Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203743
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:7115203743.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci

navrhovateľky: W.. I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XX, v konaní zastúpená: JUDr. Rastislav
Cestický, advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, proti odporcovi: MEDIAPRINT - KAPA
PRESSEGROSSO a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 137, o 3.285,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom, doručeným Okresnému súdu Košice I. dňa 17.02.2015, žiadala, aby
súd odporcu zaviazal zaplatením sumy 3.295,35 Eur titulom náhrady mzdy dôvodiac tým, že rozsudkom

Okresného súdu Košice I., sp. zn. 17Cpr 1/2012, zo dňa 20.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoPr 2/2013, zo dňa 22.01.2014, bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného
pomeru je neplatné a odporca bol zaviazaný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 100 % na
účet právneho zástupcu navrhovateľky. Odporca vyzval navrhovateľku k nástupu na výkon práce až
01.04.2014 o 06,00 hod., preto si navrhovateľka uplatňuje náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2012 do
31.03.2014, keďže za obdobie od 05.12.2011 od 30.09.2012 poberala nemocenskú dávku od Sociálnej
poisťovne. Právne svoj návrh odôvodnila ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keď odporca si

túto zákonnú povinnosť voči navrhovateľke nesplnil a náhradu mzdy nezaplatil, čím sa od 22.01.2014
dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu pokúsila o mimosúdne riešenie sporu, ale neúspešne.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne svojím podaním doručeným Okresnému súdu Košice I. dňa
24.03.2015 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že ho považuje za neoprávnený a odporujúci zákonu a
dobrým mravom. Upozornil súd na to, že počas konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru navrhovateľka argumentovala tým, že zo zdravotných dôvodov nebola schopná vykonávať
pridelenú prácu, čo v súdnom konaní doložila aj lekárskym posudkom odbornej lekárky MUDr. P.
Q. zo dňa 27.09.2012, na základe ktorého navrhovateľka z dôvodu chronického ochorenia chrbtice
žiadala o preradenie na inú prácu. Tento posudok bol navrhovateľkou predložený až v konaní o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a odporcovi počas trvania pracovného pomeru s
navrhovateľkou predložený nebol. Z tohto lekárskeho posudku je zrejmé, že navrhovateľka minimálne
od 27.09.2012 nebola zo zdravotných dôvodov schopná vykonávať prácu v zmysle jej pracovnej zmluvy

- roznos tlače a doručovanie poštových zásielok bez ohľadu na skutočnosť, v ktorej časti a akom
rozsiahlom rajóne by túto prácu mala vykonávať. Keď ju odporca vyzval na výkon práce dňa 01.04.2014
s tým, že jej bude pridelená práca v zmysle pracovnej zmluvy, ako reakciu navrhovateľka poslala
žiadosť o preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov, pričom predložila lekársky posudok zo dňa01.04.2014 MUDr. W. N., praktického lekára pre dospelých, spolu s posudkom odbornej lekárky MUDr.
P. Q. zo dňa 27.09.2012 s vyjadreniami, že sa navrhovateľke neodporúča práca dohodnutá v pracovnej
zmluve. Následne listom zo dňa 07.04.2014 navrhovateľka žiadala o vyjadrenie, akou formou bude s

ňou ukončený pracovný pomer zo zdravotných dôvodov; tento bol ukončený zmysle ustanovenia § 63
ods. 1 písm. c) Zákonníka práce výpoveďou zo zdravotných dôvodov ku dňu 31.07.2014 s vyplatením
odstupného podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď počas výpovednej doby
navrhovateľka žiadnu prácu pre odporcu nevykonávala, bola jej vyplácaná priemerná mesačná mzda
z obdobia pred nástupom na PN. Odporca je presvedčený, že navrhovateľka nebola schopná ani

ochotná vykonávať prácu pridelenú jej podľa pracovnej zmluvy, preto od zamestnávateľa nebolo možné
ani spravodlivé požadovať, aby navrhovateľku za daných okolnosti ďalej zamestnával, preto nemá
navrhovateľka nárok na poskytnutie náhrady mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: rozsudok
Okresného súdu Košice I., sp. zn. 17Cpr 1/2012, zo dňa 20.12.2012, rozsudok Krajského súdu v

Košiciach,sp.zn.11CoPr2/2013,zodňa22.01.2014,pracovná zmluvazodňa17.03.2008,jejdodatkom
č. 1 zo dňa 27.09.2012, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.12.2011, lekársky posudok
zo dňa 27.09.2012, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky zo dňa 05.12.2011 do
01.10.2012, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny stav

Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase neplatného okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 05.12.2011, t. j. zákon v znení účinnom do 31.12.2012; ak zamestnávateľ dal

zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť
mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný

pomer skončiť.
(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Skutkové a právne zhrnutie

V predmetnej právnej veci je nesporná existencia základu nároku na vyplatenie náhrady mzdy, daná
súdnym rozhodnutím Okresného súdu Košice I., sp. zn. 17Cpr 1/2012, zo dňa 20.12.2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoPr 2/2013, zo dňa 22.01.2014. V danom
prípade, keď zamestnávateľ - odporca so zamestnancom - navrhovateľkou neplatne skončil pracovný

pomer okamžite a navrhovateľka ako zamestnanec požiadala odporcu ako zamestnávateľa o ďalšie
zamestnávanie, čo v danom prípade urobila listom zo dňa 13.12.2011, mala by jej v zmysle citovaného
ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného ku dňu neplatného z okamžitého skončenia
pracovného pomeru patriť náhrada mzdy.

V danej súvislosti je potrebné poukázať na výnimku z tohto zákonného predpokladu, a to prípad,
ak zamestnanec nie je schopný alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa pracovnej zmluvy,
napríklad v období, keď je uznaný za práceneschopného, vtedy takýto zamestnanec nemá nárok naposkytnutie náhrady mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce (judikát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 90/1970).

V prípade navrhovateľky je zrejmé, že odo dňa neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru,
t. j. 05.12.2011, bola uznaná za práceneschopnú až do 30.09.2012, kedy poberala nemocenskú dávku
od Sociálnej poisťovne. Podľa priloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (č.l. 44) je
zrejmé, že táto u navrhovateľky trvala od 05.12.2011 a schopná práce bola od 01.10.2012, potvrdenie
bolo vystavené ošetrujúcou lekárkou navrhovateľky MUDr. W..

Navrhovateľka bola práceneschopná takmer 10 mesiacov, rovnako bola práceneschopnou aj
13.12.2011, kedy požiadala odporcu ako svojho zamestnávateľa, aby ju ďalej zamestnával. Ak
súd vychádza z tohto rozhodujúceho dátumu, t. j. od 13.12.2011, do ukončenia práceneschopnosti
navrhovateľky uplynulo rovnako viac ako deväť mesiacov. V zmysle citovaného ust. § 79 ods. 1
Zákonníka práce, náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa,

keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru v spojení s ust. §
79 ods. 2 citovaného zákona; ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. V rámci
týchto deviatich mesiacov, nasledujúcich po výzve navrhovateľky odporcovi, aby ju ďalej zamestnával,

preukázateľne poberala dávku nemocenského zabezpečenia. Súd preto dospel k záveru, že jej z tohto
dôvodu preto nevznikol nárok na vyplatenie náhrady mzdy v zmysle ust. § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce.

Súd na doplnenie uvádza, že navrhovateľka až v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
posudku predložila lekársky posudok odbornej lekárky MUDr. P. Q. zo dňa 27.09.2012, t. j. v čase trvania

jej práceneschopnosti, na základe ktorého navrhovateľka z dôvodu chronického ochorenia chrbtice
žiadala o preradenie na inú prácu; čím preukázala, že nebola v danom čase schopná zo zdravotných
dôvodov vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, preto by jej v takomto prípade i na ďalšie
obdobie od 27.09.2012 nárok na náhradu mzdy v zmysle ust § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce nevznikol.
Navrhovateľka predkladala odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi dôkazy o tom, že nespĺňa zdravotné

predpoklady na výkon svojej práce a jej zdravotný stav jej výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy
nedovoľuje, čím je preukázané aj pre účely tohto konania, že zdravotné predpoklady na riadny výkon
práce v zmysle pracovnej zmluvy nespĺňala počas celej rozhodnej doby od 13.12.2011 do 01.04.2014
(rozsudok NS ČR, sp. zn. 21Cdo 3573/2012, zo dňa 08.01.2014).

Z uvedených dôvodov súd preto jej návrh na zaplatenie náhrady mzdy v sume 3.285,35 Eur zamietol a
o náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju tento neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).