom na samej hornej hranici v
prípademladistvýchpáchateľovvtrvanítrochrokov.Obžalovanýpočastrvaniataktoustálenejskúšobnej
doby je povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadnej protiprávnej činnosti, v opačnom prípade súd
výkon takto odloženého trestu odňatia slobody premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na

posilnenie účelu tohto probačného dohľadu súd považoval za potrebné obžalovanému ml. O. Š. uložiť
obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s ostatnými spoluobžalovanými. Týmto obžalovaným
bol síce uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak vzhľadom na zákonom upravenú možnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vylúčiť, že obž. ml. O. O. a
ml. A. O. vykonajú uložený trest odňatia slobody ešte pred uplynutím takto určenej skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom obžalovaným ml. O. Š.. Vzhľadom na skutočnosť,
že poškodený V. N. v dôsledku konania obžalovaných nepochybne utrpel psychickú traumu, súd tomuto
obžalovanému zároveň uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému V. N. na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia tohto poškodeného. Súd dospel
k záveru, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému opatreniu. Všetky vyššie uvedené opatrenia podľa názoru súdu by tohto
obžalovaného mali odradiť od páchania akejkoľvek protiprávnej činnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

PoškodenýV.N.siriadneavčasvprípravnomkonaníuplatnilnároknanáhraduškodyvovýške2.415,00
eur, ktoré predstavovalo finančné vyjadrenie bodového ohodnotenia bolestného poškodeného v počte

150 bodov, na ktorej výške zotrval poškodený aj na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu súd
zaviazal všetkých troch obžalovaných na náhradu škody tomuto poškodenému vo výške 2.415,00,- eur
spoločne a nerozdielne.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu

škody pozostávajúcu z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému V. N.,
výšku týchto nákladov však táto poisťovňa nevyčíslila do skončenia vyšetrovania v predmetnej trestnej
veci. Nárok na náhradu škody konkretizovala až v konaní pred súdom, kedy si uplatnila tento nárok vo
výške 220,67 eur, na náhradu ktorej navrhla zaviazať obžalovaných. Vzhľadom na znenie ust. § 46 ods.
3 Tr. poriadku tak súd túto poškodenú zdravotnú poisťovňu s jej nárokom na náhradu škody nemohol

pripustiť na hlavné pojednávanie v zmysle ust. § 256 ods. 3, ods. 4 Tr. poriadku. Takýmto rozhodnutím
súduvšaknárokpoškodenejspoločnostinezanikáatentosimôžeuplatniťvobčiansko-právnomkonaní.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníod jehooznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba
oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto

porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.