Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213499
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214213499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
QuantumCredit,a.s.,sosídlomBratislava,Tomášikova23/C,IČO:47248980,zastúpenýPERSPECTA
Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: J. B., nar. XX.
XX.XXXX,trvalebytomS.,ozaplatenie769,81euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku

Okresného súdu Komárno zo dňa 7. novembra 2016 č. k. 14C/795/2014-62 v jeho zamietajúcom výroku
a vo výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 57,83 eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 14.
07. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 53,18 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 25,78 eura od 14. 08. 2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 27,40 eura od 14. 09. 2011 do zaplatenia a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ust. § 5 a § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 -

4, § 53 ods. 1, 5, § 544 ods. 1 až 3, § 517, § 100 ods. 1, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, ako aj §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil prvoinštančný súd ten právny záver, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol dňa 02. 06. 2011 záväzkovo-právny vzťah titulom
zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat a zmluvy o nájme koncového zariadenia. Zmluva bola uzavretá
v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a na základe tejto právny predchodca
žalobcu žalovanej skutočne poskytol plnenie spojené so službou Magio Sat a žalovaná túto službu aj

využívala, avšak cenu za služby poskytnuté v období od júna do augusta 2011 celkove vyúčtované vo
výške 111,01 eura neuhradila. Vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr, aplikujúc ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. súd žalobu v časti uplatneného nároku z titulu dlžnej sumy vo výške 57,83
eura vyúčtovanej faktúrou č. 8728988781 zamietol, pretože táto dlžná suma sa stala splatnou dňa 13.
07. 2011, pričom žaloba bola zo strany žalobcu podaná dňa 14. 04. 2014, t.j. jeden deň po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby. Vo zvyšnej časti ohľadne dlžnej sumy titulom neuhradených služieb vo výške

53,18 eura, keď žalovaná dôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti nenamietala, súd žalobe v tejto
časti vyhovel. Žalovanú tiež zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých vyúčtovaných súm,
počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd konštatuje, že nárok v časti o zaplatenie úrokuz omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 658,80 eura s

príslušenstvom, súd žalobu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú a túto zamietol. Žalobca svoj
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat a nájme
koncového zariadenia, ktorá zmluva je s ohľadom na charakter zmluvných strán a poskytnutého
plnenia zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd preskúmaním zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

zistil, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná ako spotrebiteľ v žiadnom
prípade nemohla (predovšetkým, čo do ustanovenia o zmluvnej pokute) nijako ovplyvniť. Dojednania
o zmluvnej pokute v časti pokuty v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatých zariadení
a to Magio Box (dohodnutá vo výške 150 eur) a diaľkového ovládača k Magio Boxu (dohodnutá
vo výške 20 eur) a tiež dojednanie o zmluvnej pokute v prípade nedodržania doby viazanosti
(dohodnutej vo výške 199 eur) preto považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, keď zo strany

žalobcu nebolo v konaní ničím preukázané, že takéto zmluvné podmienky boli dojednané individuálne.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi (v tomto prípade
jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty súd
považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto, že
toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo

zmluvyaniinýmhľadiskomneodstupňujevýškuzmluvnejpokuty(napr.výškounedoplatkuzaposkytnuté
služby), ale od žalovanej, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností
v období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv
bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou použitý štandardný formulár s vopred určenými
podmienkami a obsahom, ktoré žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť, mohla ich len prijať,

inak by s ňou právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvu neuzavrel. Súd tiež poukazuje na
to, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ používa nevýrazné, malé písmo na predtlači zmluvy
o poskytovaní služby Magio Sat a nájme koncového zariadenia, pričom ide o obsahovo rozsiahly
text, s ktorým podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania o zmluvnej pokute

sú neprijateľnou podmienkou, a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného
dojednania právnemu predchodcovi žalobcu, a teda ani žalobcovi, nevznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako nedôvodnú
zamietol. Pokiaľ ide o zvyšný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty (titulom pokuty za kartu

1MQX4G5 vo výške 2 x 19,95 eura a pokuty za ostatné príslušenstvo 1MQX4G5Z vo výške 2 x 29,95
eura), žalobca v tom smere, že by medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou došlo k takémuto
dojednaniu, neuniesol dôkazné bremeno, keď dôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti nepreukázal.
Preto súd v tejto časti uplatneného nároku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §
255 ods. 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku do sumy 57,83 eura s príslušenstvom
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v
tejto časti tak, že odvolací súd zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 57,83 eura s príslušenstvom.
Namietal, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, pokiaľ mu nebol priznaný nárok z faktúry č.

8728988781, splatnej dňa 13. 07. 2011 v sume 57,83 eura s príslušenstvom. Poukázal na ust. § 101
OZ, ktorá stanovuje, že premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Právo sa mohlo vykonať po prvý raz v danom prípade po tom, čo uplynula lehota splatnosti,
teda po tom, čo sa dlžník dostal do omeškania. Splatnosť faktúry bola dňa 13. 07. 2011, a preto v tento
deň dlžník mal možnosť naposledy zaplatiť faktúru ešte v lehote splatnosti. Nasledujúci deň, t. j. 14. 07.

2011 došlo k porušeniu povinnosti zaplatiť faktúru v lehote splatnosti a dlžník sa dostal do omeškania. V
zmysle § 122 odsek 1 OZ bol tento deň prvým dňom, kedy mohol veriteľ svoje právo uplatniť na súde a až
od tohto dňa mu začala bežať 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie konkrétneho peňažného nároku
v súdnom konaní. V danom prípade počiatok premlčacej doby začal plynúť 14. 07. 2011 a premlčacia
doba uplynula 14. 07. 2014. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 14. 07. 2014, z uvedeného vyplýva,

že právo na zaplatenie uvedenej faktúry bolo na súde uplatnené včas. Zároveň navrhol, aby žalovaná
bola zaviazaná k úhrade trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v alikvotnej časti.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej zamietajúcej časti podľa § 379 a § 380 CSP, keď bol viazaný obsahom odvolania, ako aj

odvolacími dôvodmi a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho zamietajúcej časti do sumy 57,83 eura s príslušenstvom je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Z obsahu spisu je nesporné, že dňa 02. 06. 2011 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Slovak
Telekom, a. s. Zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, predmetom ktorej bolo poskytovanie programu

služieb satelitnej televízie Magio - program Magio Sat - klasik. Zmluvné strany sa dohodli na dobe
viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná k tejto službe obdržala Magio Sat Box bez HDD a boli jej poskytnuté
služby. Ako vyplynulo zo zmluvy, k tejto bola upravená aj zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty
alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 150 eur, ako aj zmluvná pokuta v prípade
nevrátenia. Právny predchodca žalobcu si v období mesiacov júl - september 2011 zúčtoval poplatky
za poskytnuté služby žalovanej a to nasledovne: faktúrou č. 8728988781 sumu 57,83 eura, splatnú

dňa 13. 07 2011; faktúrou č. 2729992143 sumu 25,78 eura, splatnú dňa 13. 08. 2011 a faktúrou č.
4730995230 sumu 27,40 eura, splatnú 13. 09. 2011. Žalovaná uvedené fakturované sumy v lehote
splatnosti neuhradila. Dňa 03. 10. 2011 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrou č.
9731995492 zmluvnú pokutu vo výške 658,80 eura s dátumom splatnosti 13. 10. 2011.

6. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. a žalobu v časti uplatneného nároku z titulu dlžnej sumy vo výške 57,83 eura vyúčtovanej faktúrou
č. 8728988781 zamietol, pretože táto suma sa stala splatnou dňa 13. 07. 2011, pričom žaloba zo
strany žalobcu bola podaná dňa 14. 04. 2014, t. j. jeden deň po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Rovnakozamietolnároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýške658,80eura,keďsúdžalobuvtejtočasti

považovalzanedôvodnúzdôvodovuvedenýchvrozsudku.Vyhovelžalobevčastineuhradenýchslužieb
vo výške 53,18 eura, keď mal za to, že v tejto časti bola žaloba dôvodná a rovnako mu priznal uplatnený
úrok z omeškania z jednotlivých vyúčtovaných súm. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom
výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 53,18 eura s príslušenstvom a v zamietajúcom výroku týkajúcom
sa zmluvnej pokuty vo výške 658,80 eura nadobudol právoplatnosť, pretože v tejto časti odvolanie

žalobca nepodal.

7. Predmetom odvolacieho konania zostal uplatnený nárok z faktúry č. 8728988781, splatnej 13. 07.
2011 v sume 57,83 eura s príslušenstvom, keď žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie v tejto
časti nesprávne vec právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej doby a potom dospel

k nesprávnemu právnemu záveru, že v tejto časti je jeho nárok premlčaný.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 102/2014 Z. z., orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, ako
aj zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia, je nesporné, že súd prvej inštancie správne
aplikoval na danú vec ust. § 52 a nasl. OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy a daný záväzkovo-právny
vzťah posudzoval ako spotrebiteľský. Rovnako správne mohol prihliadnuť, resp. použiť ustanovenia § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže rozhodoval ako orgán o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy. Je potrebné však dať za pravdu žalobcovi, že pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval premlčanie

nároku z titulu dlžnej sumy vo výške 57,83 eura vyúčtovanej faktúrou č. 8728988781, vec nesprávne
právne posúdil a jeho rozhodnutie, pokiaľ v tejto časti nárok zamietol, je nesprávne.11. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon, a to pod sankciou neplatnosti

nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán (s výnimkou v rámci obchodno-právnych záväzkov -
§ 401 ods. 1 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník stanovuje jednak všeobecnú premlčaciu
dobu (§ 101), a jednak osobitné premlčacie doby pre jednotlivé práva a začiatok plynutia premlčacej
doby. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje kratšiu, a teda osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná

premlčacia doba je v dĺžke troch rokov a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za
tejto deň sa všeobecne považuje aj deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda ako
náhle mohla byť podaná žaloba.

Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na
začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny prípadov

uvedené v § 102 až § 105 OZ. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie predovšetkým možnosť
úspešného domáhania sa práva na súde alebo iného príslušného orgánu. Deň, od ktorého začína plynúť
premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý krát podať žalobu bez nebezpečenstva,
že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.

12. V prípade záväzkovo-právnych vzťahov sa v zásade vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa
mohlo právo po prvý krát uplatniť na súde, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína
spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje
po dni splatnosti dlhu. Iba v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína
premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcom po tom, kedy dlh vznikol. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže

už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z faktúry (na č. l. 8) č. 8728988781, vystavenej na sumu
57,83 eura, ktorá predstavuje vyúčtované služby Magio a ostatných služieb, bola lehota splatnosti 13.
07. 2011. Poukazujúc na vyššie uvedené je potrebné mať za to, že premlčacia doba tu začala plynúť

po dni splatnosti dlhu, to znamená dňom 14. 07. 2011. Keďže žalovaná mohla svoju povinnosť splniť
najneskôr dňa 13. 07. 2011, žalobca sa mohol svojho nároku domáhať na súde nasledujúci deň 14.
07. 2011, pokiaľ si žalovaná nesplnila svoju povinnosť. To znamená, že od tohto dňa začína plynúť 3-
ročná premlčacia doba a táto by uplynula dňa 14. 07. 2014. Vzhľadom na to, že žalobca si svoj nárok
na súde prvej inštancie uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 07. 2014, nie je možné

konštatovať, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 57,83 eura je premlčaný.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v
jeho napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 57,83
eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 14. 07. 2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

15. O trovách celého konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 CSP, keďže došlo k zmene
rozhodnutia v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolací súd rozhodoval o trovách konania podľa
pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný so svojim nárokom do sumy

111,01 eura a vo zvyšnej zamietajúcej časti bol neúspešný, je potrebné konštatovať, že by podľa
pomeru úspechu a neúspechu prináležala pomerná časť náhrady trov konania žalovanej. Žalovanej
však nesporne v konaní žiadne trovy, či už prvoinštančného alebo odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).