Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210000
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210000.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov
senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní
zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564,
protižalovanému:S.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.3,H.,ozaplatenie1.310,66euraspríslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júla 2015 č. k. 14C/749/2014-121
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §101 ods. 1, 120 ods. 1 OSP.
Uviedol, že dňa 05. 11. 2012 vykonali zamestnanci žalobcu kontrolu odberného miesta na adrese: Q., H.
(byt č. XB). O vykonanej kontrole bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona
o energetike, keď v protokole bolo konštatované, že odberné miesto bolo bez platne uzavretej zmluvy na
dodávkuelektriny.Tiežbolokonštatované,žebolsvojvoľnebezzmluvypripojenýelektromer,pričombola
registrovaná spotreba elektriny. O vykonanej kontrole bola vyhotovená fotodokumentácia. Na základe

výsledkov kontroly žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 3207785 zo dňa 06. 12. 2012 znejúcu na
sumu 1.310,66 eura s dátumom splatnosti 21. 12. 2012. Ako vyplynulo z výpisu z počítačového systému
žalobcuodbernémiesto:Q.3,H.,bytč.XBbolopripojenékodberuelektrickejenergienazákladezmluvy
uzavretej s odberateľom: V. N., Y. XX, H., pričom zmluvný vzťah trval v období od 10. 11. 2010
do 14. 03. 2011. Počnúc od 15. 03. 2011 do 28. 12. 2011 bola na predmetné odberné miesto uzavretá
zmluva so žalovaným. Počnúc od 29. 12. 2011 žalobca neevidoval existenciu zmluvného vzťahu pre

odber elektrickej energie. Ako vyplynulo z výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie H., výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, bytu č. 1B nachádzajúceho sa vo vchode č. X na prízemí bytového domu
súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 8782 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 je V. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, H., ktorý vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol
na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V-4230/10 dňa 03. 01. 2011. Žalobca v priebehu
konania v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, pričom pre prípad, že by súd nemal dostatočne

preukázaný uplatnený nárok navrhol doplniť dokazovanie výsluchom jeho zamestnancov, ktorí vykonali
predmetnú kontrolu a výsluchom V. N. ku skutočnosti, v akom vzťahu bol k žalovanému, na základe
akého titulu žalovaný užíval byt a v akom období. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že zistený neoprávnený odber elektrickej energie sa týkal nehnuteľnosti - bytu č. 1B nachádzajúceho
sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. 3. Z predloženého výpisu z LV č. XXXXX
pre katastrálne územie H. mal tiež preukázané, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na

základe kúpnej zmluvy, počnúc od 03. 01. 2011 je V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, H.. V
období od 15. 03. 2011 do 28. 12. 2011 bola v systéme žalobcu evidovaná zmluva o odbere uzavretásožalovaným.Potomtodátumežalobcaneevidovalplatneuzavretúzmluvunaodberelektrickejenergie.
Keďže neoprávnený odber elektrickej energie zistil žalobca dňa 05. 11. 2012, t.j. v čase takmer jeden
rok po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným, súd mal za to, že žalovaný nie je osobou pasívne

vecne legitimovanou v konaní, keďže žalobca ničím nepreukázal, že by žalovaný mal byť nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (či už titulom vlastníckeho vzťahu alebo titulom práva užívania a pod.). V
čase vykonanej kontroly bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený odber týkal, V. N., preto
mal súd za to, že práve vlastník nehnuteľnosti je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a tento mal
vystupovať ako žalovaný v konaní. Dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom v jeho písomnom

vyjadrení zo dňa 06. 07. 2015 (vykonanie dokazovania výsluchom zamestnancov žalobcu, ktorí vykonali
kontrolu a výsluchom V. N.) súd považoval za nadbytočné pre účely tohto konania, keď záver o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní by žalobca ani doplnením dokazovania
v navrhnutom smere vyvrátiť nedokázal. Podľa názoru súdu mal žalobca správne v konaní žalovať
vlastníka nehnuteľnosti, ktorý (pokiaľ existoval medzi ním a žalovaným nejaký záväzkovo-právny vzťah
(napr. nájomná zmluva) by bol následne oprávnený uplatňovať si nárok od žalovaného. Vychádzajúc z

uvedeného, súd, konštatujúc nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, žalobu voči
nemu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, hoci bol podľa výsledku konania plne úspešnou
stranou sporu, náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, domáhajúc sa
ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej
inštancie, že jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Prvoinštančný súd, napriek jeho explicitnej požiadavke vypočuť vlastníka bytu ako svedka,

tento dôkaz nevykonal, pričom stručne skonštatoval len to, že vykonať takýto dôkaz by bolo pre
účely tohto konania nadbytočné, keďže by to nič nezmenilo na absencii pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Odôvodnenie rozsudku si navzájom rozporuje, nakoľko na jednej strane súd nepovažoval
výsluch vlastníka bytu za potrebný, na druhej strane tvrdil, že on nepreukázal, že by žalovaný mal byť
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Takýto postup súdu je možné považovať za arbitrárny, keď na

jednej strane tvrdí, že určitú skutočnosť ako žalobca nepreukázal, na druhej strane jeho požiadavke na
vykonanie dôkazu na preukázanie tejto skutočnosti nevyhovie. Súd prvej inštancie mu týmto postupom
odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike, v zmysle ktorého je osobou zodpovednou za neoprávnený odber ten, kto elektrinu
odoberal. V predmetnom konaní je dôležité to, kto elektrinu na odbernom mieste odoberal a práve

ním navrhnutý výsluch svedka - vlastníka bytu je tým prostriedkom, ktorý môže na túto otázku dať
najrýchlejšie odpoveď. Taktiež namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Právnynázorsúdu,žepasívnelegitimovanýmbymalbyťvždylenvlastníknehnuteľnosti
je v priamom rozpore so zákonným znením skutkovej podstaty neoprávneného odberu, nakoľko podľa §
46 ods. 2 Zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný

nahradiť skutočne vzniknutú škodu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 501/2013 z
09. 08. 2013 a na to, že názor súdu o zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber
je v priamom rozpore s gramatickým znením zákonného vyjadrenia skutkovej podstaty neoprávneného
odberuatakýtovýkladnavyšepopieraúčelavýznamtohtoustanovenia.Nakoľkouskutočnenievýsluchu
vlastníka bytu považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, má za to, že súd prvej inštancie

argumentáciou obhajujúcou odmietnutie tohto dôkazu nesprávne právne posúdil vec, mal za zrejmé, že
došlo tiež k naplneniu dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením §
221 ods. 1 písm. h/ OSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav.Dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účinného do 30. 06. 2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo. V civilnom sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení
strán v občianskom sporovom konaní. Súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP, účinné do 30. 06. 2016 bolo odrazom princípu materiálnej pravdy,
t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav, čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti. Od tejto

úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp
formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou
sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd
sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraziba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa
kladie na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej
presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

15. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť
strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.
Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jeho neúspech v spore.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje

hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorý zo strán je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 23. 05. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.310,66 eura
s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05. 11. 2012 bola vykonaná

kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené odberné miesto
bez platne uzavretej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Bol zistený neoprávnený odber, o čom
bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia.
Neoprávneným odberom bola žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške 1.310,66 eura, na ktorú
sumu žalovanému vystavil dňa 06. 12. 2012 faktúru č. 3207785 s dátumom splatnosti dňa 21. 12. 2012.

Nakoľko žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, svojho nároku sa domáhal súdnou cestou.

17. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo
vzťahu k žalobcovi, ako i uviedol, že žalovaný nie je pasívne legitimovanou stranou tohto sporu. Takýto

záver súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažuje za správny a postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

18. Z obsahu spisu v danej veci je nesporné, že v priebehu konania žalobca navrhol vykonať

dokazovanie výsluchom svedka V. N., vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej ako na odbernom mieste
vznikol žalobcom tvrdený neoprávnený odber. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, napriek tomu
v napadnutom rozhodnutí konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu v časti preukázania
pasívnej legitimácie žalovaného. I napriek tomu, že z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú v konaní vykonané, rozhoduje súd, postupom súdu v danej veci, bolo

porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď práve o skutočnosť, na preukázanie ktorej
žalobca navrhol vykonať dokazovanie, oprel súd neunesenie jeho dôkazného bremena. Je potrebné
súhlasiť s názorom odvolateľa v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti odôvodnenia
protirečivé, keď na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje neunesenie dôkazného bremena žalobcu
a v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia udáva, že záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného by žalobca ani doplnením dokazovania v ním navrhnutom smere nedokázal vyvrátiť.

19. Odvolací súd ďalej udáva, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé,
o aký hmotnoprávny predpis a konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie oprel, keď súd v napadnutom rozhodnutí citoval len procesnoprávne ustanovenia §

101 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie ustálil záver o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a to bez toho, že by bolo zrejmé, v akej právnej úprave má tento
názor súdu svoj právny základ.

20. K uvedenému odvolací súd udáva, že v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004

Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Rovnako ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, účinné od
01. 09. 2012 (neoprávnený odber žalovaného mal podľa udania žalobcu trvať v čase od 29. 12. 2011
do 05. 11. 2012, teda i za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.) pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. S poukazom na zákonnú úpravu

vymedzenia subjektu povinného na úhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom, podľa názoru
odvolacieho súdu nie je možné ustáliť taký právny záver, že týmto subjektom musí byť vždy len vlastník
nehnuteľnosti, ako konštatoval súd prvej inštancie. Zákon pojednáva o subjekte, ktorý elektrinu odoberala týmto subjektom môže, ale i nemusí byť vlastník nehnuteľnosti, keď dôsledky vzniku neoprávneného
odberu, na základe objektívnej zodpovednosti, nesie ten, kto elektrinu odoberal.

21. Preto je potrebné konštatovať i to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a pre svoje
závery nemal dostatočne zistený skutkový stav. Uvedené bolo dôvodom i na postup odvolacieho súdu
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

22. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je dôvodné, keďže postupom súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako i súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, pričom nie je dôvodné vykonať toto
dokazovanie pred odvolacím súdom. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysleustanovenia§389ods.1písm.b/,c/CSPzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného

nároku z hľadiska aplikácie príslušných hmotnoprávnych noriem a v tomto smere vykonať žalobcom
navrhnuté dokazovanie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).