Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221014
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713221014.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu F.. D. A.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., Z. XX, štátneho občana SR, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, Advokátska kancelária Zvolen, Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00151866, o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania 611,82 €, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 11.12.2013 sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede zo dňa

29.10.2012, ktorú dostal od žalovaného v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1, písm. b/ a § 47, písm.
d/ Zákona o štátnej službe. Zároveň žiadal určiť, že pracovný pomer trvá a priznať náhradu mzdy
od 1.11.2013. Dôvodom vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru bolo nesplnenie
podmienky nadbytočnosti ku dňu 29.10.2012 a nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle
ustanovenia § 49, písm. d/ Zákona o štátnej službe. Konanie žalovaného označil za účelové v snahe
vytvoriťmiestoprekonkrétnuosobuatoIng.A.,ktoráužpredtýmbolaprijatánaúsekžalobcuanásledne
po výberovom konaní sa stala hlavným radcom všeobecnej vnútornej správy. V priebehu konania zobral

dňa 13.1.2015 žalobca cestou právneho zástupcu žalobu o určenie, že štátnozamestnanecký pomer
žalobcu u žalovaného trvá späť. Súd s poukazom na ustanovenie § 96 Občianskeho súdneho poriadku
konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá zastavil. V tejto časti
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú s tým, že pracovný pomer bol rozviazaný
platnevzmysleustanovenia§47,písm.d/Zákonaoštátnejslužbe,výpoveďbolapísomná,odôvodnená,

riadne doručená. Mal za to, že bola splnená zákonná ponuková povinnosť a žalovaný nedisponoval
žiadnym vhodným pracovným miestom, preto ho nebolo možné zaradiť na iné vhodné pracovné miesto.
Navyše poukazoval na to, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty.

Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol dňa 13.1.2015 v časti nároku o určenie neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen v časti určenia, že výpoveď zo dňa
29.10.2012 zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1, písm. b/ a § 47, písm. d/ Zákona

o štátnej službe je neplatná, podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici. Uznesením zo dňa 5.10.2015 rozhodnutie vo výroku, ktorým bolo určené, že výpoveď zo dňa
29.10.2012 je neplatná zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytkol Okresnému súdu Zvolen posúdenie
prekluzívnej lehoty s tým, že žaloba bola podaná žalobcom na súde dňa 11.12.2013 a nepochybne nieje daná v lehote určenej podľa § 77 Zákonníka práce, keď ide o výpoveď zo dňa 29.10.2012. Znenie
ustanovenia § 77 Zákonníka práce iný výklad nepripúšťa.

Podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je prvostupňový súd viazaný s

poukazom na nedodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty, súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie,
vypočul účastníkov konania a vo veci rozhodol. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na systematické zaradenie ustanovenia § 77 Zákonníka práce
za ustanovenia § 61 a nasledujúcich, teda aj ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého súd
vychádzal pri posudzovaní zachovania zákonnej prekluzívnej lehoty vo svojom pôvodnom rozhodnutí.
Krajský súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol „Aby ustanovenie § 77 Zákonníka práce dopadalo aj
ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce jeho znenie by muselo byť iné, prinajmenšom by v ustanovení

§ 77 musela byť zmienka o tom, že možnosť namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa
predlžuje aj o ochrannú dobu uvedenú v ods. 2 Zákonníka práce. Strohé znenie § 77 však hovorí
iba o možnosti namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, ktorú môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť
na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť. Znenie

ustanovenia § 77 iný výklad nepripúšťa“. Z predložených listín vyplýva, že žalobca mal doručenú
výpoveď z pracovného pomeru dňom 29.10.2012. Výpovedná lehota začala plynúť od 1.12.2012 a podľa
Zákona o štátnej službe § 48 bola dvojmesačná. Pracovný pomer tak mal skončiť 31.12.2012. Keďže
neplatnosť pracovného pomeru mal žalobca napadnúť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov v
zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce, odo dňa keď sa mal pracovný pomer a žaloba na tunajší súd

bola podaná 11.12.2013, bola podaná po zákonnej prekluzívnej lehote. Vzhľadom k tomu súd žalobu
v celom rozsahu zamietol s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je v
danej veci viazaný.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému priznal plnú náhradu trov
konania, ktoré žiadal priznať a ktoré boli tvorené a pozostávali z výdavkov na cestu na pojednávanie
z Bratislavy do Zvolena a späť. Na pojednávania cestoval pracovník žalovaného osobným motorovým
vozidlom v dňoch 17.6.2014, 11.7.2014, 28.10.2014, 13.1.2015, 14.1.2016. Náklady na cestovné boli
vyčíslené v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o

sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v
znení neskorších predpisov, kde suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy pre osobné cestné
motorové vozidlo predstavuje 0,183 €. Každý deň na pojednávanie cestoval zástupca žalovaného
osobným motorovým vozidlom na základe cestovných príkazov, kde cestovné bolo vyčíslené v súlade
s vyššie citovanou vyhláškou. Trovy konania je žalobca povinný uhradiť na účet žalovaného č. účtu:

SK4581800000007000179938, vedený v Štátnej pokladnici, variabilný symbol: 12014.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebnýmpočtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).