Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215204534
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3215204534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: S. U. s.r.o., so sídlom X., T. B.
XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. O. Y., advokátkou so sídlom X., T. 9, pobočka X. B. XX, X.,
proti žalovanému: X. W., bytom L. XX, o zaplatenie 2.877,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. októbra 2016, č. k. 5C/296/2015-71,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s
poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do
31.10.2015 - ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že v prejednávanej veci nebola preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu a z tohto
dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd uviedol, že banka poskytla žalovanému spotrebiteľský

úver v sume 4 700 eur na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.04.2011, ktorý žalovaný
nesplatil. Banka mohla svoju pohľadávku z úverovej zmluvy v zmysle zákona o bankách postúpiť inému
subjektu iba v prípade, že postupovaná pohľadávka je už splatnou, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. V konaní nemal súd preukázané splnenie všetkých uvedených
zákonných predpokladov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol žalovaný v omeškaní viac

ako 90 kalendárnych dní aj po výzve banky, pričom nebola preukázaná ani výzva banky predchádzajúca
postúpeniu. V nadväznosti na konečnú splatnosť úveru, ktorá mala podľa zmluvy nastať dňa 20.08.2017,
nemohol byť úver v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky splatným. Žalobca nepredložil
a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by banka pred postúpením pohľadávky vyzývala žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy a zároveň, že by bol žalovaný v omeškaní aj po tejto výzve o viac ako 90
dní. Súd ďalej uviedol, že zmluvu o postúpení banka uzatvorila pred termínom konečnej splatnosti
pohľadávky a keďže predpoklad splatnosti celej pohľadávky nebol splnený, nemohla byť táto platne

postúpená bankou žalobcovi. Súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému
za neplatnú a žalobca preto nebol v spore aktívne vecne legitimovaným. Na takomto závere súdu nič
nemení ani oznámenie pôvodného veriteľa dlžníkovi o tom, že postúpil pohľadávku žalobcovi, pretože
takéto oznámenie nemožno považovať za relevantné a vychádzať z neho tak, ako to vyplýva z rozsudkuNS SR sp. zn. 4 Obo 210/01, keď z ďalších dôkazov nie je preukázané, že pohľadávka bola splatnou,
resp. je preukázané, že splatnou v celosti nebola. Súd dodal, že z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami, a to najmä skutočnou výškou

pohľadávky. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
a v spore plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,

a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Zdôraznil, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď v danej veci bol súdu ako dôkaz spolu so žalobou
doručený list - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.03.2015 spolu s neprevzatou
zásielkoužalovaným.Bankatedavyzvalažalovanéhonaúhradupohľadávkyakeďžepohľadávka banky
bola na žalobcu postúpená dňa 27.03.2015, banka žalovaného vyzvala písomnou výzvou na úhradu
pohľadávky ešte pred postúpením pohľadávky. K odôvodneniu rozsudku v časti, v ktorej súd konštatoval,

že „v nadväznosti na konečnú splatnosť úveru, ktorá mala podľa zmluvy nastať 20.08.2017,
nemohol byť úver v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky splatným; zmluvu o postúpení
banka uzatvorila pred termínom konečnej splatnosti pohľadávky a keďže predpoklad splatnosti celej
pohľadávky nebol splnený, nemohla byť táto platne postúpená bankou žalobcovi“ žalobca uviedol, že
aj v tomto prípade súd nevykonal navrhnuté dôkazy, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže on predložil súdu s podaním zo dňa 18.04.2016 ako dôkaz
výpis z účtu žalovaného. Z výpisu vyplývajú jednotlivé úhrady žalovaného, pričom poslednú úhradu
vykonal žalovaný dňa 20.06.2014 a banka dňa 02.03.2015 úver zosplatnila. Úver bol teda v čase
postúpenia už splatný. Má za to, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2015 je platná a preto
aj návrh na schválenie súdneho zmieru nie je v rozpore s právnymi predpismi. Žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a schválil súdny zmier, ktorým bude žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 3 839,42 eur v 36 mesačných splátkach po 102,72 eur, splatných 15. dňa od
nasledujúceho mesiaca.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu U. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2015, a
to v náväznosti na ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

6. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi - ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.

7. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je: 1) splatná
(dospelésplátky),atozapredpokladu2)písomnejvýzvypotom,čobolklientbankynepretržitedlhšieako
90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že
výzva banky (U.) na zaplatenie celej pohľadávky, označená ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“ zo dňa 05.03.2015 nebola žalovanému riadne doručená. Pritom dňa 27.03.2015 došlo k
podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi bankou (U.) a žalobcom, ktorá skutočnosť mala

byť žalovanému oznamovaná listom zo dňa 07.04.2015. Avšak ani doručenie tohto listu žalovanému
žalobca v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Z uvedeného nepochybne
vyplýva, že od výzvy žalovaného bankou do postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi neuplynulo
90 kalendárnych dní. Tým neboli splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.Na základe týchto skutočností preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky bankou žalobcovi a potom žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný. S
poukazom na tento vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej

legitimácie na strane žalobcu odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami zo strany žalobcu k meritu veci.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a mal by
preto nárok na ich náhradu. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich
náhrada nebola priznaná.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).