Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200672
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Žanety

P., nar. XX. M. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo 14. apríla 2016 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. apríla 2016 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
zo 17. marca 2016, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri zistenej 40 % miere je
zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku

čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a žiadala, aby bol jej zdravotný stav znova
prešetrený a aby jej bol priznaný invalidný dôchodok. Poukázala na to, že je chorá a preto nie je
schopná zapojiť sa do pracovného pomeru. Má problémy s chrbticou aj chronickú astmu bronchiale a
tiež psychické problémy. V dôsledku uvedeného je jej psychický aj fyzický výkon obmedzený. 2 6S d /
2 0 3 / 2 0 1 6 - 2 -

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a predložila výsledky z odborných
vyšetrení z roku 2017. Uviedla, že je chorá, žije s mamou, ktorá ju financuje a všetko za ňu musí robiť,
pretože sama nevládze.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu
písomného vyjadrenia zo 4. júla 2016. Zdôraznila, že ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu
navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a pokles jej pracovnej schopnosti bol
konštatovaný na úrovni, ktorá invaliditu nepodmieňuje. Posudkovo bola zhodnotená aj celková strata

sluchu tak, že uvedené ochorenie nepovažoval posudkový lekár za posudkovo významné.
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492
ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe podaného odvolania navrhovateľky,
ktoré bolo doručené odporkyni 12. mája 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa doterajšej právnej úpravy,

§ 250l ods. 1 O.s.p. Vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu a to so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s jej
zdravotnou dokumentáciou a s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnejpoisťovne a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto
ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického

záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale 2 6S d / 2 0 3 / 2 0 1 6 - 3 -

pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe

č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. kapitoly V., pol. 6, písm. a) možno
pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ľahkú mentálnu retardáciu, s IQ v rozpätí od 50-69, s
prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť, vyjadriť v rozpätí 40-60 %.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného

dôchodku od 28. júla 2013 žiadosťou zo 17. marca 2016. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom
v Rožňave. V posudku zo 17. marca 2016 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického
vyšetrenia navrhovateľky z ortopedického, pľúcneho, psychologického a ORL vyšetrenia z priebehu roku
2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ľahkú mentálnu retardáciu s dobrou sociálnou

prispôsobivosťousozaradenímpodkapitoluV.,pol.6,písm.a)prílohyč.4kzákonuosociálnompoistení
a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku
uviedol, že 21-ročná posudzovaná absolventka špeciálnej školy, ktorá vie čítať a písať a nikdy nikde
nepracovala, bola vyšetrená psychológom s celkovým dosiahnutým IQ na úrovni 66, čomu zodpovedná
dolná hranica možného percentuálneho rozpätia. Jej pridružené zdravotné ťažkosti a to ľahká zmiešaná

poruchasluchuobojstranne,juvenilnáidiopatickákyfoskoliózahrudníkovo-driekovejchrbticeaprevažne
alergická bronchiálna astma nedosahujú vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti, preto ich
nepovažoval za posudkovo významné.
Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne
zmenené ani po podaní jej odvolania, pretože nedoložila žiadne nové odborné lekárske nálezy, ktoré by

vyslovený posudkový záver menili, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle a nebola uznaná
invalidnou, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu
aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku z 23. júna 2016
vychádzal posudkový lekár z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z

doplneného audiometrického, pľúcneho, neurologického a psychologického vyšetrenia z priebehu roku
2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V
posudku doplnil, že na základe 2 6S d / 2 0 3 / 2 0 1 6 - 4 -

novo - predloženého psychologického vyšetrenia zo 14. júna 2016 bolo zistené, že vo vykonávaných

psychologických technikách sa prejavil slabý záujem a snaha o spoluprácu pri vypracovaní testov.
Psychologičkakonštatovalapoklesintelektovýchschopnostídopásmasubnormy,vnázorovejzložkelen
dopásmapodpriemeru.Podľapsychologickéhovyšetreniasaunavrhovateľkynejednáoľahkúmentálnu
retardáciu. Po vyšetrení chrbtice bolo konštatované jej mierne zakrivenie s uhlom podľa Cobba 12°, čo
je ľahké zakrivenie chrbtice bez poškodenia neuroštruktúr. Uvedené ochorenie nemá vplyv na výšku

miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rovnako ani ľahká zmiešaná porucha sluchu
a ľahká priedušková astma na alergickom podklade, ktoré sú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení hodnotené nízkym percentom zníženej pracovnej schopnosti poistenca. Priznaný percentuálny
pokles jej pracovnej schopnosti pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval za nadhodnotený,pretože podľa predloženého psychologického vyšetrenia uvedené zdravotné postihnutie nedosahuje ani
stupeň ľahkej mentálnej retardácie.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových

lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou

právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti

navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými

subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ich závažnosti a miery
funkčnej poruchy odporkyňa správne označila jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré s ohľadom
na zistené IQ v rozsahu 66 správne zaradila v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a správne
pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrila na dolnej hranici 2 6S d / 2 0 3 / 2 0 1 6 - 5 -

možného percentuálneho rozpätia a to v súvislosti s nameraným inteligenčným kvocientom ale aj v
súvislosti so slabým záujmom navrhovateľky o podanie výkonu a spoluprácu a jej celkovú pasivitu.
Správne nepovažoval za posudkovo významné jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože ani jedno
z nich nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Zlé držanie tela s

hyperkyfózou hrudnej chrbtice, ktorá nie je fixovaná a so zakrivením chrbtice 12° podľa Cobba
dosahuje max. 10 % pokles pracovnej schopnosti podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,
celková strata sluchu na úrovni 24,6 % dosahuje taktiež max. 10 % pokles pracovnej schopnosti,
ľahká, prevažne alergická bronchiálna astma s normálnou spirometriou nemá posudkový význam.
Uvedené ochorenia nemajú vplyv na výkon jej zamestnania podľa dosiahnutého vzdelania. Vyslovený

posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené neurologické, pneumologické a
otorinolaringologické nálezy na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, resp.
závažnejší stav jej zdravotných ťažkostí než ten, ktorý už bol posudkovo vyhodnotený. Aj novo -
predloženým neurologickým nálezom zo 4. decembra 2017 bola u navrhovateľky dokumentovaná
juvenilná idiopatická skolióza Th, L chrbtice bez vplyvu na postoj, s celkovou slabosťou a eutrofickým

svalstvom.Bolajejdoporučenáliečebnátelesnávýchova,vertebrogénnyrežimarehabilitácia,tiežliečba
myorelaxanciami, analgetikami, či vitamínmi skupiny B.
Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky so
záverom, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že aj jej duševné postihnutie bolo z hľadiska priznanej

percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti nadhodnotené, dospela odporkyňa k správnemu
právnemu záveru, že jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože ten je podmienený vznikom
invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľky zistená nebola. Správne preto napadnutým rozhodnutím jej
žiadosťopriznanieinvalidnéhodôchodkuzamietlaakrajskýsúdjejrozhodnutieakosúladnésozákonom
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľke, ktorá nebola v konaní pred súdom úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne, v dvoch vyhotoveniachprostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.