Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/33/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203193
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1208203193.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa:

N.. C. B., bytom T. XX, X., zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Námestie
Martina Benku 9, Bratislava, o zaplatenie 22 903,80 Eur (690 000,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške13278,67Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 8 % ročne od 19. 07. 2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 277,54 Eur
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 529,72 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa,

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 67,45 Eur, na účet Slovenskej
pošty, a.s., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 93,15 Eur, na účet Slovenskej
pošty, a.s., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11. 02. 2008 domáhal voči odporcovi v I. a II. rade (návrh pôvodne
smeroval aj voči spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s., so sídlom Priemyselná 1/a, Bratislava,
IČO: 35 865 491, ktorý v konaní vystupoval ako odporca v II. rade) zaplatenia sumy 690 000,- Sk
(22 903,80 Eur) s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatia, eventuálne určenia, že
navrhovateľ je v podiele 1/3 spoluvlastníkom osobného motorového vozidla Volkswagen Phaeton 3.0
B6 TDI 4-motion, číslo karosérie A., číslo motora X., rok výroby 2005 (ďalej len „vozidlo“). Navrhovateľ

si uplatnil náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcami ústne uzavreli Dohodu o spoločnom financovaní kúpnej ceny
vozidla (ďalej len „Dohoda“), pričom kúpna cena vozidla bola s predávajúcim dohodnutá v sume 2 090
000,- Sk (69 375,29 Eur). Na základe tejto dohody uzavreli odporcovia Zmluvu o finančnom leasingu,
ktorej predmetom bolo uvedené vozidlo. Odporca v II. rade, na základe zmluvy uhradil predávajúcemu
časť kúpnej ceny vozidla vo výške 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur). Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume

690 000,- Sk (22 903,80 Eur) uhradil v zmysle dohody účastníkov konania navrhovateľ. Vozidlo bolo
navrhovateľovi odporcom v I. rade pridelené ako predsedovi predstavenstva odporcu v I. rade. V zmysle
dohody mal navrhovateľ vzhľadom na poskytnuté finančné prostriedky právo požadovať alternatívne
buď odkúpenie vozidla alebo vrátenie uhradenej sumy. Oboje však odporcovia odmietli. Navrhovateľ siokrem vydania sumy 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 %
z istiny ročne od 14. 09. 20007 do zaplatenia.

K návrhu sa písomne vyjadrili odporcovia v I. a II. rade podaním zo dňa 14. 11. 2008. Uviedli, že
toho času je vlastníkom vozidla iba odporca v I. rade, a to na základe ukončenia Zmluvy o finančnom
leasingu zo dňa 09. 05. 2008. Odporca v I. rade odmieta, že by s navrhovateľom uzavrel Dohodu, tak
ako to tvrdí navrhovateľ, pričom jej uzatvorenie navrhovateľ nijako nepreukázal. Pravdou je, že odporca
v I. rade umožnil navrhovateľovi kúpu vozidla, ktorého hodnota bola vyššia ako hodnota prípustná v

zmysle internej smernice odporcu v I. rade, t. j. pre zamestnancov v riadiacich pozíciách 1 400 000,- Sk
(46 471,49 Eur), avšak za podmienky, že si doplatí časť kúpnej ceny vozidla, ktorá túto sumu prevyšuje.
Odporca v I. rade okrem samotnej obstarávacej ceny vozidla vo výške 1 400 000,- Sk (46 471,49
Eur) uhrádzal v období, keď navrhovateľ vozidlo používal ako jeho zamestnanec, aj náklady spojené s
vozidlom v celkovej výške 762 534,93 Sk (25 311,52 Eur). Bol to sám navrhovateľ, ktorý mal záujem
používať služobné motorové vozidlo, ktorého obstarávacia cena prevyšovala maximálnu hodnotu, ktorú

bol odporca v I. rade oprávnený poskytnúť na obstaranie služobného motorového vozidla, preto bol
povinný zaplatiť doplatok kúpnej ceny vo výške 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) z vlastných finančných
prostriedkov. Odporca v I. rade súhlasil, že po ukončení leasingu umožní navrhovateľovi odkúpiť vozidlo
za jeho zostatkovú hodnotu. K dohode o zostatkovej hodnote však nedošlo. V žiadnom prípade však
navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie sumy 690 000,- Sk (22 903,80 Eur). Odporca v I. rade preto

žiada návrh navrhovateľa zamietnuť aj voči odporcovi v I. rade.

Odporca v I. rade súdu oznámil, že vozidlo dňa 27. 10. 2008 odpredal spoločnosti Porsche Inter Auto
Slovakia, spol. s r. o.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 10. 2010, č. k. 16C/33/2008 - 194, a to tak, že konanie v časti
návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o určenie, že je spoluvlastníkom v podiele jednej tretiny osobného
motorového vozidla Volkswagen Phaeton zastavil. Odporcu v I. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
22 903,80 Eur, spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 19. 07. 2008 až do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v I. rade zamietol. Návrh navrhovateľa

voči odporcovi v II. rade súd zamietol v celom rozsahu. Odporcom v I. a II. rade náhradu trov konania
v časti, v ktorej bolo konanie zastavené nepriznal. Odporcu v I. rade je zaviazal nahradiť trovy konania
navrhovateľa vo výške 3 247,17 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľa
zaviazal zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania vo výške 2.828,59 Eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi v I. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 22.903,80 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.7.2008 do
zaplatenia, náhradu trov konania v sume 3.247,17 Eur a vo zvyšku návrh zamietol, podal včas odvolanie
odporca v I. rade (ďalej len „ odporca“).

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01. 10. 2010, č. k. 16C 33/2008 - 194,
vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.903,80 Eur spolu s 8 %
úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.07.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 3.247,17
Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie. V ostatných výrokoch rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní zostalo nepochybné,
že do dispozície odporcu ako nájomcu bolo dané predmetné motorové vozidlo dňa 10. 05. 2005 a
obratom pridelené ako služobné motorové vozidlo navrhovateľovi, ktoré nepretržite užíval do 13. 08.

2007 (teda aj opotreboval), že obstarávacia cena vozidla bola v sume 2.090.000,-- Sk, z ktorej sumy
navrhovateľ zo svojich prostriedkov poskytol sumu 690.000,-- Sk (rovnajúcu sa 1/3 obstarávacej ceny).
Je tiež nepochybné, že odporca neskôr ako výlučný vlastník daného vozidla toto predal tretej osobe
dňa 27. 10. 2008. Nebolo preukázané, a účastníci ani netvrdili, žeby počas užívania motorového vozidla
navrhovateľom boli na ňom vykonávané zmeny. Súd prvého stupňa zistený skutkový stav správne

právne posúdil podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého vznikla odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vzniknuté mu na základe prijatého plnenia
bez právneho dôvodu. Navrhovateľ bez právneho dôvodu investoval do cudzieho majetku - motorového
vozidla sumu 22.903,80 Eur bez toho, aby navrhovateľ ako investujúci mal na to právny dôvod.Zhodnocovať vec vo vlastníctve iného subjektu zo strany navrhovateľa k motorovému vozidlu nebolo
dôvodné, na takéto konanie navrhovateľa neoprávňovala ani všeobecná smernica “organizovanie
prevádzky a používanie motorových vozidiel v dcérskych spoločnostiach“, nakoľko nemohol navrhovateľ

s právnou istotou predpokladať, že motorové vozidlo mu bude reálne odpredané. Zo strany navrhovateľa
tak išlo o plnenie bez právneho dôvodu a ani vyššie uvedená smernica nezakladala navrhovateľovi
akýkoľvek nárok na odkúpenie motorového vozidla a už vôbec nie za cenu príslušenstva v sume
22.903,80 Eur (v navrhovateľom vynaloženej výške finančných prostriedkov na motorové vozidlo).
Nebola ani preukázaná skutočnosť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia,

žeby mala byť táto suma zálohou na budúcu kúpnu cenu motorového vozidla, resp. žeby mala byť
suma 22.903,80 Eur navrhovateľovi vrátená v plnej výške. Nároky navrhovateľa nie sú premlčané. Totiž
navrhovateľ investoval do cudzej veci s vedomím a súhlasom vlastníka, vec navrhovateľ sám nepretržite
užíval na plnenie služobných povinností až do 13. 08. 2007. Odvtedy začala plynúť premlčacia doba,
pretože až potom odporca v I. rade auto nepredal navrhovateľovi, hoci záujem auto kúpiť navrhovateľ
prejavil; návrh na súd navrhovateľ podal dňa 11. 02. 2008 v dvojročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. l

Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ďalej uviedol, že súd prvého stupňa ale pochybil v určení
sumy, v akej odporca získal na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie. Pre rozsah práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je určujúca skutočnosť, aká majetková ujma vznikla navrhovateľovi tak

ako rozhodol aj súd prvého stupňa, keď navrhovateľovi priznal sumu 22.903,80 Eur, ale aký majetkový
prospech získal odporca v okamihu jeho získania. Predmetom bezdôvodného obohatenia tak nemôže
byť hodnota prijatých finančných prostriedkov odporcom v sume 22.903,80 Eur, tak ako to vyplýva z
faktúry č. 6540000114, ale zhodnotenie, ktoré odporca získal, a to nie v čase prijatia sumy 22.903,80
Eur. Totiž auto bolo v dispozičnej sfére len navrhovateľa, ktorý ho užíval a opotreboval tak predmet

bezdôvodného obohatenia. Reálne zhodnotenie bolo v objektívnej sfére odporcu až v momente, kedy
takéto vozidlo prestal navrhovateľ užívať (13. 08. 2007). Je preto nevyhnuté, v prvom rade
za aktívnej účasti účastníkov konania, zistiť trhovú hodnotu motorového vozidla spolu s príslušenstvom
v okamihu ukončenia užívania motorového vozidla navrhovateľom. V prípade, že k dohode nedôjde,
vykoná dokazovanie znaleckým posudkom na jej určenie. Z nej 1/3 bude tvoriť bezdôvodné obohatenie

odporcu.

Súd v konaní ďalej pokračoval iba s odporcom Factoring Slovenskej sporiteľne a. s. (pôvodne
označenom ako odporca v 1. rade), nakoľko konanie vo vzťahu k odporcovi v 2. rade bolo právoplatne
skončené dňa 23. 11. 2010.

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra ku dňu 04. 12. 2014 v dôsledku zlúčenia odporcu sa
právnym nástupcom odporcu stala Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
IČO:00 151 0653.

Súdvykonaldokazovanieprednesomprávnychzástupcovúčastníkovkonania,výsluchomnavrhovateľa,
výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predávajúci spoločnosť AUTOCOMODEX TRNAVA, spol. s. r.
o. fakturovala odporcovi za vozidlo sumu 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur). Faktúra bol vyhotovená dňa

10. 05. 2005, splatná dňa 24. 05. 2005.

Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predávajúci spoločnosť AUTOCOMODEX TRNAVA spol. s.r.o.
fakturovalanavrhovateľovizasúčastivozidlasumu690000,-Sk(22903,80Eur).Faktúrabolvyhotovená
dňa 10. 05. 2005, splatná dňa 24. 05. 2005.

Z Potvrdenia spoločnosti AUROCOMODEX TRNAVA, spol. s.r.o. vyplýva, že faktúrou č. XXXXXXXXXX
boli navrhovateľovi fakturované súčasti motorového vozidla VOLKSWAGWN Phaetom 3.0V6 TDI 4-
Motion, t. j. vozidla, ktorého financovanie je predmetom tohto konania.

Z Detailu obratu na účte navrhovateľa vypláva, že navrhovateľ za nadštandardnú výbavu vozidla uhradil
sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) dňa 18. 05. 2005.Zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX zo dňa 10. 05. 2005 vyplýva, že odporca uzatvoril so
spoločnosťouLeasingSlovenskejsporiteľne,a.s.zmluvu,predmetomktorejboloposkytnutiefinančného
leasingu na predmet leasingu - vozidlo VOLKSWAGWN Phaetom 3.0V6 TDI 4-Motion. Obstarávacia

cena vozidla bola stanovená vo výške 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur).

Z listu T.. L. Ď. adresovaného odporcovi vyplýva, že navrhovateľ dňa 14. 09. 2007 vyzval odporcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) v lehote 3 dní odo dňa
doručenia listu. Navrhovateľ doručenie výzvy odporcovi súdu nepreukázal.

Z Dohody o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX vyplýva, že sa
navrhovateľ, odporca a spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne sa dohodli na postúpení leasingu
vozidla, pričom zmluva bola podpísaná len navrhovateľom a predmetnou spoločnosťou. Odporca, ako
nájomca vozidla, zmluvu nepodpísal.

Z Potvrdenia o ukončení zmluvy o finančnom leasingu vyplýva, že vozidla sa po odkúpení stalo výlučným
vlastníctvom odporcu . Potvrdenie bolo vyhotovené dňa 09. 05. 2008 prokuristom spoločnosti Leasing
Slovenskej sporiteľne, a. s.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že zostatková hodnota vozidla bola ku dňu 13. 12. 2007

určená znalcom vo výške 1 020 235,- Sk (33 865,60 Eur).

Z e-mailu zo dňa 07. 09. 2007 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že kúpna cena 800 000,-
Sk (26 555,14 Eur) je pre neho neakceptovateľná. Odporcovi za vozidlo ponúkol 640 000,- Sk (21
244,11 Eur). Inak žiadal vrátenie sumy, ktorú za súčasti motorového vozidla zaplatil, prípadne možnosť

demontáže týchto súčastí.

Z Kúpno-predajnej zmluvy č. XXXXXXXX vyplýva, že vozidlo bolo dňa 27. 10. 2008 (t. j. po začatí
konania) predané odporcom spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o. Kúpna cena vozidla
bola dohodnutá vo výške 450 000,- Sk (14 937,26 Eur).

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného N.. G. Y., L.., znalcom v odbore doprava cestná;
odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave; odhad hodnoty cestných vozidiel
vyplýva, že všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla Volkswagen Phaeton 3.0 B6 TDI 4-
motion, číslo karosérie A. predstavuje ku dňu 13.08.2007 čiastku vrátane DPH 39.836,- Eur.

Z výpovede svedkov N.. T. L. (bývalého gen. riaditeľa spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s.
a N.. P.Í. L. (bývalého člena predstavenstva Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s.) súd zistil skutočnosť,
že časť kúpnej ceny vozidla bola „prelízovaná“ a zvyšnú časť kúpnej ceny platil navrhovateľ.

Z výpovede svedka N.. X. L., ktorý mal na starosti poskytovanie právnych služieb pre odporcu súd zistil,
že mal vedomosť o uzavretí ústnej Dohody medzi navrhovateľom a p. Zemanom a Májom, ktorú mal
neskôr vyhotoviť v písomnej podobe. Písomnú formu dohody síce pripravoval, ale k podpisu nedošlo,
nakoľko bol navrhovateľ odvolaný z funkcie. Podľa tejto dohody mal odporca v I. rade odpredať po
skončení leasingu vozidlo navrhovateľovi a v prípade, že ho tento nekúpi, vrátiť mu zálohu 690 000,- Sk

(22 903,80 Eur). Navrhovateľ si toto právo uplatnil ale nebolo mu vyhovené. Uviedol, že sa o dohode
dozvedel od svojho nadriadeného p. Višňovského, ktorý ho aj poveril písomným vypracovaním dohody.
Pri uzatváraní ústnej dohody svedok osobne prítomný nebol.

Z výpovede svedka N.. Ľ. P. (bývalého finančného riaditeľa Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s.) vyplýva,

že spôsob financovania vozidla bol taký, že sumu 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur) hradil odporca
sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) hradil navrhovateľ. Navrhovateľ sa podieľal aj na úhrade nákladov
spojených s prevádzkou vozidla. Suma 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) mala slúžiť ako záloha na kúpnu
cenu vozidla pri jeho odkúpení navrhovateľom. Pri uzatváraní ústnej dohody a dojednávaní podrobných
podmienok svedok prítomný nebol.

Z výpovede svedka N.. C. U. (bývalého predsedu dozornej rady odporcu a člena predstavenstva
Slovenskej sporiteľne, a. s.) vyplýva, že na niektorom z pracovných stretnutí, prišiel navrhovateľ s
požiadavkou, že chce mať ako manager vozidlo zrejme značky Volkswagen Phaeton. Toto vozidlo malostáť viac ako bol finančný limit pre managerské vozidlá, ale bolo na úrovni vozidiel, ktoré manageri
používali. Navrhovateľ uviedol, že rozdiel kúpnej ceny uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Voči
tomuto návrhu svedok nemal žiadne výhrady, avšak či bolo prijaté nejaké rozhodnutie na úrovni orgánov,

to si nepamätá, nakoľko nedisponuje s listinnými podkladmi. Nevie ani uviesť, či mal odporca určené
nejaké pravidlá pre situáciu, keď niekto uhradí z vlastných prostriedkov časť kúpnej ceny majetku, ktorý
patrí spoločnosti. Podľa neho je to vec toho, kto finančné prostriedky poskytne, aby si to ošetril. Bolo
štandardné, že pokiaľ odchádzali pracovníci zo spoločnosti a mali tam auto, alebo nejaký majetok, ktorý
používali, napr. notebook, mobil a pod., bolo im umožnené, aby si ho odkúpili z nejakej hodnoty, ktorá

bola stanovená buď znalcom, alebo to bola účtovná hodnota veci. O prípade, že by na nákup veci
boli poskytnuté aj vlastné finančné prostriedky pracovníka nevie, ani sa s tým reálne pri výkone svojej
činnosti nestretol.

Z výpovede svedka N.. T. Z. (bývalého riaditeľa úseku majetkovej účasti a člena predstavenstva
odporcu ) vyplýva, že sa na neho obrátil navrhovateľ s tým, že chce ako manager vozidlo, ktorého

hodnota bola nad limit určený v smernici o prevádzke motorových vozidiel v dcérskych spoločnostiach.
Nakoľko nebol kompetentný o tom rozhodnúť odkázal navrhovateľa na odporcu. Keďže vozidlo bolo
kúpené usudzuje, že navrhovateľ súhlas na kúpu vozidla dostal. Pokiaľ bola suma vozidla vyššia než
stanovený limit, tak rozdiel asi navrhovateľ zaplatil z vlastných peňazí. Žiadne ďalšie okolnosti tejto veci,
ani ďalšie dohody mu nie sú známe. V tejto veci ho navrhovateľ kontaktoval aj neskôr s tým, že má

záujem o odkúpenie vozidla. Do úvahy pripadali dve možnosti riešenia, a to buď, že navrhovateľ bude
pokračovať v leasingu, alebo že si navrhovateľ auto odkúpi. Navrhovateľovi nikdy nedal a ani nemohol
dať súhlas, že v prípade, ak mu vozidlo nebude odpredané, bude mu vrátená ním poskytnutá plná suma
na nákup vozidla.

Z čestného prehlásenia N.. Š. T. vyplýva, že ako člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a.s. súhlasil
s udelením výnimky z vnútornej smernice odporcu , na základe ktorej bol daný súhlas s návrhom
navrhovateľa na kúpu predmetného motorového vozidla. Tento súhlas bol daný len s podmienkou
spolufinancovania zo strany navrhovateľa, a to vo výške presahujúcej maximálny limit stanovený
smernicou, s tým, že odporca uhradí za motorové vozidlo 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur) a navrhovateľ

sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur). Predmetom výnimky nebola žiadna dohoda o spôsobe vzájomného
vyporiadania sa navrhovateľa a odporcu v prípade, že odporca neodpredá vozidlo navrhovateľovi. Ďalej
uviedol, že nikdy nesúhlasil s tým, že by suma 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) mala byť zálohou na budúcu
kúpnu cenu vozidla, ktorá by mala byť v prípade, že vozidlo nebude navrhovateľovi odpredané, vrátená
v plnej výške. Vzájomné práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu neboli nijako upravené. Popiera,

že by zadal úlohu na vypracovanie písomnej dohody, tak ako to tvrdí navrhovateľ, a ani nemá vedomosť
o tom, že by to urobil ďalší člen dozornej rady odporcu N.. U.. Schválenie takejto dohody bolo výlučne
v kompetencii dozornej rady odporcu v I. rade, ktorá dohodu s takýmto obsahom nikdy neuzavrela.

Z výpovede svedka T. P. (bývalého šéfa sekcie podpory produktov v Slovenskej sporiteľni, a. s.) vyplýva,

že nemá vedomosť o existencii ani písomnej ani ústnej dohody týkajúcej sa predmetného motorového
vozidla. Nepamätá sa, že by bol pána Pecha, ktorý bol jeho podriadeným o takejto údajnej ústnej dohode
informoval, ani si nepamätá, že by bol dal pokyn vypracovať takú dohodu písomne. Keďže právnici mali
vo firme veľkú autonómiu, nie je vylúčené, že vypracovávali zmluvy a dokumenty aj bez jeho vedomia,
ako ich priameho nadriadeného.

Navrhovateľ k veci v priebehu konania uviedol, že u odporcu pracoval ako generálny riaditeľ a predseda
predstavenstva, pričom limit na kúpu motorového vozidla pre túto pracovnú pozíciu bol 1 400 000,-
Sk (46 471,49 Eur). Na návrh navrhovateľa bolo zakúpené motorové vozidlo za vyššiu obstarávaciu
cenu, pričom 1 400 000,- Sk (46 471,49 Eur) hradil odporca a sumu 690 000,- Sk (22 903,80 Eur)

navrhovateľ z vlastných finančných prostriedkov. Zároveň bolo dohodnuté, že vozidlo mu po skončení
leasingu bude prednostne ponúknuté na predaj. Po odchode z funkcie mu bolo ponúknuté pokračovanie
v leasingu, z neznámych príčin však odporca zmluvu o postúpení leasingu nepodpísal. Po ukončení
leasingu navrhovateľ odporcu požiadal o odkúpenie vozidla za cenu 640 000,- Sk (21 244,11 Eur), na čo
odporca nereagoval. Neskôr sa navrhovateľ dozvedel, že vozidlo odporca odpredal tretiemu subjektu.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa k veci ďalej uviedol, že Dohoda bola ústna a mala sa
dodatočne vyhotoviť aj písomne. Z dôvodov na strane odporcu k jej písomnému vyhotoveniu nedošlo,
čo však nemá vplyv na jej platnosť.V priebehu konania právny zástupca odporcu zotrval na písomnom vyjadrení k návrhu. Uviedol, že
medzi navrhovateľom a odporcami nikdy nebola uzatvorená dohoda o tom, že navrhovateľovi bude

vrátená plná cena súčastí, ktoré boli do vozidla zakúpené, ani dohoda o tom, že by odporca nadobudol
vlastnícke právo k vozidlu bez súčastí, ktoré zaplatil navrhovateľ. Navrhovateľ sa nikdy nemal stať
vlastníkom predmetných súčastí, nakoľko vozidlo by bez týchto súčastí nebolo schopné prevádzky. Dve
faktúry boli predávajúcim vystavené len z dôvodu, aby sa obišli interné predpisy odporcu a vozidlo
mohlo byť zakúpené. Odporca nepopiera zaplatenie sumy 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) navrhovateľom.

Nikdy sa však nedohodli, že navrhovateľovi bude vrátená plná suma, ktorú za vozidlo uhradil. Dohoda
bola uzavretá len v časti udelenia výnimky na nákup motorového vozidla a spôsobu spolufinancovania.
Má za to, že navrhovateľ má nárok na alikvotnú časť reálnej hodnoty vozidla v tomto čase, pričom treba
zohľadniť i náklady vynaložené odporcom na prevádzku vozidla. Odporca nepopiera spoluvlastnícke
právo navrhovateľa k vozidlu. Vozidlo odporca ako 2/3 vlastník v priebehu konania predal. Po obdŕžaní
kúpnej ceny za predaj vozidla však navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi neplnil, nakoľko v tom čase už

bol vedený súdny spor.

Navrhovateľ po čiastočnom zrušení rozsudku žiadal vypočuť svedkov pána J., W. a W., ktorí by sa
mali vyjadriť, že vozidlo neužíval len navrhovateľ, a preto nemohlo dôjsť k amortizácii iba konaním
navrhovateľa. Tvrdil, že navrhovateľ používal motorové vozidlo v prospech odporcu, a preto nedošlo k

jeho amortizácii na jeho úkor.

Odporca po čiastočnom zrušení rozsudku trval na tom, že nárok navrhovateľa je premlčaný a že vo veci
nie je pasívne vecne legitimovaný. a opätovne namietal nedôveryhodnosť svedkov L. a P..

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu 19.07.2008) výška úrokov z omeškania je

dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie dospel zrušujúce uznesenie
odvolacieho súdu súd k záveru, že návrh navrhovateľa voči odporcovi je čiastočne dôvodný.

Argumentácia odporcu, ktorý nesúhlasí so závermi odvolacieho súdu ohľadne plynutia premlčacej
lehoty, pasívnej vecnej legitimácie odporcu ,ktoré vyplývajú najmä z jeho písomných vyjadrení zo dňa
26.03.2015 ( čl.358-373), ako aj právneho zástupcu odporcu na pojednávaniach po zrušení rozhodnutiaodvolacím súdom sú právne irelevantné, nakoľko prvostupňový súd je v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozhodnutí jasne a bez pochybností
vyslovil pre prvostupňový súd záväzný právny záver v otázkach: 1) že navrhovateľovi svedčí voči

odporcovi nárok na bezdôvodné obohatenie a to plnením bez právneho dôvodu investíciou do cudzej
veci, 2) že premlčacia lehota začala plynúť dňa 13.08.212, 3) že nárok navrhovateľa voči odporcovi
nie je premlčaný, 4) a pre prípad, ak sa účastníci nedohodnú ,vyslovil názor aj v otázke postupu pri
určení základu pri výpočte bezdôvodného obohatenia, pričom toto navrhovateľovi svedčí vo výške 1/3
takto zisteného základu.

Ako vyplýva z obsahu vyššie uvedeného, krajský súd nielenže ničím nespochybnil pasívnu vecnú
legitimáciu odporcu, ale odporcu považoval za vecne legitimovaný subjekt. Súd ďalej v tejto súvislosti
uvádza, že odporcom tvrdená nedôveryhodnosť svedkov P. a N.. L., ktorú namietal už aj v odvolaní)
nie je takou skutočnosťou, ktorá by menila skutkový stav o pasívnej vecnej legitimácii odporcu do takej
miery, že by právny názor Krajského súdu o pasívnej vecnej legitimácii odporcu neobstál.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca sa na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatil, keď navrhovateľ plnil a odporca prijal plnenie vo výške 690.000,- Sk (22.903,80
Eur) bez právneho dôvodu. Nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný .
Premlčacia doba začala plynúť odo dňa 13. 08. 2007, pretože až potom odporca nepredal auto

navrhovateľovi hoci tento prejavil o kúpu záujem. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 11. 02. 2008 teda
v dvojročnej premlčacej dobe.

Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na názor odvolacieho súdu,
podľa ktorého pre obsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je určujúca skutočnosť, aká

majetková ujma vznikla navrhovateľovi, ale aký majetkový prospech získal odporca v okamihu jeho
získania. Predmetom bezdôvodného obohatenie je preto zhodnotenie, ktoré odporca získal v momente,
keď navrhovateľ prestal uvedené motorové vozidlo užívať

Nakoľko nedošlo k dohode účastníkov, súd zisťoval nariadeným znaleckým dokazovaním výšku trhovej

hodnoty motorového vozidla v rozhodnom čase a z nej je bezdôvodným obohatením odporcu 1/3
takto určenej hodnoty motorového vozidla. Zo znaleckého posudku vykonanom v konaní č. 32/2015
vyplýva, že všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu 13. 08. 2007 bola vo výške 39 836,-
Eur, ktorú odporca ničím nespochybnil. Súd preto priznal navrhovateľovi voči odporcovi 1/3 p takto
zistenej hodnoty motorového vozidla, ktorá je aj výškou bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor

navrhovateľa .t.j. sumu 13 278,67 Eur.

Čo sa týka dôkazov navrhnutých navrhovateľom (vypočutie svedkov J., W. a W. ohľadne amortizácie
motorového vozidla) súd toto považoval za neúčelné, nakoľko v zmysle záveru krajského súdu
nie je podstatné koľko zamestnancov vozidlo užívalo. t. j. kto ho reálne užíval, ale aká bola reálna

amortizácia vozidla vo vlastníctve odporcu k určitému dňu. Ide o faktický stav amortizácie vozidla, pre
ktorý je irelevantné kto a koľko osôb ho užívalo. Amortizácia prestavuje objektívnu kategóriu morálneho
opotrebenia vozidla k určitému času.

Súd opätovne uvádza, že pokiaľ ide o námietky odporcu k premlčaniu a pasívnej legitimácie odporcu

v konaní, krajský súd ničím nespochybnil pasívnu vecnú legitimáciu odporcu. práve naopak, uviedol,
že išlo o bezdôvodné obohatenie odporcu, nárok nie je premlčaný a uviedol aj spôsob akým má
prvostupňový súd zistiť jeho výšku.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Navrhovateľ si v konaní okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia
a to odo dňa 14.09.2007, t. j. odo dňa kedy odporcu vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Nakoľko navrhovateľ súdu doručenie účinnej výzvy na splnenie dlhu nepreukázal, súd navrhovateľovi

priznal úroky z omeškania vo výške 8 % z istiny ročne odo dňa 19.07.2008 do zaplatenia, t. j. odo dňa
nasledujúceho po dni kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania. Hoci by k tomuto dňu
navrhovateľovi prislúchali úroky z omeškania vo výške 8,5 % istiny ročne, súd nemohol navrhovateľovipriznať úroky vyššie než si sám uplatnil, nakoľko je jeho návrhom viazaný. Vo zvyšku súd návrh
navrhovateľa voči odporcovi v časti príslušenstva zamietol.

O trovách konania v časti rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech vo výške 16 % (pomer úspechu
navrhovateľa 58 % k pomeru úspechu odporcu 42 %) priznal náhradu trov konania 277,54 Eur za
zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania 219,84 Eur (16 % z 1 374,- Eur) a za znalečné za
vypracovanie znaleckého posudku 57,70 Eur (16 % z 360,60 Eur) a náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 529,72 Eur (16 % z 3.310,76 Eur), ktoré pozostávajú z:

A. Trovy konania (prvostupňového aj odvolacieho):

1. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 10. 02. 2008 podľa § 14 ods. 1 písm. c), vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

2. odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 02. 07. 2010 podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej
vyhlášky, účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

3. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 02. 07. 2010 podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky,

účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

4. odmena za účasť na pojednávaní dňa 01. 10. 2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky,
účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

5. odmena za písomné podanie na súd zo dňa 09. 12. 2010 - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 1
písm. b), citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

6. odmena za účasť na pojednávaní dňa 02. 07. 2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky,
účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

7. odmena za účasť na pojednávaní dňa 20. 05. 2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky,
účinnej v čase vykonania úkonu, je 386,74 Eur,

Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 51,79 Eur (1 x 6,33 Eur, 4 x 7,21 + 1 x 8,04 Eur

+ 1 x 8,58 Eur).

Trovy právneho zastúpenia (prvostupňového aj odvolacieho konania) sú spolu 3.310,76 Eur (odmena
2.707,18 Eur plus režijný paušál 51,79 Eur plus 20% DPH z odmeny a náhrady RP 551,79 Eur).

Súd uznesením zo dňa 21. 01. 2016, č. k. 16C/33/2008 - 417 určil znalcovi N.. G. Y., L.. znalečné v
celkovej výške 360,60 Eur, pričom znalečné vo výške 160,60 Eur bolo znalcovi vyplatené zo štátnych
finančných prostriedkov. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom
konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V súlade s vyššie uvedeným a citovaným zákonným
ustanovením zaviazal súd navrhovateľa na náhradu trov konania štátu vo výške jeho neúspechu 42 %

(67,45 Eur) a odporcu na náhradu trov konania štátu vo výške jeho neúspechu 58 % (93,15 Eur) tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.